Tradičné staviteľstvo – nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva - Architektúra a stavitelstvo

Tagged: cat_stavitelstvo_eko, cat_stavitelstvo_ekono, ekologická výstavba, staviteľstvo

Architektúra a stavitelstvo

Tradičné staviteľstvo – nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva

Posted by palo on 9. februára 2010 at 9:49

Tradičné konštrukčné riešenie a stavba čínskych drevených oblúkových mostov / Traditional design and practices for building Chinese wooden arch bridges: video.

palo odpovedal 13 years, 12 months ago 6 Členovia · 13 odpovede/odpovedí
13 odpovede/odpovedí

pipo

Member
9. februára 2010 at 15:34

Palo snad nieeeee… nehmotny most 8O 8O to ani nebyva. Ani v Cine.
palo

Member
9. februára 2010 at 17:56

V tomto prípade alebo z tohto pohľadu nejde o ochranu existujúcich mostov, ale o zachovanie “know-how”, ako také mosty stavať. V tom filmíku sa hovorí, že dnes žijú už len štyria majstri, ktorí vedia navrhnúť a viesť stavbu takých mostov, a ich priemerný vek je 75 rokov. Okrem nich je ešte ďalších 20 “učňov”, ktorí sa výstavby takého mostu zúčastnili. Má sa zabezpečiť, aby sa táto vedomosť a zručnosť, tradovaná po 1000 rokov, zachovala aj naďalej a aby tí ľudia, čo to vedia robiť, neodskočili k nejakému lukratívnejšiemu zamestnaniu…
eo-ipso

Member
9. februára 2010 at 20:45

:shaking: Zrejme netreba ani za hranice chodiť, aj u nás už vymreli majstri, ktorí niektoré technológie (“know -how”) dokázali v praxi realizovať, napr. postaviť chalupu technológiou nabíjania. Veď pojem “nabíjanica” sa už aj zo slovníka slovenského jazyka vytratil…. :(
palo

Member
9. februára 2010 at 21:00

Žeby bol problém v tom, že ich včas nepodchytilo UNESCO? :roll:
vlcik-tlcik

Member
9. februára 2010 at 21:34

Nie Pali, v štatistike, keď si porovnáš 4 : cca 1.4 mld, tak u nás takí ani neboli a Eo Ipso si ich iba vymyslel, a to som ešte neporovnával štatisticky trvanie ich kultúry a našej, to asi ešte ani nie sme.
eo-ipso

Member
10. februára 2010 at 21:39

:arrow: nemal som na mysli (až) svetové dedičstvo v rámci UNESCO, ale príklad z mnohých, kde ide o “fortieľ / dovednosť” zachovania tradičných techník a technológií…. :happy3:
porsena

Member
11. februára 2010 at 9:24

Dovolil by som si tú situáciu ohľadom nabíjaníc trochu “zjemniť”. Po prvé, verím, že keby sa šikovný človek, ktorý má cit pre remeslo pustil do nabíjanice, tak by sa to vedel postupne naučiť.
A po druhé, neviem či je to stále aktuálne, ale na Slovensku existovala pred pár rokmi minimálne jedna firma, ktorá stavala domy nabíjaním. Ak si dobre spomínam, také rodinné domy stoja v Dvoroch nad Žitavou. V ČR existuje tiež minimálne jedna firma, ktorá stavia nabíjanice.
harp

Member
11. februára 2010 at 12:08

Nemozeme ocakavat, ze by sa s domov s PISE – nabijanice stala masova zalezitost. Bolo by vsak fajn, keby tento sposob stavania domov bol aspon ciastocne zachovany tam kde o to ma investor zaujem a tam kde je to vyzadovane.

Prikladom su skanzeny, ktore murovane/hlinene/nabijane domy postavia s tehly, alebo dokonca porobetonu a potom imituju povrchovu upravu. Vsetko je cporiadku pokial neodpadne omietka.

Pikoska na zaver. Pred vcerom sme uvazovali o stavbe baroveho pultu s nabijanice. Uvidime k comu sa nakoniec dostaneme.
porsena

Member
11. februára 2010 at 12:27

Barovy pult? :D Super, drzim palce.
Naozaj by nebol od veci pracovný seminár na hlinu….
palo

Member
11. februára 2010 at 14:34

… Prikladom su skanzeny, ktore murovane/hlinene/nabijane domy postavia s tehly, alebo dokonca porobetonu a potom imituju povrchovu upravu. Vsetko je cporiadku pokial neodpadne omietka.
Príkladom, ako prostredie deformuje myslenie, som aj ja sám: Keď som pred 7-8 rokmi navštívil skanzen v Szentendre (http://skanzen.hu), bol som “vyvalený”, že hlinené domy stavajú naozaj z hliny… Práve mali rozrobené nejaké nabíjanice.
porsena

Member
11. februára 2010 at 14:55

Bohužiaľ , na “blato” u nás ľudia zanevreli a aj mnohí ľudia z “nášho” fachu na hlinu pozerajú cez prsty…..
palo

Member
16. marca 2010 at 12:02

Nehaňte ľud môj je pravidelná relácia TV SME, venovaná rôznym podobám slovenského folklóru. Nový diel vychádza každý druhý týždeň.

Poznáte jednotlivcov alebo skupiny, ktoré folklór milujú, prezentujú, dokážu o ňom zaujímavo rozprávať a aj ho predviesť ostatným? Vedia tancovať, spievať, tkať, kuť, rozprávať o krojoch, valaškách, výrobkoch zo šúpolia, dreva, kovu, či z čohokoľvek iného? Ovládajú niečo, čo by obohatilo ostatných? Venujú sa činnostiam, ktoré postupne vymierajú? Pošlite nám tipy na karol.sudor(at)smeonline.sk.

Doteraz vyšli dva TV záznamy a články:
Gajdoš Čalamacha zo Slovenskej Ľupče
Fujarista a píšťalkár Milan Plavec

Prečo nie tradičné staviteľstvo???
palo

Member
25. novembra 2010 at 16:41

František Lajčin z Habovky sa vo svojom remesle vyzná. Pre väčšinu ľudí je drevenica symbolom romantiky, ale tento 83 ročný čulý pán sa o starých domoch vyjadruje skôr cez čísla a technické parametre. Je totiž tesár, ale ovláda aj ostatné remeslá, ktoré musí našinec vedieť, ak chce bývať vo vlastnoručne postavenom domčeku.

Aj preto ho zavolali, keď koncom 60-tych rokov vznikalo Múzeum oravskej dediny v Zuberci. Väčšina dreveníc v tomto skanzene bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb. Pán Lajčin bol pri tom.
Čítajte viac a pozrite si videoreportáž Miša Veselského a Karola Sudora z cyklu Nehaňte ľud môj, zverejnenú na tv.sme.sk 25. 11. 2010.