-
setrna konzervace stareho kola – chrom, lak
dobry den, chtel bych se vas zeptat na vase zkusenosti a rady s konzervaci kerotixem.
nechavam si renovovat stare kolo (nechavam, protoze nemam vybaveni, prostory, zkusenosti, ani cas experimentovat) a rad bych ho po ocisteni konzervoval nejakym snadno dostupnym, ne vsak agresivnim/znehodnocujim/nevratnym zpusobem. kolo neni nijak zvlast rezave, ram predchozi majitel natrel stetkou a to drzi, takze to necham byt. nicmene chromove casti jsou poruseny, na rafcich misty rez. na kole pravidelne jezdim, ale jen po meste, taktez za vetsiho deste nebo snehu, mrazu ho nechavam doma. kazdopadne ho bezne pouzivam a potrebuju ho nejak trvaleji chranit. tolik na uvod..
muj otec (restaurator kovu a umeleckej kovar, t.c. na odpocinku) mi s ohledem na me moznosti doporucil kerotix (pripadne kvalitni nitrocelulozovy lak – co vy na to?). nicmene rikal, ze ma zkusenosti s touhle konzervaci jen v interieru, tak se chci zeptat i vas zde. zajimaji me hlavne jeho pripadna omezeni nebo nevyhody.
na co si dat pozor pri aplikaci? jak reaguje na pocasi (teplotni zmeny, vlhkost…) a jak dlouho muze vydrzet? resp za jak dlouho se ma obnovovat? s cim by nemel prijit do styku, muze ho napriklad snadno narusit chlor (z posypovych soli)?
jak ho hodnotite napr. ve srovnani s autolakem (ktery prosazuje mechanik, co mi kolo dava dohromady), nitrocelulozovym lakem, paraloidem? solakryl pry uz nejde sundat… lak pry casem praska v dusledku ruzne roztaznosti kovu a laku. a dochazi k barevnym zmenam. jak vypadaji povrchy po techto osetrenich? kerotix by pry mel byt matne leskly a temer neznatelny.nebo je nesmysl ho pouzit – z nejakeho duvodu?
pracovni postup mi otec doporucil tento:
redit toluenem na ridky roztok, konzervovany predmet predehrat na cca 30°C (jak?), lak nechat vytvrdit 1-3 tydny v bezprasnem prostredi, pote vylestit cervenou diavou.diky za jakekoliv postrehy, jakub
-
7 odpovede/odpovedí
-
Kerotix je pastózny voskový lak určený na konzerváciu a ochranu olejomaľby a tempery. Po nanesení sa obraz sa odporúča vystaviť ho na určitý čas miernemu teplu.
Možno ním natrieť aj bocykel, ale pravdepodobne bez očakávaného výsledku. Nie je určený na ošetrenie kovu a nemožno ho porovnávať nitrocelulózovým lakom, paraloidom alebo solakrylom.
Jakube, snad nás neskoušíš.
-
docente, dekuju za odpoved.
ne, nezkousim vas. chci si nechat poradit, proto se ptam. mozna hloupe, ale to mi nevadi. sam nemam prazadnou zkusenost, kdybych mel, neptam se a nejak uz si to odvodim. mechanik, co mi kolo dava dohromady, je sympatak, ale chci predem vedet, co bude provadet, ne ze “jo striknem to tady tim” a ja si pak budu rvat vlasy.ano, vim, k cemu se pouziva kerotix. kov se voskem neosetruje? kerotix mi byl doporucen, protoze je k sehnani, sam si voskovou pastu nevyrobim. jinak postup, ktery uvadim, je vyzkouseny – v interieru. o venkovnim pouziti (dokonce na starych kolech) jsem uz slysel taky. mam svoje pochybnosti. proto se ptam tady, rad bych se dozvedel nejaky konkretni negativa. rekneme, ze me zajima obecne “mira odolnosti/pouzitelnosti voskoveho osetreni v exterieru”. jestli je nevhodne, nevadi, ale rad bych vedel proc, zajima me to.
ty bys doporucil spis nitrolak? plusy/minusy? chapu, ze vydrzi vic nez vosk. ale:
— nevim, co znamena, ze casem praska (casem je rok, dva, pet?) a jak se to projevi (zacne nebo bude pokracovat koroze, zmatni nebo se jinak vizualne zmeni?). zajimaji me mozny zmeny vlivem tepla; vuci vode nebo chloru predpokladam, ze bude odolny.
— jak vypada na pohled, zmeni vzhled materialu? jak moc? rad bych, aby pokud mozno nebyl videt, tzn aby chrom vypadal jako chrom i po prelakovani
— pry si mam dat pozor, aby se pred aplikaci odstranila povrchova voda a povrchovy kyslik (jak?), jinak muze dojit k podkorodovani.
— jaka je reverzibilnost po jeho aplikaci? kdyz bude potreba lak obnovit, je potreba predchozi nater odstranit? odstranim ho nejak neagresivne, aniz bych – napriklad – poskodil lak ramu?
— muzes nejaky konkretni doporucit?diky moc!
-
Miešať konzerváciu a renováciu či prípadne len servisnú údržbu je neštastné. Zásah sa robí na základe priezkumu a postup sa šije pokial možno rovno na mieru predmetu. Je treba rozhodnút ako sa má pristupovať k ochrane predmetu. 1- Konzervačne, teda ako k múzejnému predmetu. Pri tejto možnosti ale jeho používanie je nemyslitelné :) Platia prinňom isté pravidlá, ktoré narážaju na realitu možností bežných konzervátorov – reštaurátorov. Viamenej v praxi sa zuužuje možnost pracovať s malým okruhom lakov, voskov a pod. Ku konzervácii patrí aj preventívna konz. t.j. režim uloženia danej veci. V tomto prípade nitrocelulozové laky sú nevhodnými variantami pre vnzik kyselinotvorných oxidov NOx. V praxi by sa mali vypustit, Paraloid je najpoužívanejšou variantou, aspon v ČR. Otázkou je volba typu Paraloidu jeho rozpúštadla a koncentrácie, samozrejme sposobu impregnácie. Často sa kombinujú ochranné konzervačné povlaky: lak-vosk, tanát-vosk, tanát- lak- vosk. Vosk aj lak možu obsahovat inhibítory korózie a iné zložky ovlivňujúce stabilitu. Samostatná je problematika poškodenia galvanického pokovenia. Chróm,nikel, meď alebo striebro v tenkých vrstvách na menej ušlachtilom kove často vedie k vzniku niekolkých druhov koróznych systémov. Pričom vznik koróznych produktov ktoréhokolvek druhu korózie zapríčinuje zníženie mechanickej súdržnosti kovového povlaku s pdkladom. Riešenie by malo spočívať v stabilizácii, teda zastaveniu koroznych dejov pod pokovením a následnou konsolidáciou lakom. Výhodou je možnosť vakuovej impregnácie, sušenia a samozrejme možnosti merania jedntolivých potrebných veličín a látok. Reverzibilita Paraloidu je vysoká ale nedá sa zovšeobecnovat, na GC-MS sa dokáže akrylát aj po ročnom vyplachovaní v acetóne. Najdoležitejším parametrom reverzibility je zloženie povrchu na ktorý sa lak aplikuje. anielen to jeho porovitost, obsah vody, aplikácia atd. Toto platí aj pre frekfenciu obnovovania povlakov a náterov a ich životnosť. Vosky sú hydrofobizačné zmesy látok, ktoré majú velmi malú afinitu k vode, ich aplkikáciou dosahujem hydrofobizáciu. Ich slabinou je malá mechanická odolsnosť v exteriéry dojde k rýchlemu poškodeniu vrstvy vetrom, daždom a pod. Chloridy sú velkým nebezpečím pre skoro všetky kovy, ich prítomnost je problém a istota aktívneho korózneho deja. Odtraňovat kyslík z povrchu, možete laserom, plazmou, vysokým vauom…takže samé bežné veci :)
2- renovácia a servis, sa neviaže na dorazy na reverzibilitu a zachovanie informácií v predmete, ide o snahu použitia prostriedkov v prvom trade k zvýšeniu efektivity využitie premetu. V takom prípade sa dá rám znova galvanicky pokovit, alebo použiť nejké bežné akrylátové alebo polyurethanové prostriedky na kovy pre externé zaťaženie. Dobrým doplkom býva silikonový olej. Domáce snahy o opravu lesklého chromováného povrchu nikdy neposobia vierhodne, podla mňa ich nemožno prakticky opravit ako napríklad černenie.
-
Vidím, že treba urobiť úvod do problematiky. Ty vidíš svoj predmet záujmu stále ako bickel a nie ako materiály, ktoré treba ošetriť. Cieľom je tvoja spokojnosť so stavom a vzhľadom bicykla, ktorý pri bežnom používaní bude aj po rokoch vyzerať veľmi dobre. Predpokladám, že nie si reštaurátor, teda osoba s predpísaným vzdelaním a bicykel nedáš ani reštaurovať. To nám ušetrí kopu zbytočných kecov o autenticite predmetu a zákazoch, ktoré prácu sťažujú.
Tvoj bicykel sa s najväčšou pravdepodobnosťou skladá prevažne zo železných (po novom oceľových) častí. Obutím a vlastným sedlom sa nebudem zaoberať.
Každý výrobca sa snaží aby jeho výrobok vydržal bez zmeny po čo najdlhší čas. Najmä ak materiál, z ktorého je vyrobený podlieha pôsobeniu okolitého prostredia. Železo, aj keď najrozšírenejší materiál je zároveň veľmi chúlostivé na zmeny teploty, vzdušnú vlhkosť a dokonca aj na prítomnosť kyslíka. Preto sa výrobcovia od nepamäti snažili čeliť nepriaznivým vplyvom prostredia povrchovou úpravou výrobku. Od honovania cez leštenie, chemické úpravy, pokovovanie, smaltovanie, nátery farbami, lakmi, asfaltvým, dechtovým povlakom až po povlaky plastickými hmotami. Zvolené technológie, najmä u výrobkov bežnej potreby museli vždy zodpovedať estetickému vnímaniu kupujúcich, pretože ľúbivý vzhľad predáva. Tieto úpravy môžeme smelo nazvať konzervačnými, pretože ich zmysel spočíval výhradne vo výraznom predĺžení životnosti výrobku.
U bicyklov sa prevažne používali dve technológie – farbný náter a elektrolytické pokovovanie, presnejšie niklovanie.
Problematika výberu náterovej hmoty je komplikovanejšia. Rámy bicyklov sa totiž v minulosti smaltovali. Pretože nepíšeš o aký bicykel sa jedná, predpokladám, že to žiaden zázrak nebude, ale aj keby bol, postup nebude príliš odlišný. V prvom rade treba zistiť či boli farbené časti smaltované alebo lakované. Pokiaľ boli smaltované máš problém, pretože odstrániť vrstvu smaltu v domácich podmienkach je ťažké. Odporúčal by som v tomto prípade časti dokonale očistiť a drobné poškodenia retušovať dostupnými smaltovými farbami, napr. EFCOLOR. Bicykel som síce nerobil, ale drobná retuš smaltovanej plochy je veľmo dobrá. Chce to len vyskúšať a na ohrev použiť teplovzdušnú pištoľ. Ak je bicykel z nejakého dôvodu cenný, nechal by som ho profesionálne presmaltovať. Nemám skúsenosť ale určite to bude drahé.
Pokiaľ bol bicykel lakovaný a laková vrstva je veľmi poškodená, odporúčam ju kompletne orstrániť, trebárs aj opálením. Predtým si však treba urobiť dokumentáciu farebného dizajnu, rozmery plôch lakovaných jednou farbou a šablóny. Rám očistiť, naniesť základný náter a nalakovať. Odporúčam farbu nanášať striekaním a použiť moderné akrylátové farby. Ich výhody sú všade na nete.
Niklovanie sa opraviť nedá a akékoľvek nanášanie olejov a voskov je pri bežnom používaní neúčinné. Poškodené niklovanie treba nechať odstrániť a predmet nanovo poniklovať.
Jakub, väčšina otázok typu reverzibilita, zmena vzhľadu a podobne nie sú z tvojho sveta a netýkajú sa tvojho bicykla. Nechaj, nech z nich rastú rohy múzejníkom a reštaurátorom. Ty si daj do poriadku svoj transportný prostriedok a teš sa z toho.
-
zdravim a velmi obema dekuju za prakticky rady a trpelivost s mymi otazkami!
aby nevznikla mylka. ani me nenapadlo delat z nejake castecne renovace cosi jako „restaurovani“. snad je to z meho dotazu zrejme. rozdil mezi muzejnim exponatem a uzitnou veci je jasny i bez vykladu. chapu, ze jste se pustili do vysvetlovani, kdyz jsem zacal pouzivat urcitou terminologii. mel jsem asi psat konkretneji a naopak sem nepsat rady, ktere jsem dostal jinde. meli bychom to jednodussi.)
kolo je samozrejme uplne obycejne, cca valecny nebo tesne povalecny damsky premier + se k nemu vaze jista rodinna historie. pro me dostatecny duvod pro – rekneme – „setrny pristup“. prece nemuzete rict, ze me „autenticita“ nema zajimat, a ze chci hlavne jezdit. jasne, ze zajima, minimalne stejne jako vzhled a funkcnost, jinak bych se prece neptal na obnove! jsem si pritom vedom, ze autenticita „kola po babe“ je jina nez autenticita sbirkoveho predmetu. souhlasim, ze se me mozna nektere veci, na ktere jsem se ptal, netykaji, nektere ale ano. na neco jsem se ptal ciste ze zajmu, pripadne abych mel predstavu, kdybych se nekdy pustil dal. mozna, ze jsou pro me zbytecne, ale to si nemuzu overit, dokud se nezeptam. tedy jadro dotazu bylo toto, ostatni nechme stranou, nechci se v tom motat:
ted resim hlavne chromovane casti, lak na ramu neni moc stary, je sice nepuvodni, ale zachovaly. nove pochromovani provadet nebudu, chci nechat puvodni, jednak je to drahe, jednak pokud vim neni uplne snadne sehnat kvalitni galvanovnu, kde budou ochotni si hrat s par cyklodily. zaroven ale nechci, aby kolo zrezlo a odeslo driv nez musi. potom ho potrebuju nejak konzervovat. chci, aby to bylo setrne. a chci, aby i potom chromovane dily vypadaly jako chromovane, ne jako necim zalite nebo napatlane. chci vedet, co to udela za delsi dobu pouzivani – esteticky i funkcne. chci vedet, jestli je takove osetreni vratne, napriklad, kdyby se casem ukazalo, ze je na nem neco spatne.
-
Jakube, zhrňme si to. Máš bicykel, ktorý vydržal vo funkčnom stave takmer 70 rokov. Pochopitelne, že je v ošuntelom stave – nikel podhrdzavený, laková úprava nepôvodná. Tvojim zámerom je šetrne ho ošetriť ale vieš dopredu, že len ošetrenie vo vlastnej réžii je lacné. Chceš mať múzejný kus, na ktorom sa budeš voziť. Chceš sliepku, ktorú si upečieš a ona ešte aj na pekáči bude znášať vajcia. Odporúčam niklované časti očistiť drôtenou kefou (kartáčem) a “napatlat” ho farbou, ktorá sa ti páči. Nič sa mu nestane, bude mať tú správnu pamiatkovú patinu a aspoň sa nezababreš od konzervačných prostriedkov keď ho pôjdeš vyvenčiť. Garantujem, že vydrží ďalších sedemdesiat rokov.
-
docente, jeste jednou diky!
(slepice, jo? no tohle…)
Log in to reply.