-
Sedem komnát tvorby
Priznám sa, že som dosť dlho zvažoval či otvoriť túto tému alebo sa iba prizerať a sem-tam sa zapojiť do diskusie. Nakoniec ale zvíťazilo presvedčenie, že toto sútémie by bez témy o tvorbe, jej významoch, legislatívnom zákulisí, teórii, praxi atď. atď. nebolo úplné.
Nie som spisovateľ, akademický maliar, dizajnér ani architekt preto ma nebite za možné úlety, vyhýbaniu sa termínom “umelecký”, “vedecký” a pod. a tvrdenie, že bez schopnosti tvorby by sme nemali o čom debatovať.
Sám žiadnu vlastnú teóriu nemám a preto si vypomôžem možným výkladom teórie tvorby z majstrovskej knihy Michala Ajvaza v podaní dvojnásobne fiktívnej postavy Valérie (v románe je uvedená iba spomienkami), autorky miznúcej knihy:
Zdalo sa jej, že zmysel sa môže zrodiť a udržať iba v živom čase vecí a bytostí, v čase, v ktorom má všetko začiatok a koniec, a že sa dielo musí podrobiť jeho rytmom, prejsť všetkými fázami času, ktoré vnímala ako komnaty zázračného zámku: kto príde do zámku času, hovorievala, musí pobudnúť v komnate tušenia, v komnate zrodu, v komnatách prítomnosti, vednutia a rozkladu, v zošerelej komnate pamäti s ťažkými závesmi na oknách a v temnej komnate zabúdania a rozkladu tvarov v podzemí zámku – v komnate, ktorá je zároveň komnatou metamorfóz a nového zrodu, kde pretrvávajúci dych zaniknutého tvaru ticho pracuje na vzniku nových tvarov.
_____________________________________
AJVAZ, M.: Prázdné ulice, Petrov 2004.
Log in to reply.