-
Tepelne cerpadla / vyhody*nevyhody*informacie
Teplo zo vzduchu
Vzduch je ako zdroj tepla najdostupnejší, prakticky neobmedzený a dá sa povedať, že z ekologického hľadiska najvýhodnejší, pretože teplo odoberané zo vzduchu z okolia je opäť do okolia vrátené tepelnými stratami objektu. Tepelné čerpadlá odoberajúce teplo zo vzduchu, označované ako “vzduch-voda”, nenarušujú teplotnú rovnováhu okolia na rozdiel od tepelných čerpadiel odoberajúcich teplo zo země alebo podzemnej vody.
Teplo obsiahnuté vo vzduchu sa priamo využíva. Výparníkom tepelného čerpadla priamo prúdi vonkajší vzduch.
Teplota vzduchu sa v priebehu vykurovacieho obdobia sa značne mení. V súvislosti s tým sa mení i vykurovací výkon a vykurovací faktor tepelného čerpadla. při extrémne nízkych teplotách vzduchu vykurovací výkon i vykurovací faktor klesajú. U moderných tepelných čerpadiel zhoršenie energetických parametrov nieje tak výrazné, ako u starších modeloch. Práve tak sa u nich rozširuje rozsah použiteľnosti, t.j. znižuje sa teplota vzduchu, do ktorej spoľahlivo a efektívne pracujú. Tepelné čerpadlá môžu pracovať do teploty okolitého vzduchu až -20 °C (-25 °C) při teplote vykurovacieho média 50/45 °C (40/35 °C).
Vzhľadom nato, že dĺžka obdobia s extrémne nízkymi teplotami vzduchu je v porovnaní s dĺžkou vykurovacieho obdobia pomerne krátka, nemá význam toto obdobie podstatný na spotrebu energie pre vykurovanie. Pritom negatívny vplyv “studeného” obdobia je celkom eliminovaný funkciou čerpadla v podstatne dlhšom “teplom” období na začiatku a konci vykurovacej sezóny. Výhodou týchto čerpadiel je i možnosť ich celoročného, veľmi efektívneho využívania na prípravu teplej úžitkovej vody alebo ohrev vody v bazéne.
Výhody tepelných čerpadiel “vzduch-voda” proti systémom odoberajúcich teplo zo zeme alebo z vody:
– Veľmi ľahko sa inštalujú.
– Nenarúšajú teplotnú (ani ekologickú) rovnováhu okolia.
– Umožňujú bezproblémové celoročné a veľmi efektívne využívanie pre prípravu teplej úžitkovej vody alebo ohrev vody v bazéne.Teplo zo zeme
Teplo obsiahnuté v zemi – tzv. geotermálne teplo sa spravidla využíva nepriamo. Získava sa vo vhodnom výmenníku tepla – zemnom kolektore a prepravuje sa cirkulačným okruhom do výparníku tepelného čerpadla pomocou teplonosnej kvapaliny. Používaná teplonosná kvapalina je nemrznúca a ekologicky nezávadná. Cirkuláciu teplonosnej kvapaliny zaisťuje obehové čerpadlo. Cirkulujúca kvapalina sa vo výparníku tepelného čerpadla ochladzuje a v zemnom kolektore sa znovu ohrieva geotermálnym teplom. Všetky súčasti systému, ktoré zabezpečujú prevod geotermálneho tepla do tepelného čerpadla tvoria tzv. primárny okruh. Tepelné čerpadlá využívajúce geotermálne teplo prostredníctvom zemného kolektoru sa označujú ako “zem-voda”.
Geotermálne teplo je naakumulované v zemnom masíve. Jeho odber spôsobuje postupný a nerovnomerný pokles teploty vo vrstve okolo kolektoru (u vertikálneho kolektoru umiesteného vo vrte je táto vrstva valcová) a k postupnému rozširovaniu (zväčšovaniu priemeru) tejto vrstvy. Vonkajší plášť vrstvy má teplotu zodpovedajúcu nedotknutému masívu, t.j. cca +12 °C, oblasť bezprostredne pri kolektore má teplotu podstatne nižšiu. Tá je závislá hlavne na mernom výkone kolektoru (t.j. tepelnom výkone odoberanom 1 m kolektoru), spôsobu uloženia kolektoru, materiálu a vlhkosti masívu a priebežnej dobe odberu tepla vo vykurovacom období. Teplota pri kolektore môže klesnúť až na podnulové hodnoty, za tejto situácie potom dochádza k premŕzaniu masívu. Teplotná úroveň odoberaného nízkopotenciálneho tepla zodpovedá práve tejto teplote (cca okolo 0 °C) a nie teplote nedotknutého masívu (cca +12 °C), ako sa mnohí domnievajú. Rozmer (priemer) dotknutej vrstvy dosahuje na konci vykurovacej sezóny aj niekoľko metrov. Aby takýto odber tepla mohol dlhodobo (každú ďalšiu vykurovaciu sezónu) plniť svoju funkciu, musí mať dotknutá vrstva dostatok času na regeneráciu do pôvodného teplotného stavu. Z tohoto dôvodu nieje spravidla možná celoročná prevádzka tepelného čerpadla, hlavne pri jeho intenzívnom využívaní napr. pre ohrev vody v bazénové.
Zemný kolektor pre získavanie geotermálneho tepla môže byť realizovaný dvoma spôsobmi. Buď ako horizontálny, uložený v hĺbke 1,5 až 2 m pod povrchom zeme, čo je vhodné hlavne pre menšie výkony alebo ako vertikálny, uložený vo vrte (vrtoch) hlbokom až 150 m. S vertikálnym zemným kolektorom dosahuje tepelné čerpadlo “zem-voda” vyšší energetický efekt ako s horizontálnym kolektorom, ktorý je uložený nízko pod povrchom zeme a vo vykurovacom období je ovplyvňovaný nízkymi teplotami okolia.
Vertikálny kolektor sa ukladá do vrtu. Pokiaľ sa vrt vytvára v nevhodnej lokalite, nevhodným spôsobom a kolektor sa nevhodne uloží, môže spôsobiť nevratné narušenie ekologickej rovnováhy. Môže dôjsť k nevratnému prepojeniu zvodnelých vrstiev s odlišnými hydraulickými a hydrochemickými parametrami a ku kontaminácii zvodnelých vrstiev využívaných pre vodárenské zásobovanie obyvateľov. Realizácia vrtu preto podlieha prísnym legislatívnym opatreniam. Vrt musí byť schválený ako vodné dielo. Nutnou podmienkou pre realizáciu je i povolenie pre prácu s vodami.Teplo z vody
Teplo obsiahnuté v podzemnej vode predstavuje rovnako geotermálne teplo. I toto teplo sa môže za určitých podmienok využívať a to tepelnými čerpadlami, označovanými ako “voda-voda”. Takto je to v prípade, keď voda má vhodné chemické zloženie, je dostatočne čistá, má po celé vykurovacie období teplotu minimálne +8 °C a je k dispozícii v dostatočnom množstve (napr. pre vykurovací výkon tepelného čerpadla 10 kW je potrebné prietokové množstvo vody pri teplote +10 °C cca 25 l/min). Voda je potom priamo privádzaná do výparníku tepelného čerpadla. Pretože podzemná voda má zo všetkých prírodných zdrojov nízkopotenciálneho tepla vo vykurovacom období najvyššiu teplotu, je energetický efekt tepelných čerpadiel “voda-voda” najlepší. Dostupnosť tohto zdroja tepla však nebýva príliš početná.
Teplo z podzemnej vody sa získava tak, že voda je čerpaná z čerpacej studne do výparníku tepelného čerpadla. V ňom sa ochladí a ochladená sa vracia do druhej, vsakovacej studne. Tá musí byť dostatočne vzdialená a pokiaľ možno umiestnená tak, aby prúdenie podzemných vôd smerovalo od vsakovacej studni k čerpacej studni. Prietokom medzi oboma studňami sa voda v zemi opäť ohreje. Tak nedochádza k stratám podzemnej vody, ani k poklesu jej energetického potenciálu. Všetky súčasti systému, ktoré zabezpečujú prevod geotermálneho tepla do tepelného čerpadla (prietok vody cez tepelné čerpadlo) tvoria tzv. primárny okruh.
Pre realizáciu odberových i vsakovacích studní platí rovnaká legislatíva ako pre realizáciu vrtov pre vertikálne kolektory, pretože možnosť narušenia ekologickej rovnováhy je podobná. Popri zmienených ekologických hľadiskách je potrebné upozorniť aj na špecifické technické hľadiská. Ak nieje výdatnosť studne dostatočne preukázaná, hrozí nebezpečenstvo vyčerpania studne a prerušenia funkcie tepelného čerpadla práve v najchladnejších častiach vykurovacieho obdobia, kedy množstvo čerpanej vody je najväčšie. Známe sú i prípady, keď vplyvom nedostatočného hydrogeologického prieskumu a nevhodného vyhotovenia studní došlo k poklesu hladiny spodnej vody v okolí, so všetkými nepriaznivými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. -
10 odpovede/odpovedí
-
Ma niekto z vas skusenosti s montazou a pozivanim tepelnych cerpadiel?
-
zaujimava typa tepe čerpadla je s použitim ladových cenculov http://www.octopusenergi.sk/
inak znamy tvrdí že v čechach sa daju kupiť komponenty na tep čerpadlo vyrazne lacnejšie ako na hotovku. nakolko rozmyšla to kupovať a montovať a ešte stale by to bolo lacnejšie ako je na trhu bežné. -
Prekvapil ma dalsi typ takehoto kombinovaneho cerpadla. Zaujimalo by ma ci nemas skusenosti s tym do akej velkej obytnej plochy resp. m3 vzduchu resp. tepelnej straty je vhodne pouzit tepelne cerpadlo. Pripadne aky najvhodnejsi doplnkovy zdroj tepla pouzit.
Vdaka za informacie…
-
bez obmedzení, tj aj pre nizkoenerget domy kde sa to predáva v komplete s rekuperátorom a vlastne odoberá teplo z použitého vzduchu a aj pre bytovku ti vyskladajú tep čerpadlo.
Najlepšie žiaden doplnkový zdroj ak ide o prvotnú investíciu, tj dokuruješ elektrikou priamo cez tep čerpadlo, aj tak si v nižšej tarife takže to asi moc nepocitíš, ale ked sa zvolí vhodný typ tep čerpadla resp. sa dobre navrhne tak to utiahne. Inak aj tak topný výkon učinnosť v priebehu roka kolíše pokial je závislé na vonkajšej teplote.
každý človek dáva niečomu prednosť, kedysi sa kúrilo iba drevom, lebo iné nebolo. dnes si može človek vybrať, je na ňom čo uprednostňuje, nízke prevádzkové alebo nízke investičné náklady. Elektrika asi ešte bude, jako či nepride nejake velke zdražovanie a prepušťanie.
Ja osobne sa kloním ku klasickej energii z biomasy, ale sú prípady tech analfabetov ktorý nevymenia ani žiarovku nie to ešte zabezpečovať si palivo. Pre takých je dobré hocičo bezúdržbové, tep čerpadlo, alebo plynový kotol. Pre niekoho je práca s drevom zbytočná námaha a pre ineho udržiavanie dobrej fyzickej kondície.
Tak ako všetko aj zdroj tepla pokial nemáme niečo prevratné treba navrhovať na mieru pola konkretnej situácii, takže uvažujeme iba tak všeobecne. -
V CR maju o vyhodu naviac. Ked si tam kupis tepelne cerpadlo mas najlacnejsiu energiu aj pre zvysok bytu.
Ja uvazujem nad tepelnym cerpadlom preto, lebo nemozem dopravovat take mnozstvo dreva do bytu, kt. chcem vykurovat. Uvazujem vsak nad doplnkovym vykurovanim vo forme, drotom vykurovanej podlahy v kupelni, pripadne vykurovanej TC. Velku turbo kachlovu pec. a obcas elektricky konvektor.
-
Nuz byt v meste ma vela nevyhod oproti rodinnemu domčeku na dedine. Byty v meste boli totiž konštruované za účelom prenocovania pracovnej sily. Veci ako potravinová, energetická, pracovná samostatnosť boli v tomto prípade mimo záujmu tvorcov mesta. Z dlhodobého hľadiska preto nepovažujem takúto formu žitia za prínosnú. Ľudia sú vychovaný tak že chcú pracovať, taktiež spoločnosť od nás vyžaduje peniaze za všetko, preto pracovať budeme a večšina z nás má prácu v meste. Ale časom sa domnievam rozložia pracovné aktivity z megazamestnávatelov korporácií na malé hospodárske dvory či remeselníkov.
No napriek tomu ak chceš šetriť na prevádzkových nákladoch a neni možné spraviť centrálnu kotolňu na biomasu pre váš barák tak to tepelné čerpadlo može byť fajn. Ak by si ho spravil tak že by využívalo teplo z odpadovej vody čo vyteká z vášho baráku to by bolo zaujímavé. Čiže vývod bud z baráku alebo ten čo je v zemi omotať hadicou a že bys tak využíval teplo. Ved nad kanalmi je vždy roztopený sneh. Taktiež sa dá spraviť solárne kolektory vákuové alebo klasické a teplo z nich zobrať tepelným čerpadlom. V lete máš teplú vodu zadara a v zime si cucneš elektriky. Ak ich máš ovšem kde umiestniť. A tiež neviem ako je to prevádzkovo schopné kedže slnko svieti velmi nerovnomerne.
Je fakt že nechceš vláčiť drevo, ale ked si mladý neviem prečo nie. Inak pelety majú večšiu hustotu na m3 a je s tym menej prašnej roboty. Dnes su na pelety krby, piecky, kotle a može to mať extra zásobník ktorý možeš šikovne podl apriestorových daností prepojiť šnekom ako treba.
Ale byty maju celkom malu spotrebu energí na vykurovanie pokial teda nie su staré, čo bude asi tvoj prípad. Čo tak zatepliť zvnútra, ved je to len zopar stien z exteriéru, pridáš materiál nejaký ekologický, slama, konope, hlina, drevo, zvíčši sa ti komfort bývania. Až tak o moc neprídeš z plochy bytu. Vymeníš okná. Spravíš rekuperáciu na vetranie, celkom lacná je od firmy http://www.regulus.sk No a už to máš len par kilovatov a to dokúriš hocičím aj plynom, či peletami, drevom, alebo ako píšeš tepelným čerpadlom. Ja hovorím Najlepšie zarobené peniaze sú ušetrené peniaze.
-
Aby si vedel o com sa byvime, pripisem vymeru podlahovej plochy ktoru treba vykurovat:
Podlahova plocha: 278+70m2 (byt, chodby, in eprevadzky, kancelaria)
+ mezonet cca 100m2 (spacia cast, kniznica a pracovna)
————-
spolu: 448m2Ide o podkrovny priestor kulturnej pamiatky cca 60-70% plochy stien a stropov bude zateplenych nad krokvami, koli zachovaniu barokoveho krovu. Podlahy budu ciastocne temperovane z dolnych priestorov. Niektore interierove steny sa daju zateplit zvnutra ziadne zvonku. Toto je teda situacia zatial neviem vyjadrit tepelnu stratu priestoru. Ked zistim tento udaj budem asi mudrejsi. Popracujem na tom.
S ohrevom zo slnka sa neda pocitat takmer vobec, kedze velkost okien bude koli pamiatkovej zone regulovana, kolektori nemozu byt osadene na streche.
-
ak sa podkrovie dobre zateplí na odpor 5 čiže 20cm nejakej izolácie tak prestupom budú okolo 10kW straty podla toho ake je to členité a kolko tam bude tep mostov a vetraním okolo 7kW. Čo je výkonovo v podstate na úrovni nejakeho socialistickeho rodinneho domu. Odpadaju ti tiež tep straty cez podlahu. Isteže kotol alebo zdroj tepla sa musí navrhnuť s výkonovou rezervou čiže taký 25kW zdroj tepla. Alebo 2 menšie.
Ale mohlo by to mať atrium dvor kde by mohla byť orientovanbá celá technologia ak by sa niečo muselo vyložiť von.
Ak máš teda záujem niečo riešiť a ideš to riešiť od začiatku tak treb azačať usporami vo vykurovaní. Tj vtranie spraviť nutene s rekuperaciou, učinnosť napr. 80% takže ti ostáva vykryť na straty vetraním 1,5kW.
Straty prestupom cez okná činia pri ploche 60m2 a k=1,1 činia 2,3kW, ak dáš lepšie sklo napr. k=0,3, napr. je tam 12700sk/m2 aj s ramom, možno by stačilo http://www.nitrasklo.sk s k=0,6 to by sme znižily na 1kW.
Straty prestupom cez strechu sú na úrovni bočných šikmín a na strope tj. úrovni klieštín. Na strope máme bez problémov dosť miesta aby sme dali tep. izoláciu aj 40cm, čo by sme potom dosiahli pri ploche 448m2 úsporu z 3kW na 1,5kW. Šikminy ktorých bude asi tiež 440m2 bez plochy okien činí podobná strata. Iste niekde sa možno nedá dať tolko izolcie.
Takže dajme tomu že to ponižime na 5,5kW s rezervou 7kW.No a to už vykryješ hocičím napr. kotlom na pelety, tepelným čerpadlom alebo plynovým kotlom. Tiež pojde o to či chceš aby tam bolo viac samostatných zdrojov tepla ak to maju byť samostatn éprevádzky. Tiež je fajn koli pozitývnej energii v miestnosti ked ti tam hučí interierova piecka n apelety. Množstvo peliet na 7kW, 11MWh na UK+4MWh na TUV spolu 15MWh = 54GJ, je za rok 3t = 4,6m3, resp. 60ks 50kg vriec. Cena peliet kolíše a bude kolísať ale možno aj smerom dole, lebo sa tomu bude venovať viac malých výrobcov. Kdežto plyn alebo elektrika bude iba rásť.
Ale určite by bolo fajn aj tepelné čerpadlo a ked už tam bude tá rekuperácia na vzt tak ho zapojiť na tento odpad vzduch. Alebo už akokolvek. -
ja som si kúpila tepelné čerpadlo vzduch-voda a som sním spokojná :-) Vyskúšajte http://www.vykuruj.sk/systemy/vzduch-voda/
-
Terezka,
alebo kto si. Takyto druh reklamy je az primitivne priehladny. Skus nam teda napisat preco si s nim spokojna? V com je lepsie oproti inym. Aku ma ucinnost apodobne. A potom mozno tvoj prispevok nezmazem.
Log in to reply.