aktivita › diskusia › Hrady, zámky a kaštiele › Seminár hradológov Dobrá Voda 2006
Tagged: cat_hrady
-
Seminár hradológov Dobrá Voda 2006
Posted by harp on 19. decembra 2006 at 14:37Hlavne rodinnou atmosférou ľudí z občiankych združení, ktorí sa snažia dobrovoľníckou prácou zachrániť to, čo by mal zachraňovať štát. Ale dobre tak či tak, aspoň sa máme čím baviť… A kedže nás nie je až tak veľa, bolo by skvelé, keby si mohol prísť a prezentovať svoje úsilie formálno-neformálnou prezentáciou v power-pointe (bude k dispozícii dataprojektor). Koniec roka je ideálny čas, kedy možno definitívne bilancovať a takto by sme sa mohli vzájomne obohatiť o svoje skúsenosti pri záchranných prácach. http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=2140 Boli ste tu niekto?Hlavne rodinnou atmosférou ľudí z občiankych združení, ktorí sa snažia dobrovoľníckou prácou zachrániť to, čo by mal zachraňovať štát. Ale dobre tak či tak, aspoň sa máme čím baviť… A kedže nás nie je až tak veľa, bolo by skvelé, keby si mohol prísť a prezentovať svoje úsilie formálno-neformálnou prezentáciou v power-pointe (bude k dispozícii dataprojektor). Koniec roka je ideálny čas, kedy možno definitívne bilancovať a takto by sme sa mohli vzájomne obohatiť o svoje skúsenosti pri záchranných prácach.
http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=2140
Boli ste tu niekto?
peterg odpovedal 12 years, 12 months ago 10 Členovia · 16 odpovede/odpovedí -
16 odpovede/odpovedí
-
Ahoj Mišo,
tiež čakám na fotky z tejto zaujímavej akcie, z našej organizácie ala Lietavský hrad tam bol Rado Novák s redaktorom Obnovy.sk Heretikom. Určite nás každú chvíľu budú informovať o priebehu a ich zážitkoch.Výzva pre Heretika !!!
Daj nám konečne informácie aj z fotkami sme hladný čo ako čo bolo.
:-)
Chobi bobi veľmož horných Uhier – čierna čižma
-
Prikladám pár fotografií a drobný pokec k semináru hradologov na Dobrej Vode
Hradári zaujatí diskusiou.
Prednášky jednotlivých zadružení. Na Snímke Sväťo z hradu Sklabiňa prezentuje svoju prácu.
Cestou na Katarínku sme uvideli úzkokoľajnú železnicu premiestnenú do múzea v prírode. Na snímke pózuje Rado z hradu Lietava.
Takéto pomníky na opustenom cintoríne lemujú cestu na hrad Dobrá Voda.
Hrad Dobrá voda, stredný okruh opevnenia v romantickom obkolesení starých stromov. Kiež by tam ostali a dotvárali neopakovateľný kolorit ruiny…
Pôvodný vstup do hradu – dnes už prebúraný a v pozadí nárožná bašta chrániaca vstup.
Toť nedaleko, dymiaci parník.. romantika ? Nie, Jaslovské Bohunice, každá druhá žiarovka na Slovensku svieti vďaka nim
:roll: -
Správa o seminári hradológov Dobrá Voda 2006
Vydané dňa 29. 12. 2006 na http://www.zachranmehrady.skV dňoch 8. až 10. decembra 2006 sa konal seminár hradológov v Škole v prírode v obci Dobrá Voda. Hradárov, zvyknutých na nepohodlie aké je bežné pri táborení na hradoch, privítalo útulné vykúrené zariadenie s pohodlným ubytovaním.
Postaral sa o to hlavný organizátor Metod zo združenia Renova, ktorý celú akciu zorganizoval a získal aj finančné prostriedky z fondu ministerstva kultúry. Ako prví prišli tí z najväčšej diaľky, Boris a Rado z košického združenia Pro Castellum. Ešte v piatok večer premietli svoj film o histórii a súčasnosti rozsiahleho hradu na severozápad od Košíc na vrchu Hradová, z ktorého dnes poznáme už len nepatrné zvyšky. Svoje združenie založili s cieľom podniknúť kroky, ktoré by viedli k oživeniu a záchrane Košického hradu. V priebehu piatku a soboty postupne dochádzali na seminár ďalšie združenia. Oficiálne zahájenie bolo v sobotu po raňajkách. Svoje prezentácie postupne predstavili združenia:
Pro Castellum hrad Košice,
Združenie na záchranu Lietavského hradu,
Donjon, hrad Sklabiňa,
Rondel, hrad Čabraď,
Apponiana, hrad Oponice,
Historicko astronomická spoločnosť, hrad Lednica,
Leustach, hrad Hrušov,
Katarínka, kláštor a kostol sv. Kataríny,
Renova, združenie usilujúce o záchranné práce na hrade Dobrá Voda,
Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, hrad Uhrovec,
Diadém-združenie záchrany hradu Blatnica,
Čierny hrad,
Združenia na záchranu hradu Šášov.
Súčasťou sobotňajšieho programu bola aj návšteva kláštora sv. Kataríny. Z Dobrej Vody cez Dechtice, ku kaštieľu Planinka, ktorý dal v 18. storočí postaviť gróf Erdödy, sme sa doviezli autami a potom sme pokračovali asi hodinu lesnou cestou až ku zrúcanine kláštora sv. Kataríny. Najprv sme si prezreli miesto, kde každý rok táboria mladí ľudia, ktorí sa snažia o záchranu zrúcanín. Odtiaľ za chvíľu sme dorazili k monumentálnym zrúcaninám kostola a kláštora. Odborný výklad o tohtoročných prácach aj o histórii podal predseda Združenia Katarínka, Benignus. Po návrate a dobrej večeri, pokračoval program seminára ďalšími prezentáciami a záverečnou diskusiou, ktorá sa pretiahla až do neskorých nočných hodín. V nedeľu po raňajkách sme si ešte zašli na prehliadku zrúcanín hradu Dobrá Voda a po návrate a nasledujúcom obede sa seminár skončil. Možno konštatovať, že splnil svoju úlohu, ktorou bolo v príjemnom, skoro rodinnom prostredí sa navzájom informovať o práci pri záchrane našich stavebných pamiatok a podporiť a zoznámiť sa aj s novými organizáciami, ktoré sa pustili do ťažkej, ale užitočnej práce, zachrániť a zachovať tieto pamiatky pre budúce generácie.( Celý článok! | Autor: Fero Kostroš | Počet komentárov: 4 | Pridať komentár | | Zdroj: vlastný článok )
-
Vacsiu zbierku fotografii zo seminara hradologov na Dobrej Vode
– vratane ludi zo zdruzeni
– a tiez z vyletov na Katarinku (zachranovana zrucanina klastora), Planinku (barokovy polovnicky zamocek) a Dobru Vodu (zrucanina hradu ktorej sa snad tiez bliska na lepsie casy)
je mozne zhliadut tu: -
Pripájam tiež pár fotografií a komentár…najprv ludi zo zdruzeni, nech vieme kto sme:-)
Takmer všetci účastníci seminára počas diskusie za obdĺžnikovým stolom…
Metod (o.z. Katarínka a o.z. Renova-Dobrá Voda) ako hlavný organizátor oficiálne víta účastníkov.
Metod (o.z. Katarínka a o.z. Renova-Dobrá Voda) ako hlavný organizátor oficiálne víta účastníkov.
Peto Horanský (NPZKD – hrad Uhrovec) – prednáša svoju časť prezentácie – veľmi zaujímavú – na hrade Uhrovec vykonali minulý rok kus práce na vysokej odbornej úrovni.
Účastníci pri chutnej strave.
Všetci účastníci pčas výletu ku zrúcanine kláštora sv. Kataríny (Katarínka). -
Tu zasa pár fotografií zástupcov jednotlivých zúčastnených združení:
Pro Castellum – hrad Košice-Hradová.
Historicko astronomická spoločnosť – hrad Lednica – Peter Martinisko.
o.z. Apponiana – hrad Oponice.
Fero Kostroš – predseda združenia Zachráňme hrady, ktoré zastrešuje väčšinu ostatných združení.
o.z. Rondel, hrad Čabraď – Bacil s manželkou.
o.z. Leustach, hrad Hrušov – Stanka – krajšia polovicka ťahúňov – manželského páru Blahovcov.
Združenie na záchranu Lietavského hradu – Rado z MT a Heretic.
Metod (vzadu vľavo) a Malfin (vzadu vpravo) – Katarínka, kláštor a kostol sv. Kataríny;
Metod je aj o.z. Renova, združenie usilujúce o záchranné práce na hrade Dobrá Voda.
Diadém-združenie záchrany hradu Blatnica – Yvet.
Čierny hrad – trojica záchrancov.
Donjon, hrad Sklabiňa – Svaťo.Združenie na záchranu hradu Šášov – žiaľ nepodarilo sa odfotiť:-).
Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, hrad Uhrovec – Peťo Horanský je v predošlom príspevku ako prezentuje. -
A na záver fotografie z výletov
(barokový kaštieľ Erdődiovcov Planinka, ruiny františkánskeho kláštora sv. Kataríny – Katarínka a zrúcanina hradu Dobrá Voda):1.) Planinka
– barokový poľovnícky kaštieľ Erdődiovcov neďaleko Dechtíc a Katarínky:2.) ruiny františkánskeho kláštora sv. Kataríny – Katarínka,
kde už 12 rokov bežia záchranné práce:
Tu je vidieť pokus (našťastie neúspešný) zlodejov vypáčiť zámok na sklade Katarínkovcov-záchrancov kláštora. Predošlý pokus v septembri 2006 bol – žiaľ – úspešný a zlodeji si prilepšili o stany v hodnote 17.000 Sk.
Účastníci seminára v lodi kostola sv. Kataríny – trojuholníkový štít za nimi bol zrekonštruovaný (okná-otvory, diery po trámoch) a konzervovaný v r. 2004.
Veža kostola sv. Kataríny z diaľky – bola staticky zaistená v r. 2005, časom je cieľom urobiť z nej vyhliadkovú vežu.3.) Ruiny hradu Dobrá Voda:
Ruiny hradu od miesta konania seminára – školy v prírode v Dobrej Vode.
Účastíci cestou na hrad…
Vstup do hradu okolo dolnej bašty, pôvodná brána bola zľava, dnes sa chodí sprava (panoráma – po kliknutí sa zväčší).
Horný hrad z dolného nádvoria (panoráma – po kliknutí sa zväčší).
Najstaršia časť hradu od severu.
Najstaršia čsť hradu – zvyšky paláca a jednej z dvoch rovnakých veží od juhu.
Účastníci seminára v hornom hrade – najstaršej časti – v paláci medzi dvomi vežami.
Detaily podlažia v najstaršom paláci hradu, nižšie iné zaujímavé architektonické detaily z dobrovodského pieskovca.
Vkusná a pútavá informačná tabuľa, ktorú osadili skauti v r. 2005 v rámci projektu “Odklínanie hradov”.A na záver perlička – slušne zachovaný múr a nárožné kvádrovanie strednej časti hradu:
-
Ono sa naň aj zabudlo!
Pokiaľ viem, nič sa tam nedeje – nemá sbojich “bláznov” ktorí snívajú o nesmrteľnosti jeho múrov. Zdá sa že éra dobrovoľníctva na zrúcaninách sa najmä na západnom a strednom slovensku pomaly končí…
-
Caute,
paradna fotka Strombus, to bola doba, ked toho este staalo… a celkom dobry odhad mas, ked ten pocit podavas, ako to s tymto dobrovolnictvom zrejme vyzera.. Inak ako tak vnimam, ta Renova nebola nic extra, dako rychle dala hradu vale..
Kazdopadne, stale je tu jedna a ta ista, systemova chyba. Nie je ulohou dobrovolnikov zachranovat, lez statu. Ulohou kompetentnych, ktori zastavaju prislusne funkcie, aby tahali, volali sami po zachrane. A nielen na “zadku” lapeli. Prepacte, ale kolko pamiatkarov je realne v terene, pripadne sa samo pomimo prace osobne angazuje? Asi dost malo, ze? Fakt ma potesil za Krajcera plan obnovy, nabeh novej “ery”. Ale ako ten sam spominal, plan je investovat prachy tam, kde uz ficia zdruzenia, a k nim nabalit okrem ineho aj nezamestnanych.. ludi, u ktorych som presvedceny, ze ich to moze realne zaujat, i ked im treba cez tie peniaze “pootvorit dvere”.
Toz ale, co s takymi extra hradmi, ako je Dobra Voda, kde nikto neposobi? To sa maju akoze fakt rozpadnut pri takomto nastaveni pomoci? Chcem verit ze nie.. Nuz a sme na zaciatku. Preco by zachranu na tychto hradoch (ktorych je ale malo co za to stoja) bez zdruzeni.. nekoordinovali rovno pamiatkari? ked si tak laicky domyslam :-), nieco by sa o sposobe zachrany pamiatok na “tych skolach” ucit.. aj zapamat si to.. mali. -) Preco ked nie permanetne v sezone, tak prerusovane v tyzdnoch, by s partiou evidovanych nezamestnanych (samozrejme zrucnostne overenych, co uz bolo v pilotoch) tam vzdy co-to porobili. Nevidim dovod, aby sa tak nedialo. Vobec by takto nemuseli na hradoch nutne pobehovat len dobrovolnici… Otazka je, aku tazku utopiu som prave vyslovil. A co s tym vsetko urobi nova vlada – ked sa moci dostane hranaty, a jeho verny oddany Hungarian sa nabeton do ministerskeho kresla zas posadi. Zabudnime na tento zaujem verejny, vieme na co bol SMER vytvoreny.
Co najpokojnejsi zaver tohto nelahkeho roka vam zelam, cez Vianoce do Noveho, udajne posledneho. Mayovia rozhodne neboli blbi, ich vypocet sa moze naplnit. Dobre uz bolo, to citi hadam kazdy, co nie je vyslovene slepy. Ahojte priatelia.
-
Za posledné roky “hríby rástli”, tak sme možno prepadli ilúzií, že táto malá krajinka má životaschopné široké dobrovoľnícke podhubie … tobôž v tejto “hradárskej” oblasti … Prečo by to ale malo byť pravidlom aj naďalej? Možno prídu suché roky a nebude nyšt, ani len malé kuriatko … Holt nie v každej podhradnej vieske vyrastie aspoň jeden Ľubénko Chobotovie … A možno fakt, že sa vôbec zopár takých objavilo, je skôr unikát na národ bez “historického povedomia” …. Užívajme si preto ten (možno dohasínajúci) plamienok …
-
Nazdar borci. Po dlhokánskej dobe som si povedal, že potrénujem klávesnicu a dačo hodím do fóra. Od konca augusta som makal na kaplnke Beckovského hradu a nebolo kedy besedovať na Obnove.
Nuž Peterg, veruže si vyslovil utópiu, a hneď viacero naraz. Pravidelne čítam tvoje reakcie, a dosť často sa odvolávaš na štát, politikov a vládu, aby dačo urobili a čo by mali robiť…No že by mali, to vieme všetci, ale neurobia, alebo veľmi minimálne. Skrátka, zabudni na to, že štát a prípadne nová vláda sú to, čo hrady a všeobecne kultúrne dedičstvo potrebujú aby prežili a boli zveľaďované. Štát má existenčné problémy sám so sebou a bojuje o vlastné prežitie. Priorita je vôbec udržať v najbližších rokoch čo tu máme, investície napr. do ruín, ktoré sú nenávratné, alebo sa veľmi dlhú dobu v podobe príjmov z turizmu vrátia do kasy, sú na najbližšie roky nepodstatné. Nevravím, že do hradov nepôjde 10 rokov ani cent, ale moc by som nerátal so zásadnými investíciami zo strany MK, alebo štátu ako takého.
Pamiatkári : tvoja predstava o ich fungovaní pri záchrane ruín hradov je dosť scestná, idealistická až nerealistická. Nechcem brať ilúzie, len si treba uvedomiť, že tých cca 75 ruín, ktoré ešte trčia nad terénom, to niesú jediné objekty, ktoré potrebujú mentora a starostlivosť. To by v každom okresnom meste musel byť personálne a materiálne každý PÚ vybavený min. ako mestský úrad, aby stihli veškerú agendu. Uvedomil som si to až tohto roku na jar pri arch.výskume na Blatnici. Samotná práca v teréne trvala týždeň, no potom následné spracovanie dokumentácie a nálezov 2 mesiace !!! Dovtedy, pokiaľ som toto nezažil, tak som aj ja naivne bol v domnení, že ten archeológ je pekný flákač, však kopec času len v kancli na riti presedí. Treba sa na toto pozrieť, že tá práca “v zákulisí” je nevyhnutná a hlavne, niekoľkonásobne časovo náročnejšia, ako to, čo vidíme v teréne. Čo sa deje v tom zákulisí nieje vidieť, preto mnohí majú pocit, že tí pamiatkári len na zadku sedia…
To je aj odpoveďou na to, že jednoducho nieje možné, aby samotní pamiatkári riadili, organizovali a koordinovali nejaké práce na hradoch, nieto ich ešte aj iniciovali !!! Resp. možné to je, ale potom by museli dať bokom 99% všetkej ostatnej práce. A budeš chcieť stavať dom v oblasti, kde bude potrebné urobiť aspoň nejakú sondáž za účasti pamiatkára, tak ti povie “Nieje problém, tak o 15 rokov sa stavím a môžme ísť na to.” Budeš sa len klepať, aby tam nebodaj nenašli nejaký nález…Fond hnuteľných aj nehnuteľných pamiatkovo chránených objektov a predmetov na niekoľko DESIATOK TISÍC položiek, počet pamiatkárov je niekoľko desiatok.
Ak bude aj v r. 2012 bežať pilot.projekt s nezamestnanými, treba si to po 2 sezónach zanalizovať. Špeciálne čo sa hradov týka, táto práca si vyžaduje prevažne ľudí, ktorí k tejto problematike budú mať aj citový vzťah. Armáda ľudí, pre ktorých to bude len džob za peniaze bude nestála a môže narobiť dlhodobo viac škôd, ako osohu ( PAMIATKOSTAV za 40 rokov pôsobenia). Keď som pri tom – do Beckova sa teraz lejú desiatky tisíc eur, ktoré idú takmer na 100% zatiaľ na odstraňovanie zlých realizácií Pamiatkostavu spred r. 1989. A starosta má z toho pekné nervy !!!
Jozefus : tak neviem, či si ty optimista, či pesimista. Skôr to druhé mi pripomínaš. Žiaden dohasínajúci plamienok dobrovoľníctva na Slovenských hradoch nieje. Lietava nieje ten jediný hrad, kde sa dačo deje a Chobi nieje jediný, kto organizuje hradárske práce na ruine. Viem, že Ľubo je pre teba skoro ako modla, alebo platonická tajná láska a preto možno nevidíš, že sa niečo deje aj inde. Napr. Považský hrad sa za posl. dve sezóny podľa mňa veľmi pekne rozbehol, Čabraď, Uhrovec – stálica, Hrušov, Gýmeš sa preberá…A samozrejme dobrovoľníctvo žije aj v iných odvetviach kultúrneho dedičstva – archeológia, industriálne pamiatky, technické pamiatky a iné.
Idem obedovať. Kto tento víkend dorazí na Štiavnický “Obnovácky” mozgotras, s tým určite môžme nielen túto tému prebesedovať do detailov.
Zdarec – palec
-
Kto by ma už nepoznal, ja som ten típek v čiernom tričku Ozzy naľavo ( napravo je Mr. Šnúrka) na siedmej fotke od Benignusa z 5.1.2007 – druhý album o 14:26 :-)
-
A vitáj, chýbal si :-) … Môžeš aj viac aktualít inde o tom Beckove dať … Chobi modla? Na Lietave jo! Ide o hrad a pán riaditel na mňa pôsobí ako atómový reaktor – keď ostatní sme už zhasli, on ešte bliká :-) … Keby to zabalil … (no každý je (ako sa hovorí) nahraditeľný) … – ako si správne postrehol – tobôž v tomto čase – som depresívny pesimista – takže nechcel by som domýšlať čo potom … … Radšej tak ako je …
-
Namiesto absolútne nevhodného slova modla, by som sa skôr priklonil k pomenovaniu charizmatický náčelník. A poznám len dvoch, Ľuba a Petra Hercega. A pokračujúc v lietavskej hantýrke aj výrazných indiánov. Ich “výraznosť”
je vidieť v monumentálnosti vykonanej práce.
Log in to reply.