-
Spolupráca? Áno či nie!!
-
Najľahšie je nadávať na “blbé” zákony. Všetci všetko vedia, dokonale by vedeli riadiť aj štát, perfektne hrať hokej, zvíťaziť na olympiáde…. rečami, pri pive ! Ale keď treba niečo urobiť, zmyslupné navrhnúť, napr. v čase tvorby zákona, tak zrazu niet nikoho. Až keď je to hotové, hneď je plno kritiky! Tak ako by ste to chceli mať (J.M.) v tom zákone.??? Komu patrí nález nájdený na cudzom pozemku? Vlastníkovi pozemku, nálezcovi, obci, miestnemu múzeu? Koľko detektoristov môže naraz hľadať na jednej lokalite? Musia sa organizovať v obč.združení? Majú byť detektory “licencované”? Keď archeológ nájde nález v pracovnej dobe, tak patrí zamestnávateľovi(?!), keď po pracovnej dobe, tak nálezcovi?! A keď? keď? keď?….Tak ako, hááááá?????!! Zrejme viete! Tak von s tým! Ministerstvo kultúry má určite aj legislatívny odbor, dobré návrhy iste uvítajú, pri novele zákona zohľadnia. Alebo zostaneme radšaj “pri pive”?!
-
Konecne zas raz konstruktivny nazor – Jaroslav. Zakony (teda apon ludske) nie su dane raz a navzdy. Ani ten tzv. pamiatkovy: 1881, 1958, 1987, 2002 – intervaly sa skracuju.
V roku 1881 detektory este neboli, v roku 1958 ich mala asi len armada, v roku 1987 – neviem, a v roku 2002 ich uz mohol mat hocikto. Zakon by na to mal konstruktivne reagovat. -
Zákon reagoval konštruktívne, ustanovil odbornú spôsobilosť pre tých, ktorý chcú skúmať terén za účelom vyhľadania (mnohí aj obohatenia sa predajom nálezov, aj do zahraničia – taká je preukázateľná prax) historických nálezov. Ani zubnou vŕtačkou sa nemôže “hľadač” rýpať niekomu v chrupe a hľadať kaz, aj na auto potrebujete vodičák. Čuduj sa svete, medzinárodné normy vo veciach archeologických výskumov a nálezov bývajú prísnejšie. Zákon bude konštruktívne reagovať, no konštruktívnych návrhov niet! Elan, čo Váš “elán”? Predložte riešenie!
-
Budem troska obšírnejší a začnem troška inde.Keď sa dnes pozriem 6 rokov dozadu,čo bolo obdobi,keď som začínal pôsobiť na hradoch pri ich obnovách a rekonštrukciách,usmievam sa.Boli sme nič netušiaci laici,ale s kopou nadšenia.O pamiatkaroch sme si mysleli svoje ataké boli aj naše vzťahy.Nekomunikovali sme.Veľká chyba!Ale kto z nás si to vtedy myslel?nikto.Postupne,tak ako sme pracovali,zistili sme,že či sa nám to páči alebo nie,musíme isté veci riešiť s odborníkmi a museli sme začať s nimi spolupracovať.Šlo to ťažko,ale predsa.
Dnes,po 6 rokoch je Združenie na záchranu Lietavského hradu uznávaná organizácia a naše zaškolovacie workshopy sú vyhľadávané celoslovensky.A páni odborníci majú o našej práci vysokú mienku.Spĺňame ich predstavy a sami sme s prácou spokojní.
To podstatné je:Áno,mohli by spolupracovať,ale nikdy,nikdy nepríde archeológ za detektoristom a neponúkne mu spoluprácu! (ako by ho aj hľadal,však?).V každom meste je,alebo by aspoň mal byť pamiatkový úrad.Takže v prípade záujmu detektorista vie,kam treba ísť.Problémom sú nie tí,čo napr. hľadajú muníciu v lesoch a na lúkach.Ale tí,ktorí to robia v archeologických lokalitách,ako sú aj ruiny hradov a iné stavby.Ak niekto vie,čo je to kaverna,tak vie aj to,že múr objektu sa nerozpadáva odhora,ale zdola,od zeme.A preto ak sa niekto hrabe pri múroch,odkryje ich a nehá odnažené,stačia dve-tri zimy a stavba je značne staticky narušená.Nedaj boh,aby sa potom uprostred letnej sezóny stalo dačo také,ako vlani na Uhrovci!(www.hrady.sk – Tragédia na Uhrovci).
Takže ja neodsudzujem všetkých detektoristov a netvrdím,že sú všetci zlí.Pozrite,tento rok bude na Lietave pravdepodobne prebiehať archeologický výskum.Človek s detektorom by mohol byť potrebný a užitočný.Má možnosť dohody s archeológom a možno z toho vyletí prvá regulérna spolupráca na slovensku.Dvere sú otvorené.Na Uhrovci sa dude diať dačo obdobné.ALE!!!Boh varuj a ochraňuj toho,kto by si tam dovolil prísť neohlásene a začal kopať na vlastné triko!
Ešte troška späť o pár rokov.Pointa našej dnešnej úspešnej spolupráce so štátnou správou a jej orgánmy je v tom,že sme sa zorganizovali a získali právnu formu.A dnes už máme aj ponuky spolupracovať pri tvorbe legislatívy a pri vývoji cestovného ruchu.Nešlo to zo dňa na deň,ani z roka na rok.Ale začali sme a prichádzalú výsledky.Ale ešte je pred nami dlhá cesta. -
Rečami pri pive je možné nazvať každú debatu,ktorá nám nie je moc po chuti.Súčasný zákon bol na objednávku niektorích archeologov a to práve pre detektoristov čo tento koníček zneužívali a urobili si z toho zárobkovú činnosť.Môžem povedať,že hľadači neplačú pre tento zákon,ale mali by plakať archeologovia,lebo pamiatky neochranuje ale likviduje.Nepoctivým detektoristom je to absolutne jedno a poctivý sa jednoducho bojí vzácnejší nález odovzdať,čo z neho robí tiež nepoctivca.Predstavme si situaciu, že poctivý hľadač odovzdá hodnotnejší nález.A čo sa môže stať,archeologický ústav jednoducho označí miesto nálezu za archeologicku lokalitu a milý hľadač bude rád ked príde len o detektor.Toto je v dnešnej situacii a v našom takzvanom právnom štáte velmi pravdepodobný scenár.Podľa mna, neoznačená archeologická lokalita nie je archeologickou lokalitou.A ked si niekto myslí,že ano,neviem ako by sa tváril keby mu policajt dával pokutu za zákaz zastavenia alebo stánia a pritom nikde žiadnu značku nevidel. Hovorí sa, že najlepšia obrana je útok,v tomto prípade,kritizovať kritizovateľa.Nepatrím k tím najmúdrejším a dokonalým, čo všetko vedia a všade boli,ale v tomto prípade mi je jasné,že skutočne žiadnym zákonom sa nepodarí zakázať hľadačom svojho koníčka.A bude ich časom viac.Kde nesmú hľadať je nám všetkým jasné,archeologické lokality.Ako má ale vediť,že sa práve nachádza na archeo.lokalite,ked nie je označená?Na niektoré otázky sa Jaroslavovi nedá odpovedať.Mna napadla zrovna tiež jedna.Majú archeologovia záujem spolupracovať s hľadačmi,detektoristami?
-
Veď o tom som hovoril.Problémom sú tí detektoristi,ktorí vedome hľadajú v archeologických lokalitách,ako napr.ruiny hradov,zámkov a keštieľov.Ak sa predsa dakto hrabe v zemi vo veži dákej ruiny alebo na nádvorí ruiny hradu,nech mi netvrdí,že nevie alebo netuší,že je v archeologickej lokalite.To,že na tomto mieste doteraz nebol robený výskum,neznamená,že sa tak nikdy nestane.Je mnoho organizácií a každoročne ďalšie vznikajú,ktoré sa chcú a aj sa starajú o hradné lokality a plánujú tam aj výskum.Ten pri svojej práci nemôžu obísť,ak chcú pracovať dlhodobo.Len naša práca je dosť zničená alebo obmedzená,pokiaľ nás dáky hľadač-amatér predbehne.Zničí to,čo je preňho nepodstatné alebo zbytočné,ale pre nás veľmi cenné kôli dokumentácii.Myslím,že ak by sa detektoráci zorganizovali do napr.občianskeho združenia,ich spolupráca by mola možná aj s archeológmi.V tomto prípade jednotlivec-nadšenec nič neznamená.Na možnú spoluprácu totižto nevivinie tlak.
-
Vážený J.M., Vašu otázku položte archeológom. Tuším, že ich najväčší výskyt je v Nitre. No nech by bol zákon “dobrý” aj z Vášho hľadiska, tak spoluprácu nemôže nariadiť ani jednej strane. Buď spolupráca!… buď demokracia!….buď spravodlivosť! Aké jednoduché…. To by sme nemuseli mať zákony vôbec. Stačilo by ustanoviť “iba” jedno: Buď Človek!
-
Samozrejme,že označovať zrúcaniny hradov ako archeo.lokalitu nie je potrebné,ved to je predsa jasné na prvý pohľad kde sa človek nachádza.Ide o tie miesta kde to jasné nie je.Združenie hľadačov nie je zlý nápad,ale pravdepodobne zatiaľ nerealizovatelný.Tuším už na východe Slovenska nejaký pokus bol a ten človek mal z toho len problémy.
-
Ale samozrejme,s každou novou vecou sú spojené problémy.Keď sme pred 6 rokmy založili občianske združenie a prišli sme do obce rokovať o nájme hradu,prvé reakcie boli -nedôvera.To je normálne.A prirodzené.Bolo by omnoho viac organizácií na napr. záchranu hradov,ale keď borci zistia,že to obnáša aj problémy a komunikáciu zo štátnou správou,nadšenie rýchlo opadá a nič sa nedeje.Väčšina by chcela,aby všetko šlo bez problémou.A ja hovorím: “sú taký ľudia,ktorí sú bez problémou.Ale sú 1,5 metra pod zemou”.Spolok hľadačou?A prečo nie.Ale jeho členovia sa musia pripraviť na vysvetľovanie,prečo,načo,pre koho a to stále dookola istý čas.A po čase svojim postojom a prácou presvedčia a budú akceptovaní.Teda nech tomu aspoň veria.My sme to pri hrade nevedeli,ako budeme vnímaní,len sme tomu verili,že dobre.A podarilo sa.
-
Je mi ľúto, keď vidím, čo slovenská archeológia každoročne stráca zlými zákonmi. Situácia je zložitá a spoluprácu za týchto podmienok neodporúčam a odmietam. Rozhodne som za model, ktorý sa vo vzťahu k fandiacej verejnosti presadil v Anglicku a čuduj sa svete, veľmi dobre funguje. On je totiž v celom rozsahu motivačný. Aký je náš model? Ten vidieť z diskusie o detektorch a hľadaní zlata… čo dodat? Páni, toto sú predsa dôsledky vašej premúdrelosti… a teraz sa škrabte za ušami. Toto je krutý omyl myslieť si, že zákon niečo chráni. Nie a ešte raz nie! Rovnakému omylu podľahla napríklad aj ochrana prírody. Žiaľ, zákon postihuje všetkých – archeológov, amatérskych archeológov a detektoráčov (mrcasníkov) rovnako.
Mrzí ma, že do tejto kategórie spadli aj nedeštruktívni ametérski archeológovia. Je omyl si myslieť, že neštudujú a zaostávajú. Študujú viac a celý život. Práve preto komuniákácia s mnohými najmä mladými nevyzretými archeológmi je úplne nemožná. To sú len tony úplne sterilných, netvorivých sliepok, ktorými vysoké školy dotujú napríklad regionálne múzeá, kde ak obsedia jednu, dve sezóny a potom s nárekom, že na nič nie sú peniaze, utečú. Ja, si osobne archeológov na spoluprácu vyberám. Podmienkou je 20 rokov praxe, učenie na vysokej škole, alebo práca v SAV, bohatá publikačná činnosť, pozitívny vzťah k téme, na ktorej pracujem. Ale takýchto ľudí nie je veľa.
Tých výhrad proti spolupráci mám mnoho. Napr. amatér chodí do práce a všetko si financuje sám, robí to vo svojom voľnom čase, soboty, nedele, sviatky. Aby som mohol archeológovi ukázať novú lokalitu musím si ale zobrať dovolenku. On nie a cez víkend mi takúto akciu odmietne. Tak je to možné takto spolupracovať? To môžem tieto veci ukazovať hocikou z ulicie. Aj ten má k tomu taký istý vzťah.
Dobre, spolupráca, ale to nie je jednostranný vzťah asi v tom ponímaní, že ja budem dotovať múzeá nálezmi, dokumentáciou, mapami, neschopných odborníkov rozumom. Teraz nehovorím o peniazoch, ale ja tiež potrebujem napr. zoznamy, fotografie nálezov z určitej lokality, dokumentácie, správy o výskumoch a pod. Dostanem ich? No nie! Tak akáže spolupráca? Zlatým klincom ovšem je, keď sa dozviem, že archeológ, ktorý robil výkum, v múzeu už nepracuje, dokumentáciu si odniesol domov a má ju niekde v pivnici. Toto mám za dane, ktoré odvádzam štátu, aby on mohol robiť výskum!
A potom vo všeobecnosti, na Slovensku týto “odborníci” tiež málo publikujú, ak tak pre verejnosť v nedostupných médiách. Aký je z nich vlastne spoločenský efekt? Vidíme tie výsledky aj v regionálnych múzeách. Takú biedu si môžete hľadať vo svete kde chcete. Aj sa pýtam, kto a ako si dovolí takto prezentovať moju rodnú krajinu? Veď to je urážka…Hľadačkári, to je nový fenomén. Treba si k ním hľadať vzťah. (F. Javorský sa teraz asi v hrobe obracia. Ale čo už?) Musím povedať, že prekážajú aj amatérskym archeológom, ktorí praveké hradiská a sídla majú vo väčšej úcte ako samotní pamiatkári či archeológovia. Veru, nie je pekné, ak nájdeme nejakú pravekú lokatitu rozkopanú a železné artefakty porozhadzované po tráve. Chlapci, keď to už musíte robiť. Dobre, zapípajte si tam, vykopte to, a keď nález nepotrebujete, vložte ho späť do zeme ako ležal, zasypte ho a ešte aj po ňom podupte. Ale zvyknite si na nejakú etiku. Potom sú na vás také názory, aké sú. A každý, kto investuje do detektora desaticíce korún a ďalšie desatisíce do cestovania, div nie vrahom…
To je len veľmi málo vecí, ktoré som spomenul a ktoré na mrzia.Strácame všetci, najviac slovenská archeológia. Inak ak sa podmienky na Slovensku zlepšia, mám pre archeológov darček v podobe asi 10 nových lokalít, ktoré nie sú v mojej rodnej krajinke zaevidované. A to sa tam jeden profesionál už 30 rokov namáha urobiť čosi komplexnejšie. V lete preháňa študentíkov z jedného konca krajina na druhý a nič… no zlaté, neviem sa na to vynadívať. Nuž, taká je to spolupráca…a neopýta sa.
Zmente legislatívu, hľadajte dobré vzťahy, budujte na nich. Zarobíme na tom všetci, ale najmä slovenská archeológia. Za neférových podmienok, s neférovými ľuďmi sa nedá spolupracovať. Ani z toho najsvätejšieho altruizmu nie.
Váš
Indiana Spiš -
EST MODUS IN REBUS, SUNT CERTI DENIQUE FINES – “Všetko má svoj spôsob, všetko má nakoniec určité hranice” (Horatius)
Bolože to kritiky, skuhrania, upozornení, že čo sme to za “džamahírija” počas pôsobnosti predošlého (socialistického) zákona. Dnes máme jeden z najmodernejších zákonov v Európe, uznáva ho (vyspelé) zahraničie, Rada Európy, závidia nám ho štáty V4, iba domácich krikľúňov neubudlo. Ale stručne: “pamiatkový zákon” (49/2002 Z.z.) uznáva platné európske dohovory a zmluvy, ako aj celosvetové “normatívy” napr. UNESCO, ICOMOS atď. V oblasti ochrany archeologického dedičstva je “nad týmto zákonom” predovšetkým Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný), prijatý 16. januára 1992 vo Vallette (Malta), ktorý ratifikovala SR (Národná rada SR vyslovila s dohovorom súhlas uzn.č.289 z 30.septembra 1993 – oznámenie v Zbierke zákonov č.344/2001 Z.z.). Okrem iných ustanovení citovaný dohovor v článku 3 uvádza:
V záujme zachovania archeologického dedičstva a v záujme zabezpečenia vedeckého významu archeologického výskumu každá strana (teda aj Slovenská republika) sa zaväzuje:
I) uplatňovať postupy povoľovania a kontroly vykopávok a ostatných archeologických činností tak, aby sa
a) predchádzalo akýmkoľvek nepovoleným vykopávkam alebo odstraňovaniu súčastí archeologického dedičstva,
b) zabezpečilo vykonávanie archeologických vykopávok a prieskumov na vedeckej úrovni a pod podmienkou, že
– sa podľa možností uplatnia nedeštruktívne metódy skúmania,
– súčasti archeologického dedičstva nebudú odkryté ani ponechané vystavené počas archeologického výskumu alebo po ňom bez toho, aby sa prijali vhodné opatrenia na ich riadnu ochranu, konzerváciu a správu,
II) zabezpečiť, aby vykopávky a ostatné techniky, ktoré by mohli mať deštruktívne účinky, vykonávali len kvalifikované osoby s osobitným oprávnením,
III) zabezpečiť, aby používanie detektorov kovov a iných detekčných zariadení alebo postupov archeologického výskumu podliehalo predchádzajúcemu osobitnému schváleniu podľa legislatívy príslušného štátu.
Pre komplexnosť tejto informácie snáď ešte treba doplniť z čl.2, bod III), v ktorom sa stanovuje povinnosť,
-aby nálezcovia náhodných objavov súčastí archeologického dedičstva podávali o nich hlásenia kompetentným orgánom a poskytli ich na preskúmanie.
Nuž aspoň toľko z dohovoru, ktorý SR zaväzuje. Tí, čo by radi zmenili v tejto problematike náš zákon (49/2002 Z.z.), zjednoťte sa, spracujte konkrétny a zmysluplný návrh, potom hor sa do Štrasburgu a Bruselu presvedčiť predstaviteľov viac ako 40 členských krajín Rady Európy, aby revidovali “archeologický” dohovor, prijali ho, otvorili na ratifikáciu jednotlivými štátmi. Potom môže prísť situácia, že bude možné zmeniť v príslušných ustanoveniach aj náš zákon. DIXI !!! -
Ále, vôbec nejde o európske dohovory. Ak, tak potom ich treba nejako slušne interpretovať a v našej legislatíve upraviť rôznymi dodatkami. V tom Anglicku predsa nie sú hlupáci. Aj oni z nich vychádzajú, ale našli nejakú cestu, nejaký model, ktorý funguje a dokonca je pre verejnosť motivačný a pre spoločnosť prínosný. Zo spôsobu, ako sa staviate napr. k pamiatkovému zákonu vidieť, že ide o úzko profesné záujmy a nie o spoločensku prospešnosť. Angličania sa nehrdia tým, že na ochranu pamiatok majú najmodernejšie zákony , ale tým, že ich archeológia je vedecky fundovaná, že do problematiky zatiahla širokú verejnosť, že dokázala vyvolať dopyt po informáciách zo svojej disciplíny a vie ho aj uspokojiť. Súčasne robia aj obrovskú osvetu, ktorá poriadne masíruje anglického historického ducha. Keby sme jedného dňa nemali na Slovensku žiadnych archeológov, povedzte, komu by tu chýbali? Takže tam je aj nejaký spoločenský štatút tých odborníkov a tiež autorita a verejnosť, zdá sa, to berie. Veď, čo by ste povedali, keby sa archeologický výskum u nás robil cez súkromné firmy dodávateľským spôsobom? Alebo ste schopní na súkromnom pozemku zrekonštrovať pravekú osadu s tým, že majiteľ pozemku sa oňu bude starať,vyberať vstupné a štát mu bude ešte aj prispievať na údržbu? Pretože ide o tú verejnosť.
Ak mám byť úprimný, keby sme sa striktne držali európskych a našich právnych noriem ohľadom pamiatok, tak celá naša archeologická a pamiatkárska špička skončí na súde…Tých priekop, sond a jám, čo ste nechali v teréne len tak, aj v národných parkoch, rozbabrané dná jaskýň, to všetko Vám umožnil socializmus, ktorý si teraz profesne upevňujete. Poznám archeológa,ktorý vyšle svojho podriadeného s detektorom v ruke, po archeologických lokalitách len tak na skusy. Výsledok? On má materiál, ktorý môže publikovať. No hej, ale to urobil pre seba a to je všetko. Inak zem rozrytá ako po hľadačkároch. A trt mali povolenia od národného parku a ďalších majiteľov územia. Iný archeológ dobrého mena urbárnikom odlesnil kopec, odniesol zem až na samé skalnaté podložie a neviem si predstaviť, ako túto lokalitu vráti do pôvodného stavu, čo majú v zmluve. Asi z toho bude súd, lebo náklady budú väčšie ako na výskum a peňazí nieto ani na ten výskum. Ak z toho vyviazne, tak nie cez zákony, ale cez dobré vzťahy, na ktoré som Vás upozorňoval v mojom predchádzajúcom príspevku. Dôsledok môže byť však aj taký, že už žiaden urbár mu nevydá povolenie vstupu na svoj pozemok. Iná archeologička, môže napríklad pracovať len pod dohľadom staršieho archeológa. Keďže nemôže zdvihnúť zo zeme ani obyčajný črep, nahovorí suseda, aby jej ich šiel z poľa nazbierať. A toto potom ona v práci študuje. Nuž, chúďa moje malé! Čiže vidíte, aj títo odborníci iba lapajú po vzduchu a obchádzajú zákony ako vedia. A tiež vidíte ako spolupracujú s nadšencami. Doslova ich zneužívajú. Zákony? Nech riskujú oni… keď bude zle, my sa prikrčíme, povieme, že sme o tom nevedeli. Hľadajme východisko aj pre týchto odborníkov, keď to už musím povedať ja ako amatér.Na dnes hádam stačí
s úctou Váš
Indiana Spiš -
Každú chvíľu tu čítam dáke výklady zákonov, noriem, dohovorov a neviem čoho ešte všetkého.Pomaly to začína v tejto diskusii nie ako názorová debata, ale ako právnický seminár.Podľa takého zákona a hentakého paragrafu…myslím, že na začiatku aequitas a harp položili do éteru otázku, či je možná spolupráca archeológov a ľudí vlastniacich detektor.A nie čo hovorí ten, či onen zákon.Zákony môžu byť akékoľvek.Dobré, špatné, vynikajúce.Ale ich uplatnenie v praxi je čiste na ľuďoch. A o nich je táto debata. Ak je raz dakto darebák, tak bude uvažovať v rovine špekulácií, podvodov a obchádzania zákonov. Ale ak je dakto vo vnútri seba poctivec,nepotrebuje na to ani zákony,ktoré by mu to prikazovali. Už som párkrát spomínal,že niekoľko rokov ako dobrovoľník pracujem na hradoch.Aj keď bola možnosť,nebral som za to peniaze. Mohol som vlani ostať na hrade,kde “záchrana” znamenalo betónovať.Mal som to 15 minút autom z domu až na hrad,50Sk na benzín.Dnes som na hrade 40 km z domu,40 minút cesty a 250 Sk stojí cesta. Ale tam sa robí trak,že aj Thurzo by sa potešil.Aj detektoráci.Poctivý a solídny človek preštuduje pár kníh,pozná základné zásady a riadi sa nimi automaticky.Je pre to neho samozrejmosť.A sú takí,čo rozryjú,rozkopú,prehrabú,POŠKODIA a nehajú tak.A potom predajú,možno aj zahodia,lebo našli krajšie a lepšie. Takže otázka spolupráce nieje o zákonoch,ale o ľuďoch.O tom,ako si kto váži históriu,dedičstvo predkov.O tom,kto má aké zmýšľanie a správanie.Stačí porovnať nás s napr. Írmi,Britmi a pod.Koľkokrát za život navštívy dospelý človek múzeum u nás?Raz,trikrát?Pre angličana je to automatické,samozrejmé a celkom bežné.A sú na seba pyšní a hrdí.Je to súčasť ich kultúry a z toho pochádza aj ich sebavedomie,čo nám chýba. Vždy ma zamrzí,keď som cez leto 2-3 dni v týždni na hrade v susednom okrese,40 km od svojho domu (a máme v okrese 3 hrady) makám a…A príde domáci,po 2 rokoch,poobzerá sa,povie,že sme blázni,že to robíme a po 10 minútach ide robiť chytráka do krčmi.A tam sa po 5 pive hrá na “veľkého Slováka”.
-
Zdá sa, že pre niektorých je už nielen naša legislatíva, ale aj európska, zdrapom papiera. Diskusia “mimo zákon” patrí fakt do krčmy. A ako vždy, konštruktívneho návrhu na konkrétnu zmenu v tých “blbých” zákonoch znovu nevidím. Kultúrnosť v Anglicku je úžasná vec, lenže je v medziach zákonov. Vaše niektoré názory (viď: rado, indiana) sa kultúrnosti vyhli oblúkom. Škoda, je mi z toho smutno…..
-
Prečo mi uhýbate? Ja hovorím o kultúre a nie kultúrnosti. A nejaký návrh by som tiež mohol sformulovať, ale problém treba najprv analyzovať…prečo sú teda tie pamiatky v takom otrasnom stave?, prečo dochádza k tomu, k čomu dochádza?, kto je za čo kompetentný a zodpovedný? Zákony nie sú samospasiteľné, ale pomáhajú nám. Paralelne som na podobný problém narazil aj v oblasti ochrany prírody. Fungujú, ale príliš konfliktne a v konečnom dôsledku kontraproduktívne.
Treba sa zamyslieť, či nepotrebujeme vytvoriť aj nejakú pozitívnu tradíciu, bez ktorej sa veru nedá kultúrne existovať… Kde je osveta, kde je výchova, kde je vzdelávanie? To je celý systém, ktorý sa nedá vytvoriť v krčme. A bez pochopenia a spolupráce to nezvládne jeden človek. Tiež nemám patent na rozum a len tajne verím, že aj cez túto diskusiu nájdem niekoho, komu tieto názory nebudú celkom cudzie a tiež verím, že toto všetko je len časť nášho vývoja. To je ten amaterizmus, ale v horšom slova zmysle , popreberať síce dobré zákony (žiaľ, z iných podmienok) a šlapte si…my hore, ale nebudeme za nič zodpovední, my vás budeme iba kontrolovať. Spoločnosť nie je mechanizmus ale organizmus. To sa nedá takto technokraticky zjednodušiť.Vám oddaný
Indiana Spiš
Log in to reply.