-
SNM pripravuje CEMUZ
-
Pre: harp
Plne s vami súhlasím! No problém zverjňovania informácií má ešte aj inú stránku.
Ak má totiž nejaký informačný systém slúžiť, potom v ňom musia byť aj informácie. V súčasnosti sa v múzeách viacej hovorí o nástrojoch na spracovanie informácií ako samotnom spracovávaní.
A ja si naopak myslím, že vôbec nie je dôležité „s čím“ (dnes existujú desiatky – alebo stovky? – programov, ktoré sa dajú použiť na elektronické spracovanie evidencie zbierok – stačí, aby rešpektovali isté štandardy, ktoré sme si zadefinovali). Taký program, ktorý by som večer vpustil do depozitára a on by mi do rána všetky predmety popísal, pofotil, poprikladal súvisiace informácie, hyperlinky … zatiaľ neexistuje (alebo ja o ňom neviem).
Preto je treba všetky tieto informácie najprv „vyrobiť“. Je to to isté ako u poľnohospodára, ktorý si nakúpil traktory (hardware), pluhy, sejačky, plečky … (softwarové nástroje) a čaká, že to bude robiť samé od seba.
Môžem Vám sprístupniť na CEMUZe všetky záznamové položky a nebudete mať oveľa viac informácií, ako neregistrovaný účastník. Preto že väčšina položiek u väčšiny záznamov je prázdna. Múzeum síce vykazuje, že má v elektronickej podobe spracovaných xxx tisíc predmetov, ale o relevantnosti informácií nehovorí žiadna štatistika. To zistíte, až vtedy, keď sa k nim dostanete. Väčšinou je to len názov predmetu (aj ten je často neúplný a nekonkrétny) a jeho identifikačné čísla.
Ťažko teda hovoriť o žatve, keď sa ešte nezasialo – ba niekde ani nepoorali!
Ja som optimista (lebo pesimista?) keď som presvedčený, že skôr sa uvolnia cesty k informáciám o zbierkach, ako sa relevantné informácie o nich dostanú do digitálnej podoby.Čo sa týka možností úprav dátovej štruktúry používateľom, tak ÁNO.
Každý používateľ si môže zadefinovať vlastné záznamové položky. Môže si popis predmetu škatuľkovať donekonečna.
Nemyslím si však, že toto je správna cesta. Už samotná východisková záznamová veta má toľko položiek, že to odrádza od vypĺňania (možno aj preto väčšina z nich zostáva prázdna). Odkedy existuje fulltextové vyhľadávanie, stratila požiadavka rozkladať popis zbierkového predmetu až do absurdnosti, svoje opodstatnenie. Význam takéhoto štruktúrovania vidím len tam, kde chceme zabezpečiť riadenú terminológiu (napr. cez číselníky).
Je však možné, že niektoré „užívateľské“ položky sa časom dostanú aj medzi štandardy a rozšíri sa o ne aj centrálna evidencia. To ukáže prax.Pre Ivonu:
Pri tých dôvodoch utajovania som trocha nadsadil. V skutočnosti si nemyslím si o NÁS nič zlé.
A Vy si myslíte, že sme som v tých dôvodoch úplne veľa? -
Pochopila som to. Súhlasím, že môžu byť také prípady, ako uvádzate, ale väčšinou to tak nie je. No dobré meno väčšiny ľaho pokazí horšia menšina.
-
Ivone:
Vážim sa Vašu vysokú mieru tolerantonosti voči môjmu príspevku.
Keď som čítal Vašu odpoveď, tak som sa vrátil k tomu, čo som napísal. Je to blábol hodný dyslektika!
Chcelo to byť niečo v tom zmysle: či si myslíte, že som bol v tých dôvodoch úplne vedľa.Týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorým som niekedy vynadal do negramotných a účastníkov diskusie prosím aby boli zhovievaví k mojim nezrozumiteľným textom – vznikajú narýchlo popri inej robote.
Vrátim sa ešte k príspevku s konštatovaním, že; veľa múzejníkov pracuje veľmi vysoko nad úroveň svojej mzdy (čo iná diskusná téma), ale je dosť aj tých, ktorí sa len vezú.
… a pokračujem v téme s poznámkou;
Nazdávam sa, že nie zanedbateľnou príčinou IT konzervativizmu múzejníctva je absencia „osvety“. (Nechcem to nazvať metodikou, lebo v spojení s „múzejnou“ mi to pripadá ako dosť zdiskreditovaný pojem – osveta sa mi zdá v tomto prípade výstižnejší.)
Osveta by mohla pomôcť pri informatizácii múzeí rovnako, ako kedysi pri elektrifikácii vidieka. Vtedy sa vraj (podľa rozprávania môjho deda) gazdovia bránili zavádzaniu elektriny argumentmi, že im to pozabíja dobytok. Nápadne sa to ponáša na terajšiu situáciu v múzejníctve.
Takže, asi nás čaká vysvetľovanie, argumentovanie, predvádzanie, dokazovanie … že cez internet sa nedajú depozitáre vykrádať tak ako napr. bankové kontá. :) -
Reagujem na poznamky k problematike zverejňovania informacii o zbierkach. Predpokladam, ze muzejnikov k “ostrazitosti” vedie nie ani skutocnost ako ju definuje Jano v prispevku zo 4.7. : “kurátor považuje zbierku za svoj súkromný majetok a žiarli na každého, kto by z nej mohol informačne vyťažiť, … alebo sám o spravovaných zbierkach veľa nevie a nechce, aby sa na to prišlo”, ale skor otazky suvisiace s autorskym zakonom – ochrana dusevneho vlastnictva, ktore v pripade muzejnej prace su stale nedoriesene.
Inak – je najvyssi cas zacat v muzeach robit velke upratovanie. Casy, kedy kazdy kurator poznal az intimne svoju zbierku su uz v nenavratne. Mlada generacia muzejnikov fondy uz nemoze poznat a tak je ta realna a konkretna praca s nimi (najma co sa tyka ich prezentacie a moznosti nachadzania co najzaujimavejsich suvislosti a kontextov) takmer nemozna. Predpokladam, ze novy informacny system umozni spoznavat fondy aspon virtualne. -
Ospravedlňujem sa, že predsa len poruším svoje predsavzatie a vyjadrím sa k problematike CEMUZu, nech je mi poľahčujúcou okolnosťou, že to nie je priamo k SW riešeniu, ale k zverejňovaniu údajov.
Nie som odborník právnik, ale podľa môjho názoru túto problematiku – ochrana autorského práva v zamestnaneckom pomere autorský zákon rieši. Prikladám vybrané paragrafy zákona č. 618/2003.Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)
§ 5, ods. 22,
Zamestnanecké dielo je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich muz pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahualebo zo štátnozamestnancekého vzťahu k zamestnávateľovi alebo pracovnoprávneho vzťahumedzi družstvom a jeho členom.§ 50
Zamestnanecké dielo
(1) Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ,
ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej
osobe len so súhlasom autora; to neplatí, ak ide o predaj podniku alebo samostatnej organizačnej zložky
podniku.(2) Smrťou zamestnávateľa alebo zánikom zamestnávateľa oprávneného vykonávať majetkové práva autora
k zamestnaneckému dielu, ktorý nemá právneho nástupcu, právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa
zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor.(3) Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas
na zverejnenie tohto diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod svojím
menom, ak nie je dohodnuté inak; osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté.(4) Počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom je autor povinný zdržať sa výkonu majetkových práv k tomuto dielu.
(5) Počítačový program, súborné dielo alebo kartografické dielo, ktoré nie je spoločným dielom (§ 10), sa
považuje za zamestnanecké dielo aj vtedy, ak bolo celkom alebo sčasti vytvorené na základe zmluvy o vytvorení diela (§ 39); v tomto prípade sa objednávateľ považuje za zamestnávateľa. Odstúpením od zmluvy
o vytvorení diela zaniká aj právo vykonávať majetkové práva autora.(6) Skončením pracovnoprávneho vzťahu, služobného
vzťahu, štátno-zamestnaneckého vzťahu alebo pracovnoprávneho
vzťahu medzi družstvom a jeho členom
zostávajú práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 4 nedotknuté.Domnievam sa teda, že už “niet čo riešiť”.
KJD
-
KJD: prosim piste aj dalej, ked nie do tejto temy tak do inych.
-
harp: Pripájam sa a dodávam, že nechápem, prečo by sa mal KJD zúčastňovať len iných diskusií, keď práve k tejto má čo povedať. Mňa jeho názory zaujímajú a predpokladám, že aj ostatných.
ita: Hoci problematika zverejňovania informácií je vážna záležitosť, počul som od múzejníkov už toľko smiešnych argumentov proti sprístupňovaniu informácii, že na túto tému už ani neviem vážne komunikovať (asi je to vrodené, lebo vraj aj môj dedo si ešte roky po zavedení elektriny uťahoval s tých ostražitých gazdov, ktorí predtým tvrdili, že im bude elektrina zabíjať dobytok) a pokračujem teda v tom istom štýle. :)
V dvoch prípadoch by som mohol brať vážne, ostražitosť“ múzejníkov:
1. Som vášnivý odporca zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Lebo ak informácie o názve predmetu, evidenčnom čísle, rozmeroch, či jeho datovaní alebo opise považujem za duchovné vlastníctvo, potom sa pýtam: ktorá informácie ešte nie je duchovným vlastníctvom? Ku ktorým informáciám by mal mať daňový poplatník právo slobodného prístupu? O čom je vlastne informatizácia spoločnosti? …a na čo nám vôbec takáto „informatizácia“ bude?
2. Podľahol som mystifikácii o nadradenosti múzejnej práce a som zástanca slobodného prístupu k informáciám tých druhých – teda nemúzejníkov. Tí totiž produkujú len „obyčajné informácie“, zatiaľ čo ja mám v evidenčných kartách duchovné vlastníctvo, ktoré si musím ostražito chrániť.Ďalej. Pripusťme, že k tomu, aby kurátor pomenoval zbierkový predmet, zmeral ho, alebo zistil z akého materiálu je vyhotovený a podobne, používa svoje špeciálne znalosti, a teda záznam v druhostupňovej evidencii je dielo a má charakter duchovného vlastníctva. (Kto niekedy listoval v kartotékach múzeí, ten o tom vie svoje.) Potom ma napadajú rôzne otázky ako napr:
1. Má byť takéto duchovné vlastníctvo predmetom utajovania?
Ak áno, treba kartotéky uložiť do trezorov a všetky expozície zatvoriť. ..a potom, načo a pre koho sú múzeá?
2. Má sa takéto duchovné vlastníctvo stať len predmetom obchodu?
Ak áno, potom každá informácia o akomkoľvek zbierkovom predmete, musí byť nemilosrdne spoplatnená – za každé nahliadnutie do kartotéky (to je jedno či elektronickej alebo tradičnej) musíme pýtať peniaze …. a samozrejme, to isté by sme mali čakať aj z druhého brehu – od nemúzejníkov. Potom – kde zoberú múzeá peniaze na informácie, ktoré potrebujú pre svoje činnosti?
3. Chceme sami sebe komplikovať prácu a zabrzdiť ďalší vývoj múzejníctva? Veď na 80-90% využívajú informácie o múzejných zbierkach práve múzejníci, alebo vedeckí pracovníci z oblasti spoločenských vied.
Ak áno, potom načo sa máme o informatizácii múzejníctva ďalej baviť? -
Dakujem,
problematika zberu, ochrany a distribucie udajov o zbierkovych predmetoch v muzeach a galeriach, ale aj o archivnych dokumentoch je mi naozaj velmi blizka a zaoberam sa nou uz pomerne dlho, aj ked nie kontinualne.
Pre mna bol vzdy velkym vzorom kanadsky CHIN, kde sa tymto zacali zaoberat uz v roku 1972, ked im na to bola velkym impulsom svetova vystava Expo ’67.
Pre zaujemcov pripajam adresu: http://www.chin,.gc.ca. Ak by bol zaujem zaujem mozem o tom napisat viac, ale bohuzial od dnes mam prakticky cely tyzden pred sebou spustu prace. Ked budem stihat, aspon sa na obnova.sk pozriem.KJD
-
jano: mna tiez zaujimaju nayory KJD, len uz minule avizoval ze pisat nebude, tak som jeho nazory nechcel stratit.
-
Chcem este nieco k tomu duchovnemu vlastnictvu.
Aj tlacene publikovanie je spristupnovanie duchovneho vlastnictva a ziaden autor ani citatel sa nad tym nepozastavuje.
V druhostupnovke je aj taky udaje, ktory urcuje autora, toho kto predmet popisal. Ja toto chapem ako autorizovanie popisu. Takze v tomto nevidim ziadny rozdiel medzi publikovanim vo vytlacenom katalogu a v elektronickom.
Iba snad ten, ze moje katalogizacne udaje bezne pouziva sefka vo svojich publikaciach a neuvadza ma ako spoluautorku. Informacie, ktore som ja ziskala pouziva na popisky pri vystavach a nikde nie je ani zmienka o tom, kto je autor informacii.
Ja povazujem aj toto za druh kradeze a nad tym sa doteraz nikto nepozastavil.
Kradnut sa moze aj bez internetu. Je to vec etiky.
Elektronicky katalog je v tomto pripade etickejsie spristupnovanie informacii. -
Neviem či majú múzeá jasno v tom, čo by malo byť predmetom utajovania. Predpokladám, že osobné údaje a informácie o bezpečnosti uloženia zbierok. Je to niekde oficiálne zadefinované?
-
Pre Patrika:
V Etickom kódexe múzeí je nasledovné (v časti 7.3 Utajovanie informácií):
Zamestnanci múzea musia chrániť utajované informácie získané pri svojej práci, no najmä tie, ktoré sa týkajú pôvodného vlastníka zbierkového predmetu alebo zapožičaného predmetu, ako aj tie o bezpečnostných opatreniach múzea alebo o súkromných zbierkach a miestach, ktoré navštívili v rámci svojich služobných povinností.
Diskrétnosť musí byť dodržiavaná aj pri predmetoch, ktoré sú v múzeu na identifikáciu. Tam, kde nové informácie prispejú k rozšíreniu poznatkov, majiteľ predmetu musí byť upovedomený, že je potrebné ich zverejniť. Bez riadneho súhlasu majiteľa však informácie nemožno zverejniť alebo poskytnúť inej inštitúcii.
Pri predmetoch, ktoré boli pravdepodobne ukradnuté, nezákonne nadobudnuté alebo prevedené, je zákonnou povinnosťou pomáhať polícii alebo iným príslušným úradom pri vyšetrovaní.Nikde som zatiaľ nenašiel materiál, ktorý by taxatívne určoval (alebo navrhol) aké špeciálne „múzejné“ informácie majú podliehať utajeniu (napr. údaje o zabezpečovacích systémoch nie sú špeciálne „múzejné“, lebo sú považované za tajné všade).
Myslím, že v Metodickom kabinete SNM sa tým zaoberali v súvislosti so zákonom o ochrane osobných údajov. -
Len drobna poznamocka – v suvislosti s ochranou autorskych prav nehovorime o ochrane duchovneho ale dusevneho vlastnictva. Na margo diskusie o tejto problematike, skusim kontaktovat znamych v zahranici a spytam sa, ci a ako je to riesene u nich.
KJD
-
Ja mam po dnesku podobne skusenosti, pokial ide o registraciu. Zamietnuta.
Pokial ide o webstranky SNM, stale absentuju informacie o pristupe k zbierkam ani nie tak pre sirsiu verejnost, ako skor pre vedeckych pracovnikov. Nasinci sa este ako tak poznaju (odborne kruhy maju svoje kontakty), avsak zahranicny odbornik nema sancu dozvediet sa potrebne informacie, nakolko chybaju aj priame kontakty na kustodov…
-
Registracia je mozne len pre tych, ktori maju mat pristup, aspon niektory typ z moznych. Ak do tej skupiny nepatrite, tak Vas sice system zaregistruje, ale pristup neumozni.
Ale o tom urcite vie viac pan Jurkovic, ktory Vam to vysvetli lepsie a fundovanejsie.KJD
Log in to reply.