-
Topoľčiansky hrad
-
Súhlasím a Antikom, je jedno, či to robí bratov kôň, alebo koňov bratranec (to nech rieši niekto iný), pre nás je dôležité, ako to robí, a robí to teda značne brutálne, až zaskočil aj mňa, starého skeptika.
Nerozumiem, cement, ak teda áno (predpisujú ho všetci statici), ale určite nie v takom množstve ako ho vidieť, kontroluje to niekto, berú sa nejaké vzorky, robia sa rozbory?
Hrady sú postavené z vápennej malty a držia už ix rokov, ako to teda je, je tá dnešná vápenná malta nekvalitnejšia či čo?
Ďalšia vec kvalita murárskej práce, to sa ani nedá hodnotiť, chlapci zo združení sú lepší, ja viem naháňajú kubíky, ale aj tak, oni o hradnom murovaní nemajú ani šajnu.
Je jasné, že tak veľa peňazí sa za takú krátku dobu, s takými remeselnými nedoukmi sa na Slovensku poriadne zvládnuť nedá. Aby som nehanil iba remeselníkov, máme my vôbec nejakú koncepciu takýchto veľkých zásahov a k tomu aj riadny technický a technologický servis? Alebo iba klasiku, “však sa to nejako urobí.”
A to nás čakajú (že vraj), Beckov, Trenčín, Čachtice, viete si predstaviť tú paseku?
Už teraz sa mi ježia chlpy. -
Ved toto je barbarstvo. Pamiatkari ktori taketo nieco povolili by mali byt zavrety, vsak to je priam kriminalne co sa tam “buduje.” Ak dostane tato partia na starost aj “konzervaciu” Beckova a Cachtic, tak prestaniem verit ze na Slovensku este nejaka kultura existuje. Ja len dufam ze im ti kontrolori z Bruselu pozastavia peniaze, ved ti je hanba storocia pre cele Slovensko.
-
Meno akehokolvek odbornika spojene s tymto cinom utrzi velku ranu.
Prave som si spomenul, ako nam na Tematine pred rokom zastavilo KPU+odbornici cinnost na 2 mesiace, pretoze sme mali kamene obtecene vapennou maltou a na jednom narozi nam vytlacilo 5 kamenov, ktore sme museli znova vyburat a na novo premurovat.
Mam pocit, ze KPU ani nikto, nema na to, aby sa ozval, lebo im pojde o miesto, o mzdu, zivobytie ….a mindraky z takychto preslapov sa potom aj liecia tam, po kom sa skakat da bez ujmy a este im za to aj vlastne podakuju….berte to ako konstatovanie…
Povedzte mi niekto mena, ze kto tam dohliada, kto je tam v tej firme alebo ja neviem z KPU, ako histarch dozor??? Metodik stavby??? Sef KPU kam hrad zapada??? Nemam v tom ziaden prehlad a rad by som vedel kto je plateny norskymi peniazmi za povolovalie takychto …. pripadne si rad vypocujem odovodnenie, ako je to mozne, ze sa to tam robi…
-
Táto obnova je mnoho problémov v jednom. Po poriadku:
1. Hranola a spol. naozaj neznášam, ale neviem, či je až tak vinný za to čo sa tam deje. Skôr nepriamo, alebo vôbec. Hranol je z Topoľčian, zohnal peniaze z eurofonodov na záchranu hradu v rodnom kraji takže potiaľto niet čo vyčítať. Iná je otázka je aký bol výber dodávateľa a aké sú tam tlaky na rýchlu realizáciu stavby, aby bolo pred voľbami čo ukazovať.
2. Najväčší problém Topoľčian je podľa mňa iný. Tu presne vidno, ako budú vyzerať naše hrady po “nálete” veľkých peňazí z eurofonodov. Investovať asi 1 000 000 euro za 2 roky aj s výskumnou a projekčnou prípravou a zároveň robiť kvalitne skrátka nie je možné. To nešťastné časovanie podľa mňa vyvára neúmerný tlak na stavebné práce. Na Topoľčanoch je to asi zhoršené tým, že asi ide o firmu, ktorá pamiatku nikdy nerobila a výsledok je o to tragickejší. Kľúčový problém je u mňa systém: veľké peniaze / krátky čas=zničený hrad. Takto sa proste pracovať NEDÁ. Príklad – na hradnej stene sa postaví lešenie a okamžite zo dňa na deň treba určiť spôsob obnovy množstva zložitých detailov, ktoré doteraz neboli prístupné.
3. Podľa mňa nie je ani trochu férové vyjadrenie, že meno odborníka, ktorý tam pracuje utŕži veľkú ranu. To je ťažké nepochopenie súvislostí. Tá kvalita murárskych prác nič nehovorí o tom, ako je konzervácia navrhnutá. Výsledok je hnusný a bude treba pomenovať vinníka, všakže? Najlepšie jedného, aby to nebolo zbytočne komplikované. Spracovateľom výskumu hradu a návrhu na obnovu je jeden z našich popredných odborníkov, on ako osoba však je voči stavbe nikto, nemá žiadne právo ju kontrolovať, usmerňovať a prípadne korigovať. Z toho čo je známe sa zadá, že odborná práca je odvedená dobre, ale čo z toho keď realizácia je skrátka hrozná. To nie je Slovensku nič nové, aj na Spiši urobil Andrej Fiala výborné odborné podklady a výsledok je hrozný. V otázke kontroly kvality prác na stavbe má reálne kompetencie projektant obnovy a predovšetkým KPU. A tu sa dostávame k politickej stránke veci, postavenie KPU je tu podľa mňa oslabené práve tým kto je investor. To už je potom každého osobná vec nakoľko sa zahrá na hrdinu, ale na stavbu samotnú to žiaľ veľký vplyv mať nebude. Ale otázka je ako sa dá odborne pracovať na akcii kde treba minúť veľké peniaze za krátky čas.
Záver – výsledok je veľmi zlý, ale v prvom rade z hľadiska kvality odvedených prác. K nej prispieva nepochybne to, že to robí firma bez skúseností, ale aj vyššie uvedené okolnosti. Podľa mňa je to jasný znak kadiaľ cesta k záchrane ruín nevedie, ale myslím, že pokušenie eurofondov bude priveľké. -
Jaaaaj, to co sa tam, deje, ved taketo brutality sa nerobili ani pred 30-timi rokmi….strasna skoda
-
No pekne, takže Slováci “konečne” prišli na to, ako sa dostať k peniazom (na hrady), ale nemajú systém ako podmienky zvládnuť, keď už ich akceptujú (musia?) … To mi pripomína ten fúzatý vtip o úspešnej operácii pri ktorej pacient zomrel … No a navrch ešte posolené politicko-rodinkárskym folklórom … Takže na rade na odpis sú Čachtice i Beckov (ten je už napoly odpísaný po soc. betonároch …)? Takže na Slovensku pribudnú ďalšie pa-hrady na spôsob Branča …. ? Terno …
MS dík za reakciu …
-
MS – dakujem za vysvetlenie aj za ostatnych. Osobne som si myslel, ze odbornik, co robi vyskum a je aj pri naslednych kontrolach, ma co povedat do toho, ako je to realizovane a pripadne jasne navrhnut akusi “napravu” (tak, ako sme museli na Tematine vyburavat a opravovat dalsie veci, aby sme mohli na hrade dalej vobec pracovat). A nechcel som nikoho sudit, ci osopovat….napisal som, ze do toho pozadia tam vobec nevidim, preto ma zaujimalo kto ma ake kompetencie a hladal som “vinnika”. Rovnako si vsak myslim, ze za kazdu chybu niekto zodpovednost niest musi a pride mi to aj trosku alibisticke zvalit to proste na to, ze jednoducho norske fondy su zle lebo su velke.
Vzorec “vela penazi/malo casu=otras” velmi dobre chapem. Je to smutne.Co sa tyka Cachtic…netusim tiez co sa tam deje…rovnako nemam prehlad, len sa mi donieslo ze sa o to uchadzal Vahostav. Nakolko to je pravda netusim. Sposobom “Jedna babka povedala” som sa tiez nedavno dozvedel ze nas hrad kupilo nejake tretie zdruzenie a ze idu vo velkom opravovat hrad, co je pravda tiez blbost a z chuti som sa zasmial… :D
Ale neodpisujem Cachtice ani Becov ci Trencim, pretoze ak sa Trencianske KPU bude chovat tak zodpovedne k pamiatkam, ako to robia u nas, neverim, ze to dopadne, ako na Top.h. Mne vsak hovoria ze som naivny a dovercivy…. :)
-
Ok, myslím, že si rozumieme. Nechcel som byť prehnane tvrdý vo vyjadreniach, ale odborná zložka je na Topoľčanoch ten posledný problém. S tými fondami je to ťažká otázka. Nie sú aprori zlé, len to nastavene je dosť nevhodné pre pamiatky, alebo skôr špeciálne pre zrúcaniny. Treba si uvedomiť, že pri ich využití sa totiž čas väčšinou ešte skracuje tým, že málokto investuje najprv do vypracovania podkladov a až potom žiada peniaze na realizáciu. Beckov môže dopadnúť lepšie, predsa len je to špecifická situácia a je to TN kraji, čo hrá svoju úlohu. Tam totiž menej pôjde o záchranu hradných múrov a viac o rôzne úpravy a dostavby pre návštevníkov. Čachtice budú zase pokus… Ako naznačil Jozef, može sa zopakovať scenár z Topoľčian – operácia sa podarila (=peniaze preinvestovali), pacient ledva prežil, ale s trvalými následkami.
-
Som skeptik.
V prvom rade treba povedať, že hradné ruiny sú týmto štátom nechané na pomalé skapíňanie, či už to boli ideologickoneviemaké dôvody ešte za čias komunizmu, ale aj po 89. Svedčia o tom trebárs absolútne nevysporiadané majetkoprávne pomery. Pokiaľ sa nemýlim boli rokovania medzi Lesmi a Minist. kultúry, ale MK ich nechcelo, lebo nemá na ne peniaze. Podľa mňa by mali všetky prejsť pod Min. kultúry, je úplne jedno či naň kašlú Lesy alebo MK, ale aspoň niektoré veci by boli pre združenia jednoduchšie, napríklad vybavovanie kadejakých povolení, platenie nezmyselných prenájmov Lesom. Pýtam sa za čo?
Pred 89 a chvíľu po vykonával práce na pamiatkach Pamiatkostav, ich robota nebola bohviečo, bola poplatná dobe, ale aspoň dačo sa urobilo.
Ak teda môžem považovať knihu od kolektívu autorov Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine za akúsi príručku k ochrane a konzervácii zrúcanín, tak potom mi chýba nejaká špecializovaná firma, ktorá by tieto myšlienky napĺňala. Viem iba o chlapcoch z Obnovy, ale ak by sa tento štát systematicky zaoberal záchranou zrúcanín, čo mu vlastne vyplýva zo zákona, tak je to strašne málo.
Čiže to čo vidíme teraz na Topoľčianskom hrade, je len dôsledok neschopnosti štátu sa o tieto pamiatky postarať.
Tak trochu som krivdil remeselníkom z Topoľčianskeho hradu, možno niektorí sú aj dobrí murári, dokonca možno vedia robiť aj s kameňom, ale robiť nejaké oporné či aké múriky je niečo úplne iné, ako murovanie na hrade.
Nuž a ambicióznosť zháňačov peňazí je niekoľko násobne väčšia ako poznanie, čo táto robota obnáša.
Dalo by sa aj za veĺa peňazí, (trebárs európskych) urobiť aj veľa muziky, ale nemá kto, tých, čo to vedia je iba pár.
Preto Topoľčiansky hrad ……..radšej nepokračujem ….. a nevytrhne to ani 1000 prísnych KPU, 1000 MS, 1000 MB, 1000 MM -
Howgh. Konečne to nieto zasadil do rámca, ktorý tomu patrí.
Možno to berme tak, že cesta ku každej úspešnej konzervácii je lemovaná takýmito neúspechmi. -
Suhlasim s MS, opisal to dobre. Projekt, navrh obnovy je jedna vec, reralizacia je uz druha vec a este ked sa tam zapocita tlak z “istych miest”,casova tiesen zazmluvnenych penazi, potom je vysledok vseliaky. Zial, tento system na Slovensku clovek zaziva na kazdej stavbe! Projekt moze byt premakany, ale pride stavebna firma so svojimi “odbornikmi”, ktory to spravia po svojom, lebo ved muruju (betonuju) uz 15-20rokov,nevedia citat stavebne vykresy, zjednodusuju si pracu, zavadzaju si vlastne postupy a je najhorsie ked aj vlastne technologie. Sam som toto zazil niekolko krat, ked som robil stavebny dozor investora a sam som mal moznost konfrontovat vlastny projekt (vykresy) so skutocnym stavom na stavbe a hlavne s borcami zo stavebnych firiem, ktorym vacsinou ide o objemy a nie o kvalitu. Zial na Slovensku je chybou ,ze sa podcenuje cas na projektove,pripravne prace,inziniering, nie je tu dostatocna vaha “dozoru na stavbe” a to nehovorim, ze napriklad v Rakusku je bezna dvojstupnova kontrola, popri stavebnom dozore stavby, tam funguje stavebny dozor investora, ktory je nad vsetkym. Casto sa stavalo, ze sa musela nechal rozbit (odstranit) stavebna konstrukcia, z dovodu, ze nesplnala staticke a technologicke odporucania, ale casto za tym bol aj obrovsky tlak zo strany dodavatela stavby, investora, ktorych tlacil cas a peniaze. MS ma pravdu, ze velke peniaze vedia v kratkom case napachat viac skody ako osohu a moze tam chodit dozorovat hociaky pamiatkar, tento stav mu prerastie cez hlavu, to by tam musel spavat . Musel byt tam byt aj stavebny dozor stavby a stavebny dozor ivestora (Norske Fondy, alebo KPU). Presne ako priklad s Andrejom Fialom, sam som mal tu cest pocut od neho tie peripetie so Spiskym hradom v case socializmu a plnenia patrocnic…
PG -
noo, ja na margo toho vsetkeho:
A hladali vobec nejakych ludi ktory vedia robit okolo hradov? ja si myslim, ze nejakych by predsa len nasli. Ale kruh sa uzatvara zasa pri klientelizme, lebo bolo treba dat zakazku firme rodinneho prislusnika…. A kruh sa toci… -
Ano strombus, s tým sa dá úplne súhlasiť. Stáva sa pravidlom, že ak už ide o väčšie investície do hradov, tak to pravidelne dostávajú veľké stavebné firmy, ktoré majú “kontakty”, nie však referencie a skúsenosti s pamiatkami. V lepšom prípade si vezmú v subdodávke aspoň pár ľudí čo vie murovať.
Inak musím tu spomenúť aj príklad, že firma bez referencii nemusí byť nutne pohroma. Na Ľubovni už druhý rok robí hradný palác firma, ktorá podľa mňa s príchodom Ľubovňu videla hrad prvý krát z blízka. Napriek tomu sa za prvý rok celkom adaptovali a tá úroveň práce je celkom slušná. Tam je to však ukazuje aký je dôležitý KPU. Na Ľubovni je na rozdiel od Topoľčian spracovaný veľmi slabý výskum, ale je tam vynikajúci metodik KPU a ten to tam drží v rukách a postupne firmu doslova dotlačil k celkom slušnému výkonu. -
No pri tej topoľčianskej tragédii ma napadá len, že hoci je to zúfalé, kiež by tie nórske inštitúcie dostali relevantný podnet o tom, ako sa za ich peniaze devastuje kuľtúrne dedičstvo na Slovensku … Neviem nič detailnejšie, ale z akého dôvodu (podnetu – zdroja) boli na SME tie informácie o údajnej hrozbe zastavenia financovania hyzdenia tohoto nešťastného hradu .. ? Kiež by … Nech tým barbarom aspoň čiastočne cvaknú zuby na prázdno ….
-
Ále chlapi, konečne to tu bude vyzerať ako “u nás” v Maďarsku, raz darmo, to prepojenie tu vidieť.
Log in to reply.