aktivita › diskusia › Múzeá a Galérie › SNG: Vystava Gotika
Tagged: cat_muzea
-
SNG: Vystava Gotika
Posted by admin_obnova on 13. marca 2004 at 21:27Boli ste na vystave Gotika? Ja ano a od srdca odporucam. Vyborna vystava. Pre napisanie tejto temy ma inspiroval e-mail od autorov instalacie. Tu je jeho plne znenie:
vazeni kulturne senzitivni priatelia,
dovolujeme si Vas informovat, ze nasa najmladsia realizacia GOTIKA v SNG sa dozije len styroch mesiacov a o necele dva tyzdne 21.marca bude kulturne odprevadena do nenavratna
vzhladom na doterajsiu frekvenciu slovenskych gotickych exhibicii a marketing ich propagacie sa dalsej expozicie uz doziju pravdepodobne len mladsi od terajsich teenegerov
mate preto uz len par dni a dva vikendy na to, aby ste sa v SNG mohli Inspirovat zaujimavym odkazom svetlejsej stranky nasho stredoveku
be Inspired !
Martin Kvasnica
STUDIO FOR, s.r.o.
architectural atelier
http://www.for.sk————————————————
Ak sa vsetko podari do konca buduceho tyzdna bude na Obnova.sk z vystavy fotoalbum. (www.foto.obnova.sk)
Anonymous odpovedal 20 years, 1 month ago 2 Členovia · 7 odpovede/odpovedí -
7 odpovede/odpovedí
-
Dnes som okrem inych doplnil aj fotogafie z vystavy Gotika v SNG.sk
-
Anonymous
Member22. marca 2004 at 17:16Vystava Gotika v SNG a inych instituciach v Ba je skutocne zaujimavym vystavnym a vedeckym pocinom v minulom a tomto roku, skoda len ze trvanie vystavy bolo tak limitovane zapozickami z inych galerii a muzei, sukromnych vlastnikov. Podobny projekt by mal mat optimalne trvanie aspon rok. Este sa vyjadrim k propagacii, ci komunikacii s navstevnikom – skor laickym – je mi luto, ze galeria s nim minimalne pocita – tyka sa to katalogu. Vysla sice obsiahla publikacia, pohladnice, skladacka ale chyba medziclanok – mensi katalog pre laicku verejnost /To je skor vycitka smerom k PR managerovi SNG/. Podobny by urcite ocenili, skladacka bola nedostatocna, len informativna, publikacia cenovo nepristupna a pre odbornu verejnost. Pohladnice su len pohladnice. Len tolko. Gratulujem kuratorovi Buranovi. Vela zdaru.
Lodo -
Strucne informacie o knihe Gotika (zdroj SNG.sk)
Dušan Buran (ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia – Gotika
SNG Bratislava 2003
36 autorov z Maďarska, Nemecka, Českej republiky a Slovenska
880 strán, takmer 1000 obrázkov (vo farbe okolo 350), 380 katalógových hesiel
ISBN: 80-8059-080-X
K zakúpeniu po otvorení výstavy v SNG i v distribučnej sieti vydavateľstva SlovartPredslov
I Slovensko v období vrcholného a neskorého stredoveku. Kultúrno-historické súvislosti Alexander Avenarius – Ján Lukačka
II Gotické umenie Slovenska
1. kapitola: Sociálno-historický kontext vývinu architektúry a umenia ranej gotiky
1.1 Počiatky gotickej architektúry Bibiana Pomfyová
1.2 Opevnené sídla do začiatku 14. storočia Martin Bóna – Michal Šimkovic2. kapitola: 14. storočie: stabilizácia politickej a cirkevnej štruktúry a jej kultúrne dôsledky
2.1 Základy stredovekých miest – urbanistická štruktúra Norma Urbanová
2.2 Opevnené sídla za vlády Anjouovcov Michal Šimkovic – Martin Bóna
2.3 Sakrálna architektúra a sochárstvo
2.3.1 Vrcholnegotická architektúra na Spiši Bibiana Pomfyová
2.3.2 Kameňosochárstvo v stredoveku: k problémom výskumu a interpretácie Štefan Oriško
2.3.3 Počiatky gotickej skulptúry Robert Suckale2.4 Nástenné maliarstvo na Slovensku: štruktúra umeleckého druhu, technika, funkcia a obsah
2.4.1 Ranogotické nástenné maľby Milan Togner
2.4.2 Ars Nova. Taliansky orientované nástenné maliarstvo 14. storočia Barbora Glocková
2.4.3 Naratívne nástenné cykly vo vidieckom prostredí Ivan Gerát2.5 Písmo a knižné maliarstvo: objednávatelia, umelci a adresáti Dušan Buran – Juraj Šedivý
2.6 Sakrálne poklady v 14. a ranom 15. storočí: náčrt fragmentárnej tradície na Slovensku Evelin Wetter3. kapitola: Prvá polovica 15. storočia: nárast kultúrneho vplyvu miest
3.1 Premeny architektúry na prelome storočí: prestavby a nové stavby
3.1.1 Hradná architektúra počas vlády Žigmunda Luxemburského Michal Šimkovic – Martin Bóna
3.1.2 Architektúra prvej polovice 15. storočia na Spiši a východnom Slovensku. Dóm sv. Alžbety v Košiciach Ernő Marosi
3.1.3 Dóm sv. Martina v Bratislave: architektúra a sochárska výzdoba Juraj Žáry
3.1.4 Vyvrcholenie sakrálneho monumentálneho maliarstva okolo roku 1400 Milan Togner
3.3 Skulptúra a tabuľové maliarstvo 1400–1470 Milena Bartlová4. kapitola: Neskorá gotika: Umenie po prvú tretinu 16. storočia
4.1 Architektúra, urbanistická štruktúra a hradné staviteľstvo v 15. storočí
4.1.1 Premeny miest v neskorom stredoveku Norma Urbanová
4.1.2 Opevnené sídla neskorej gotiky Michal Šimkovic – Martin Bóna
4.1.3 Neskorogotická stavebná činnosť vo východoslovenských mestách, stavební majstri a stavitelia Ernő Marosi
4.1.4 Umenie neskorogotickej klenby: sakrálna architektúra stredoslovenských banských miest Juraj Žáry4.2 Memento mori. Formy náhrobnej skulptúry v gotike Viera Luxová
4.3 Medzi umením a remeslom: neskorogotické stolárstvo a dekoratívne rezbárstvo Peter Badač
4.4 Zlatý vek oltárneho umenia. Ikonografia maliarstva a sochárstva neskorého15. storočia.
4.4.1 O neskorogotických krídlových oltároch János Végh
4.4.2 Maľby retabula hlavného oltára v Dóme sv. Alžbety v Košiciach Robert Suckale
4.4.3 Recepcia diela Nikolasa Gerhaerta van Leyden na Slovensku v poslednej tretine 15. storočia Kaliopi Chamonikolasová
4.4.4 Spišské maliarstvo poslednej tretiny 15. storočia János Végh
4.5 Skulptúra a tabuľové maliarstvo raného 16. storočia
4.5.1 Medzi dvorom a mestom. Maliarstvo na Spiši okolo roku 1500 a magnátska rodina Zápoľských Jiří Fajt
4.5.2 Majster Pavol z Levoče Jiří Fajt – Stefan Roller
4.5.3 Niektoré aspekty sochárstva v Banskej Bystrici a okolí na prelome 15. a 16. storočia Gábor Endrődi
4.5.4 Neskorogotické tabuľové maliarstvo v oblasti stredoslovenských banských miest Martin Šugár4.6 Nástenné maliarstvo: premena funkcie
4.6.1 Neskorogotické nástenné maľby v profánnej architektúre Mária Smoláková
4.6.2 Neskorogotické nástenné maľby v sakrálnom kontexte Milan Togner
4.7 Listiny a knižné maliarstvo na sklonku stredoveku Dušan Buran – Juraj Šedivý
4.8 Neskorogotické zlatníctvo. Úvahy o remeselných a umelecko-geografických súvislostiach Evelin Wetter5. Kapitola: Kultúra všedného dňa v období gotiky
5.1 Gotická keramika na Slovensku Jozef Hoššo
5.2 Mincovníctvo a medailérstvo na Slovensku 1190–1526 Ján Hunka
5.3 Sklo Klára FüryováIII Na prahu renesancie? Árpád Mikó
Katalógové heslá
Bibliografia
SummaryAutori textov
Alexander Avenarius AA
Peter Badač PB
Milena Bartlová MBa
Martin Bóna MB
Dušan Buran DB
Kaliopi Chamonikolasová KCh
Gábor Endrődi GE
Jiří Fajt JF
Andrej Fiala AF
Klára Fűryová KF
Ivan Gerát IG
Barbora Glocková BG
Daniel Grúň DG
Václav Hanuliak VH
Jozef Hoššo JH
Ján Hunka JHu
Ján Lukačka JL
Viera Luxová VL
Ernő Marosi EM
Marta Melníková MM
Árpád Mikó ÁM
Štefan Oriško ŠO
Szilárd Papp SzP
Bibiana Pomfyová BP
Radoslav Ragač RR
Stefan Roller SR
Mária Smoláková MS
Robert Suckale RS
Juraj Šedivý JŠ
Michal Šimkovic MŠi
Martin Šugár MŠ
Milan Togner MT
Norma Urbanová NU
János Végh JV
Evelin Wetter EW
Juraj Žáry JŽ -
Clanky k teme vystava Gotika na Obnova.sk:
http://www.obnova.sk/article.php?sid=911
http://www.obnova.sk/article.php?sid=757Fotoalbum z vystavy na Obnova.sk
http://www.foto.obnova.sk | kategoria: Muzea a galerie / Slovensko / SNG Gotika
-
Anonymous
Member25. októbra 2004 at 21:15Mozno len zagratulovat autorom publikácie k výsledku. Konečne po rokoch máme aspon jednu rprezentatívnu publikáciu o gotickom umení na Slovensku. Oceňujem predovšetkým širší nadregionálny pohľad, kčomu aziste prispeli aj zahraničný autori.
Je mi ľúto , že na sprievodnej výstave neboly prezentované aj diela z chrámu sv. Kríža v Kežmarku ,čo bolo pri trochu dobrej vôle ze strany vlastníkov možné… K dosiaľ verejne nepublikovaným tamojším dielam patri napr. gotická truhla pp z 1. polovice 14. storočia ( pribúzná truhlici zo Sp. Belej) . K názoru Dr. Fajta že Krucifix z hlavného oltára Sv Kríža je dielom M. Pavla z Levoče a k uvádzanému vplyvu V. Stossa dávam do pozornosti ešte reliéf so scénou Ukrižovania z Mariánskeho oltára v Krakove. Podobnosť mäkkej modelácie tela , drapérie , rezby vlasov je pozoruhodná. Jedná sa len o môj názor, ale rezba kežmarského Ukrižovaného je na vyššej úrovni ako Ukrižovania Majstra Pavla. Týka sa to nielen anatomického zvládnutia tela, bohatého riasenia bedrového rúška ale aj rezby vlasov , brady-v detailných fotografiach kadere brady takmer zhodné z bradov apoštola Petra z marinskeho oltára. Vysvitá otázka či autor nemôže byť V Stoss – počas svojho pobytu v Krakove. Objenávateľmi diela mohla byť rodina Zápoľských ktorý by tak boli nielen donátormi samotnej prestavby chrámu ale aj interiérového vybavenia. V literatúre sa uvádza že kríž bol samostatne umiestnený na oltári uprostred chrámu (J Bohuš, CH Genersich, vizitácia z r 1709. Na hlavný oltár sa dostal až pri regotizácii v r 1886. -
Anonymous
Member8. novembra 2004 at 3:50dovolim si reagovat aj ked opozdene na tuto správu. v prvom rade zo srdca gratulujem panom Buranovi (hlavnemu kuratorovi) i panovi Kvasnicovi (architektovi) k výstave ktorá našla uznanie jednako medzi laikmi i odborníkmi. nedá mi však (i napriek kusým vedomostiam i skúsenostiam v oblasti gotického umenia a výstavníctva) pripomienkovať inštaláciu, ktorá neopochybne zaujala (predovšetkým mladšie gernerácie návštevníkov), no aj odpútavala pozornosť od materiálu vystaveného (unikátne zozbieraného) resp. nedostatocné osvetlenie (navodzujúce však určitú tmosféru; to isté by som vytýkal aj výstave venovanej L. Mednyánszkemu) a velké výsky umietnenia exponátov, neumožňovalo podrobnú anylýzu um. diela, ktoré už tak skoro nebudeme mať možnosť uvidieť.
teší me sa však obsaýnej publikácii Gotika z pera pána Burana a jeho kolegov. -
Anonymous
Member8. novembra 2004 at 4:05dovolim si reagovat aj ked opozdene na tuto správu. v prvom rade zo srdca gratulujem panom Buranovi (hlavnemu kuratorovi) i panovi Kvasnicovi (architektovi) k výstave ktorá našla uznanie jednako medzi laikmi i odborníkmi. nedá mi však (i napriek kusým vedomostiam i skúsenostiam v oblasti gotického umenia a výstavníctva) pripomienkovať inštaláciu, ktorá neopochybne zaujala (predovšetkým mladšie gernerácie návštevníkov), no aj odpútavala pozornosť od materiálu vystaveného (unikátne zozbieraného) resp. nedostatocné osvetlenie (navodzujúce však určitú tmosféru; to isté by som vytýkal aj výstave venovanej L. Mednyánszkemu) a velké výsky umietnenia exponátov, neumožňovalo podrobnú anylýzu um. diela, ktoré už tak skoro nebudeme mať možnosť uvidieť.
teší me sa však obsaýnej publikácii Gotika z pera pána Burana a jeho kolegov.
Log in to reply.