aktivita diskusia Múzeá a Galérie SNG – Slovenská národná galéria

Tagged: 

  • SNG – Slovenská národná galéria

    Posted by uskalienka on 1. júla 2009 at 9:37

    Sto rokov futurizmu v pätnástich dielach v SNG

    BRATISLAVA 16. júna (SITA) – Ojedinelú prezentáciu diel popredných predstaviteľov talianskeho futurizmu pripravili od stredy do 26. júla Slovenská národná galéria a Taliansky kultúrny inštitút v bratislavskom Esterházyho paláci. Výstava 100 rokov futurizmu obsahuje pätnásť diel – práce na papieri, akvarely a kresby. Podľa Maurizia Scudiera, ktorý je spolu s Davidom Sandrinim kurátorom výstavy, sa netreba nechať oklamať malosťou alebo veľkosťou týchto diel. “Je ich len pätnásť a sú na papieri, avšak tento výber bol cielený. Kresba totiž obsahuje prvú myšlienku a energiu, ktorú umelec dáva do diela. Maľba je už skôr reflektovaný prejav,” poznamenal na dnešnej tlačovej konferencii Scudiero. Národná galéria prezentuje najvýznamnejšie postavy tohto smeru ako Umberto Boccioni, Achille Funi, Giacomo Balla, Carlo Dalmazzo Carrá, Luigi Russolo, Gino Severini, Mario Sironi, Enrico Prampolini, Fortunato Depero a Roberto Marcello Baldessari. Titulným dielom prehliadky je obraz Motocyklista + domy, ktorý v roku 1914 namaľoval Achille Funi. Kurátor Scudiero tvrdí, že práve vďaka tomuto dielu môžu návštevníci najlepšie pochopiť princípy futurizmu, čo znamená simultánnosť alebo súčasnosť pohybu vo futurizme. “Motocyklista je zobrazený tak, ako ho vidíme my našimi očami, keď prechádza. Ale krajina, ktorá je v jeho pozadí – vedľa domy alebo budovy, ktoré ako keby sa tam mihali – je to, čo vidí samotný motocyklista, keď prechádza okolo nich,” hovorí Scudiero. Futuristické dielo sa okrem koncepcie rýchlosti, pohybu telesa v priestore, vyznačuje aj extrémnou láskou k mechanike, strojom, a tiež sociálnymi témami. Korene futurizmu ako prvého organizovaného avantgardného hnutia v histórii umenia siahajú do roku 1909. Taliansky básnik Filippo Tommaso Marinetti vtedy v parížskom denníku Le Figaro uverejnil Manifest futuristickej poézie. Štafetu vízie o novej civilizačnej kráse po ňom prebrali práve talianski maliari a sochári, ktorí následne založili a rozvinuli nové výtvarné hnutie. Futurizmus vytrhol umelca zo svojho ateliéru a z atmosféry, v ktorej čakal na inšpiráciu. Vytvoril predvídavosť projektov, teda dnes predstavil to, čo sa bude robiť zajtra. “Napríklad, keď bol skomponovaný manifest futurizmu, ktorý načrtol myšlienky alebo filozofiu futuristickej maľby, futuristická maľba ešte v skutočnosti neexistovala. Práve toto dostáva futurizmus do konfliktu s kubizmom,” vysvetľuje Scudiero. Okrem výtvarného umenia sa futurizmus prejavil aj v literatúre, divadelníctve, hudbe, architektúre ba dokonca aj v gastronómii. Výstava 100 rokov futurizmu sa koná v rámci druhého ročníka festivalu Dolce Vitaj a pri príležitosti 10. výročia založenia Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave. Ide o putovnú prehliadku, ktorá odštartovala v marci tohto roka v Osle a pokračovala v Monaku. Z Bratislavy sa presunie do Varšavy, Hamburgu, Vilniusu a svoju púť skončí v januári 2010 v Kodani. Cieľom prehliadky na Slovensku je vrátiť do Bratislavy atmosféru, ktorou toto mesto žilo v 20. rokoch minulého storočia, keď tu Taliani zakladali svoj inštitút po prvý raz – tvrdí riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu Teresa Triscari. Bývalé Československo malo v tom čase živé kontakty s talianskymi futuristami, a to najmä vďaka umelcom ako Jaroslav Seifert alebo Josef Čapek.Sto rokov futurizmu v pätnástich dielach v SNG

    BRATISLAVA 16. júna (SITA) – Ojedinelú prezentáciu diel popredných predstaviteľov talianskeho futurizmu pripravili od stredy do 26. júla Slovenská národná galéria a Taliansky kultúrny inštitút v bratislavskom Esterházyho paláci. Výstava 100 rokov futurizmu obsahuje pätnásť diel – práce na papieri, akvarely a kresby. Podľa Maurizia Scudiera, ktorý je spolu s Davidom Sandrinim kurátorom výstavy, sa netreba nechať oklamať malosťou alebo veľkosťou týchto diel. “Je ich len pätnásť a sú na papieri, avšak tento výber bol cielený. Kresba totiž obsahuje prvú myšlienku a energiu, ktorú umelec dáva do diela. Maľba je už skôr reflektovaný prejav,” poznamenal na dnešnej tlačovej konferencii Scudiero. Národná galéria prezentuje najvýznamnejšie postavy tohto smeru ako Umberto Boccioni, Achille Funi, Giacomo Balla, Carlo Dalmazzo Carrá, Luigi Russolo, Gino Severini, Mario Sironi, Enrico Prampolini, Fortunato Depero a Roberto Marcello Baldessari.

    Titulným dielom prehliadky je obraz Motocyklista + domy, ktorý v roku 1914 namaľoval Achille Funi. Kurátor Scudiero tvrdí, že práve vďaka tomuto dielu môžu návštevníci najlepšie pochopiť princípy futurizmu, čo znamená simultánnosť alebo súčasnosť pohybu vo futurizme. “Motocyklista je zobrazený tak, ako ho vidíme my našimi očami, keď prechádza. Ale krajina, ktorá je v jeho pozadí – vedľa domy alebo budovy, ktoré ako keby sa tam mihali – je to, čo vidí samotný motocyklista, keď prechádza okolo nich,” hovorí Scudiero. Futuristické dielo sa okrem koncepcie rýchlosti, pohybu telesa v priestore, vyznačuje aj extrémnou láskou k mechanike, strojom, a tiež sociálnymi témami.

    Korene futurizmu ako prvého organizovaného avantgardného hnutia v histórii umenia siahajú do roku 1909. Taliansky básnik Filippo Tommaso Marinetti vtedy v parížskom denníku Le Figaro uverejnil Manifest futuristickej poézie. Štafetu vízie o novej civilizačnej kráse po ňom prebrali práve talianski maliari a sochári, ktorí následne založili a rozvinuli nové výtvarné hnutie. Futurizmus vytrhol umelca zo svojho ateliéru a z atmosféry, v ktorej čakal na inšpiráciu. Vytvoril predvídavosť projektov, teda dnes predstavil to, čo sa bude robiť zajtra. “Napríklad, keď bol skomponovaný manifest futurizmu, ktorý načrtol myšlienky alebo filozofiu futuristickej maľby, futuristická maľba ešte v skutočnosti neexistovala. Práve toto dostáva futurizmus do konfliktu s kubizmom,” vysvetľuje Scudiero. Okrem výtvarného umenia sa futurizmus prejavil aj v literatúre, divadelníctve, hudbe, architektúre ba dokonca aj v gastronómii.

    Výstava 100 rokov futurizmu sa koná v rámci druhého ročníka festivalu Dolce Vitaj a pri príležitosti 10. výročia založenia Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave. Ide o putovnú prehliadku, ktorá odštartovala v marci tohto roka v Osle a pokračovala v Monaku. Z Bratislavy sa presunie do Varšavy, Hamburgu, Vilniusu a svoju púť skončí v januári 2010 v Kodani. Cieľom prehliadky na Slovensku je vrátiť do Bratislavy atmosféru, ktorou toto mesto žilo v 20. rokoch minulého storočia, keď tu Taliani zakladali svoj inštitút po prvý raz – tvrdí riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu Teresa Triscari. Bývalé Československo malo v tom čase živé kontakty s talianskymi futuristami, a to najmä vďaka umelcom ako Jaroslav Seifert alebo Josef Čapek.

    harp odpovedal 12 years, 9 months ago 4 Členovia · 17 odpovede/odpovedí
  • 17 odpovede/odpovedí
  • uskalienka

    Member
    18. septembra 2009 at 21:17

    V Slovenskej národnej galérii Neuskutočnený rozhovor

    BRATISLAVA 17. septembra (SITA) – Výstavu Mudroch & Mudroch s podtitulom Neuskutočnený rozhovor, ktorá predstavuje tvorbu otca Jána Mudrocha (1909 – 1968) a syna Mariána Mudrocha (1945) tak, ako ich nepoznáme, slávnostne otvorili dnes v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave. S prvotným nápadom konfrontácie ich tvorby prišiel Marián Mudroch, ktorý chcel ukázať otca očami syna a zároveň konfrontovať vlastnú tvorbu s otcovou, keďže sa tak počas života nestalo.

    Jedným z dôvodom inštalovania výstavy je podľa Karmen Koutnej z galérie aj to, že v tomto roku si umelecká obec pripomína niekoľko storočníc významných slovenských umelcov patriacich do Generácie 1909, ktorá významne zasiahla do osudov slovenského moderného umenia. Ján Mudroch patril ku kľúčovým postavám tohto obdobia a okrem iného patril k tým, ktorí sa veľmi zaslúžili o vznik Slovenskej národnej galérie. “Z úcty k tomuto neprehliadnuteľnému umelcovi a mužovi sme sa rozhodli venovať mu túto výstavu,” dodala Koutná.

    Napriek tomu, že Ján Mudroch a Marián Mudroch sú umelcami rozdielneho historického času a odlišného výtvarného naturelu, sú v ich tvorbe javy, ktoré ich spájajú. Kým pri určení umeleckého typu sa pri mene otca vždy skloňovali viac prívlastky typu vášnivý, zmyselný, eruptívny či citový, pri synovi to bolo skôr naopak. Najčastejšie ho označovali za bytostného intelektuála a estéta, ktorý nad dielom dlho hĺba a premýšľa, hoci na druhej strane mu v živote hedonistické prežívanie vôbec nie je cudzie. Ako hlavný spoločný záujem obidvoch sa po rokoch javí kresba. Výstava v SNG potrvá do 8. novembra.

  • uskalienka

    Member
    2. októbra 2009 at 8:25

    Bežný život na fotografiách Juraja Bartoša

    BRATISLAVA 1. októbra (SITA) – Fotografie dokumentujúce bežný život, ktorých autorom je dokumentarista Juraj Bartoš, vystavujú od dnes v Esterházyho paláci v Bratislave. Návštevníci neuvidia štylizované pózy či umelecké zobrazenia, ale ľudí v ich prirodzenom prostredí. “Išiel úplne inou cestou ako klasickí fotografi,” zhodnotil jeho tvorbu kurátor výstavy Aurel Hrabušický. Ako pripomenul, Bartoš nikdy nemal ambície stať sa umeleckým fotografom a nikdy sa neuchádzal o členstvo v oficiálnom Zväze výtvarných umelcov. Znamenalo by to totiž okrem iného podieľať sa na spolutvorbe oficiálnej kultúry, čo sa mu priečilo. Jeho spôsob fotografovania donedávna vzbudzoval u odborníkov rozpaky, ktoré bránili jeho plnej akceptácii, v posledných rokoch je však o Bartošove fotky čoraz väčší záujem. Výstava potrvá do 22. novembra. Bartošova tvorba je zdokumentovaná aj v publikácii, ktorá pri príležitosti výstavy vznikla.

    V priestoroch Esterházyho paláca sú vystavené fotky z viacerých Bartošových sérií. Okrem iných si možno pozrieť cyklus Obchodná ulica, ktorý bol vrcholom jeho tvorby v 80-tych rokoch, či cyklus Petržalka, ktorý vznikal tridsať rokov a dokumentuje život a vývoj tejto bratislavskej mestskej časti. Úžasné sú fotky z Paríža či z New Yorku, na ktorých sa mu okrem iných podarilo zachytiť napríklad Jacka Nicholsona. Aj keď Bartoš dokumentuje “módu” ulice a všíma si bežných ľudí, na vystavených fotkách nájdeme tiež Magdu Vášáryovú, Mariána Vargu či Bolka Bolívku úplne inak, ako ich poznáme z médií. Pamätníci si pri Bartošových fotkách zaspomínajú na socialistické prvomájové veselice či dlhé rady pred obchodmi na južné ovocie. Mladšie ročníky sa pri tom pohľade pobavia rovnako ako na módnych kreáciách predchádzajúcich desaťročí. Bartošove fotky sú zaujímavé práve tým, že sa na nič nehrajú a dokumentujú život v jeho jednoduchosti. Najradšej fotografuje na verejných priestranstvách. Vonku je podľa neho viac príležitostí na to, aby mohol zachytiť letmé premenlivé stavy ľudí, čo sa dá len vďaka ich anonymite uprostred davu. Nezameriava sa na akcie, ale na chvíle čakania, či už na zastávke, pred obchodom, na lavičke či kdekoľvek inde.

    Juraj Bartoš sa narodil v roku 1944 v Bratislave. Vyštudoval odbor fotografia na Strednej škole umeleckého priemyslu. Po jej skončení pracoval ako fotograf v ZOO a neskôr v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Potom bol päť rokov fotoreportérom v týždenníku Beseda, ktorý sa zameriaval na poľnohospodárstvo. Práve tam začali vznikať jeho originálne fotky vidieka. Z časopisu odišiel po jeho zániku. “Keď som sa po dvoch týždňoch vrátil pre môj fotoarchív, povedali mi, že ho hodili do smeti,” zaspomínal si Bartoš na prvý zmiznutý fotoarchív. O fotky prišiel ešte raz, keď ich mal položené na zemi a prasklo potrubie, ktoré mu ich celé zalialo, preto sú 70-te roky v jeho tvorbe zastúpené slabšie. Bartoš pracoval aj v Roľníckych novinách či ako odborný fotograf v nemocnici na Kramároch.

  • uskalienka

    Member
    13. októbra 2009 at 11:37

    Slovenská národná galéria v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom Vás od 13. októbra 2009 každý utorok o 18.00 hod. srdečne pozývajú do kinosály SNG na mozaiku krátkych filmov z archívu SFÚ z rokov 1957 – 1961, tematizujúcich (česko)slovenskú účasť na výstave EXPO 58, výdobytky vedy a techniky, kultúrne dedičstvo, životný štandard a štýl. Týždenníky, dokumenty a náučné filmy spestria dobové reklamy na aktuálne módne trendy, kozmetiku a potreby pre domácnosť.

    Úvody pred projekciami: Eva Filová, Vladimíra Büngerová

    Prehliadka filmov v kinosále SNG, Riečna 1, Bratislava

    Najbližšie stretnutie: Utorok 13. októbra 2009 o 18.00 hod. (72 min.)

    Viac info: http://www.sng.sk/?loc=1&id=7&yr=2009&nid=3137

  • uskalienka

    Member
    13. októbra 2009 at 13:05

    Slovenská národná galéria Vás srdečne pozýva na komentovanú prehliadku výstavy

    Mudroch & Mudroch

    Neuskutočnený rozhovor

    Prehliadka sa uskutoční 15. októbra 2009 o 17:00 hod v Esterházyho paláci,
    na 2. poschodí na Nám. Ľ. Štúra 4 v Bratislave.

    Výklad: kurátori výstavy Katarína Bajcurová a Marián Mudroch

    Vstup je voľný.

  • uskalienka

    Member
    18. decembra 2009 at 10:45

    Výstava:RENESANCIA
    Z cyklu: Dejiny slovenského výtvarného umenia
    Miesto: SNG, Esterházyho palác, Nám. Ľ. Štúra 4, 1. – 3. posch.
    Trvanie výstavy: 18. 12. 2009 – 28. 3. 2010

    Kurátorka výstavy: Zuzana Ludiková

    viac o výstave + program sprievodnych akcii k vystave… kuratorske vyklady, prednasky…
    utorky – Premietanie filmov
    stredy – Z renesancnej literatury, hudby a umenia

    http://www.obnova.sk/clanok-3068.html

  • uskalienka

    Member
    21. januára 2010 at 7:29

    Slovenská národná galéria v Bratislave
    si Vás dovoľuje srdečne pozvať na sprevádzanie výstavou

    Dejiny slovenského výtvarného umenia
    RENESANCIA

    štvrtok 21. januára o 16.00 hod
    Kurátorka výstavy: Zuzana Ludiková
    SNG Esterházyho palác, 1. — 3. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

    Kurátorka výstavy a autorka katálogu priblíži širokej verejnosti diela z majetkov významných
    inštitúcií Rakúska, Maďarska, Českej republiky, Dánska a z cirkevného majetku na Slovensku.

    Tešíme sa na Vašu návštevu!

    Mgr. Karmen Koutná
    Komunikačné centrum
    Slovenská národná galéria
    Riečna 1 Bratislava
    t: 5443 20 55
    e: info@sng.sk
    http://www.sng.sk

  • uskalienka

    Member
    2. februára 2010 at 10:13

    viac o výstave + program sprievodnych akcii k vystave… kuratorske vyklady, prednasky…
    utorky – Premietanie filmov
    stredy – Z renesancnej literatury, hudby a umenia

    http://www.obnova.sk/clanok-3068.html

    DNES…

    Slovenská národná galéria v Bratislave so Slovenským filmovým ústavom nadväzuje na úspešnú spoluprácu aj pri výstave Renesancia
    2. februára 2010 o 17.00 hod. opäť otvára cyklus Utorky v kinosále

    Pohľady na renesanciu v dokumentárnom a náučno-vzdelávacom filme

    Miesto stretnutia: Kinosála SNG, Riečna 1, 815 13 Bratislava

  • uskalienka

    Member
    23. marca 2010 at 8:39

    Za renesanciou tu a teraz
    (pre mladých i pre deti)

    Slovenská národná galéria pozýva nielen deti, ale tiež mladých dospievajúcich ľudí využiť posledné dni trvania výstavy
    Dejiny slovenského výtvarného umenia – Renesancia
    Každý deň popoludní od 24. do 28. marca bude možné zažiť jedinečný zážitok zo stretnutia s umením 16. storočia na Slovensku aj vďaka programom s lektorom a so špeciálnou náučnou publikáciou k tejto výstave určenou mladým. Publikácia zdarma bude zároveň peknou pamiatkou z podujatia.

    Viac o programe a publikácii v komentári k článku Renesancia v SNG
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=54398&sid=adb5e4da1fba7987d19ce791c18d0c10#54398

  • palo

    Member
    24. augusta 2010 at 21:29

    “Vydarených bolo určite viac, ale za výnimočné pokladám napríklad Slovenský mýtus či podujatia k 60. výročiu galérie, hlavne výstavu 60 rokov otvorené, ktoré uplatnili aj nové výstavné a kurátorské stratégie. Iné výstavy zasa prinášali ľudsky nezabudnuteľné stretnutia, napríklad s Adrienou Šimotovou či Martinom Martinčekom, ktorý nám celú svoju výstavu nakoniec daroval.”

    Je dnes Slovenská národná galéria aj v medzinárodnom meradle renomovanou inštitúciou?

    “Určite. Uvediem aspoň dve podujatia, v ktorých sme vystupovali ako rovnocenný partner – výstavu Ladislava Mednyánszkeho, čo bola, historicky jedinečná profesionálna a partnerská spolupráca s Maďarskou národnou galériou, a Slovenský obraz (anti-obraz) / 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení. Túto výstavu sme pripravili v Jazdiarni Pražského hradu k 90. výročiu vzniku Československa, no keďže bola postavená na veľkorozmerných dielach, na Slovensku ju pre absenciu vhodných priestorov ani nemôžeme ukázať. Tento rok nás čaká prehliadka slovenskej gotiky v parížskom Múzeu Cluny.”

    Ako sú navštevované výstavy v SNG?

    “Tie spomínané videlo na naše pomery dosť ľudí, od 14- do 20-tisíc, čo platí aj o výstave Ľudovíta Fullu k jeho storočnici alebo expozícii Andyho Warhola z jeho múzea v Pittsburghu. Pravda, tú istú Mednyánszkeho výstavu videlo v Budapešti 100-tisíc ľudí, čo je naša celoročná návštevnosť. Ale to je už, takpovediac, iná story.”

    SNG je v špecifickej situácii, keďže u nás nemáme Kunsthalle ani umelecko-priemyselné múzeum. Myslíte si, že robíte dosť výstav súčasného umenia?

    “Máme zbierky od gotiky až po súčasnosť a zároveň vo veľmi širokom druhovom rozpätí – cez kresbu, grafiku, sochu, maľbu, architektúru, úžitkové umenie, scénografiu, fotografiu až po nové médiá. Preto musíme dbať na to, aby naša výstavná dramaturgia bola vyvážená a rešpektovala tento široký záber. Určite nemôžeme suplovať funkciu Kunsthalle, teda systematickej prezentácie súčasného umenia, ale na druhej strane určite musíme – a aj chceme – robiť aj výstavy súčasného umenia. S tým rozdielom, že u nás by mali mapovať širšie obdobie alebo problém, vyznačovať sa hlbším, syntetickejším ponorom do danej problematiky.”

    Privítali by ste teda vznik Kunsthalle a umelecko-priemyselného múzea?

    “Samozrejme, ale nie na úkor našich zbierok, veď Kunsthalle ako taká nie je zbierkovou, ale výstavnou inštitúciou. My by sme aj potom kupovali súčasné umenie, veď ono sa o niekoľko desaťročí stane umením historickým.”

    SNG má aj mnoho iných činnosti, pred verejnosťou skrytých, ako je tvorba a ochrana zbierkového fondu, vedecko-výskumná, metodická, edičná činnosť a ďalšie. Aká je tam situácia?

    “Najväčšie problémy sú s potrebnými priestormi pre depozitáre, s uložením zbierkových predmetov, ktorých máme vyše 50-tisíc. Úspechom je zas postupujúce spracovanie zbierkového fondu, kde nastúpili nové technológie, už dlhšie máme v elektronickej podobe centrálnu evidenciu diel výtvarného umenia, nielen našich zbierok, ale aj slovenských regionálnych galérií. Najnovšie sme pristúpili sme k využitiu oveľa komfortnejšieho softvéru a k masívnej digitalizácii zbierok.”

    Spomínate si na nejaký zásadný odborný stret, najťažší umelecký boj počas vášho pôsobenia?

    “Najviac to bolo v začiatkoch, pri výstave 20. storočie, asi tam sa zviedli najväčšie názorové boje umeleckých a iných kritikov. Spomínam si aj na zápas o zachovanie premostenia, keď sme presviedčali verejnosť, že je to hodnotný architektonický priestor.”

    Ale rušno bolo aj okolo vlaňajšej výstavy Osemdesiate.

    “Áno, každá výstava, zasahujúca živých umelcov, je vždy svojho druhu „mínovým poľom”. Ale je pravda, že výstava Osemdesiate sa veľmi nepodarila, mala koncepčné aj organizačné nedostatky.”

    Až také, že kurátorka nakoniec opustila galériu?

    “Pri jej odchode šlo aj o viacero iných problémov.”

    Ako je na tom galéria s financiami?

    “Celkový trend vývoja za posledné roky bol výrazne vzostupný, až teraz hrozí výraznejší prepad rozpočtu kvôli kríze. Rozpočet – uvediem čísla kvôli prehľadnosti v slovenských korunách – na bežnú prevádzku bol vyše 80 miliónov korún plus cca 10 – 13 miliónov korún na prioritné projekty, príjmy tvoria okolo 6 miliónov korún. K tomu sa sami snažíme získavať sponzorské prostriedky, teraz sa nám to výraznejšie podarilo pri projekte Renesancia.”

    Čo hovoríte na to, že galérii občas vyčítajú akési elitárstvo?

    “SNG sa skutočne snažila vystavovať to, čo „teraz a tu” považujeme za hodnotu, kvalitu, hoci možno bude o 20 rokov pohľad budúcej teórie a kritiky, prirodzene, modifikovaný. Skôr ma trápi všeobecná relativita hodnôt, všadeprítomná a tolerovaná povrchnosť, ktorá v tejto spoločnosti vládne aj vo vzťahu k výtvarnému umeniu. Práve preto chcela byť galéria „ostrovom”, ktorý divákovi ponúkne stretnutie s ozajstným umením, bez kompromisov. Na toto som špeciálne hrdá.”

    Inými slovami stredný prúd má zatiaľ cestu do SNG zarúbanú?

    “Aj stredný prúd má primerané právo na život. Ale nie v národnej galérii, to, čo vystavujeme musí spĺňať tie najvyššie kvalitatívne kritériá.”
    Čítajte viac v rozhovore Alexandra Balogha s odchádzajúcou generálnou riaditeľkou SNG Katarínou Bajcurovou, sme.sk, 14. 1. 2010.

  • uskalienka

    Member
    14. októbra 2010 at 8:40

    Slovenská národná galéria v Bratislave Vás srdečne pozýva na výstavu

    František Drtikol
    Z fotografického archívu

    Miesto: SNG, 1. posch. Esterházyho paláca na Nám. Ľ. Štúra 4 v Bratislave
    Trvanie výstavy: 13. október 2010 – 28. november 2010
    Kurátor výstavy: Jan Mlčoch
    Spolupráca za SNG: Lucia Almášiová

    Výstava popredného českého fotografa Františka Drtikola pod názvom Z fotografického archívu predstaví výber doteraz nezverejnených diel z autorovho vrcholného obdobia prvej polovice 30. rokov, nachádzajúce sa v zbierkach Umeleckopriemyselného múzea v Prahe. Autorom výstavy bude kurátor zbierky fotografie UPM v Prahe Jan Mlčoch. Výstava bude doplnená citátmi z pôvodných Drtikolových textov a projekciou dokumentárneho filmu režiséra Jiřího Holny Fotograf František Drtikol (2002).

    Výstava sa koná pri príležitosti Mesiaca česko-slovenskej vzájomnosti a Mesiaca fotografie.

    Kurátorský výklad na výstave: 13. 10. 2010 o 16.00 hod.
    Výstava potrvá do 28. novembra 2010.

    Partneri výstavy:
    Umělecko průmyslové museum v Prahe
    České centrum
    Ministerstvo kultúry Českej republiky
    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

  • palo

    Member
    30. decembra 2011 at 22:33

    Kauza týchto dní. Slovenská národná galéria a jej nový web za 25 tisíc Eur.

    Autorom aktuálnej SNG.sk je Mgr. Art. Juraj Sukop, laureát Národnej ceny za dizajn v kategórii komunikačný dizajn z roku 2009.

    Prestaňme nadávať, aké je to strašné a odfláknuté… Ukážme, že sa dá urobiť lepšie. Ak sa to teda vôbec dá lepšie.

  • harp

    Member
    30. decembra 2011 at 23:44

    Ukazka. Kym to stiahnu.

  • sasha

    Member
    31. decembra 2011 at 16:08

    Umelci, umenovedci, policajti a novinári majú od najvyššieho dar neomylnosti a v niektorých prípadoch aj najvyšší je až na druhom mieste. Nesúhlas vždy znamená nekultúrnosť, neznalosť, diletantstvo či útok na verejného činiteľa. Nebudem preto čurať proti vetru…

    Naša “najvyššia a centrálna galerijná inštitúcia Slovenska” ponúka na svojej stránke aj onakvejšie maškrty ako “veľmi odvážny…vizuálny koncept novej webovej stránky”.

    V základnej ponuke nájdete aj Aké služby ponúkame?” a medzi nimi aj “Zbierky online (WEB umenia)“. Výstižný príklad “ambicióznej a čitateľnej dramaturgie jednotlivých výskumných, akvizičných, výstavných a publikačných projektov so širokou koncepčnou, tematickou a štýlovou ponukou”. Jeden sa nestačí čudovať…. digitalizované kultúrne dedičstvo v praxi. Dovolím si parafrázovať vyjadrenie pani riaditeľky “Keď sa na stránke už niekto zavŕta, tak tam nájde iba minimum informácií.” Nebudem radšej ani hádať koľko stálo toto veľdielo.

    Zdroje:

    http://www.sng.sk/sk/uvod

    http://www.webumenia.sk/web/guest/home

    http://kultura.sme.sk/c/6199164/web-sng-umenie-alebo-podvod.html#ixzz1i7bwKixm

  • palo

    Member
    31. decembra 2011 at 18:24

    Riaditeľka Slovenskej národnej galérie ALEXANDRA KUSÁ: “Aspoňže sa na stránkach bulváru konečne písalo o národnej galérii.” Čítajte ďalej…

    Ďalšie články k téme:

    Redesign: Slovenská národní galerie za 25 000 Euro má (totální) #fail

    Stránky Národnej galérie sú jedine amaterizmom a šialenstvom

    Podle SNG.SK je kritika úděsného “designu” na politickou objednávku

  • palo

    Member
    31. decembra 2011 at 18:29
Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť