-
Slovania/Slováci a Maďari
-
Mapy Uhorska a Slovenska na internete
“Slovensko bolo súčasťou Uhorska vyše tisíc rokov. Mapy, ktoré predkladám, sú z rôznych zdrojov. V budúcnosti pridám i mapy Rakúsko – Uhorska, lebo jeho súčasťou od roku 1525 bolo aj Slovensko.”Zaujímali by ma mapy z Druhého vojenského mapovania (tzv. Františkovho)z r. 1807- 1869. Je ich možno niekde vidieť, poprípade získať z nich fotokópiu ?
-
Zepa sa pyta: Zaujímali by ma mapy z Druhého vojenského mapovania (tzv. Františkovho). Je ich možno niekde vidieť, poprípade získať z nich fotokópiu ?
Ano, je ich mozne vidiet na stranke arcanum, zial nemozem napisat link, lebo bez registracie ma tu nepusti. Daj prosim do google “Magyarország katonai felmérései” a ai by ti to malo vyhodit. Hadam takto to prejde. Na tej stranke si najdi “A II. katonai felmérés” a ukaze ti zdroj, mapy z II. voj. mapovania. Asi su len k nahliadnutiu. Ja neviem madarsky a podarilo sa mi to. Ak to nepojde, dam link na tu stranku Mapy Uhorska.
Palo, dakujem za link na tu stranku, robim ju ale velmi laicky.
Martin M.
-
Prometheus napísal: Neviem, čo sa toľko rýpete v histórii … atď.
No v podstate to je jednoduché. Je verejným tajomstvom, že dejepis a históriu Slovákov písali uhorskí a československí historici (napr. Chaloupecký) a ich odchovanci. Oni vytvárali teórie, ktoré sa stali šablónou – dogmou. A prekonať dogmu, na to treba vyvinúť nadľudské úsilie. Ja sa teším, že v ostatných rokoch sa konečne začínajú ozývať hlasy aj tých historikov, ktorí sa neboja popasovať s drakom. Veľká Morava a Uhorsko – to sú názvy štátnych útvarov, ktoré boli vždy národnostne zmiešané. Vždy boli ich súčasťou aj Slováci (v kronikách uvádzaní ako Sclavi, Slovene). A nebojme sa otvorene povedať, že v Karpatskej kotline zohrali mimoriadne dôležitú úlohu. Jednak pri príchode kresťanstva (Sv. Cyril a Metod), ako aj pri samotnom vzniku Uhorska (poskytnutie azylu a vojenskej pomoci Sv. Štefanovi, ktorý by bol inak porazený Kopáňom). Nebojme sa priznať, že Veľká Morava je iba zemepisný názov štátneho útvaru, ktorý bol prevzatý z franských kroník ako pomenovanie krajiny, ktorá z pohľadu Frankov ležala za riekou Morava. Podľa toho istého princípu by sme mohli v slovenských listinách označovať ako Moravu dnešné Česko, pretože tiež z nášho pohľadu leží za riekou Morava a Maďarsko by sme mohli volať Dunajsko, pretože leží za Dunajom. Koniec koncov, asi na podobnom princípe dodnes voláme (aj oficiálne) Nemcov Nemcami, aj keď im samotným tento pojem asi nič nehovorí. Nebojme sa povedať, že o Slovákoch máme tak málo písomných dokladov najmä kvôli vyčíňaniu biskupa Wichinga, ktorý systematicky likvidoval dielo Cyrila a Metoda a všeobecne kresťanstvo východného obradu, kde liturgickým jazykom bola staroslovenčina (ktorá na východnom Slovensky prežila doposiaľ). Jeho zásluhou prevážila rímsko katolícka cirkev nad grécko-katolíckou.
Ale aby som to nenaťahoval, občan, tak ako aj ja, nemá bežne prístup k historickým zdrojom, aby sa dokázal v problematike adekvátne orientovať. Vie to, čo ho učili na hodinách dejepisu, čo vidí vo filmoch, čo číta v časopisoch a knihách. Dovolím si povedať, že náš dejepis, najmä stredoveký, je deformovaný, rozporuplný. A to treba napraviť. -
ahoj Lenka, ja som student historie a v podstate mas pravdu, Konstantin Porfirogenet ked pisal o Velkej Morave — tak pisal o Vzdialenej (ako velkej) Morave, Byzantinci mali jednu Moravu pri sebe dnes v ex Juhoslavi a pre nas mali označenie Vzdialena Morava. Svet na označocal ako MoravaniaHistoricke slovensko bolo omnoho väcsie ako dnes Maďarske mesta ako Ostrihom(Eszetergom), Vyšehrad (Wysegrad) Buda a Pest. Nograd, Miškovec – (Miskolc) nie su maďarskeho pôvodu, ale slovanskeho resp. slovenského a to ich slavne jazero balaton – veď to je komolenica nášho Blata a mnohé iné príklady, ktoré dokazujú že dnešné slovensko je len pozostatkom kedysi väčšieho Slovenska. Od koho sa Maďari učili, keď prechadzali na usadli spôsob zivota no od Slovakov. Maju strasne vela slov slovenskeho pôvodu. Pričom hovorim ze v prvych storociach spolocneho statu nase spoluzitie nebolo az tak pre nas nepriaznive ako povedzme v 19. storoci………..
Ja tiež študujem historiu. No ak by som sa o Veľkej Morave vyjadril ako o slovensku v ranom stredoveku tak by som nikdy nespravil skúšku zo stredoveku. Slovenský národ v tom obdobý neexistoval. To všetko boli len naši priami predchodcovia s ktorých sa v priebehu stredoveku vyvinúl národ a to všetko završil emancipačný proces v 18/19.str. v kontenciach moderného posthegelovského nacionalizmu a to iste sa dá povedať o maďaroch. Vidieť narody v ranom stredoveku je nadinterpretácia historikov 19.str. nič viac. -
dozvuk,
svojím príspevkom v podstate len potvrdzuješ to, čo som už písal. Ak chceš úspešne doštudovať, musíš prijať a vstrebať dejiny, ktoré vypracovali predchádzajúce generácie historikov. Ak ich na skúškach neodmemoruješ – neuspeješ. Ak podľa historikov slovenský národ v stredoveku neexitoval, tak neexistovali ani Slováci? (aj keď uznávam, že pojem Slovák je umelý a politický, správnejší je pojem SLOVEN = SLOVENsko, SLOVENka, SLOVENčina…) A čo už tí toľkokrát spomínaní Sclavi a Slovene? Prečo tento pojem naši historici dookola prekladajú ako Slovene = Slovania!?! Ak je v kronikách uvedené, že na našom území žili Chorváti, Moravane a Slovene, tak prečo oficiálny preklad tvrdí, že tu žili Chorváti, Moravane a SLOVANIA!?! Som laik, ale Chorváti a Moravania nie sú Slovania? :?: -
Nemyslím si že je problem sa dostať k prameňom. No znalosť prameňa nie je všetko. Na to aby sme mohli niečo povedať v rovine všeobecnej a dobovej musíme spraviť prienik cez viacero prameňou. Z našej historiografii vychádza naša historia. Formujú ju aj naše bádaťeľské omili ako aj domnenky. No koniec koncov ako povedal jedenhistorik že každý sa montuje do historie lebo si myslí že ju pozá zdásamu šahká no keď sa historik mieša do iných oborou tak ho ohodnotia ako nekompetentného čo je pravda do mieri znalostí, historíu n emôže vytvárať hocikto ale len osoba ktorá je školená a má skôsenosti ako je to vkaždej professi časi pionierou už dávno pominuli.
-
Nerád by som sa montoval do histórie. Skôr by som povedal, že hľadám súvislosti a vysvetlenia pre veci, ktoré ma mätú. Ako si ja, ako laik môžem vysvetliť fakt, že ak niekoľkí skúsení profi historici nadhodia nejakú tému, majú k nej množstvo rozporuplných, odlišných, resp. nejasných interpretácií. Ako si to správne napísal, každý z nich asi uplatňuje vlastný pohľad, vlastnú skúsenosť, vlastné vedomosti. Ja ako laik (možno práve preto, že som technik) nedokážem dodnes pochopiť jednu vec. Ak historik vytvorí štúdiu na základe xyz štúdií predchádzajúcich historikov, ktorí možno rovnako vychádzali zo štúdií iných …. až to nakoniec končí pri franskej kronike, ktorá bola napísaná “133” rokov po nejakej udalosti a tak či tak asi bola napoly vymyslená a napísaná na objednávku panovníka. Takže mnoho vecí v dnešnom dejepise je asi veľmi presným súčtom veľmi nepresných údajov. Potom sa nečudujem, že vo VMR žili Chorváti, Moravané a SLOVANIA. :lol: To je teda fakt perla. :wink:
-
No. A ja si myslím, ze splodina je aj medzi Madarmi, aj medzi Slovákmi. A su to tí, drahí priatelia, ktorí diskutuju o tom, kto z nich je nadradení. Na jednej strane Gardisti, na druhej Slota a jeho ,,garda”…ziadny rozdiel.
-
O tom, kto žil na našom území za Svätopluka,sme hovorili s historikom DUŠANOM KOVÁČOM.
Čo hovoríte na Ficov výrok, že Svätopluk bol kráľom Starých Slovákov?
„V tomto termíne sú problematické oba termíny. Aj kráľ, aj Starí Slováci. Termín Starí Slováci odborná literatúra nepoužíva. Dôvod je jednoduchý. V tom čase nehovoríme o Slovákoch, ale o Slovanoch, pretože medzi Slovanmi vtedy neprebiehala vnútorná diferenciácia. Starosloviensky jazyk bol mimochodom bližší ukrajinčine a ruštine ako dnešnej slovenčine. Diferenciácia potom prebiehala na západných, východných, severných a južných Slovanov, a až potom na národy. O Slovákoch môžeme hovoriť až v kráľovskom Uhorsku.“
http://www.sme.sk/c/3659769/Vlada-a-premier-menia-dejiny.html
Obrazok SME.sk -
O urovni historistorickeho povedomia u našich súdruhov prepáčte vládnych činiteľov sa nahovoriť všet. Naš vodca / sudruh FICO predca považuje zlodeja za svoj vzor. Len taká otazka o tom “bohatým bral a chudobným daval” no otazka skôr znie čo by nabral chudákom počas posledného stavovského povstania. To je nič viac iba romantická tragická legenda a nie revolucionar bojujúci zo socialnou nespravodlivostou doby ako ho pomenúva premier. No a vrcholom všetkého sú “keci” troch najvyších ústavných činiteľou o historických osobnostiach s toho ako bránia zlodejou , klerofašistou a utočia na media a skupinu “zlýh ” historikov, ktorá mimochodom tvorí drvivú väčšinu tak nadobúda človek ktorí už mal skusenosti s nacizmom a komunizmom alebo sa orientuje v histori dojem že tu vzniká niečo nako “postvodcovskonacionalnysocialozmus” . No možno je to dojem alebo paranoja no čim dlhšie ich človek počúva tak zachytáva samé už vypovedané perličky s našej údajne ” nekonfliktnej ” minulosti. Nakoniec už len chýba aby nas začali presviedčať o tom aký sme my od pämeti “holubyčí národ” a dosiahneme pre nás typické štádiu historickej nereflexie a spoň v niečom sa snažia o napodobenie minulosti ,ked už nie pozitívne tak aspoň negatívne.
:evil: :evil: :evil: :evil: :evil: :evil: -
O urovni historistorickeho povedomia u našich súdruhov prepáčte vládnych činiteľov sa nahovoriť všet. Naš vodca / sudruh FICO predca považuje zlodeja za svoj vzor. Len taká otazka o tom “bohatým bral a chudobným daval” no otazka skôr znie čo by nabral chudákom počas posledného stavovského povstania. To je nič viac iba romantická tragická legenda a nie revolucionar bojujúci zo socialnou nespravodlivostou doby ako ho pomenúva premier. No a vrcholom všetkého sú “keci” troch najvyších ústavných činiteľou o historických osobnostiach s toho ako bránia zlodejou , klerofašistou a utočia na media a skupinu “zlýh ” historikov, ktorá mimochodom tvorí drvivú väčšinu tak nadobúda človek ktorí už mal skusenosti s nacizmom a komunizmom alebo sa orientuje v histori dojem že tu vzniká niečo nako “postvodcovskonacionalnysocialozmus” . No možno je to dojem alebo paranoja no čim dlhšie ich človek počúva tak zachytáva samé už vypovedané perličky s našej údajne ” nekonfliktnej ” minulosti. Nakoniec už len chýba aby nas začali presviedčať o tom aký sme my od pämeti “holubyčí národ” a dosiahneme pre nás typické štádiu historickej nereflexie a spoň v niečom sa snažia o napodobenie minulosti ,ked už nie pozitívne tak aspoň negatívne.
:evil: :evil: :evil: :evil: :evil: :evil:Ospravedlňujem sa za to nezmiselné blábolenie ale pisal som to “mierne “rozrušení. V poslednom čase ked začnem hovoriť o sv trojici (rozumej Prezident, Premier a Predseda NRSR) tak saq mierne vivediem s mieri. :D :D :D
-
dozvuk, nič si z toho nerob, každý raz za čas “pustí paru”. Ale by ma zaujímalo, prečo si myslíš, že niesme holubičí národ?
A k našej histórii: prečo sú stále oficiálne prezentované názory iba niektorých historikov? Ja osobne veľmi rád čítam tvorbu Pavla Dvořáka. Aj keď je viac publicistom než historikom (alebo možno práve preto), vidí veci trochu inak. Podľa neho napríklad je zvláštne, ak sa v kronike uvádza, že vo VMR žili Moravani, Chorvati, Poľani (Poliaci) a Sloveni, tak historici pojem Sloveni preložia SLOVANIA. Tak sa opýtajme historikov – Moraváci, Chorváti a Poliaci nie sú Slovania? Kto sú tí záhadní Sloveni? Dejiny Slovenska sú napísané Maďarským a Českým atramentom. Taký Václav Chaloupecký sa ešte v 20. stor. oháňal tým, že Slováci sú iba Českým výhonkom, že Slovenčina je iba české nárečie. O Maďaroch radšej ani nepíšem.
Je pozoruhodné a mňa to veľmi mrzí, ak historik tvrdí že nejaká skutočnosť je SPORNÁ (napr. či bol Svätopluk kráľom), ale prezentuje to formou že ten kto si myslí že kráľom bol, je hlupák – chi chi chi chi. Takže verejnú mienku ovplyvní zásadným spôsobom. Podľa mňa, ak je niečo sporné, nemôžeme vychádzať z predpokladu, že tomu tak nebolo – pretože to tak kľudne byť mohlo – iba na to zrejmä nie sú priame dôkazy. -
V hospodarskych novinach bol na toto nazor nie historikov, ale genetikov a vyplyvalo z neho to, ze prislusnost k nejakemu narodu je len subjektivny pocit, inak maju takmer vsetci europania JEDNU spolocnu matku a JEDNEHO spolocneho otca. (Jasne ADAM a EVA, nie?)
Fakt je ten, ze mna napriklad oslovuju tradicie vacsiny narodov, ci uz sa to tyka folkloru, ci stavitelstva, a to, ze specialne slovenske je azda dane naozaj len tym, ze som sa tu narodil -
trej to všetko bolo takto…
mna ten článok pobaavil neviem ako vás urobte si svoj vlastný názor….Prvý Maďarský (seba)klam: MAĎARI SA AKO PRVÍ USADILI V PODUNAJSKEJ KOTLINE AKO PRAPÔVODNÉ (AUTOCHTÓNNE) OBYVATELSTVO.
Náruč Podunajskej kotliny je nesporne rodnou krajinou každého, kto sa pokladá za Maďara, a takisto rodnou krajinou Slováka, Nemca, Žida, Rumuna, Srba, Chorváta, Rusína, Ukrajinca, Róma…
Otázka autochtónnosti, (pra)pôvodnosti v podobe akýchsi historických etnických lustrácií by zrejme vôbec nevystupovala do popredia, keby z nej práve panskí Maďari neurobili jeden z odrazových mostíkov pre svoje účelové ideologické piruety a keby práve oni, ktorých predkovia vyhubili a z vlastných domovov vyhnali množstvo starousadlíkov, teraz nehanebne nevyhánali aj ich potomkov z vlastných dejín a následne i z ústavy vlastného štátu.
Odpoveď na otázku prapôvodnosti je jednoduchá – koho predkovia sa tu usadili skôr?
UČNI SLOVANOV (MAĎ)ARIZUJÚ DEJINY . SEDEM MADARSKÝCH (SEBA)KLAMOV
“PO AVAROCH PRIŠLI MAĎARI, KTORÍ SA AKO PRVÍ USADILI V KARPATSKEJ KOTLINE A SÚ TU DODNES.”
ARPÁD GÓNCZ,maďarský prezident (Oxford 1995) /jeho dcéra je súčasnou ministerkou zahraničných vecí Maďarska/poz.red.“ĽUDOPRÁZDNA” KARPATSKÁ KOTLINA – MALOVANÁ LOŽ
V maďarskom parlamente – postavenom hlavne liptovskými murármi – visí v jednej z najväčších siení monumentálny, šesťnásťmetrový obraz nazvaný Prichod starých Maďarov (presnejšie starých Uhrov), ktorý namaľoval jeden z najlepších maďarských maliarov Mihály Munkácsy.Dielo zobrazuje impozantných rytierov – vitézov (víťazov], odetých v blýskavých pancieroch, so skvelou ocelovou zbrojou, na koňoch ošírovaných bohato zdobenými postrojmi. Príchodzích jazdcov – vojvodcu Arpáda a jeho družinu vitajú miestni občania, chudáci odetí v chatrných zrebných habitoch, očividne sociálne i kultúrne zaostalejší. Pravda je však taká, že to bolo presne naopak – práve príchodzí boli tými kultúrne zaostalejšími.
Staromaďarské kmene, ktoré sa v Podunajskej (Karpatskej) kotline objavili v 9. storočí, mali oveľa chudobnejšiu slovnú zásobu ako tunajšie, prevažne staro slovenské obyvateľstvo. Stari Maďari (starí Uhri – z ôsmich turko-ungrijských kmeňov sa len jeden volal Meder-Megyer-Magyar, zrejme podľa náčelníka) nevedeli obrábať pôdu a živili sa iba lovom, chovom dobytka a lúpežnými výpravami. Takmer vôbec nepoznali remeslá a staviteľstvo a o organízácii štátu, kresťanstve, právnej tradícii a európskej vzdelanosti nemali ani potuchy.
Ich pôvodná kultúra bola taká biedna a “nekonkurencieschopná”, že sa zakrátko takmer bez stopy rozplynula.Už Svetozár Hurban Vajanský Munkácsyho obraz premenoval a nazval ho oveľa výstižnejšie – Maľovaná lož. A vôbec nie preto, že pravé meno tohto skvelého maliara nemeckého pôvodu bolo Michal Lieb.
Ozaj, kto to vlastne na Munkácsyho obraze víta náčelníka Arpáda a jeho družinu? Veď podľa pána bývalého dlhoročného prezidenta Árpáda Góncza, ktorý ten obraz určite veľmi dobre pozná, tu vtedy nebol usadený nikto. Žeby nejakí náhodní pocestní?
Bývalý maďarský prezident Árpád Góncz roku 1995 pri prednáške v Oxforde na nemalý úžas prítomného politického a vedeckého publika vyhlásil, že “po Avaroch (ktorí prišli do strednej Európy v 6. storocí n. l.- pozn. aut.) prišli Maďari, ktorí sa ako prví usadili v Karpatskej kotline a sú tu dodnes”. Učte sa, Slováci!Popredný maďarský vzdelanec, dokonca hlava štátu, pokojne nazýva nesúrodú zmes kmeňov, z ktorých len jeden sa volal Meder (Megyer-Magyar), Maďarmi, a ani sa nenamáha pridať hoci len prívlastok “starí”. To je však len menšia časť nehorázneho intelektuálneho podvodu pána prezidenta Góncza. Tvrdenie, že (starí) Maďari prišli ako prví do Karpatskej kotliny, bolo a zostane obyčajnou lžou.
Od koho potom náčelníci staromaďarských kmeňov (vraj) “kúpili” túto krajinu, keď podľa pána historika Góncza “pIišli prvi”, čiže do ľudoprázdna? A ako mohla v tomto ľudoprázdne fungovať Veľká Morava, v tom čase jedna z hlavných európskych mocnosti?
Maďarské “zaujatie vlasti” (vpád) bolo teda niečo celkom iné, než čo tvrdia romantické nepravdivé legendy. Starí Maďari sem prichádzali postupne po niekoľko rokov a ich hlavná čast bola na zúfalom úteku pred Bulharmi a Pečenehmi. Neprišli do ľudoprázdnej Karpatskej kotliny ako prví a vôbec sa tu ako prví neusadili. Žial, ani serióznejší maďarskí histoIici (tvoriaci za Dunajom výraznú menšinu) nie sú príliš ochotní priznať nos medzi očami a Karpatskú kotlinu pred príchodom starých Maďarov opisujú ako krajinu s veľmi riedkym a slabo organizovaným osídlením. Redšie osídlená a azda aj slabšie organizovaná bola tá malá časť územia VeľkejMoravy, na ktorej starí Uhri dostali povolenie usadiť sa (alebo iba prezimovať?)- ide o jednu z najodlahlejších periférií Veľkomoravskej ríše, o nížinato-močaristé územia medzi Bodrogom a Tisou.
Karpatská kotlina bola primerane osídlená už v dobe kamennej, bronzovej i železnej. Maďari spochybňujú, že toto územie už od 5. – 6. storočia trvalo obývali starí Slováci (Slovania, Sloveni). Ako v takmer všetkých zásadnejších tvrdeniach maďarských historikov, i tu je pravda presne opačná – starí Slováci boli v Podunajskej nížine oveľa skôr.
“V pohľade na Slovanov zohrala negatívnu úlohu predovšetkým nemecká historiografia devätnásteho storočia, ktorá bez potrebných zdôvodnení a argumentácie prijala myšlienku o príchode Slovanov do dnešných priestorov v 5. – 6. storočí n. l. Už vtedy proti tomu protestovali naši študenti na nemeckých univerzitách (P.J. Šafárik, J. Kollár)” (V.Timura).
Pri hladaní odpovede na otázku, kde bola pravlasť Slovanov, sa spomína časť Balkánu, predhorie východných Karpát po rieku Pripiať. Poľskí vedci dokazujú, že ide aj o územie v povodí riek Odry, Visly a Bugu; Popowska-Taborska(1991) konštatuje zasa zhodu archeológie a jazykovedy, podľa ktorej sú to územia južne od Karpát v povodí Dunaja, a ruský vedec Trubačov na slavistickom seminári v Bratislave jednoznačne vyhlásil: “Slovania vždy sídlili na strednom Dunaji” (V.Uhlár).Možno to povedať aj inak – historické vystúpenie Slovanov na strednom Dunaji v 5. – 6. storočí je v rámci serióznej vedy nesporné (to uznáva aj čast maďarských historikov). A hoci nikto nevie dokázať, kedy a ako sem prišli, dôkazov o kontinuite tunajšieho indoeurópskeho (vrátane slovanského) osídlenia je viac než dosť.
To znamená, že Slovania (i tá ich rozhodujúca čast, ktorú možno nazvať starými Slovákmi) tu boli dávno pred príchodom – vpádom starých Uhrov-Maďarov.
Už tisíc rokov pred vpádom starých Maďarov razili Kelti na bratislavskom a ďalších svojich hradiskách mince – tetradrachmy (ak o tom niektorí maďarskí experti ešte nepočuli, môžu si tento biatek – biatec s obrázkom jazdca na koni pozrieť na slovenskej päťkorunáčke). Známa je hypotéza, že už v 5. – 6. storočí boli starí Slováci (Sloveni) nositeľmi právnej kultúry odvodenej zo zvykového práva.S kým tu už osem storočí pred vpádom Arpádových bojovníkov tak dlho a úporne bojovali germánske kmene a rímske légie, v tom čase bezkonkurenčne najmocnejšia armáda sveta? Žeby maďarskí historici nepoznali ani slávny rímsky nápis na trenčianskej skale? Môžu si ho prísť prečítať, ak ho dosiaľ nestihli objaviť v odbornej literatúre. Komu vládol v 7. storočí knieža Samo, pôvodne franský kupec? S kým porazil obávané šíky dobyvateľských Avarov? Komu to s takým rešpektom písali rímski pápeži (očom je množstvo dôkazov vo vatikánskom archíve) v čase, keď sa starí Maďari ešte len veľmi matne dozvedali o existencii písma a nepoznali ani také slová ako dvere či oblok? Nepísali Sväti otcovia azda vladárom Veľkej Moravy?
Jednej z hlavných veľmocí vtedajšej Európy, ktorú za panovania Svätopluka označili ako regnum, královstvo, a jeho za svojho “drahého syna”? Komu to vládli títo mocnári, keď v “ľudoprázdnom” Podunajsku nebolo takmer nijaké osídlenie? Klame Vatikán, keď tvrdí, že tu už dávno pred príchodom kočovníkov mal kresťanské biskupstvo? Staroslovenská Veľká Morava sa rozvinula nielen na vojenskú, ale aj na významnú hospodársku veľmoc. Kontrolovala jednu z najdôležitejších európskych obchodných križovatiek – okrem iného, práve tu sa Jantárová cesta z Baltu na Balkán dotýkala Devínskej brány, vstupu do západnej Európy. “Riedko osídlená a slabo organizovaná” Veľká Morava bola v tom čase európskym špickovým producentom a exportérom drahých kovov (predovšetkým striebra), kožušín, medu, keramiky, ale najmä železa, ktoré malo zásadný hospodársky a vojenský význam.
Ako dosvedčujú archeologické vykopávky, len na území dnešného Slovenska vtedajší jeho obyvatelia vyrábali okolo 100 druhov železných výrobkov. Tak ako dnešní Slováci aj ich staroslovenskí predkovia vynikali svojimi stavbárskymi schopnosťami, čoho dôkazom je množstvo opevnených osád a mohutných hradísk, z ktorých mnohé vybudovali dávno pred príchodom starých Maďarov.Milan Augustín upozorňuje (1997) na málo známy fakt, že maďarskí archeológovia už pred niekoľkými rokmi zverejnili získané poznatky o zvyškoch mohutného systému zdvojených až strojených obranných valov, ktoré však nedali do súvisu s obrannými stavbami proti postupu staromaďarských bojových družín, ale predpokladajú ich vznik na prelome letopočtu. Ak vezmeme do úvahy “aj valové systémy od Nyiregyházy takmer až po Budapešt, ktoré vlastne ochraňovali územia dnešného Slovenska, je zrejmé, že išlo o rozsiahle obranné systémy, ktoré mohol financovať len bohatý a mocný štátny útvar. A takýmto, aj na svojom dramatickom sklonku, bola v tejto oblasti len Veľká Morava.”
Ako píše historik Ján Tibenský, arabský kupec a cestovateľ ibn Rusta sa o Svätoplukovi vyjadril ako o panovníkovi hodnom titulu “knieža kniežat”. S úctou o ňom písal aj kronikár Regino či sám byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet, ktorý uvádza, že “bol udatným a u susediacich kmeňov obávaným mužom”. Márne a komické sú pokusy niektorých maďarských historikov, ako je Ferencz Kászoni, ktorý síce nepopiera prítomnosť Slovanov a existenciu Veľkej Moravy, ale vo svojom spise Magyar-Szlovák(1940) tvrdí, že Svätopluk a Pribina boli – Avari, alebo Puspoki Nagy Péter, rodák z Podunajských Biskupíc, ktorý sa vo svojej knihe O polohe Veľkej Moravy (vyšla aj po anglicky, New York 1982) popri iných pokúsil premiestniť jadro Veľkomoravskej ríše k srbskému Belehradu a tamojšej riečke Morave.
Maďari, vychovávaní v extrémnom nacionalizme okorenenom oficiálnym rasizmom (panský národ), boli takí obalamutení “bájnymi pravdami”, že mnohých z nich archeologické vykopávky z čias Veľkej Moravy privádzali priam do nepríčetnosti. Dal by sa napísať celý román, ako Maďarská akadémia vied (medzi zakladateľov ktorej patrili aj osvietené osobnosti ako gróf István Széchenyi) “zametala” stopy po dejinnej prítomnosti Slovanov na území Maďarska. Sú známe viaceré prípady, keď sa maďarskí vedci snažili všemožne zatajiť archeologické nálezy potvrdzujúce autochtónnosť Slovákov na tomto území – najmä pri maďarskom Zalaváre, kde sa našli základy kostolov a obydlí Blatnohradu, ktorý ako centrum svojho kníežatstva vybudoval Pribina. Mladí maďarskí archeológovia napríklad nesmeli v Maďarsku publikovať svoje “slovanské” nálezy pri
Balatone z 9. storočia. A keď ich chceli porovnať s veľkomoravskými exponátmi v múzeu Archeologického ústavu v Nitre, museli to urobiť tajne (M.Ferko).Čo však urobiť s početnými zmienkami antických autorov o Slovanoch a Slovenoch (starých Slovákoch) – gótskeho autora Jordanesa, alexandrijského geografa Klaudia Ptolemaia, byzantského historika Prokopia, Menandra, Pseudo-Maurikiosa, Sýrčana Jána z Efezu či arabského geografa ibn Hurdádbeha. Čo so zmámou Fredegarovou kronikou, análmi Franskej ríše či spisom o obrátení Bavorov a Korutáncov? Budeme aj z týchto prameňov, ktoré patria k historiografickej “klasike”, vymazávať zmienky či celé state o Slovanoch a Venedoch(ako niektorí autori označovali Slovanov)? Spáli Európa svoje najcennejšie archívy, aby maďarskí historici a politici mali pravdu, tvrdiac, že Slovania (vrátane Slovákov) tu akoby ani neboli a objavili sa až niekedy v 15. storočí (Gyorffy), po tureckom vpáde či dokonca v 18. storočí (ako dodnes tvrdia niektoré maďarské učebnice dejepisu)?
Každá lož ťahá za sebou reťaz dalších problémov. Čo urobia premaľúvači dejín, hlásajúci maďarské (seba)klamy, so záplavou archeologických pamiatok, ktoré hádam len nechodili zakopávať do zeme slovenskí nacionalisti? Len na maďarskom území v Zadunajsku po severný breh Balatonu, jazera so slovanským názvom, vedci zdokumentovali 22 staroslovenských sídlisk a dalších 50 (!) doložili písomnými prameňmi a jazykovedným výskumom. Archeologické vykopávky jednoznačne dokazujú, že staroslovenské (slovienske) osídlenie siahalo hlboko na územie dnešného Maďarska a “vykazovalo rovnocenný spôsob života so životom na ostatnom území Veľkej Moravy”(VincentSedlák).
Staromaďarské kočovné kmene boli ešte pri Čiernom mori, keď roku 828 bol v Nitrave (Nitre) vysvätený prvý kresťanský kostol na území strednej a východnej európy, vôbec prvý v slovanskom svete (len na porovnanie, české kmene boli v tom čase ešte barbarmi, ich prvým pokrsteným kníežatom bol Bořivoj, ktorý podľa legendy prijal kresťanstvo od Metoda roku 874). Christianizácia starých Slovákov prebiehala pravdepodobne podstatne skôr, ako sa historicky “medializovala” tým, že bol pokrstený knieža Pribina.
Starí Maďari boli ešte ďaleko a hovorili primitivnymi, nesúrodými jazykmi, keď na staro slovenskom území vznikol Proglas, písomný skvost, chválospev na preklad evanjelia do staroslovenčiny a vôbec prvý text napísaný v slovanskom jazyku (!), a pápež Hadrián II. zakrátko, roku 868, popri latinčine, gréčtine a hebrejčine slávnostne schválil staroslovenčinu ako štvrtý liturgický jazyk v západnom civilizovanom svete. Tým sa starí Slováci priradili ku kultúrnej špicke Európy a sveta. Navyše v sebavedomej a svojbytnej pozícii v 9. storočí vznikla na staroslovenskom území bohatá literatúra písaná glagolikou (hlaholikou), obsahujúcou osemtisíc slovanských a dvetisíc gréckych a latinských slov. ,”taký bohatý kultúrny jazyk nemal v 9. – 10. storocí nijaký iný národ v Európe!” píše profesor Š.Ondruš. Na počiatku bolo Slovo – a práve od tohto magického pojmu mnohí odvodzujú názov národa – Slovákov. Prirodzene, keď hovoríme o pojme národ na konci prvého tisícročia, myslíme tým skôr kmeňové spoločenstvo spojené spoločným pôvodom a blízkosťou jazyka.
Na väčšine územia Podunajskej nížiny je však vedecky doložená kontinuita slovanského (staroslovenského) osídlenia prinajmenšom od 5. – 6. storočia, teda minimálne pät storočí pred prichodom-vpádom predkov našich dnešných južných susedov. Meno jeho najväčšieho vládcu – Svätopluk – neznamená “svätý pluk”, ako by sa mohlo zdať na prvé počutie či videnie, ale “veľký ľud”. Teda vládca veľkého ľudu. Starí Slováci tvorili väčšinu osídlenia Podunajskej nížiny a boli jedným z najväčších slovanských národov, ako to okrem iných dokazuje Ján Stanislav vo svojom monumentálnom diele Slovenský juh v stredoveku (ktoré básnik Štefan Moravčík výstižne nazval Antibutatótnik alebo viagra pre nemužných Slovákov).
Územie Maďarska je husto posiate názvami dedin, miest, potokov, riek, hôr, z ktorých veľká väčšina má – po rekonštrukcii z maďarského tvaru – všeslovanský (a najmä sloviensky, čiže staroslovenský) ráz.
Aj niektorí maďarskí učenci priznávajú, že stari Slováci bývali pri Neziderskom a Blatenskom jazere (Balatone). Ján Stanislav na konkrétnych príkladoch dokazuje, že husté (staro)slovenské osídlenie na juhu susedilo s Chorvátmi a Slovincami, že Žitný ostrov a Tekov boli prevažne (staro)slovenské, práve tak ako aj dalšie oblasti nad Dunajom a za Dunajom – Bukové hory, Matra i Tokaj(tak isto starobylý slovanský názov). Na východe obývali predkovia Slovákov kompaktne Novohrad, ba i Hevešskú a Boršódsku stolicu.Aj podľa výskumov maďarského predstaviteľa profesora Moóra žili Slováci v oblasti po rieku Maroš a Sedmohradské hory až do 13. storočia. J. Stanislav upresňuje, že ešte dlhšie. Pre neveriacich maďarských vedcov tu je množstvo ďalších dôkazov. Jadro takej mohutnej ríše, akou nesporne bola Veľká Morava, musel tvoríť mimoriadne početný a vyspelý kmeňový zväz, ktorý okrem iného niekoľko desaťročí viac-menej úspešne odolával mohutnému vojenskému náporu na dvoch frontoch – zo západu sa naň valili zálahy bojovných Germánov, z východu nemenej bojachtivé hordy lúpežných kočovníkov.
Navyše slovenskému jazyku pomerne dobre rozumejú všetci Slovania. Ak je slovenčina dodnes uznávaná ako esperanto slovanských jazykov, museli starí Slováci v slovanskom svete hrať veľmi významnú úlohu. Takéto “parametre” mohlo mať iba mimoríadne početné a v každom ohľade značne vyspelé spoločenstvo. Keby Veľká Morava nebola vojenskou a duchovnou veľmocou, byzantský cisár Michal III. by sem nebol poslal takú významnú misiu, ako bola misia vedená Konštantínom a Metodom, ktorá položila mohutné a doslova nezničiteľné základy slovanskej kresťanskej kultúry.Poslal by cisár, v tom čase takmer mocenský poloboh, svojich najväčších učencov do vzdialenej, “riedko osídlenej a málo organizovanej” krajiny, kde žijú akísi jednoduchí ľudkovia v zrebných habitoch z obrazu Munkácsyho alias Lieba?
Arché znamená po grécky začiatok a logos slovo, archeológia by teda mala byť náukou o začiatku.
Začiatok slovensko-maďarských vzťahov bol úplne iný, než tvrdia maďarské učebnice dejepisu. Maďari ako učni Slovanov sa najmä od čias pochybnej a neobjektívnej Anonymovej kroniky (13. stor.) snažia (maď)arizovať dejiny – arizovať ich pre ideologické záujmy hornej vrstvy maďarského národa, aby táto elita, vyvolený “panský národ” mohol držať radových Maďarov v neustálom “dištančnom” napätí a konfliktoch so susedmi.
Klamstvo prináša osoh maďarským kolonialistom, rasistom, fašistom a vôbec všetkým, ktorí už dávno nepatria do modernej Európy, žiaľ, vrátane bývalého pána prezidenta Góncza. Objektívne uvažujúcim ľuďom dobrej vôle ostáva dúfať, že demokratická a humanistická časť maďarského národa postupne odhalí lživé manipulácie a rozozná, že cesta k slobode a mierovému susedskému spolunažívaniu vedie iba cez pravdivý a v základných faktoch overitelný výklad našich spoločných dejín.Záujmom maďarského panského národa je vymazať Slovanov(Slovákov) z dejín a prisúdiť im nanajvýš podradnú úlohu hístorických miništrantov. Pán prezident Árpád Góncz nebol jediný maďarský činiteľ, ktorý sa pokúsil vymazať Slovanov nielen z dejín, ale i z mapy Európy. Urobili to aj mnohí iní už pred ním ako Lajos Kossuth (pôvodom Slovák) a Kálman Tisza. Autochtónnosť Madarov (neexistujúcu) radi skloňujú aj niektorí maďarskí politici na Slovensku, napríklad Miklós Duray, ktorý dokonca prorokoval etnický konflikt (ženeva 1992) a vyzýval “pravoverných” Maďarov, aby nevstupovali do manželských zväzkov s Nemadarmi. Od tohto rasistického výroku sa dodnes nedištancoval ani jeden oficiálny maďarský predstaviteľ.
Náruč Podunajskej kotliny je nesporne rodnou krajinou každého, kto sa pokladá za Maďara, a takisto rodnou krajinou Slováka, Nemca, Žida, Rumuna, Srba, Chorváta, Rusína, Ukrajinca, Róma… Otázka autochtónnosti, (pra)pôvodnosti v podobe akýchsi historických etnických lustrácií by zrejme vôbec nevystupovala do popredia, keby z nej práve panskí Maďari neurobili jeden z odrazových mostíkov pre svoje účelové ideologické piruety a keby práve oni, ktorých predkovia vyhubili a z vlastných domovov vyhnali množstvo starousadlíkov, teraz nehanebne nevyhánali aj ich potomkovz vlastných dejín a následne i z ústavy vlastného štátu. Odpoveď na otázku prapôvodnosti je jednoduchá – koho predkovia sa tu usadili skôr? Starí Maďari to neboli. Maďari nie sú autochtónni, ale alochtónni, tí, čo pochádzajú z iného miesta, než na ktorom sa vyskytujú. Pôvodcami ďalšiehoz množstva nezvratných dôkazov sú sami Maďari hlásajúci druhý maďarský (seba)klam o tzv. zaujatí vlasti. Tento kamuflážny pojem sa na rozveselenie informovanejšieho publika dostáva totiž do priameho rozporu s pojmom autochtónnosť. Kto tu už bol prapôvodným obyvateľom, nemal čo ani prečo svoju vlasť “zaujímat” …
Navyše táto konkrétna problematika je ešte zložitejšia a pre maďarských hlásateľov vypätého nacionalizmu ešte nepríjemnejšia. Napokon hlásatelia lži vždy ťahajú za kratší koniec, lebo lož sa konštruuje účelovo, zjednodušene a uzavreto voči novým poznatkom. Dnešni Maďari nielenže nie sú po svojich predkoch autochtónnymi obyvateľmi Podunajska z hladiska času osídlenia, ale nie sú autochtónnymi dokonca ani geneticky, ani kultúrne. Podľa výskumu profesora genetiky na Stanfordskej univerzite L. L. Cavalli-Sforzu, “len s tažkosťami možno nájsť nejaké stopy maďarských génov u súčasnej populácie”, a dokladá to aj génovou mapou. Maďarsko leží v pásme 9- až 16-percentného výskytu negatívneho Rh faktora, čo zodpovedá charakteristickým hodnotám ich súčasných indoeurópskych susedov. “Tento fakt sám osebe ešte nič neznamená,” píše Peter Žitňan, “ale ruka v ruke so stratou genetickej autochtónnosti prišla zákonite aj strata kultúrnej autochtónnosti.”
Niečo sa predsa len zachovalo. Má to však ďaleko od akejkoľvek kultúry – usilovné maďarské “vylepšovanie” dejín, pripomínajúce prax starovekých vládcov z oblasti Mezopotámie. Totalitni despotovia po nástupe k moci systematicky ničili všetko – písomné pamiatky, sochy, pomníky – čo pripomínalo ich predchodcov.
Tento primitívny zvyk netolerantných a bohorovných aziatských despotov a nafúkancov fungoval neskôr i v starom Ríme. Je však šokujúce, ak toto kultúrno-politické barbarstvo s nedozernými následkami sa trpí a existuje aj v dnešnej modernej Európe plnej počítačov, v epoche demokracie a integrácie, v epoche budovania občianskej spoločnosti. Snahy o pokračujúcu lúpež dejín sú pokračovaním smutnej tradície staromaďarských lúpežných výprav, pokračovaním tradície koristnickeho barbarizmu, ktorý by civilizovaná Európa vo svojom vlastnom záujme nemala ďalej trpieť.Dejiny nás totiž učia, že tento druh tolerancie má (samo)vražedné následky. Z maďarského falšovania dejín treba – a to urýchlene – urobiť medzinárodný problém.
– Jerguš Ferko – z knihy Maďarské (seba)klamy –
-
Za knizku dakujem aj ked si nemyslim, ze by bola az takym klenotom. Je to doklad doby ako kazdy druhy bez ohladu na poplatnost dobe. Skoda ze tu toho nemate viacej. :cry:
Log in to reply.