-
Slovania/Slováci a Maďari
-
PRE PORUŠENIE 11 ČLÁNKU NETIKETY BOL PRÍSPEVOK ODSTRÁNENÝ
-
s touto témou by vám pomohla kniha :
OSUDY STARÝCH SLOVANOV od Tatiany Štefanovičovej…
a mnoho iných…
-
Pre všetkých.
Veľavážení prítomní, takého a také pôvodu.Chcel by som dať do Vašej ctenej pozornosti tento blog/ martinmalobicky-blog.sme-sk/ kde sa dozviete veľa zaujímavostí k tejto téme. Hlavne predkladám časti pojednávajúce o genetike-haploskupinách.Podľa môjho skromného názoru dobre spracované.
A ešte poznámka autora.
“Ešte šťastie, že žijeme na tak geneticky zmiešanom území,
viete si niekto predstaviť aké by tu boli škaredé baby!” :)S pozdravom
Prajem pekný a úspešný deň -
Výstavu fotografií “Aké je Maďarsko dnes?” otvorili včera v bratislavskej Galérii Michalský dvor.
Fotografická výstava je rozdelená do troch častí. V sekcii Únia a my obsahuje fotografie súvisiace so vstupom krajiny do Európskej únie a otvorením hraníc. Patria sem fotografie maďarských ľudových krojov ako i fotografie zobrazujúce dievčatá zahalené do zástav krajín EÚ. Z fotografií možno čítať aj to, že vo svete globalizácie Maďari nezabúdajú na svoje tradície.
V druhej sekcii Parlament a jeho zmeny sú fotografie, ktoré vznikli počas významných udalostí súvisiacich s EÚ. Parlament je jednou z najznámejších budov hlavného mesta Budapešť. Pri jeho výstavbe bolo podmienkou, že možno naň použiť výhradne domáci stavebný materiál. Budova svojím vzhľadom i vnútorným stvárnením právom patrí medzi najväčšie stavebné diela prelomu 19. a 20. storočia v Európe.
V poslednej časti výstavy, ktorú tvorcovia výstavy označili ako Súčasnosť, sú fotografie, ktoré sa odlišujú od didaktického zmýšľania, “formálneho predstavovania krajiny,” uvádza sa na tzv. otváracom liste k výstave, ktorý má za úlohu vysvetliť zámer organizátorov.
Podľa spolumajiteľa galérie Juraj Ulického bolo zámerom organizátorov výstavy ukázať krajinu, ktorá je v dosiahnuteľnej blízkosti a ktorú sa naozaj oplatí navštíviť.
-
ćo uź madari su a budú.naco sa hádat kvoli veciam ćo sa stali pred mnohými rokmi.a ćo sa týka autonómie
uź niekoĺko rokov platí lepśia ekonomika ako územie -
Štúrovci vyliali z vaničky aj dieťa, napísali ste, keď sa zriekli uhorských dejín. “Zbavili nás dejín!” zvolali ste. Podpisujete to aj po 20 rokoch?
Samozrejme. Práve štúrovci boli tí slovenskí vzdelanci, ktorým o čosi šlo. Štúrovská generácia bola generáciou čestných, obetavých ľudí. Len sa im toho vzdelania nedostalo dosť, trpeli polovzdelanosťou; a pomýlili sa v národnej ideológii, ktorú nám vymysleli. Ak sa naši Zakladajúci Otcovia zbytočne zriekli uhorských dejín a vytvorili blud tisícročného útlaku, zabudovali kdesi hlboko do nášho národného organizmu komplexy kolektívnej menejcennosti a strach pred cudzími a svetom vôbec, zúrivé rovnostárstvo, nevieru vo vlastné sily, nedocenenie roly aristokracie a duchovnej elity.Opäť sme svedkami mytologizácie slovenských dejín, a to takpovediac na najvyššej úrovni. Vy ste však označili za kontraproduktívnu aj tvorbu mýtov v časoch národného obrodenia. Prečo?
Treba mať na pamäti, že ideológia slovenského národného „obrodenia“, akokoľvek bola dobre myslená, za pár desaťročí vypudila zo slovenského kultúrneho národa skoro všetko zemianstvo, skoro celú buržoáziu a poriadne preriedila rady slovensky zmýšľajúcej inteligencie. Údaj zo sčítania ľudu v Uhorsku z roku 1910 by sme mali mať stále na pamäti a mal by sa učiť v našich školách na jednej úrovni s Ústavou SR. V tom čase pracovalo v slovenských župách 20 595 osôb považovaných za vzdelancov. Z nich sa k slovenskej národnosti hlásilo 10 percent (2 715 osôb), k nemeckej – 5, ukrajinskej – 1 a zvyšok, 84 percent, k maďarskej. Z tých, čo sa hlásili za Slovákov, bolo 349 farárov a duchovných správcov, 343 učiteľov, 82 advokátov, 79 kaplánov, 66 učiteliek, 26 lekárov, 23 štátnych úradníkov, 10 profesorov stredných škôl, dvaja redaktori novinári a najviac – až 1 423 – pôrodných babíc.Prof. RNDr. Ladislav Kováč, DrSc. v rozhovore s redaktorom Pravdy Vladimírom Jancurom, 11. novembra 2009.
Celý rozhovor je tu.
-
My, národ slovenský, sme tu nie dlho, ale ani sopliak už nie sme. Preto by bolo vhodné oznámiť svetu a sebe samému, že my, národ slovenský, už nepotrebujeme vymýšľať si rozprávky o vlastnej veľkosti a hladkať sa po brušku. Už sme veľkí.
A tak za všetkých tých, ktorí majú radšej ruku priloženú k dielu ako teatrálne k srdcu, pokladáme pred vás Memorandum národa slovenského 2010.
Slovami pána ministra Jahnátka: „For betr fjúčr, for as.“
Tu je plné znenie memoranda:
Memorandum národa slovenského (2010)
My, národ slovenský, sme ľudom krásneho kraja spod Tatier až po Dunaj, od Moravy doprava až po Tisu. Až ste zašli do Užhorodu, to už ste ďaleko.
Sme štátotvorným národom. O tom sa inak veľa hovorí, tak keby tomu náhodou niekto nerozumel, znamená to to, že odkedy nám Ľudevít Štúr oznámil, že sme národ, trpeli sme útlaky tak statočne, až sa nám podarilo vytrucovať si svoj vlastný štát.
My, národ sme tu teda nie dlho, ale už ani zasran nie sme. Máme hádam aj zo 16 krížikov. To by vari mohlo znamenať, že my, Slováci, už sme veľké dievčatá a chlapci, a bohdá máme aj dosť vlastného rozumu.
O tomto bode môžu jestvovať pochybnosti, celkom isté je však to, že máme vlastný štát, vlastnú reč, štátne symboly, kultúru, hospodárstvo a suverenitu vôbec. To znamená, že nikto, komu sme to nedovolili, do nás nebude kafrať.
Už sme tu na to sami – v dobrom aj zlom.
Z toho vyplýva jednoduchá vec – už sa nepotrebujeme pred nikým brániť, už nám od nikoho cudzieho nič nehrozí. Husté reči hejmaďarov nám môžu ublížiť presne tak, ako vyplazený jazyk nevychovaného zasrana od susedov: nijako. My, národ slovenský, sme už veľký chlapec, a preto sa nebudeme z takýchto smradov robiť ťažkú hlavu.
Naopak, my, národ slovenský, máme už plné zuby toho, že tí najnárodnejší a najslovenskejší ešte stále vidia v každom Maďarovi druhého Apponyiho a v každej maďarskej škole semeno Uhorskej ríše.
Oháňajú sa pamiatkou našich otcov, ktorí vraj mreli za naše národné symboly. Pokiaľ nás, národ slovenský, pamäť neklame, najviac našich otcov pomrelo v povstaní proti tým, ktorí si potrpeli na hymny, vlajky a oddanosť otčine zo všetkých najviac.
My, národ slovenský, nie sme chrapúň, aby sme nevedeli vydržať v jednom štáte s menšinami iných národností, bárs aj by sme si s nimi kedysi všeličo preskákali. Práve naopak, to nech nám nie je prekážkou, ale cestou k dobrým vzťahom.
My, národ slovenský, ďalej chceme prehlásiť, že už nie sme žiadne decko, aby si pre nás voľakto musel vymýšľať rozprávky o tom, aký sme veľký a chrabrý národ. Tomu my musíme povedať, že trt makový.
Sme malý národ, ktorý nemá nijako oslnivú minulosť a žiaden nový dejepis pre školy s tým už nikdy nič nespraví. Nám to ale nevadí, lebo keď každý z nás bude len trošku chcieť, náš národ bude mať skvelú budúcnosť.
My, národ slovenský, nosíme svoju vlasť v srdci a preto jej nemusíme mať plnú papuľu. Ten, kto sa veľa bije do pŕs, že je Slovák, spravidla tými utlčenými rukami hovno pre vlasť urobí.
Prežili sme Keltov, Frankov, Avarov, Tatárov, aj Turkov, prežili sme Maďarov, Rusov, aj Čechov. Prežili sme feudalistov, fašistov, aj komunistov. Jedinečným talentom nášho národa je evidentne to, že prežijeme za hocikoho a hocičoho. Odkedy sme samostatní, je výzvou tohto národa prežiť hejslovákov a nacionalizmus.
Čítajte viac: http://tv.sme.sk/v/14420/memorandum-naroda-slovenskeho-pre-rok-2010.html
-
Tak sme prežili na území slovenska keltov… :?
-
Pôvodný korunovačný meč uhorských kráľov je uložený v pokladnici pražského hradu. Slávny Karol IV. ho pri inventúre dal zapísať pod názvom Gladius S. Stephani Regis Ungariae cum manubrio eburneo – Meč Sv. Štefana, Uhorské kráľovstvo, slonovinová rukoväť. Keďže Čechom nepatri, nikdy sa špeciálne nevenovali jeho výskumu. O meči nie je prístupných veľa informácii, čo je úžasným zdrojom špekulácii pre môj blog.
Čítajte viac: TU.
-
25.08.2009
Štefan nebol o nič väčší vrah ako Svätopluk
Podľa Fica, pod zástavou prvého uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia: „Teda nech sa teraz nikto netvári, že Štefan je nejaký slovenský kráľ. My máme svojho Svätopluka a nie Štefana.“ Je otázne, čo tým myslel, keďže Štefan odmietal používanie staromaďarčiny, bol značne pozápadnený a jeho družinu tvorili najmä Západoeurópania, pokresťančení Maďari a Slovania. Málokto u nás vie, že skôr ako sa stal uhorským kráľom, pôsobil ako nitrianske knieža. Čiže Štefan je evidentne postavou, ktorá sa nedá vymazať zo slovenských dejín.
Ak však Fico narážal na maďarizáciu v 19. storočí, tak tá sa odohrala proti všetkým radám Sv. Štefana, ktorý svojho syna Imricha učil, že Uhorsko bude silné, pokým zostane mnohojazyčné. Hoci Maďari sa v tomto období prirodzene hlásili k svojmu prvému kráľovi, vyčítať Štefanovi maďarizáciu, ktorá sa odohrala deväťsto rokov po jeho smrti, je ako vyčítať Andrejovi Hlinkovi excesy po ňom pomenovaných gárd cez druhú svetovú vojnu.
Osobitnou kapitolou je tvrdenie, zaznievajúce v internetových diskusiách, podľa ktorého si kráľa Štefana nesmieme vážiť, lebo to vraj bol masový vrah. Cirkev ho údajne za svätého vyhlásila len z vlastných mocenských a politických dôvodov. Dôkazom má byť jeho ťaženie proti pohanským maďarským náčelníkom a skutočnosť, že telo jeho protivníka Kopáňa dal rozštvrtiť a rozvešať na mestských bránach Ostrihomu, Vesprému, Rábu, pričom jednu časť poslal na výstrahu aj do Sedmohradska. Nuž, čo k tomu dodať? Išlo o mimoriadne neľútostnú dobu a je jasné, že ľudia ako Štefan alebo Svätopluk často využívali brutálne metódy na presadenie svojich mocenských cieľov.
Svätopluk a Štefan ako kontinuum
V prospech prvého uhorského kráľa však svedčí, že bol nadšeným šíriteľom kresťanskej viery. V kontexte svojej doby išlo o humanistického a pokrokového panovníka, ktorý územie dnešného Slovenska i Maďarska natrvalo začlenil do západnej európskej civilizácie a svojou podporou cirkevných inštitúcií umožnil do budúcnosti poľudštenie života jednoduchých ľudí. Inými slovami, Štefan vyznával tie najlepšie myšlienky, aké boli v tej barbarskej dobe k dispozícii. Oproti primitívnemu pohanstvu staromaďarských kmeňov bol nekonečným dobrodením. Preto si zaslúži našu úctu, aj keď niektoré jeho činy neobstoja vo svetle jemného útlocitu 21. storočia.
Fico dal Svätopluka a Štefana do protikladu. Týchto dvoch panovníkov možno však vnímať aj ako kontinuum. Obaja chceli nahradiť kmeňovú spoločnosť štátom pod vlastným vedením. Obaja sa postavili proti svojim príbuzným a neváhali využívať intrigy v mene získania moci. Zároveň si obaja uvedomovali, že ak chcú ich spoločnosti dlhodobo prežiť, musia prijať civilizačný model vyspelejšieho západu a juhu Európy. To vtedy znamenalo nahradenie pohanstva kresťanstvom a kmeňového usporiadania feudálnym.
Lukáš Krivošík, aktuality.sk
Čítajte viac: TU -
Skutočnú minulosť si nevážime, miesto toho spätne konštruujeme umelú
Denník SME pred pár dňami, kedy vrcholil záujem verejnosti o osud Svätoplukovej sochy, priniesol článok o zemepanskom dvorci v Ducovom. Významná historická pamiatka z obdobia Veľkej Moravy sa rozpadá, palisády opevnenia sú porúcané a informačné tabule zarastajú trávou. Ide len o špičku ľadovca. Na Slovensku je mnoho vzácnych pamiatok, ktoré by nás mali a mohli napĺňať hrdosťou, no široká verejnosť často o nich netuší. Ba čo viac, chabé informácie o nich majú aj učitelia dejepisu a zemepisu, ktorí sú asi najspôsobilejší, aby ich priblížili mládeži. Navyše na ich obnovu alebo aspoň udržiavanie v prijateľnom stave chýbajú väčšie sumy peňazí.
Je to kontrast najmä oproti susednému Maďarsku, ktorého posadnutosť minulosťou má aspoň jeden pozitívny vedľajší efekt – Maďari si obnovili väčšinu svojich historických pamiatok a dobre sa starajú o každý kúsok vlastného kultúrneho dedičstva. Škoda, že si od nich v tomto nevieme vziať príklad. Miesto toho budujeme spätne mýty o „starých Slovákoch“, čo je niečo podobné ako keby dnešní Taliani začali obyvateľov Rímskej ríše nazývať „starými Talianmi“. Naši susedia na Morave, ktorí sa tiež hlásia k Svätoplukovmu odkazu sa len potmehúdsky usmievajú, keď vidia tieto urputné snahy vymýšľať slovenské dejiny nanovo.
Lukáš Krivošík, aktuality.sk
Čítajte viac: TU -
Zdroj: http://www.webnoviny.sk
-
Nieco pre skutocnych fajnsmekerov
Zdroj: http://www.ancient-bulgaria.com/2006/09/11/the-origins-of-the-slavs/#more-48
-
to ako že slovinčina vychádza zo slovenčiny? :D
-
Uhorské kráľovstvo bol nádherný nadnárodný štátny útvar a nedá sa dnes história tohto kráľovstva rozdeliť na maďarskú a slovenskú. V stredoveku, nehrali národnostné otázky takú veľkú úlohu ako je tomu dnes, dokonca i v rannom novoveku bola dôležitejšia konfesia (vierovyznanie), než národnosť. Uhorskí králi boli kráľmi Slovákov, tak i Maďarov a ešte mnohých iných národností od Burgenlandu až po Balkán. To že si niekto klamlivo idealizuje a vypichuje iba momenty pred vznikom Uhorského kráľovstva (aj keď do roku 1018 bolo slovenské územie súčasťou Poľska), alebo spája slovenské dejiny, len s 19. storočím, poukazuje iba na malý prehľad v problematike. Zaráža ma, na čo všetko vedia byť „Moderní Slováci“ (tí, ktorí tak radi hovoria o „Starých Slovákoch“) hrdí a aký malý majú prehľad vo svojich dejinách.
Jeden postreh s ktorým sa chcem podeliť: Viackrát som navštívil Wawelskú katedrálu, kde je okrem poľských panovníkov pochovaná naša uhorská princezná Hedviga z rodu Anjouovcov, dcéra kráľa Ľudovíta I. Veľkého (poľská kráľovná Jadwiga). Pri jej hrobe boli vždy položené kvety a vence s poľskými, ale aj maďarskými trikolórami. Slovenská žiadna. To myslím dostatočne ilustruje ako si vieme uctiť osobnosti našich dejín. Nabudúce pôjdem do Krakowa s kvetmi.
Log in to reply.