-
Stará fara v Žiline
-
Takze tie uvazovane zilinske pamiatky skoncili, zabudnite. Uz je tam iba jamisko velike prevelike. Obdalec este stoji ten pan v goralskom klobuciku, zrejme archeolog a pozera coze sa tak objavi na lyzici bagra. Co uz by sa len mohlo objavit, prosim vas. Tato akcia je out, punktum, basta. Redakcia tohto servera moze tuto temu odlozit do archivu, ani ja sa uz nehodlam viacej rozhadzovat. Mate Zilincania co ste chceli. Mohli ste mat svoj mestsky hrad, ako je to zvykom u lepsich miest, nebudete mat. Preklinanie Madarov ma vyssiu prioritu, co? Mam ale este jeden navrh. Az bude stat ta trapna kopia tych zakladov tej veze v nejakej tej hale Trabelajzieho Slotalandu, vobec nemusi byt z tych povodnych kamenov . Skoda namahy. Ovela krajsie budu roznofarebne tehlicky z umelej hmoty. Navrhujem farby hnedu, ciernu, cervenu a zelenu. Pre nechapavych – fasizmus, klerikalizmus, socializmus a islam. Stredom toho kruhu mozu viest schody do podsvetia, kde bude pre zaujemcov k dispozicii velka miestnost, so zapachom siry v ovzdusi. No a v jednom kute sa tam bude ponukat koran,v druhom biblia, v tretom marxizmus a stvrtom Mein Kampf. Uprostred izby bude horiet vatra, ktoru mozu zaujemci s gustom preskakovat. Pri odchode im po rusky hovoriace hostesky v slusivych uniformach velkeho Maa budu rozdavat poukazky na zlavu pohrebnych sluzieb. To keby ich od rozkose slak trafil. Dovidenia v pekle, priatelia!
-
Je mi to velmi luto :x , podobne sa “upratuju” stavby takmer na celom uzemi krajiny. Ta bezmocnost je taka strasna, ze nam nic ine nezostava len povestne “nevedia co cinia” avsak s dovetkom, ze ti co vedia, musia byt ostrazitejsi.
-
Ech neda sa, musim este cosi povedat. Mate ludia pojem, co sa to tu stalo? Zo sveta zmizol jeden hrad. Sice zvysok, zrucanina, ale dokonale a neodvolatelne. Porovnajte to s odbagrovanim Spiskeho alebo Bratislavskeho hradu. Nejde o velkost, ide o princip! Este aj ten pusty hrad hentam na kopci ludia nechaju na pokoji, pripadne pripevnia na hrbu kamenia tabulu na pamiatku. Tu v Ziline niet ani tej hrby kamenia a nebude ani to miesto na tu tabulu. No tak to je slovensky unikat, to bude v ucebniciach dejepisu. Mozme to priradit k niceniu pamiatok komunistami za socializmu, napokon, vsak su to ich deti ktore v tom pokracuju.
Tiez musim povedat, ze ma asi niekto vypatral, mna osobne, najskor tu na internete. Prislusne institucie existuju. Neviem momentalne o inej mojej aktivite, nez o tych farskych schodoch, v politike je uhorkova sezona. Mam v tychto dnoch skripave telefonaty viac krat za den a paru razy islo okolo mna pomalicky auto s divnou posadkou. Priznaky poznam, zazil som to kedysi za revolucie. Ako povedal Woody Allan, ak mas aj paranoiu, to este neznamena ze po tebe nejdu. Tentoraz som zrejme drazdil miliardarov, ako hada bosou nohou. To su paranoici, pri naznaku ohrozenia reaguju utokom. Odkazujem sudruhom miliardarom, ze aj ja som bol v armade. Nie sice Cudzineckej, ale aj mna ucili pouzivat bojove noze. Nejakych najatych bitkarov odrazim, som vo svojom domacom prostredi, ako ryba vo vode. Ale mohlo by sa stat istemu nemenovanemu Arabovi, pripadne istemu nemenovanemu alkoholikovi, ze ich niekto otvori ako konzervu. Alebo sa kupi flasticka dakemu somrakovi? -
nic v zlom “jeden z tych”, ale preco by ta mali sledovat? kvoli tomu, ze sa tvoje uzasne deti uz nevratia na slovensko – ako si to uz spomenul, alebo preto, ze ta stve, ako to tu na slovensku chodi??? nezosmiesnuj tuto diskusiu svojimi paranoidnymi poznamkami… /nech si w.a. hovori co chce… ale ty si uvedom najma, ze nie si w.a…/
ale ked chces nieco zmenit, tak makaj a netrep tu hluposti o sledovani a o tom, ze na slovensku ziju iba svine a vsetko je jedno velke spiknutie komunistov, fasistov a ufonov povodom z planety UQW2599.
inac drzim palce vsetkym, ktori sa kostruktivne pustia do boja proti niceniu nasich slovenskych pamiatok!!!
-
Druhemu z tych: ci su moje deti uzasne alebo nie, to uz nie je problem tejto krajiny ani tvoj, oni maju ten svoj problem s identitou vyrieseny a na mojej osobe nezalezi. Ked uz burcujes do boja za Slovenske Narodne Pamiatky, necakaj az s tym zacnu ONI, pripadne ONO SATO, pust sa do roboty sam. Mam pre teba jeden tip: mozes zacat so zachranovanim isteho, davno hladaneho a prednedavnom najdeneho zilinskeho hradu. Urcite sa ti oplati hladat jeho zvysky na ktoromsi smetisku, predpokladam ze hned potom co skoncite s opravou hlavnej veze, tak ti Jan Slota v mene Trabelajzeho posle pozehnanie katolickej cirkve.
-
Diecéza by mala dvíhať kultúru obyvateľov, hovorí biskup
27. júna 2008 (SITA) – Žilinská diecéza by mala pomáhať dvíhať kultúrnosť obyvateľov mesta, uviedol po dnešnej prvej oficiálnej návšteve žilinskej radnice žilinský biskup Tomáš Galis. “Ubezpečil som pána primátora, že chceme pomáhať po duchovnej stránke, aby kultúra mesta aj po tejto stránke rástla,” povedal Galis. Predstavitelia žilinskej radnice a biskupstva dnes vyjadrili ochotu spolupracovať v sociálnej oblasti i pri organizovaní spoločných akcií, napríklad pri vytvorení novej tradície osláv Žilinskej diecézy.
Ako ďalej informoval Galis, konštituovanie Žilinskej diecézy je postupné a ťažké. Biskupstvo stále nemá svoje sídlo, kancelárie biskupského úradu sú zatiaľ zriadené na Mariánskom námestí v kláštore kapucínov, kde bolo pre tento účel vyčlenených päť miestnosti na prvom poschodí. Súkromná rezidencia žilinského diecézneho biskupa je nateraz v budove doterajšej fary na ulici Republiky. “Postupne sa usádzame, všetky inštitúcie potrebné k fungovaniu úradu je potrebné zriaďovať postupne, to najnutnejšie, aby sme mohli fungovať však už je,” dodal Galis.
Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis slávnostne prevzal úrad 15. marca. Žilinská diecéza vznikla v rámci novej územnej reorganizácie Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, jej vznik a meno nového biskupa oznámil 14. februára osobitný vyslanec a legát pápeža Benedikta XVI. kardinál Jozef Tomko. Katedrálnym chrámom Žilinskej diecézy sa stal Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline.
Biskup Tomáš Galis sa narodil 22. decembra 1950 v obci Selice v okrese Šaľa, vyrastal vo Vrútkach. Kňazskú vysviacku mal 6. júna 1976 v Bratislave. Za pomocného biskupa Banskobystrickej diecézy ho menovali 28. augusta 1999.
-
Hmmm…A co ako? Hovorime vari o skandalnom zniceni naleziska zilinskeho hradu, kvoli tej starej fare, na com ma aj katolicka cirkev svoju vinu, alebo robime propagandu prave tej cirkvi? Btw., ak by ma nahodou chceli exkomunikovat, nech mi najprv ukazu moju vlastnorucne podpisanu prihlasku. Hmmm…
-
Jeden z tych
S Vašim názorom na primitívneho ožrana Slopu a aj jeho exotického kamaráta zo Sýrie rozhodne súhlasím. S čím však rozhodne nesúhlasím je veta „Mesto Zilinu kedysi davno zalozilo a udrziavalo nemecke obyvatelstvo, riadenie zeme na krajinskej urovni prevadzali Madari.“ Táto veta jasne ukazuje Vašu neznalosť z dedín Žiliny a rovnako aj dejín Uhorska. K tomu, že riadenie zeme na krajinskej úrovni prevádzali Maďari snáď len toľko, že posledný uhorský kráľ, ktorý mal maďarský pôvod a ktorý pochádzal z maďarskej dynastie bol Ondrej III., ktorý zomrel v roku 1301 a ktorým vymrela dynastia Arpádovcov. A ešte Matej Korvín mal z matkinej strany maďarský pôvod. Ostatní uhorskí králi nemali maďarský pôvod. Považovať Uhorské kráľovstvo za maďarský štát je jednoducho nezmysel. A čo sa týka samotnej Žiliny. Žilina bola značnú časť svojej existencie takmer čisto slovenské mesto. Len v 14. storočí a 1. polovici 15 . storočia bola slovensko-nemecká a neskôr už len čisto slovenská. Prakticky všetky popredné meštianske rodiny v Žiline boli Slováci, takmer všetci žilinskí richtári a iní mestskí hodnostári boli Slováci. Čo sa týka samotného vzniku Žiliny, tak je pravdou že mesto Žilinu založili koncom 13. storočia nemeckí hostia, ktorí prišli zo Sliezska, ale mesto Žilina vzniklo v tesnej blízkosti starej slovanskej osady s rovnakým názvom, ktorá sa prvý krát písomne spomína v roku 1208, teda tento rok je tomu 800 rokov, ale vznikla podstatne skôr. A mesto Žilina a okolie malo slovanské osídlenie už v predveľkomoravskej dobe, ktoré kontinuálne pokračovalo vo veľkomoravskej a poveľkomoravskej dobe. Na území Žiliny sa zatiaľ našli minimálne 3 osady z 10 až 11. storočia. Ďalšie v bezprostrednom okolí. Najstaršia dochovaná pamiatka Kostol sv. Štefana kráľa pochádza najneskôr z prelomu 12. a 13. storočia. Územie mesta Žilina a jeho bezprostredné okolie je teda bez prerušenia osídlené minimálne od začiatku 9. storočia, aj keď na základe písomných prameňov sa dá sledovať až od začiatku 13. storočia. Aj nedávno objavený a bohužiaľ už aj zničený Žilinský hrad vznikol už pred príchodom nemeckých hostí. Nová Žilina vznikla po zničení pôvodnej Žiliny zhruba v priestore Mariánskeho námestia pravdepodobne tiež ešte pred príchodom nemeckých hostí, ktorí sa tam prisťahovali koncom 13. storočia a dali tejto osade mestský charakter a premenili ju na mesto. Avšak prevzali pôvodný slovanský názov, ktorý si len prispôsobili. Nemecké pomenovanie Žiliny Sillein, rovnako ako maďarské Zsolna je len ponemčenou, resp. pomaďarčenou podobou pôvodného názvu. Čo napokon nie je nič nezvyčajné. Väčšina miest na Slovensku má pôvodne slovanské názvy, pôvodom nemeckých názvov je len pár (napr. Kežmarok alebo Ružomberok), maďarských názvov mimo prevažne maďarského etnického územia na juhu Slovenska je ešte menej, z významnejších miest je to snáď len Prešov. Prvý doklad o Žiline ako meste je z roku 1312. Výsady slobodného kráľovského mesta udelil Žiline uhorský kráľ Karol Robert v roku 1321. Žilina používala po príchode Nemcov z Tešínska spočiatku tešínske právo a na jej čele bol dedičný richtár. Prvým známym richtárom Žiliny bol Ján Pezold. Neskôr prevzala Žilina krupinské právo po tom, čo kráľ Ľudovít I. zakázal Žiline ďalej používať tešínske právo. Kráľ Ľudovít I. neskôr pri svoje návšteve Žiliny 7. mája 1381 udelil výsady slovenským mešťanom Žiliny známe pod názvom Privilegium pro Slavis, ktorým ich zrovnoprávnil s Nemcami. Urobil tak na základe sťažnosti žilinských Slovákov. V priebehu 15. storočia sa mesto Žilina prakticky úplne poslovenčilo. Od roku 1419 mala Žilina zväčša volených richtárov, od roku 1439 väčšinou Slovákov. Prvým z nich bol Martin Polakovič, ktorý mal podľa mena zrejme poľské korene. Posledným nemeckým richtárom bol Jörg Altdorf. Do funkcie žilinského richtára sa však dostalo (kúpou, dosadením, niekedy aj násilím) aj niekoľko šľachticov, väčšinou ale tiež Slovákov z Trenčianskej stolice. Medzi týmito šľachticmi, ktorí sa dostali do funkcie žilinského richtára boli napr. Václav Pongracz zo Svätého Mikuláša, Branča a Strečna, syn známeho Pongrácza zo svätého Mikuláša, práve on dal v roku 1473 ako richtár Žiliny preložiť do slovakizovanej češtiny Žilinskú verziu magdeburského práva, ktoré Žilina získala z Krupiny a ktorým sa radila. Okrem neho to boli tiež aj Blažej Podmanický, významná osobnosť Povážka, mocný šľachtic ktorý vlastnil niekoľko hradov na Slovensku (Hričovský hrad) a aj na Morave. Alebo aj jeho príbuzný Michal Podmanický, ktorý padol v bitke pri Moháči. Slovenskosť mesta sa už v 15. storočí prejavila aj v Žilinskej mestskej knihe. Od roku 1441 sa v nej nevyskytujú zápisy v nemčine a od roku 1451 sa tam začali objavovať zápisy v slovakizovanej češtine, neskôr najmä v predspisovnej slovenčine, ktoré neskôr úplne prevládli a nahradili aj latinčinu. V druhej polovice 15. storočia sa v Žilinskej knihe objavuje aj veľa slovenských mien, či už žilinských mešťanov alebo slovenských zemanov z Trenčianskej stolice, najmä z okolia Žiliny. V nasledujúcom období až do polovice 19. storočia bola Žilina takmer čisto slovenské mesto. Až v druhej polovici 19. storočia pribudlo v Žiline aj obyvateľstvo maďarskej a nemeckej národnosti a časť slovenského obyvateľstva sa pomaďarčila v dôsledku maďarizácie. Slovenskosť obyvateľstva Žiliny dokazujú aj mená obyvateľov Žiliny v súpisoch v daňových knihách, kde sa uvádzajú mená všetkých daňovníkov jak mešťanov, tak domkárov a obyvateľov predmestia. Pričom medzi týmito menami je len minimum neslovenských mien. Tak napr. v roku 1574 je z 225 daňovníkov len 10 neslovenských mien, v roku 1599 – 270 daňovníkov – 11 neslovenských mien, v roku 1621 – 314 daňovníkov a 12 neslovenských mien, 1660 – 462 daňovníkov a 14 neslovenských mien atď. Pritom ale ani neslovenské meno nemuselo nutne znamenať, že osoba s týmto menom nemohol byť Slovák. Príkladom môže byť spisovateľ a národovec Anton Vavrinec Ottmayer, ktorý mal nemecké meno ale bol Slovák. V prevažne slovenskej Žiline sa aj väčšina ľudí neslovenského pôvodu poslovenčila a asimilovala ako napr. aj pôvodom sedmohradský Nemec Ján Fischer Piscatoris, ktorý žil na prelome 17. a 18. storočia a ktorý sa vo svojom literárnom diele hlásil za Slováka. Taktiež Mikuláš Tamáši, ktorý mal maďarské meno písal slovakizovanou češtinou, hlásil sa za Slováka a pôsobil ako slovenský kazateľ. Poslovenčila sa aj šľachtická rodina Permay, ktorí žili v 17. storočí v Žiline a z ktorých pochádzal žilinský richtár v roku 1673 Štefan Permay. Rodina Permayovcov aj keď nemali slovenský pôvod, ale hlásili sa a dôsledne zapisovali za Slovákov, čo dokazujú napr. aj zápisy z matriky z Trnavskej univerzity, kde niektorí z tejto rodiny študovali a kde boli zapísaní ako Slováci. Napr.
Joannes Permay Slavus Zolnensis nob. cath. (1638 v Trnave)
Franciscus Permay Slavus nob. (1643 v Trnave)Slovenské mená úplne jednoznačne prevládajú aj medzi menami richtárov a iných mestských hodnostárov. Medzi žilinskými richtármi v tom čase boli žilinskí mešťania, najmä zo slovenských žilinských patricijských rodín ako napr. Skalka, Košeľa, Kramár, Ďurana, Mikunda, Brezanský (neskôr sa písali ako Brezány), Janáč, Mlynský inak Militius, Povrazník, Pokorný, Tichý, Bohdal, Mlynárik, Košian, Bánovský, Babčanský, Ondruško, Hodul, Haško, Lipovský, Jeleň, Slatíni, Rajčáni, Kohút, Nosko, Vrábel a viacerí ďalší. Taktiež medzi nimi boli zemania zo zemianskych rodín z okolitých dedín, ktorí sa prisťahovali do Žiliny ako napr. Hrabovský z Hrabového, Višňovský z Višňového, Stráňavský zo Stráňav a podobne. V čase Žilinskej synody, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie udalosti v dejinách Žiliny sa spomínajú mestskí hodnostári notár Apolo Mlynský, richtár Juraj Lipovský, prísažní Gašpar Mikunda, Mikuláš Kopecký, Mikuláš Bohdal, Ján Košian, Ján Pirš, Mikuláš Cingel, Ján Stráňavský, Juraj Sadliš, Ján Dúbravka, Michal Radvanský.
Význam a silu slovenského meštianstva v Žiline dokazuje aj to, že mnohé významné slovenské meštianske rodiny v Žiline boli povýšené do šľachtického stavu. Väčšinu z nich som už vymenoval medzi rodinami, ktoré vykonávali funkciu žilinského richtára. Ale vymenujem ich pre poriadok ešte raz. U tých rodín u ktorých viem rok ich nobilitácie (povýšenia do šľachtického stavu), uvediem aj ten. Boli to napr. rodiny: Skalka, ktorí boli cisárom a kráľom Ferdinandom III. povýšení do šľachtického stavu v roku 1646, Košeľa – títo boli povýšení do šľachtického stavu v roku 1610, Kramár – pôvodne mešťania z Kysuckého Nového mesta boli povýšení do šľachtického stavu v roku 1622 cisárom a kráľom Ferdinandom II., Ďurana – povýšení do šľachtického stavu v roku 1622, Mikunda – pôvodne žilinskí mešťania, pôsobili v Žiline aj Trenčíne, v oboch mestách vykonávali funkciu richtára aj niektoré ďalšie (člen mestskej rady, mestský notár, senátor), povýšení do šľachtického stavu v roku 1587 Rudolfom II., Brezanský – žilinskí mešťania, podľa mena zrejme pochádzali z blízkej dediny Brezany, neskôr sa písali ako Brezány, povýšení do šľachtického stavu v roku 1630, Janáč – žilinský meštiansky rod, povýšení do šľachtického stavu v rokoch 1639 a 1654, Sadliš – povýšení do šľachtického stavu v roku 1631, Mlynský inak Militius – povýšení do šľachtického stavu Rudolfom II. v roku 1587, Sluka – povýšení do šľachtického stavu v roku 1622, Babčanský, Hričovský a viaceré ďalšie. Z ďalších šľachtických rodín v Žiline môžem menovať ešte napr. rodinu Milochovský – rodina šoltýsov, dedičných richtárov z obce Milochov, pôvodným menom Strečko – povýšení do šľachtického stavu v roku 1636, Omasta – richtárska rodina z obce Rozvadze, povýšení do šľachtického stavu Rudolfom II.v roku 1599 a vieceré ďalšie. Z ďalších mien žilinských rodín môžem ešte menovať ešte napr. Turský, Tvrdý, Šípoš, Remenár, Rudinský, Budatiský, Urbanovič, Medveď, Trnovec, Horecký, Kováčik, Kolárek, Chládek, Dravec, Novosad a viaceré ďalšie. Mnohé z týchto mien sú v Žiline dodnes. Rovnako ako napríklad meno Závodský, ktoré patrí medzi najrozšírenejšie priezviská v Žiline a ktoré patrí zemianskej rodine zo Závodia, dnes časť Žiliny. Z tejto rodiny pochádzal napr. Juraj Závodský, sekretár palatína Juraja Thurza.
Slovenskost mesta Žilina sa prejavila aj v cechových štatútoch žilinských cechov. V Žiline bolo 17 cechov z ktorých všetky mali cechový štatút v slovenčine. A tiež v úradných písomnostiach a korešpondencii Žiliny s ostatnými mestami a aj so šľachtou. V úradných písomnostiach v Žiline sa používala najmä slovenčina, rovnako aj v korešpondencii s ostatnými mestami a šľachtou. Po slovensky písali okrem veľkého množstva slovenských zemanov, najmä z Trenčianskej stolice aj mnohí významní príslušníci vyššej šľachty, často neslovenského pôvodu ako boli napr. František Thurzo, Mikuláš Deseffy, Alžbeta Csobor, Imrich Thurzo, Gašpar Pongrácz, Daniel Pongrácz, František Révay, František Perény, Mikuláš Szunyogh alebo palatín František Wesselényi.Žilina nebola samozrejme jediným čisto slovenským mestom, resp. mestom s výraznou prevahou Slovákov. Podobné to bolo aj vo všetkých ostatných mestách a mestečkách na území Trenčianskej stolice a samozrejme aj v niektorých iných stoliciach. Ale v Trenčianskej stolici boli všetky mestá prakticky čisto slovenské. Či už to bolo svobodné královské mesto Trenčín alebo ostatné mestá a mestečká v stolici ako boli Kysucké Nové Mesto, Rajec, Varín, Bytča, Považská Bystrica, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Lednica, Košeca, Beluša, Púchov a prakticky všetky ostatné mestečká v stolici. Medzi mešťanmi a ďalšími obyvateľmi v týchto mestách sú takmer výlučne slovenské mená, rovnako jako medzi richtármi a mestskými hodnostármi. Výrazná prevaha Slovákov bola aj medzi stoličnou šľachtou v Trenčianskej stolici, takmer všetka nižšia šľachta (kurialisti – kuriální zemania a rovnako aj armalisti) a aj stredná šľachta bola slovenská. Neslovenská šľachta prevažovala len medzi vyššou šľachtou. Ale aj medzi vyššou šľachtou sa objavilo aj pár slovenských rodín jako už spomenutí Pongráczovci a Podmanickí.
-
Deadline, namahu si si dala s tym pisanim veliku, ale holt, kvantita nemoze nahradit kvalitu. A zrejme si bola na tej vystave o dejinach Ziliny na zilinskej radnici. Aj ja som tam bol. Videl som tam, ako napriklad Nemcov ta expozicia az tak z dejin Ziliny vytesnuje, ze ich Zidmi nahradza. Je to pohodlne, pretoze Zidia v starostlivej opatere vojnoveho statu vlastne prestali existovat. Nezavadzaju. Hmm. Pozri si to este raz a poriadne. Akokolvek, uz je to raz v dejinach tak, ze Slovania su na tomto uzemi osadnici. Spolu s Madarmi, ktorych predbehli nejaku, z hladiska dejin bezvyznamnu dobu. Ba, Madari poznaju takmer presne datum svojho prichodu a aspon sa chudaci hlupo nehadaju. Kedy vlastne prisli sem stari Slovaci? V storoci druhom? Stvrtom? Ako? Odkial vlastne? Preco? To sa nedokazali uzivit na svojom povodnom uzemi? Hehe, moze vobec niekto z obcanov dneska sa hlasiacich ku Slovakom dokazat tento svoj povod? Nota bene, v novej vlasti su Slovaci/Slovania tak kratko, ze este si nestihli vyvinut vlastne pomenovania hlavnych geografickych utvarov krajiny, takze doteraz pouzivaju tie ktore poculi od povodnych obyvatelov, ci uz Germanov alebo Keltov. Ako teda mohli prist do ludoprazdnej krajiny? To by bolo v danej Europe uplne cudo. Kontrolna otazka: hadaj, koho predkovia boli na tomto dnesnom uzemi na kontakte so starymi Rimanmi?
-
Pre úplnosť témy dokladám jednu staršiu agentúrnu správu:
Zbúrali starú faru, mesto to začne prešetrovať
16. júla 2008 (SITA) – Centrum Žiliny vyzerá v súčasnosti ako po zemetrasení. Výstavbe obchodného centra za približne 1,2 miliardy korún (39,83 milióna €) padli za obeť budovy na Farských schodoch, zbúrali dokonca aj objekt starej fary. Vedenie mesta, majiteľ – rímsko-katolícka cirkev i investor na začiatku júla prezentovali, že objekt sa postupne rozoberie a nanovo poskladá. Starú faru totiž ministerstvo kultúry proti vôli jej vlastníka, rímskokatolíckej cirkvi, vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku. “Otázka znie, či stavebník dodržal všetky podmienky stavebného povolenia,” povedal na tlačovej besede žilinský primátor Ivan Harman. Do budovy sa totiž opreli bagre a nezostalo po nej nič. Ešte dnes by to malo mesto začať prešetrovať. Ako ďalej informoval, mesto vydalo stavebné povolenie na rekonštrukciu fary formou úplnej prestavby, jednou z jeho zásadných podmienok bol však zákaz jej asanácie. “V podmienkach bolo postupné rozobratie fary, zadokumentovanie, uskladnenie rozobraných segmentov v depozite, následné dovezenie nazad a poskladanie fary do pôvodného tvaru,” spresnil šéf žilinskej radnice.
Investor, ktorým je Slovenská investičná a realitná spoločnosť, a. s., cez svoju hovorkyňu Ivanu Strelcovú uviedol, že práce sa vykonali v súlade so stavebným povolením. “My sme si objednali u dodávateľa vykonanie prác v zmysle stavebného povolenia, ktoré vydalo mesto,” konštatoval generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček. Neskúmali však, ako sa to udialo. “To je už vec dodávateľskej firmy, viem, že tam bol odborný dozor, súdny znalec, odborníci, ktorí mali na to dohliadnuť, takže ja som sa už potom o to nestaral,” reagoval Stromček. Ak sa stavebné povolenie nedodržalo, stavebný úrad mesta bude postupovať podľa zákona. “Bude vykonaný štátny stavebný dohľad aj s následnými sankciami,” dodal Harman.
Obchodné centrum na Farských schodoch so štyrmi podzemnými a tromi nadzemnými podlažiami by mali otvoriť na jar v roku 2010. Výstavbe predchádza archeologický výskum, pri ktorom objavili základy veže, možno aj Žilinského hradu.
-
Odbocim od absurdnej diskusie s Deadline, aby som mohol oznamit dychtivemu obecenstvu co je noveho v kauze zilinskych schodov. Budem hovorit aj o starej fare, aj o nadejnom zilinskom hrade, tie dve veci su dnes uz nerozpojitelne. Najprv dobra zprava. Na tych zilinskych schodoch sa uz nebude budovat ta haraburda velkosti a tvaru hangara. Videl som nove plany. Teraz tam bude stat haraburda velkosti a tvaru hangara. Nie, nepotrebujete nove okuliare. Miesto sa vyuzije do centimetra. Chodniky nijake, pozemky su drahe. V hornej casti bude velikanske kino. Ked sa budu donho valit zabavy chtive davy, v tych starych ulickach budu najskor praskat skla v oknach na tych domcekoch. Na streche sa uz nebudu simulovat sikme stity na zilinsky sposob, budu tam arabske ornamenty. Zdoraznujem, ze ta mamutia budova sa stavia na dotyku s historickym stredovekym centrom mesta europskeho typu. Ked som zistoval ze ako mohlo mesto dovolit znicenie polovice znamych zilinskych schodov, tu sikmu cast, dozvedel som sa, ze nic sa nedeje, ved stavebnik slubil uviest to do povodneho stavu. Kto neveri, nech tam bezi, schody vylamali sramackami az na grunt. Preco? Pozdlz schodov uz nebudu male obchodiky ako komorny mestotvorny prvok. Vraj budu, ale s centralnym vchodom, nie pristupne z chodnika ako kedysi. No teda tam budu vrata. Aj klanajucimi sa hosteskami? Taku tradiciu nepozname. Na mape, teraz pozor, nie je nijaky nakres, ziadne miesto, kde by mohlo byt cosi ako zrucana fara ev. jej kopia. Nepocita sa. Na dverach farskeho kostola je vyjadrenie kat. cirkvi, ktora nepocita so starou farou, nema zaujem. Precitajte si. Kto si tu co vymyslel? Hmm. Exprimator Jan Slota zrusil onehda funkciu hlavneho architekta Ziliny. Terajsi primator Ivan Harman ju zasa zaviedol, osadil ju mladym neznamym architektom. Je tu jeden architekt, Dusan Manak, ktory bol aj jednym z autorov porazky Slotu, ale nema slovo, je len poslanec.
O tom ze tu bolo nadejne archeologicke nalezisko hladaneho a zrejme najdeneho Zilinskeho hradu, o tom nechce nikto zo zodpovednych hovorit, mlcia ako rybicky v akvariu. Udalosti okolo hradu su totiz explozivny trestny cin, chrapunstvo hrubeho zrna. To nalezisko bolo odbagrovane vykonnymi masinami do hlbky 5 metrov, dosiroka dodaleka, na danom mieste mozete vidiet rovnu pustu plan. Odbagrovali cely svah nad byvalym meandrom Vahu, kto mi chce co vraviet? Zmizol zo sveta jeden hrad! Dnes uz nota bene nikto vlastne nedokaze, ze tam kedy vobec cosi bolo! Ma take jednanie precedens v demokratickych pomeroch? To sa neda komentovat! Najlepsie mam pre vas na koniec – ked som naliehal na poslancov, prosim ta, co tu stale mantas o jednej poondiatej fare, tam hned vedla nej bolo arch. nalezisko, ako je mozne ze ho znicili? Vies povedali mi, o jedenastej vecer /! / zistil statik, ze ta budova je krehka a ohrozuje ludi, tak ju kazal zrucat. No prosim ta, ale ja sa pytam na to nalezisko hradu vedla fary! Hej, o jedenastej vecer zistil statik, ze ta budova je krehka a ohrozuje ludi….Kolo kolo mlynske, za styri Rynske….Boja sa, evidentne sa velmi boja. Ja neviem co s tym, ale keby vzniklo zasa dake obcianske zdruzenie, rad sa pripojim. Tiez som sa dozvedel, ze v septembri chce ten Arab Trabelajze, ktory je investor toho skandalu, zvolat tlacovu konferenciu k tej veci. Poznam je take konferencie. Timeo hominem lectorem unius libri! -
Nože, zaspomínajme si spolu:
-
Jeden z tych
Neviem ako si prišiel k tomu, že by som mal byť žena. Zrejme okrem toho, že nepoznáš históriu nevieš ani čítať. Ale to je to najmenej. Voči môjmu nielen dlhému, ale aj kvalitnému príspevku si sa nezmohol napísať jediný protiargument, ktorým by si akokoľvek spochybnil moje tvrdenia. Vypotil si tu len znôžku úplne hlúpych a primitívnych kecov. Ja som vo svojom príspevku písal fakty, kým ty tu píšeš len úplné kraviny. Ale aj tak zareagujem na niektoré tvoje absurdné tvrdenia. Ale kým prvý krát som bol k Tebe slušný, tak teraz už nebum.
Najpr k tej výstave. Na tej výstave som nebol, takže ju nemôžem hodnotiť, ale fakt je že úloha Nemcov v dejinách Žiliny bola pomerne malá a Žilina bola značnú časť svojej existenecie prakticky čisto slovenské mesto. Väčšie množstvo ľudí s nemeckými menami sa v Žiline objavilo až v druhej polovici 19. storočia a je dosť pravdepodobné, že mnohí z nich boli Židia. A to čo píšeš o starostlivej opatere vojnového Slovenského štátu, vďaka ktorej prestali Židia existovať tak si pozabudol napísať vďaka komu prestali existovať. Prestali existiovať vďaka Vášmu drahému fuhrerovi. A tých Židov nezavraždili Slováci. Keď títo Židia opúšťali územie Slovenska tak boli ešte živí. Prestali existovať vďaka starostlivej opatere germánskych „nadľuďí“ ktorí ich zavraždili v koncentrákách. Takže primárnu vinu na likvidácii slovenských a iných európskych Židov nemajú Slováci, ale jednoznačne Nemci. A tie tvoje sprosté a primitívne kecy o Slovanoch sú zrejme tiež v duchu ideologie tvojho drahého fuhrera, ktorý nenávidel Slovanov. Ale sú to len kecy, ktoré nemajú nič společné so skutočnosťou. Slovania sú na tomto území podstatne dlhšie než ako boli Kelti alebo Germáni, ktorí tu vydržali jedni aj druhí zhruba štyri storočia. Okrem toho ak sú dnes na tomto území potomkovia Keltov alebo starých Germánov, tak sú len medzi Slovákmi, kým občania nemeckej národnosti sú potomkovia nemeckých prisťahovalcov, ktorí sa sem prisťahovali v stredoveku. Aj Keď je faktom je že Slovania prevzali niektoré geografické pomenovania od Keltov a Germánov. Ale rovnako aj Nemci prevzali mnohé názvy od Slovákov. Aj mnohé mestá a dediny v ktorých v minulosti žili Nemci mali prevzaté slovanské názvy, napr. aj taká Bratislava, pôvodný slovanský názov Preslava – nemecký názov Pressburg. Tiež Levoča, Kremnica, Banská Štiavnica a mnohé ďalešie mestá na Slovensku v ktorých v minulosti žili Nemci majú pôvodne slovanské názvy, ktoré nemeckí prisťahovalci len prevzali a upravili si ich. Ale nevytvorili si vlastné názvy, hoci žili v tých mestách stovky rokov. -
Servus ty Linia smrti. Ziaden Presburg ani co, ale Possonium este od Rimanov. Pohlavie som poplietol asi ze prilis rychlo musim pisat, ja si kazdu minutu internetu musim platit na drevo. Prakticky vsetky mesta na dnesnom Slovensku zalozili Nemci, predtym nepresne volani Germeni. Slovaci tu vydrzali okolo 1100 rokov, plati. Aj to plati, ze Nemci su tu este dlhsie a nepretrzite. Tiez plati ze su odnoz Keltov, v tych davnych casoch urcite. V 16. storoci tvorili vacsinu na Hornej zemi, to je cisarska statistika. Asi mali malo deti, lebo v povstaniach za slobodu vykrvacali hlavne Madari, Nemci len okrajovo. Prefikani Slovaci vobec. Dedicstvo geografickych nazvov uvadzam aby som zdoraznil kontunuitu nemeckeho osidlenia, ktore Slovaci ucelovo popieraju. Nehovorim pravda o nejakom lesicku nad potokom a ci tak. Ano, nemozem nevyvratitelne dolozit kontinuitu trvania osidlenia mojich predkov tu a tuna. Nie, ani ty nedolozis svoju kontinuitu. Mozes aspon doveryhodne dolozit svoju slovensku narodnost? Ako sa vobec urcuje? Tym ze to vyhlasis? No prosim, potom ja vyhlasujem ze som Aborigin. Cize uplne najprvsi obyvatel tohto uzemia, s pravom vydrzania. Ale vazne. Nemozes nijako zapriet, ze Cigani, Slovaci, Madari a Zidia su na tomto uzemi pristahovalci. Mas aspon hmlisty pojem, odkial ste prisli? Sucasna nemecka historicka veda vravi, ze ste boli sem dovleceni ako otroci kmenoveho zvazu Hunov, pri ich najazde na Europu. Zatial co oni bojovali, Slovania v tyle siali a zali. Preto po Slovanoch niet poriadnej materialnej kultury vo vykopavkach, len najpotrebnejsie prascovne naradie zjavne kopirovane od Keltov, minimum vyssieho umenia. Na zimu potom prisli Huni a u nich zimovali. Ked potom nahle odisli, nechali Slovakov na mieste. Netreba podcenovat nemecku vedu. Inac vsimol som si, ze ked Slovaci hovoria o Madaroch, pouzivaju nenavistny ton, znama vec, pri reci o inych narodnostiach tu zijucich, nadradeny ton. Ale pri Nemcoch nie. Vtedy taky Slovak syci ako cajnik na peci, ale celkom potichu!
-
Vizualizácie návrhu nového UFO.. pán kolega, chcelo to zamysliet sa. K povolaniu architekta patri aj etická stránka veci, toto je “len” pomnik obrovskej kopy penazí, k architektúre v komplexnom slova zmysle to má tak ďaleko ako k Proxime Centauri.
Ten prvý štítový návrh nebol dierou do sveta, ale mal aspon veľmi ľahký náter rešpektu k prostrediu. Toto by sa dobre vynímalo v novej kolónii na Marse, alebo na palmovom ostrove neďaleko Abu Dhabi.
Len dodám.. keď sa na Pamiatkovom úrade schvaľoval projekt podzemných garáží, bola ako súčasť dokumentácie spracovaná urbanistická štúdia. PRÁVE z dôvodu, aby nad garážami nevznikol takýto obrovský kolos s monolitickou fasádou, ktorý nerešpektuje výšku, členenie a štruktúru zástavby..
Stačí ale väčší balík peňazí a je úplne jedno, aké podklady, rozhodnutia, zámery, štúdie boli spracované. Neukazujte prstom po pamiatkároch prosím, ignorancia je v tomto prípade niekde inde.
Log in to reply.