-
Stare fotky – poznate kde to je ?
-
na pracovisku pamiatkového úradu v Ružomberku by nejaká dokumentácia o “Žofke Hypernove” mala byť…..?!
-
No dobre, tak keď nik nepriloží hádanku, prikladám ju ja…
Dúfam že bude jednoduchšia…
Čo zobrazuje táto rytina? Myslím že ju robil Rohbock.
-
hrad Kezmarok
Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447, z čias, keď tu bola Jiskrova posádka . Roku 1462 sa novým majiteľom hradu stal Imrich Zápoľský, ktorý roku1465 začal stavať nový neskorogotický hrad. Stavebné práce dokončil po roku 1486 a v tom čase zbúral aj kostol sv. Alžbety. Stavebný materiál z tohoto kostola použil pri stavbe západného hradného krídla. Dal postaviť dnešnú vstupnú vežu, hradbové múry s baštami, medzi nimi aj polygonálnu baštu, dnes kaplnku. Opevnenie hradu pristaval k existujúcim mestským múrom. Pri staršom hradbovom múre postavil obytné a hospodárske budovy.
Roku 1575 hrad vyhorel. Ján Rueber, vtedajší jeho majiteľ, dal obnoviť hrad v renesančnom slohu z pôžičky Stanislava Thurzu, ktorému dal hrad do zálohu. Roku 1579 dal znovu hrad do zálohu Štefanovi Thökölymu. Do vlastníctva tejto rodiny, s ktorej menom sa spája najslávnejšia etapa úpravy hradu, sa dostal roku 1583. Zásluhy na prepychovej renesančnej úprave má predovšetkým Štefan I. Thököly.
V 17. stor. hrad prestavovali dva razy: v roku 1628 a 1658. Obnovili severné obytné krídlo zámku, zmenili jeho dispozíciu a osadili nové bloky a dvere. Hospodárska časť zostala na prízemí. Poschodie zmenili na reprezentačné priestory. Roku 1628 obnovili aj štvorbokú vstupnú vežu, ako o tom svedčí tabuľa s nápisom. Južne od nej predstavili k hradbovému múru vežovitú stavbu s obytnou funkciou. V strede nádvoria urobili fontánu. Múry hradu nadstavali renesančnou štítkovou atikou, na ktorej bolo sgrafito.
Roku 1657 talianski umelci vyzdobili interiéry štukovou dekoráciou, ktorá mala už ranobarokový charakter. Pri mestských hradbách východne od hradu postavili prepychové koniarne zdobené štukami a zrkadlami. Boli v nich mramorové žľaby. Úpravy hradu zavŕšili roku 1658 vybudovaním ranobarokovej zámockej kaplnky v polygonálnej bašte, ku ktorej pripojili niektoré miestnosti severného krídla hradu. Tým sa v podstate ukončil jeho stavebný vývoj.
Po potlačení povstania, ktoré viedol Imrich Thököly proti panovníkovi Leopoldovi I. roku 1720 získalo hrad do vlastníctva mesto Kežmarok. Využívali ho na rôzne hospodárske účely a postupne upadal. Okolo roku 1860 mesto dalo zbúrať časť hradieb na západnej strane hradu a postaviť na ich mieste vojenskú kasáreň.
Koniareň upravili na mestskú nemocnicu. Niektoré časti hradu okolo r. 1890 slúžili ako textilná manufaktúra na výrobu umelých výšiviek. Po ďalšom požiari r. 1901, ktorý zničil hradné strechy, prevzal starostlivosť o opravu hradu uhorský pamiatkový úrad. Podľa vtedajších názorov pamiatkárskych pracovníkov ho však obnovili tak, že dostal v podstate neprimeranú romantickú podobu.
Roku 1931 zriadili vo veži Mestské múzeum. Za druhej svetovej vojny sídlilo na hrade gestapo, ktoré tu popravilo viacerých partizánov, o čom svedčí pamätná tabuľa na hradnom nádvorí.
Postupná rekonštrukcia hradu sa začala približne r. 1960. Jej súčasťou boli archeologické a architektonické výskumy. Pôdorys hradu, ovplyvnený staršími etapami vývoja, je nepravidelný. Mal pôvodne dvojité hradby s vodnou priekopou. Dodnes sa zachovalo vnútorné opevnenie so systémom bášt a so vstupnou vežou, severné krídlo a západné vnútorné krídlo, ktoré malo pravdepodobne hospodársky charakter.
Vstupná veža do nádvoria hraduHrad je prístupný cez vstupnú štvorbokú vežu, v ktorej bol kedysi padací most. Je trojpodlažná, vstupná brána je kamenná, polkruhová, vsadená do štvorcového kamenného rámu s otvormi na zdvíhanie padacieho mosta. V podbráni je valená klenba. Na jej západnej strane je prerazený takmer polkruhový otvor s kamenným portálom, ktorý pôvodne sprístupňoval priestor medzi hradnými múrmi. Súčasťou veže je prístavba kruhového schodiska na dvorovej strane. Na poschodí sa zachovali dva gotické lomené portály. Cez portál na druhom poschodí je prístup na ochodzu hradbového múru. Na vonkajšej čelnej stene veže je reliéfna tabuľa s erbom Thurzovcov a Thökölyovcov s nápisom: Turis fortissima, nomen Domini Stephanus Teokely de Késmark. Anno salutis 1628. Hanc renovari curavit ( Najsilnejšia veža, ktorú dal pán Štefan Thököly obnoviť roku spasenia 1628 ). Na prvom poschodí tesne nad nápisovou tabuľou odkryli pri výskume r. 1971 pôvodný oblok, pozostávajúci z gotických architektonických článkov, so strednou prevýšenou časťou. Ostenia majú zošikmené nárožné hrany. Taký istý oblok odkryli aj pri poslednej oprave na južnej strane kežmarskej radnice. Na druhom poschodí západnej fasády vstupnej veže je arkier, spočívajúci na troch konzolách. Vežu ukončuje nadstavba v romantickom slohu, spočívajúca takisto na konzolách, so systémom dekoračných strieľní. Ihlancová strecha je pokrytá škridlicou.
SV trakt hradu ukončený kaplnkouPalác, pristavaný k severnému múru, má obdĺžnikový pôdorys, je poschodový a v západnom smere ukončený kaplnkou. Táto pôvodne obytná budova bola v strede pozornosti pri každej z nasledujúcich opravných prác, preto aj jej charakter napriek poslednej oprave nie je jednotný. Jedna časť priečelia sa po oprave maximálne priblížila k pôvodnému neskorogotickému charakteru, druhá smerom na východ je jednoduchšia. Na poschodí rekonštruovali neskorogotické okná s profilovaným ostením a so stredným prútom na prízemí obnovili portál štylizovaného sedlového tvaru s bohatým pretínaním v supraporte. Interiér prispôsobili požiadavkám modernej inštalácie. V bývalej rytierskej sieni sa zachovali zvyšky materialistických nástenných malieb s rastlinnými a architektonickými motívmi.
Interiér hradnej kaplnkyPôvodne neskorogotickú polygonálnu baštu na severnej strane opevnenia upravili spolu s niekoľkými miestnosťami priľahlého paláca na zámockú kaplnku. Svätyňu tvorí polygonálny záver bašty a členia ju rovnako ako priľahlú pozdĺžnu loď bočné pilastre. Majú mohutné hlavice riešené ako úseky trámovia. Na bohatej lunetovej klenbe z r. 1628 je štuková ornamentika s rastlinnými a figurálnymi motívmi. V lunetách i na klenbe sú orámované nástenné maľby, ktoré však tvoria len doplnok mimoriadne krásnej a vzácnej štukovej ornamentiky, ktorá je dielom talianskych štukatérov. Maľby čerpajú námety zo Starého i Nového zákona, ako Obrátenie sv. Pavla, Klaňania sa Troch kráľov, Stretnutia Krista s anjelom a podobne.
Exteriér zdôrazňuje prelamovaný volútový štít a malá vežička. Priečelie, na ktorom sa na prízemí našiel gotický portál a poschodí gotický oblok, dokumentuje jednotnosť oboch dnes samostatných stavieb tvoriacich neskorogotický palác. Vstupný portál má po stranách stĺpy, na ktorých spočíva segmentový neukončený štít. V štíte je erb Thökölyovcov a nad portálom kartuša s nápisom a s letopočtom 1658. Portál uzatvárajú kovové dvere, v hornej časti zo súvekou kovovou mrežou. Nad portálom je veľký pozdĺžny oblok s polkruhovým ukončením. S takýmito oblokmi sa stretávame aj v závere kaplnky. V jej interiéry na čelnej stene je manieristický oltár so stĺpovou architektúrou, s rímsami a s nadstavcami a s bohatou plastickou i rezbárskou výplňou. V strede oltára je obraz Ukrižovania, po stenách plastiky svätcov, Imricha, Vojtecha, Štefana a Ladislava. V bohato odstupňovanom nadstavci je ďalší obraz Zmŕtvychvstania, po stranách postavy svätcov, svätíc a adorujúcich anjelov.
Kazateľnica zhotovená zároveň s kostolom je takisto manieristická. Na polygonálnom parapete, delenom stĺpmi ovinutými viničovou ornamentikou, sú plastiky štyroch evanjelistov a socha Krista. Na polygonálnom baldachýne s ušnicovou ornamentikou je baroková soška Vzkrieseného Krista.
Renesančné jednosedadlové stallum z r. 1544 je dielom bratov Krištofa a Jána Langovcov. Uzavreté je zo všetkých štyroch strán a vyplnené bohatou intarziou v podobe geometrických ornamentov i pohľadov do interiérov.
Interiér doplňuje náhrobok Márie Thökölyovej, rod. Gyulaffyovej z 1. pol. 17. storočia. Renesančné východné krídlo hradu zbúrali v 18. Storočí. Jeho základy s dispozíciou odkryli pri poslednom archeologickom výskume. Bola to jednotraktová budova, ktorú osvetľovali veľké, segmentovo ukončené obloky prerazené vo východnom hradnom múre. Ich otvory so zvyškami renesančných malieb sa uplatnili pri obnove objektu. Obvodový hradbový múr má v hornej časti rekonštruovanú krytú ochodzu.
V neskorogotickom západnom krídle sa zachoval pôvodný suterén, dnes adaptovaný pre potreby vinárne. Má renesančné klenby. Jednotlivé priestory v suteréne sú pospájané neskorogotickými kamennými portálmi. Nadzemné časti budovy postavili z kamenného materiálu bývalého kostola sv. Alžbety s mnohými sekundárne použitými, opracovanými kameňmi.
Súčasťou hradu sú tri kruhové bašty a hranolová prístavba na južnej strane. Bašty sú upravované a spojené s areálom hradu. K bývalému mestskému opevneniu, ktoré sa pripája k hradu na východnej strane, pristavali koniarne. Pri výskume exteriéru sa zistilo, že na poschodí boli pozdĺžne obloky lemované sgrafitovými pásmi s naznačením renesančných ríms.
Zdroj: Stránka mesta Kežmarok
-
Tak neviem ci mam pockat na vyhodnotenie. Ale ak som odpovedal zle moju hadanku stiahnem. Teda dvojhadanku jedna lahsia ako druha.
a druhy hrad (foto z roku 1917)
-
Ten prvý farebný obrázok je Likava ešte pred betónovaním a druhé by mohol, resp. je Zniev. Na Zniev som sa dnes pozeral smerom od Vrícka, keď som šiel popod dolinou a na Likavu idem tento víkend nocovať, ale hlavne sa zabaviť na hradných slávnostiach :lol:
-
dobrá hádanka..to druhé by som podľa typu skaly určil na 90% ako predmasarykovský Hrušov.. súhlasíte?
-
Rado uhadol Likavu a Snurka Hrusov. Kto z vas bude publikovat novu hadanku?
-
Tú likavu snáď ani nebolo treba hádať..ale ten Hrušov, tam som chvíľu zapochyboval :)
-
A či viete kde bola táto fotka odfotená?
je to v Bratislave, myslím že, pohad od nového mosta a v pozadí dóm sv. Martina
židovské námestieTa prva fotka je z Budapesti.
-
myslim, ze obe fotky zachytavaju neexistujucu synagogu v BA ktora padla za obet novemu mostu a prijazdovej komunikacii.. nie je tam ziadna foto z budapesti..
-
Ano je to BA. ja som tu druhhu fotku prehliadol:-)ale v Pesti maju podobnu sinagogu.
-
a nešlo o “židovské námestie” ale RYBNÉ námestie !
-
a tak osviežime sa ďalšom milou hádankou zo slovenska..
kde to je čo to je??
-
Že by Komárno? Alebo predvojnový most v Ba. No skôr to prvé…
-
bratislavský starý most? To len tak strielam od boku :), ale inak clovek na dunaji velasanci nema :)
Log in to reply.