-
Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.
-
Technické pamiatky sú prehliadané aj na Záhorí
Pamiatkové hodnoty Záhoria nestoja len na hradoch a kostoloch. Čoraz viac cenené začínajú byť aj technické objekty, ktoré okrem významných architektonických hodnôt vypovedajú aj o hospodárskych pomeroch, či výrobných technológiách danej doby. Iné sú zas výnimočné z hľadiska svojej konštrukcie – ako mosty či cesty.
Čítajte viac: http://zahorie.sme.sk/c/5542088/technicke-pamiatky-su-prehliadane-aj-na-zahori.html#ixzz0zGAFXQL4
http://zahorie.sme.sk/c/5542088/technicke-pamiatky-su-prehliadane-aj-na-zahori.html -
Doplnenie programu:
Medzi prednášajúcich organizátori zaraďujú aj pani Mgr. Hildegardu Pokreis zo štátneho archívu v Šali, ktorá prednesie príspevok o Liehovaroch v Galantskom a Dunajskostredskom okrese.
Všetci sú vítaní. -
Technické pamiatky zostávajú nepovšimnuté
TRNAVA 16. septembra (SITA) – Technické pamiatky v Trnavskom kraji sú prehliadané, len málokto si uvedomuje ich hodnotu. Často ide pritom o architektonické skvosty. Skonštatoval to Ján Čáni z Krajského pamiatkového úradu v Trnave na seminári o technických a priemyselných pamiatkach kraja, ktorý sa dnes koná v Trnave. Jedným z dôvodov môže byť podľa neho aj to, že len niečo viac ako tri desiatky z nich sú pamiatkovo chránené.
“Napríklad fabriky v ľuďoch evokujú skôr hluk, smrad a ťažkú robotu. Často až keď v nich skončí výroba uvedomia si, aká monumentálna architektúra to je,“ dodal. Jedným z mála príkladov adaptácie technickej pamiatky na nové využitie je podľa neho historický mlyn v Šamoríne, ktorý využíva známy obchodný reťazec. Oveľa viac je v kraji bývalých pivovarov, liehovarov či mlynov, o ktoré sa nikto nestará.
“Trnavský cukrovar priam čaká na nové využitie, je to veľká prázdna škrupina ktorá potrebuje novú náplň,“ povedal Čáni. Odmietol, že by boli v tomto prípade pamiatkari prekážkou pre zámery developerov. Pri priemyselných pamiatkach podľa neho netrvajú na maličkostiach, skôr im ide o zachovanie objektu ako celku.
Súčasťou seminára, ktorý je jedným z podujatí Dní európskeho kultúrneho dedičstva na Slovensku, bude aj prehliadka historickej Sesslerovej sladovne a známeho vodojemu z architektonickej dielne Emila Belluša v Trnave.
-
Zhodou okolností som sa vlani potuloval po krove Sesslerovej sladovne, zostalo mi pár nepodstatných foto. Prvá, mne neznámy erb, či znak, je tam napísané Civitatis Tyrnaviensis, (mesto Trnava), 1783 – rok založenia (sladovne).
Z takýchto tehál je to postavené napr. MITTACSEK P, DOMOTOR, to je asi z maď. Dömötör=Demeter, ďalej tehla s hlavou, vyskytujúca sa aj v tom erbe, sú na nej písmená W, K, R, viac neviem, ale Ján Čáni by to vedel, keď ho Sme furt cituje. Nám možno bude stačiť aj Porsena.
Pohľad z krovu na výrobnú časť
-
Ale veď ten znak sa v Trnave vyskytuje všelikde, napr. na budove radnice a na mestskej veže. Je to znak mesta, na tom kolopise je ešte ďalšie slovo tuším. Sigilum, pečať, znak.
Mestský pivovar postavilo mesto v roku 1783 a potom ho prenajímalo, potom ho v pole 19. storočia kúpil Jozef Sessler a začal v ňom vyrábať slad na predaj, neskôr celkom prestal variť pivo, orientoval sa len na slad a už bývalý pivovar prestaval a rozšíril. Inak niektoré indície poukazujú na to, že ani mesto ho nepostavilo ako novostavbu, ale prestavbou niečoho staršieho.
Tie tehly sú takzvané Reidnerky. nie je celkom isté, kedy začal tehliarsky veľkopodnikateľ vyrábať tehly aj v Trnave (okrem Pezinka, Bratislavy a pár tehelní na Záhorí), ale tie razené tehly so znakom Trnavy sú tak z poslednej štvrtiny 19. storočia.
Zaujímavá je tá z vystupujúcimi písmenami a 4-cípym kolesom, je o niečo staršia, ukazuje na ručnú výrobu. Niektorí hovoria že tehly Reidner sa v TT vyskytujú od konca 18. storočia, ale ono to z datovaním tehál nie je tak jednoduché a jednoznačné.
Tehly s nápismi a písmenami sa trochu dajú dešifrovať tu:
http://www.laterarius.eu/register.htm
A inak ako sa dá dostať na strechu sesslerky? Aj ja by som rád :) (Keď si nájdem čas.) -
Bellušov vodojem výnimočne sprístupnili pre verejnosť
TRNAVA 17. septembra (SITA) – Výnimočnú príležitosť vstúpiť do vodárenskej veže s vodojemom majú len dnes a v sobotu Trnavčania. Odborníkmi doma i vo svete oceňované dielo architekta Emila Belluša je inak pre verejnosť neprístupné.
Záujemcovia o výhľad z jednej z dominánt mesta musia zvládnuť po terasu dvesto schodov, vyššie ich už vodári nepustia. Vodojem, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, je aj po desiatkach rokov funkčný. “Je zásobárňou kvalitnej pitnej vody pre mesto Trnava, ale aj pre okolité obce. Poprepájaný je so všetkými významnými vodnými zdrojmi v regióne,“ informoval prvých návštevníkov Miroslav Horváth z Trnavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá má Bellušov vodojem aj v logu. Vodári len nedávno stavbu natreli na bielo – modro, v súčasnosti pripravujú jej nočné nasvietenie.
Impozantná vodárenská veža je vysoká 50 metrov, postavená bola v rokoch 1942 – 1946. “Samotná nádrž na vodu má obsah 1200 metrov kubických, jej vnútorný priemer je 14 metrov, výška vodnej hladiny dosahuje 8 metrov,“ doplnil Horváth. V minulosti bol vodojem najvyššou stavbou v meste, dnes to už neplatí. Ľudia, ktorí sa do veže dostali medzi prvými, si sprístupnenie nevedeli vynachváliť a hovorili o úžasnom zážitku.
Nosnú časť vodojemu tvorí šesť nosných stĺpov zviazaných betónovými skružami. Na vrchu je posadená samotná nádrž na vodu. Vedie k nej pomerne veľkorysé schodisko, vďaka ktorému sa do výšok po tieto dva dni môže dostať aj verejnosť.
Architekt Belluš je autorom mnohých stavebných diel na Slovensku, vodojem v Trnave je v jeho životopisoch zaraďovaný popri piešťanskom Kolonádovom moste či budove Generálnej prokuratúry v Bratislave na popredné miesto.
-
Zhodou okolností som sa vlani potuloval po krove Sesslerovej sladovne, zostalo mi pár nepodstatných foto. Prvá, mne neznámy erb, či znak, je tam napísané Civitatis Tyrnaviensis, (mesto Trnava), 1783 – rok založenia (sladovne).
…
Z takýchto tehál je to postavené napr. MITTACSEK P, DOMOTOR, to je asi z maď. Dömötör=Demeter, ďalej tehla s hlavou, vyskytujúca sa aj v tom erbe, sú na nej písmená W, K, R, viac neviem, ….
Ak mozem, skusim prispiet svojou troskou….:
– tehly : Odporucam prispevok J. Urminskeho v Novinkach z radnice, rocnik XVII (aug/sept 2006), str 10 : “V 18. storočí sa začínajú objavovať značky Reidnerovej tehelne v Trnave s vývojovou postupnosťou štvorspicové koleso a vystúpený nápis REIDNER, mestský znak Trnavy s hlavou Krista v osemspicovom kolese a písmenom R (začiatok 19. stor.) a vhĺbený nápis REIDNER (druhá pol. 19. stor.).
Popri týchto tehlách sa stretávame aj s tehliarskymi značkami trnavskej tehelne Juraja Paxyho – tehla s vystúpeným nápisom G.PAXY 1743 a tehla s vystúpeným nápisom PAXI 1746.
V 19. storočí v Trnave už fungovali štyri tehelne. Poznáme z nich značky M P 1889 – tehelňa Pavla Mitáčeka, ktorá pôsobila v druhej polovici 19. storočia až do roku 1905. Z mladších variantov sú tehly s nápisom MITTACSEK P. a číslom výrobnej série. Z druhej polovice 19. a prvej tretiny 20. stor. pochádzajú tehly z Demeterovej tehelne, ktorá produkovala tehlu na Hlbokej ceste. Používala vhĺbenú značku DOMOTOR alebo značku DOMOTOR N SZOMBAT.”A nalinkujem aj (nie vlastne, kedze ide o velmi podobne zabery, vyuzijem existujuce moznosti media) fotografie z Vodojemu, ktory bol spristupneny pocas vyssie uvedenej akcie. (Stalo to za to…)
Vid clanok s fotografiami a videom : http://www.trnava-live.sk/2010/09/20/vodarensku-vezu-po-prvy-raz-v-historii-spristupnili-komu-sa-podarilo-prist-nebanoval/ -
Pridam este nieco z archivu – Dva pohlady (nielen) na Cukrovar z byvalej Kamennej cesty, dnes scasti premenovanej na ul. Terezie Vansovej.
Vlavo vidiet stale “stojaci” cintorin, Cukrovar a jeho komin/-y v strede zaberov a napravo byvala Sladovna Diamant, vedla ktorej bola zapalkaren….a kde dnes stoji (uz iba) panelakova zastavba. (iba) Hlavny objekt Cukrovaru sice este stoji, ale kto vie, ako to dopadne….
a pre porovnanie dnesna situacia
-
VlaDyka, skvelé, skvelé :). Perfektná fotka. Nemáš náhodou niečo z tehelní?
-
VlaDyka, skvelé, skvelé :). Perfektná fotka. Nemáš náhodou niečo z tehelní?
Bohuzial….mimo znamych fotiek, uz prezentovanych v knihach, nie. Dokonca ani len tu “najmadsiu” Jurkovicovu :( Osobne mam velky problem najst fotografie zastavby vobeb, z tejto zapadnej casti mesta “za hradbami” pred zburanim a zaciatkom panelovej vystavby. (Vlastne mimo zaberov Cukrovaru a mozno tak Hospodarskej ulice takmer vobec predmestia neviem najst….)Prikladam teda aspon zaber z knihy J.Šelestiaka : Premeny Trnavy vo fotografii – pohlad zo 60. rokov z Bucianskej ul. na Diamantovu tehelnu na Tehelnej ceste.
A pre lepsiu informaciu, vyrez z mapy mesta z r. 1922 nalavo a z r. 1938 napravo – z tejto spominanej casti mesta, kde su (aj) vsetky 4 tehelne zakreslene….
-
Mozno predsa… i ked tazsie citatelny zaber na Diamantovu tehelnu (ci ako vtedy vraveli – tehliaren) :
-
Tak aj ja prispejem pár drobnosťami
dva obrázky Demeterovej tehelne, stála severne od zimného štadióna
a mimochodom Jurkovičova tehelňa nie je najmladšia z nich. Pôvodne ju vlastnil Pavol Mitaček a v roku 1913 ju kúpil Dušan Jurkovič. Na katastrálke Trnavy z 90-tych rokov 19. storočia je zaznačená ako jedna z dvoch priemyselných tehelní.
Okrem toho je tam ešte aj pôvodná mestská ručná tehelňa oproti bývalej Treumanovej sladovne na Sladovníckej.
-
predpokladám, za na tomto zábere JV časti mesta, z r. 1931 vidieť komín posledne spomínanej tehelne na Sladovníckej…. (?). Myslim si, ze na Demeterovu to je uz privelmi vpravo od Muzea…
a detail
-
trochu off-topic : na predošlej mape z 90.rokov 19.stor. je maď. nápis “Korcsolyató” – ak sa nemýlim “korčulovací potok” ? (na mieste pri dnešnej križovatke Hlboká-Špačinská/Rybníkova-Bučianska).
Pokiaľ viem, tadiaľto nikdy netiekla nijaká voda, či potok a tobôž nie na korčuľovanie…. Ale nemá niekto o tomto nejakú zmienku ? Prípadne foto tejto oblasti PRED povojnovým zbúraním a vybudovaním sídliska ČSZM ?
vďaka -
K Piešťanskej elektrárni mám jednu otázku. Čo sa stalo s pôvodným strojovým vybavením elektrárne? Ako dieťa ma fascinovala vôňa oleja, keď som nakukoval rozbitými okienkami do interiéru v ktorom sa nachádzali stroje, ktorým som vôbec nerozumel :smt017
Počíta sa s ich využitím v rámci múzea, alebo zmizli niekde v nenávratne?
Na moju otázku, som našiel odpoveď v Piešťanskom týždenníku :wink:
Log in to reply.