-
Topoľčiansky hrad
-
Ďakujem. Budem chodiť ďalej na dobrovoľnícke brigády a k zvyšku sa už nevyjadrujem.
Písať apely je zbytočné. Poputujú len do koša – u pamiatkárov aj v zahraničí. A vysvetlí mi niekto, prečo by som len ja mal na niekoho apelovať ? Nebuďte naivní. Dobrovoľníkov nikto nikdy neberie (obzvlášť nie v tomto štáte) – a to je v podstate len dobre, lebo ozývať by sa mali primárne tí, ktorí majú v tejto oblasti už určitú prax.
Úprimne mi povedzte : Čo dosiahnem, ak sám pošlem jeden protestný list ? Keby ho poslalo aspoň 10-20 osobností súčasnej obnovy pamiatok na Slovensku, to by už bolo niečo iné. Ak to pošle mediálne neznámy nikto môjho typu, bude to len kontraproduktívne, lebo to odbijú mávnutím ruky a konštatovaním o “nejakom mladom mudrlantovi”. Kaziť imidž sebe aj tým, ktorí pre hrady niečo robia, nemienim.
Zdá sa mi navyše trápne, keď sa má niekto z východného Slovenska prihovárať za hrad na západnom.
P.S. Ľutujem, že som sa sem nepozrel skôr a nedozvedel sa o tom stretnutí na Brekove. Ale aj tak ďakujem pekne za info.
Dovi v nejakej príjemnejšej diskusii. Topoľčiansky je už aj tak stratený, architektonicky ho zničia v priebehu najbližších mesiacov…
-
Pardón za chybku, malo tam byť :
“Dobrovoľníkov nikto nikdy neberie vážne (obzvlášť nie v tomto štáte)…”
-
“Zdá sa mi navyše trápne, keď sa má niekto z východného Slovenska prihovárať za hrad na západnom. “
Petike toto hadam nemyslis vazne? Ja som mal pocit, ze je uplne jedno ci sa k pamiatkam – spravne Narodnym kulturnym pamiatkam, vyjadruje obyvatel zijuci zemepisne na zapadnom Slovensku, alebo na vychodnom Slovensku ci strednom Slovensku. Mal som pocit, ze ked sa prihovara Bratislavcan za zachranu Brekovskeho hradu, alebo Humencan k zachrane Lietavskeho hradu je to v poriadku a samozrejme, kedze ide o jeden stat a pamiatky na ktore sa vztahuju zakony Slovenskej republiky. Naopak trapne je cosi ine. A mal som taky divny pocit okolo tej trapnosti ked som cital co si ty napisal.
Ak ti nieco vadi tak budes cakat na 10 – 20 odbornikov, alebo inych osobnosti? To znamena, ze ak ti bude pred barakom niekto robit pravidelne bordel, budes cakat na 10 – 20 dalsi ludi, ktorym to vadi rovnako ako tebe? Alebo sam podniknes nejake kroky aby sa bordel pred tvojimi oknami neodohraval?!
A nemalo by to byt rovnako aj ked ide o narodnu kulturnu pamiatku? Ak mas pocit, ze sa na Topolcianskom hrade deje krivda mas ako obcan pravo sa dozadovat od patricnych uradov o odpoved a pripadne vysetrenie tvojho podozrenia. A tieto urady su zas povinne na tvoj list odpovedat.Petike, niekolko rokov pises o tom ako hrady a hrady su tvoja srdcovka a ako by si velmi rad polozil ruku k dielu. Na vychodnom Slovensku je uz dost hradov, kde sa snazia s tym rozpadom murov nieco spravit. Okrem toho Jasenova pred par rokmi si bol uz niekde? Na Brekove, ktory si onehdy vyhlasil za svoju jednu srdcovku uz tam par “dni” chalani makaju a budu isto radi ak prides pomoct. Alebo z Presova, ak tam este chodis do skoly je problem vybehnut na Saris? Petike, ak je to co som napisal nejak urazlive, prepac nemyslim to nejak utocne, pozname sa predsa len uz dlhsi cas.
-
Nie je mi to trápne ako tak, ale je to… prinajmenšom čudné.
A o niečom to svedčí (čo sa vzťahu miestneho obyvateľstva k ich vlastným pamiatkám týka).
-
Som rád Petike, že si ani po rokoch nesklamal a obratnou argumentáciou “prečo sa to nedá” si si udržal svoj imidž kecálka, čo je šikovný akorát prácou pri klávesnici. Poznám babenu z Košíc, ktorá celé roky chodí pracovať na Uhrovec. Ľudia z Prievidze, Blavy, Záhoria, Prahy, Zlína zase na Lietavu. A predstav si, že názory človeka, ktorý je dobrovoľník a je zo Zlína sú a boli u slovenských pamiatkárov rešpektované a uznané. Ja ako Martinčan idem v lete na Šariš a Hanigovce, na Šariši som už niekoľko dní bol pred dvoma rokmi, keď začínali…
Väčšina tých, čo sa zídu na Brekove pocestuje aj na konferenciu do Bratislavy a tam príde i minister Krajcer, aby si ich vypočul. Bude počúvať tých “obyčajných dobrovoľníkov, ktorích nikto nerešpektuje a nič neznamenajú…” -
Vieš, Rado, mne prekáža celá tá téza “No veď sa ozvi, nemáš problém.”. To je krásne a fungovať to funguje, ale ber do úvahy, že jeden jediný hlas v našej byrokraciou posadnutej krajine úplne zanikne. Papier skončí nanajvýš tak v koši. Na to, aby sa niečo pohlo, treba aspoň pár desiatok hlasov profesionálnych aj dobrovoľníckych. Rád čokoľvek napíšem, podpíšem, blabla – skrátka k niečomu prispejem – ale chcem mať istotu, že nehádžem hrach o stenu, a že to niekto v konečnom dôsledku aspoň raz prečíta a trochu sa nad tým zamyslí.
Apropo, na Brekove som už brigádoval uplynulé leto – ale nechcel som to sem písať ako argument, už len preto, aby ste ma hneď nezačali obviňovať z chválenkárstva. Ja uprednostňujem ostať v pozadí, pracovať obrazne povedané “v kúte”. Rozhodovanie a odbornú kritiku prenechám iným. Necítim sa byť na to kvalifikovaný a nemám najmenší dôvod niekomu rozkazovať, čo má robiť alebo horliť za to, aby sa niečo spravilo. Nie.
V tejto diskusii som len navrhol možnosť nejako upozorniť kompetentných na problém. Nič nikomu neprikazujem, iba som sa pýtal. A nebol som sám, navrhol to tu ešte jeden diskutujúci. Ospravedlňujem sa za to, že som sa sám zdiskreditoval mojou prítomnosťou (mám u vás zlú povesť a zaslúžim si to, lebo som diletant, ja viem). Je mi ľúto, že som zbytočne odviedol diskusiu iným smerom. K Topoľčianskemu sa už radšej nevyjadrujem. Každopádne, je smutné, čo sa tam deje.
-
Miesto toho siahodlhého vypisovania sem si už dávno mohol dať na papier nejakú výzvu, prípadne petíciu. Neberiem do úvahy to, že jeden hlas nič nezmôže. PROSTE ZAČNI !!! Ja ti garantujem, že rovnako ako ty, pripoja podpis aj ostatní, resp. mnoho ľudí aj tu z Obnovy. Nerieš, či formulácia bude tá najsprávnejšia, či sa vyjadríš dosť “fundovane”, proste začni. Najprv kopa rečí a potom, keď pár ľudí tvoja iniciatíva poteší a nadchne, tak cúvnuť, že si ten, alebo onen, alebo niesi a nehať to tak, “lebo tvoj hlas laika nik aj tak počúvať nebude…”, to je strašný amatérizmus. Najhoršie, čo sa môže stať je to, že sa nestane nič. Je iste lepšie sa o niečo pokúsiť a možno neúspešne, ako neurobiť nič a potom ľutovať, že “mohol som, ale nekonal som”. Skrátka začni. Daj pár viet, výzvu na papier, môže to súkromnou mail poštou kolovať, pripomienkovať to a spoločnými silami z toho môže dačo byť. Keď si s touto myšlienkou začal – pokračuj a dokonči ju – please !!!
-
Rado už nechaj Petikeho na pokoji, jasne Ti napísal že sa necíti kompetentný spisovať nejaké múdre petície. Ty si rád púšťaš hubu na špacír, tak keď to tak hrozne chceš tak to zorganizuj Ty a nepros ho !!!
Ja osobne si myslím že budeme múdrejší po konferencii v Blave.
-
Mr. Lietava, dakujem Ti, ze si aj Ty vyjadril k tejto veci, i ked si ma predbehol dnes. Preto mi zostalo snad posledne slovo :)
Naozaj, pokoj tejto zalezitosti, a Petikemu nic nevycitat. Opakujem, ja som sam 3 mesiace dozadu oslovil v tejto a pribuznych veciach rovno MK a MP (podohosp, kvoli Statnym Lesom), a MK SR promptne reagavalo, cenim si, dal som este jedno mail kolecko, ale uz neprislo nic. Proste, nehnevam sa – a viem pochopit, dotycny “top” pan z MRSR zavetril, ze zrejme si s laikom nema co povedat. Preto pri takychto vyzvach by mali byt urcite fundovane argumenty. Jednoducho ja som polrocny amater, Petike dlhsie-rocny.. a jednak nemame zaujem nejakymi vlastnymi listami a vycitkami robit “sumy” na kompetentnych miestach, lebo by sme mohli posramotit urcite prospesnu spolupracu s profikmi zo zdruzeni, a rovnako sme presvedceni, ze takto priamo tito profici sami nechcu zaprotestovat a sa tym nejako “strapnovat”.. :-) Proste to je fakt.
Ano a definitivne, prave tato konfera ma dat aj odpovede na tieto otazky a buduci progres. Rad vas tam osobne spoznam. Ja budem ten sediaci v rohu s bielou paskou cez usta ;-)
Kiezby po mne uz len aktualne TO fotky od kohokolvek nasledovali..
-
Priatelia kliknite si na stránku TU : http://www.topolcianskyhrad.sk/
Tam si preštudujte materiály čo sú verejné ba dokonca sa môžete priamo v diskusii spýtať pána Rybanského na všetko čo Vás trápi a čo Vás zaujíma. Ja som mu tam otázku v diskusii už napísal.
Ahoj všetci skalný stretneme sa v tej krásavici na Dunaji
-
Všetko je ako má byť …
http://www.topolcianskyhrad.sk/index.php?page=fakty
… t. j. :Metodický prístup k obnove hradného jadra Topoľčianskeho hradu
Hlavným cieľom obnovy a využitia pamiatky je jej záchrana a sprístupnenie pre verejnosť, ako kultúrno-historického exponátu a za týmto účelom vytvorenie podmienok pre bezpečný pohyb návštevníkov a ich oboznámenie sa s dejinami a významom pamiatky.
V rámci tohto cieľa sa navrhlo regulované sprístupnenie a teda aj s uzatváranie priestoru hradného jadra (horného hradu). Prístup do jadra sa obnovil v pôvodnom priebehu po zrekonštruovanom moste ponad priekopu a prechádzajúc priestorom parkanu (obranný okruh) vyústi k hlavnej vstupnej bráne. Chýbajúce zrútené úseky parkanového múru sa domurovali do výšky predpokladaných parapetov strieľní. V rámci parkanu sa dosypaním uvolnených zásypov zrekonštruovala historická pochôdzna úroveň a umožnil návštevníkom prechod k západnej delovej bašte, ktorá sa sprístupní novým dreveným schodiskom ako vyhliadkový bod.
Regulácia prístupu do jadra sa navrhla v mieste vstupnej brány za vyústením mostu do parkanu, a to novou osadenou bránovou mrežou.
V samotnom hradnom jadre sa niveleta nádvoria t.č. pre vysoké zásypy neodkryla až na dno, ale len mierne znížila po úroveň parapetov odkrytých okenných otvorov 2. podlažia južného palácového krídla. Týmto spôsobom sa na jednej strane umožnila čiastočná prezentácia odkrytých palácových murív a na druhej strane sa bez potreby odstraňovania všetkých sutín z nádvoria vyriešilo jeho odvodnenie spádovaním terénu cez otvor vstupnej brány.
Na ploche spádovaných sutín v závaloch južného krídla sa realizuje hľadisko prírodného divadla, a to terasovitou úpravou terénu. Hmota závalov bude zo strany nádvoria držaná čiastočne dorekonštruovanou dvorovou stenou, v ktorej sa obnovili okenné a vstupné otvory. Vo východnom okraji palácového krídla sa odkryli sutiny až na úroveň zrútenej klenby pivničného podlažia. Klenba pivnice sa opravila, čím sa umožní sprístupnenie neznámych pivničných priestorov hradu a ich využívanie.
Priestory severnej zástavby hradného jadra budú sprístupnené náznakovo rekonštruovaným dvojramenným kamenným schodiskom, odkrytým archeologickým výskumom. Schodisko je obnovené v pôvodnej trase, avšak s mierne upraveným výškovým stúpaním tak, aby sprístupnilo aj prízemie severovýchodného palácového krídla, kde sa predpokladá prítomnosť pôvodnej kaplnky.
Samotný severný trakt palácového krídla – pôvodný gotický palác, bude sprístupnený až v úrovni 2. podlažia a preto sa závaly sutín v 1. podlaží neodstraňovali. V južnom obvodovom múre sa koruna múru v chýbajúcich miestach domurovala do parapetnej výšky kvôli ochrane návštevníkov. Prístup je riešený v západnom ukončení múru v dotyku s obytnou vežou, a to na spôsob vysunutej ochodze popri južnej stene veže, ktorá bude náznakovo imitovať zaniknutý trámový strop južného palácového traktu. Zrútený severný obvodový múr paláca sa v západnej polovici domuroval do parapetnej výšky 2. podlažia. Pôchodzna úroveň je riešená približne v úrovni dlážky 2. podlažia s možnosťami pekných krajinárskych výhľadov.
Obytná veža zostane naďalej prístupná z plošiny južného traktu dnešným vstupom na prízemí a z tejto polohy bude tiež sprístupnená aj plocha severozápadného palácového krídla . Jeho zrútená dvorová južná stena sa doplnila do parapetnej výšky 2. podlažia.
Vyššie úrovne obvodového múru hradného jadra sa obnovili konzervačnou metódou s čiastočnou rekonštrukciou jednotlivých otvorov s cieľom statického zabezpečenia konštrukcií. Vo východnom priečelí severného palácového krídla, ktoré sa v roku 1999 zväčša zrútilo, došlo len k čiastočnému domurovaniu spadnutej časti, a to kvôli stabilizácii dnešnej prevysnutej ukončujúcej časti fasády.
Plánované napojenie veže a pivničných palácových priestorov na elektrický prúd bude realizované zahĺbenými vodičmi v sitinových zásypoch. Odvodnenie zrážkových vôd z jednotlivých častí areálu horného hradu sa rieši bez vytvárania nových otvorov či prierazov. Hradné jadro bude celkovo odvodnené cez priestor hlavného vstupu pokračujúc cez plochu parkanu až do existujúcej priekopy.
Pri obnove murív sa použil pôvodný druh lomového kameňa, v miestach tehlového muriva sa využila staršia tehla. Dôraz sa kládol aj na zloženie maltovej zmesi, ktorá využíva dlhodobo zahasené vápno, pričom minimálne pridávanie cementu sa uskutočnilo v námáhaných častiach murív (koruny, kaverny a pod.).
Uvedený metodický prístup k obnove neprináša negatívny vplyv na dodnes zachovanú priestorovú skladbu pamiatky, ktorú zachováva v plnej miere ako predmet pamiatkovej ochrany. Rovnako nezasahuje do existujúcej ruinálnej siluety, ktorú takisto vníma ako predmet ochrany. Navrhli sa iba dielčie zmeny v hmotnej podstate pamiatky, ktorými sa cieli dosiahnuť zvýšenie čitateľnosti pôvodného priestorového členenia, a to najmä lokálnym vynesením zasypaných konštrukcií palácov a opevnení hradu nad úroveň terénu a úpravou samotného terénu parkanu a nádvoria či niekdajších interiérov paláca. Na neposlednom mieste navrhované zásahy ako jediné umožňujú zrekonštruovanie pôvodnej prístupovej komunikácie a tiež pohyb návštevníkov po historických trasách.
Ing. arch. Martin Bóna
-
Neviem Lubo čo ti tak vadí, nikoho nenapádam ani neurážam a normálne s Petikem diskutujeme. Snažil som sa hol len povzbudiť aby pokračoval v tom, čo začal, nič viac. A mám ústa, nie hubu, nikomu sa nedoprosujem. Samozrejme že nebudem nič organizovať, len som k téme vyjadril svoje názory – ako ostatní…
-
Názor z celkom inej diskusie, na používanie peňazí pre zmenu zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu na Slovensku:
Viera Šimkovičová |25.01.2010 11:15
-
A mame to tu, fesaci a fesandy..
Chcel by som verit, ze to je len nazor neviem ako vekovo stareho, a rozhladeneho autora.. na co najdlhsiu dobu… ale co ste sa tu viaceri pekne vyjadrili na tuto temu, ako sa moze casom chapat takato rekonstrukcia (hlavne ze to nepadne :), tak prva slovne-oslavna lastovicka je tu..
http://topolcany.sme.sk/c/5790348/zo-zrucaniny-sa-stava-skvost.html
-
Je fajn, že máš zmysel pre humor, aj keď čierny. Ten článok, resp. jeho názov je akceptovateľný naozaj iba dnes.
Ďalší z novinárskych či akých skvostov.
Log in to reply.