-
Štúdium archeológie
-
UKF? No zelam vela pevnych nervov od zhanania ubytovania az po skolu….ak by si chcel nieco cez leto skusit, na hrade Lednica bude archeo vyskum, hladaju sa brigadnici, zaciname 6.7.
-
Dakujem Vam, s ubytovanim problem nie je nakolko byvam blizko Nitry. Je mi jasne ze to bude narocne, v com su najvacsie problemy pri studiu?
Skalan: Dakujem, budem nad tym intezivne premyslat. Nieco take by sa mi hodilo :-)
-
archeolog
všetko prednáškami počnúc skúškami a administratívou končiac
napokon všetko ti bude nad svetlo jasnejšie po prvom semestri
a ešte raz pripomínam ak sa chceš sa katedre archeologie v nitre udržať spolupracuj so staršími študentami oni ti najlepšie poradia ako a čo….a hlavne ti dajú informácie z prvej ruky čo sa tam deje…. -
Dakujem, budem sa snazit, ako viem, nakolko sa archeologii hodlam venovat profesionalne, neberiem to ako len nejake spestrenie, alebo rozmar, takze este raz dakujem, dufam len ze studenti vyssich rocnikov budu nakloneni spolupraci, koniec koncov, zavisi to na mne a od mojho snazenia. Chcelsom len vediet nakolko to je narocne studium, a nakolko su prisne kriteria. :-) Takze dik este raz. :-) .
-
Ja študujem archeológiu na Slezské Univerzite v Opave,a okrem pár drobných chybičiek vrelo odporúčam. Učí sa tam síce už skôr starším spôsobom, no vcelku kvalitne. V poslednej dobe naviac náš ústav, robí veľké kroky dopredu,tak ak nevadí mierne chaotické prostredie je to myslím naozaj jedna z najlepších volieb okolí.
Chybou je však,že posledné dva roky brali naozaj veľké počty uchádzačov. Nás brali myslím,že 8 a tieto nové ročníky sú tak 5krát početnejšie. -
Štúdium archeológie prešlo za posledných 50 rokov rôznymi premenami. Súviseli s reformami vysokoškolského štúdia a väčšinou nepriniesli výrazné zlepšenia. Mali sme tu päťročné dvojodborové, jednoodborové i štvorročné štúdium. Teraz však prišiel radikálnejší zásah do štúdia.
Okrem tzv. kreditového štúdia, kde študenti získavajú za absolvované predmety body a majú možnosť si svoj profil utvárať do určitej miery sami, prichádza prevratnejšia zmena. Na základe tzv. Bolonskej deklarácie, ktorú podpísali európski ministri školstva 19. júna 1999, sa má v Európe zaviesť trojstupňové vysokoškolské vzdelanie: 1. stupeň (bakalársky), trojročný; 2. stupeň (magisterský), dvojročný a 3. stupeň (doktorandský), trojročný. Účel tejto reformy je aj ekonomický. Pre množstvo povolaní bolo štvor- či päťročné štúdium zbytočne dlhé a absolventi nemohli svoje vedomosti v praxi náležite využiť. Boli skrátka „príliš vzdelaní“, štát ich zbytočne dlho školil, čo malo negatívny dopad na ekonomiku (samozrejme najmä tam, kde štúdium bolo bezplatné).
I v archeológii sa ukázalo, že nie všade majú absolventi možnosť využiť získané vedomosti a na niektoré miesta by postačovalo aj nižšie vzdelanie. Napríklad v regionálnych múzeách, kde charakter tamojšej činnosti a najmä nedostatok odbornej literatúry väčšinou neumožňujú venovať sa sústredenejšie aj vedeckej práci. Je to tak všade na svete a tieto inštitúcie ani nemajú v náplni práce vedeckú činnosť (netreba si zamieňať vedeckú a odbornú prácu). Samozrejme, výnimky len potvrdzujú pravidlo. Narastanie vedeckých poznatkov a špecializácia si na druhej strane vyžiadali dlhšie vzdelávanie tých študentov, ktorí sa v priebehu štúdia profilovali a orientovali vedeckým smerom. Pre nich by malo byť samozrejmé pokračovanie v magisterskom a neskôr aj v doktorandskom štúdiu. Systém je nastavený tak, že špičkové vzdelanie bude rezervované pre najlepších študentov. Zo škôl teda budú vychádzať absolventi s rôznym vzdelaním a otázne je, ako sa dokážu uplatniť.
Domnievam sa, že spoločnosť, resp. inštitúcie patriace pod Ministerstvo kultúry ešte nie sú dostatočne pripravené na túto situáciu. Ide najmä o bakalárov – čo s nimi v archeológii? Ani mnohí archeológovia nie sú prívržencami tohto systému, a preto sa obávam, že bakalári budú mať problém zamestnať sa. Budú mať preto snahu pokračovať v štúdiu, čo bude, vzhľadom na trojstupňové vzdelávanie, kontraproduktívne, pretože systém stratí zmysel. Mali by sme sa zmieriť so skutočnosťou, že bakalársky stupeň je vysokoškolským vzdelaním a nemožno ho považovať za neúplné. Pre špecifické potreby praxe je vyhovujúce – okrem regionálnych múzeí to môžu byť napríklad aj pamiatkové úrady, súkromné archeologické spoločnosti a pod. Bez toho, aby som znevažoval prácu v týchto inštitúciách, sa domnievam, že im nebudú chýbať napríklad znalosti z praveku Európy, prípadne teoretické problémy súčasnej archeológie, ktoré patria na stupeň magisterský. Štúdium je organizované tak, že absolvent bakalárskeho stupňa dostane všetky potrebné informácie týkajúce sa problematiky Slovenska a terénneho výskumu.
Treba počítať aj s tým, že väčšina absolventov ani nebude pracovať v odbore, čo sa už vlastne deje aj teraz. Sme tlačení prijímať väčšie počty študentov, čo je do istej miery správne (najmä oproti minulosti), takže na Slovensku končí každý rok približne 40 až 50 archeológov (vrátane klasických)…
Rád by som preto apeloval na kolegov v riadiacich funkciách v regiónoch, aby mali pre tieto zmeny pochopenie a zamestnávali aj bakalárov. Neobstojí tu argument, že ak bude mať napríklad riaditeľ regionálneho múzea možnosť voľby medzi bakalárom a magistrom, vyberie si samozrejme magistra. Je to síce možné, ale vôbec mu to nezaručí, že magister bude lepšie vykonávať prácu v múzeu ako bakalár (možno to bude práve naopak – bude mať vyššie ambície a bude hľadať možnosti úniku z múzea). Som toho názoru, že nemá význam za každú cenu konzervatívne brániť päťročné štúdium, pretože to spôsobí (okrem iného) aj celospoločenské problémy.
Eduard Krekovič na Zjazde slovenských archeológov, ktorý sa konal 17. – 18. apríla 2007 v Nitre.
Zdroj: Informátor SAS (Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV), roč. XVIII (2007), č. 1-2. -
I v archeológii sa ukázalo, že nie všade majú absolventi možnosť využiť získané vedomosti a na niektoré miesta by postačovalo aj nižšie vzdelanie. Napríklad v regionálnych múzeách, kde charakter tamojšej činnosti a najmä nedostatok odbornej literatúry väčšinou neumožňujú venovať sa sústredenejšie aj vedeckej práci.
:lol:
Tak toto krekovič trocha prehnal. Regionálny archeológovia by mali byť práve jedny z najlepších. -
Zdravim, študujem na v Trnave na archeologii. Výskumy nula bodov fakulta nám pomali nič nezabezpečí takže si ich musíme hladať sami, chýbajú nám praktické predmety ako muzeologia, antropologia,archeozologia, numizmatika….. kreslenie nálezov, katalogizovanie sme mali len okrajovo teda jeden týždeň počas celého štúdia, práca z detektormi a inými radiolokačnými zariadeniami úplne chýba v podstate sa učíme antickú historiu i tú treba silne doplniť samoštúdiom. na to aby ste sa s týmto štúdiom mohly uplatniť treba sa 3/4 vecí naučiť sami čo sa každému nechce a potom to tak vyzerá. Počet študentov sa pohybujuje v Bc stupni tak 17-10 a v magisterskom okolo 10 Na dalšie roky my bali brať na Mgr 10 študentov a na doktorantské iba 1. Tento odbor teda študuje veľa študentov na to že forma štúdia nieje dostačujúca a vyhliadky nič moc kedže na slovensku je dosť archeologov z nitri a blavy a my vlastne o praveku a stredoveku na slov nevieme nič.
Od kolegov z nitri viem že štúdoium vyzerá celkom dobre i čo sa týka výskumov ale tiež by mohlo byť lepšie
V Bratislave je to nič moc, vyučujúci nič moc a na výskumy sa často pchajú nitranom, tak ako i my. Pretože na výskumy do zahraničia sa dostanú cez katedru len 2-3 ludia z mag. a bc. dohromady. Na záver ak chcete na archeologiu či už do trnavy, nitri alebo blavy tak si to poriadne rozmyslite a hlavne to či ste pripravený učiť formou samoštúdia aby ste prekonali svojich spolužiakov, pretože fakt na naše malé slovensko je nás tu veľa. Menšia polovica odpadne počas štúdia, tretina nenájde prácu hneť( myslím po magisterskom) a bc radšej nehovrím. Somozrejme byrokrcia pri výskumoch, pri určitých stavbách sa robý výskum bargom slovensko čo si budeme nahovárať.
-
Tak čo sa týka výskumov najprv študenti nadávali, že je a teraz, že nieje osobne mi vyhovuje skorej druhá altrenatíva. Kto je šikovný nájde si aj v zahraničí výskum, máš tam ľudí čo boli v Nemecku, Čechách, Španielsku, Taliansku, Egypte, dokonca tento rok bola ponuka aj do Ruska.
Čo sa týka numizmatiky je v rámci predmetu slovensko a rímska ríša. Pokiaľ viem pravek je preberaný s prof. Novotnou a s mladšou dobou železnou si človek užije dostatok srandy v 4 ročníku.
Čo sa týka samoštúdia súhlasím, ano je ho nutného veľa, ale kde ho nieje potrebného veľa? Je to ako u každého vedeckého odboru bez samoštúdia, účasti na konferenciách a kolokviách to nejde. K spracovaniu nálezov, neboj sa aj to vám bude ukázané, ale z vlastných skúseností viem, že bude nutná ďaľšia prax v múzeu a teréne, bez to ho to nepôjde. Bohužiaľ na naše malé slovensko je nás málo (máš regióny kde o archeológa nezakopli už pár rokov, prípadne častejší prípad, archeológa s kumulovanými funkciami), ale ešte menej je finančných prostriedkov. Výskum bagrom, je žiaľ smutnou realitou, slovenska popri iných veciach v archeológii.
-
trnavaarcheology – nasledujúce riadky ber len ako môj názor. Ak to vnímaš inak, ok.
No v zásade by som to nevidel tak blede. V prvom rade na mieste každého záujemcu o vysokú školu by som si ozrejmil fakt, že vysoká škola nieje stredná škola, kde dostaneš učebnicu a hotovo. Samoštúdium je jasná vec všade či si tu na SR alebo chceš ísť do Kodane (tam som dostal len sylaby s 12 stranovým zoznamom literatúry). VŠ ti len poukazuje na smer a ty sa k nemu musíš dopracovať sám aj po vedomostnej stránke a aj po praktickej. Nikto ťa črepy kresliť nenaučí…nieje to štrikovanie (…treba rozmýšlať). Tých pár pravidiel si všimneš aj sám práve pri tom samoštúdiu, keď si začneš všímať v AVANS-och, či iných periodikách kresby a k výsledku sa znova sám musíš „prekresliť“. Na tie výskumy ti poviem len toľko, že som v Ba na katedre, ročne som na minimálne 6 výskumoch (min. 70 pracovných dní) a na ani jednom som za posledné 2 roky nestretol študentov z Nitry, preto nerozumiem tvojmu tvrdeniu o tom, že v Ba sú obmedzené možnosti na výskumy a ak tak sa tlačíme k Nitrančanom. Celé je to len a len o šikovnosti jedinca. Aj u nás sú ľudia čo lamentujú, že je nízka úroveň a nemajú kam na výskum, pretože čakajú, že k nim príde niekto z vedenia a bude ich prosiť aby prišli kopať ale keď je vyvesená možnosť na nástenke, tak akosi sa tam nikto nehrnie. Väčšinou by som týchto ľudí radil naozaj ešte na strednú školu, pretože na VŠ už musí jedinec dokázať svoje schopnosti a nie aby mu VŠ materinsky donášala na podnosoch všetko čo k dobrým aj životným výsledkom potrebuje. Úroveň katedry určujú aj schopnosti študentov, ich záujem, to čo spravia aj na vrch toho, čo je od nich očakávané, ich svedomitá práca v knižnici aj v teréne. Keď stretneš študenta zo zahraničia a vidíš že maká, že sa nevzdáva, že uvažuje, tak jeho kvalita je prisúdená aj škole odkiaľ je. Kopal som s troma partiami z TT (dohromady asi okolo 22 ľudí z rôznych ročníkov – viem nieje to veľa ale aspoň čosi) a len jedna dosahovala skutočné výsledky (Budmerice). Takže ak máte šikovných a kvalitných ľudí, tak potom stav ktorý vnímaš a opisuješ naozaj nieje podľa môjho osobného názoru spôsobený vyučujúcimi, technickým vybavením katedry, alebo akýmsi nedostatkom výskumov. Tie totiž nezastúpia absenciu osobnostných predpokladov študenta vysokej školy. V Ba nemáme totálku, geofyzikálne prístroje, stacionárne GPS, kurz fotogrametrie a predsa s tým niekoľký vieme pracovať čo i len na základnej úrovňi. Ničo je “vygooglené”, niečo vydiskutované, niečo odkukané a čosi aj skúsené. Na počiatku každého zlepšenia je vôľa a práca.
Log in to reply.