-
Trenčiansky hrad (hrad Trenčín)
-
Rytierske turnaje sa na Trenčianskom hrade o týždeň končia
8. júna 2008 (SITA) – Už len týždeň sa budú medzi vysokými hradbami južného opevnenia Trenčianskeho hradu konať rytierske turnaje na život a na smrť. Skupina Normani, ktorá ich usporadúva, sa totiž na hlavnú sezónu vracia do francúzskeho mesta Sedan. Normani čerpajú pri turnajoch z histórie, konkrétne z druhej polovice 14. storočia vo Francúzsku, ako aj neskoršieho obdobia, keď sa začali okrem súbojov predvádzať aj schopnosti, ako napichovanie krúžkov za jazdy na kopiju alebo trafenie sa do terča. Tento rok však zachádzajú aj do legiend, súčasťou krutého boja o česť i srdce ovdovenej kráľovnej je aj päťmetrový drak chrliaci oheň. Vystúpenia sú organizované každý deň okrem pondelka, cez pracovný týždeň o 11:00, cez víkend o 15:00, za turnaj sa platí vstupné zvlášť, nie je súčasťou vstupného na hrad. V prípade vytrvalého dažďa sa vystúpenie ruší. Posledné vystúpenie je naplánované na 15. júna. Na hrade počas sezóny ešte zostane dobový tábor so strelnicou a kuchyňou, v nepravidelných termínoch sa budú počas sobotných večerov konať aj Nočné prehliadky hradu, tento rok zamerané na návštevu Rimanov v časoch, keď hrad ešte neexistoval. -
-
Slávnosti na hrade s rekordnou účasťou, museli ho zavrieť
TRENČÍN 2. augusta (SITA) – Vyše tisícročný prierez históriou priniesli Trenčianske hradné slávnosti, ktoré sa konali tento víkend na Trenčianskom hrade. V poradí 16. ročník slávností sprevádzala rekordná účasť. V sobotu večer prišlo na hrad asi 6500 ľudí a organizátori ohlásili vypredané. O 20:30 zatvorili brány a ďalších ľudí dovnútra nepustili. V nedeľu bolo na hrade už menej ľudí. “Myslím si, že tento rok si každý návštevník prišiel na svoje. Boli tu šermiari, sokoliari, žongléri, divadlá a tance. Najstaršie vystúpenia boli z čias Ríma, zápasili tu gladiátori. Bola tu samozrejme gotika, ktorá k Trenčínu a Matúšovi Čákovi Trenčianskemu patrí, ďalej renesancia, baroko,” povedal spoluorganizátor slávností Ladislav Sekerka z miestnej skupiny historického šermu Wagus.
Na dolnom hrade bojovali šermiari, vystúpili aj sokoliari či brušné tanečnice. Bojovalo sa aj na hornom hrade a medzi mohutnými hradbami južného opevnenia hradu, kde súperili rytieri na koňoch. Okrem toho bol na hrade aj historický jarmok. Organizátori pre najmenších pripravili minizoo. Deti sa tak mohli napríklad povoziť na oslovi alebo si pohladkať kozu.
Súčasťou tohtoročných hradných slávností bolo aj vyhlásenie siedmich divov Trenčianskeho kraja. Ľudia si v hlasovaní vybrali Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, Beckov a Čachtický hrad, Mohylu Milana Rastislava Štefánika, rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale a Považský hrad pri Považskej Bystrici.
-
Ad posledný odstavec –
Júj ha, hoc som to tušil, aj tak som mierne udivený … Ľudkovia z a okolia Čákovho domínia sú teda skromní, preskromní … na div im stačia kašírované čačky – betónové výlisky – Pálfyho zmotnený zmysel pre gýč … na druhej strane akú tu dookola máme alternatívu? Zabudnutý Uhrovec? Darmo, keď Uhrovec rozdrví čas a zákony fyziky, pospolitému ľudu z môjho rodného kraja to bude šumafuk … Hlas ľudu hlas boží – ale ja aj tak radšej niekde do pekla … -
Do konca letnej sezóny na hrad prišlo 66 tisíc ľudí
TRENČÍN 11. októbra (SITA) – Od januára do konca letnej sezóny navštívilo Trenčiansky hrad 66 tisíc návštevníkov. V porovnaní s minulým rokom návštevnosť pamiatky neklesla, správcovia hradu sú spokojní. Hrad každoročne navštívia desiatky tisíc ľudí, návštevnosť posledné roky pomaly stúpa, no od pádu hradby v roku 2003 neprekročila hranicu sto tisíc za rok.
“Mali sme pomerne dobrú návštevnosť. Oproti iným hradným múzeám neklesla. Tento rok sa na hrade neobjavili ani žiadne nepredvídané udalosti,” uviedla riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. Vlastníkom hradu je Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý v posledných rokoch investoval značné prostriedky do sanácie narušených hradieb. Tento rok vyčlenil peniaze aj na rekonštrukciu.
Múzeum plánuje na dolnom hrade opraviť kasárne zo začiatku 15. storočia, z ktorých ostali len dva vysoké múry. V súčasnosti podľa Babičovej ukončujú statický, architektonicko-historický a archeologický výskum. Na budúci rok chce múzeum začať so samotnou rekonštrukciou. Kasárne by mali nadobudnúť pôvodnú podobu. “I keď to nebude presná verzia,” uviedla Babičová.Pri archeologickom výskume archeológovia objavili nálezy z prelomu letopočtu. Asi dva metre pod úrovňou terénu sa nachádzala keramika, črepiny, mlynské kamene, drobné bronzové predmety, ako sponky a prívesky. „Nálezy sa datujú do neskorej doby laténskej, okolo 50 rokov pred naším letopočtom až do prelomu letopočtu,“ povedal Jaroslav Somr z Trenčianskeho múzea. Kraj tento rok na hrad vyčlenil milión eur. Okrem kasárni sa zameria na plánované odvodnenie hradu. “Sú to najslabšie miesta, najmä voda na hrade spôsobuje najväčšie problémy ako vlhnutie a padanie múrov,” uviedla hovorkyňa samosprávneho kraja Vlasta Henčelová.
História Trenčianskeho hradu sa datuje približne do 11. storočia. Prvou kamennou stavbou bola rotunda. Podľa Somra ju postavili asi v 10. storočí. Ostali z nej len základy, ktoré múzeum prezentuje v prístavbe Barborinho paláca na hornom hrade.
-
Trenčiansky hrad navštívilo viac ako 90 tisíc ľudí
TRENČÍN 27. decembra (SITA) – Trenčiansky hrad tento rok navštívilo viac ako 90 tisíc ľudí. V porovnaní s minulým rokom návštevnosť pamiatky neklesla. Riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová to považuje za relatívny úspech, pretože podľa nej na iných hradoch návštevnosť klesala. Návštevnosť v predchádzajúcich rokoch pomaly stúpala, no od pádu hradby v roku 2003 neprekročila hranicu stotisíc ľudí za rok.
Na hrade sa tento rok neobjavili nepredvídané udalosti. Pracovníci múzea sa zamerali hlavne na výskum pod kasárňami zo začiatku 15. storočia. Archeológovia tam objavili nálezy z prelomu letopočtu. “V budúcom roku budeme pokračovať v odvodňovaní horného hradu. Pripravujeme rekonštrukciu strechy Delovej bašty a prestrešenie amfiteátra, aby sme neboli až tak závislí od počasia. Zároveň sme požiadali o grant na rekonštrukciu a dostavbu objektu kasární,” uviedla Babičová s tým, že rozpočet ešte nie je definitívny.
Trenčiansky hrad sa datuje približne do 11. storočia. Prvou kamennou stavbou bola rotunda. Podľa Jaroslava Somra z Trenčianskeho múzea ju postavili asi v 10. storočí. Ostali z nej len základy, ktoré múzeum prezentuje v prístavbe Barborinho paláca na hornom hrade. Súčasným vlastníkom hradu je Trenčiansky samosprávny kraj, spravuje ho Trenčianske múzeum.
-
Neda mi na toto nereagovat! Toto je tipicke pre nase pamiatky! Ja netvrdim ,ze dotycna pani riaditelka je zla riaditelka muzea,co sa tyka expozicii, ale rozmysla ako rozmysla,— jednoducho mi tam chyba rozum stavbarsky! Oni sa staraju len oto kde aku expoziciu otvorit, a aby im neprsalo na divadielko, ale ze ine miesta tam padaju na hlavy a aj niektore davnejsie zrekonstruovane objekty “vdaka” pouzitiu nevhodnych technologii maju ties zavazne problemy, ktore sa z roka na rok zhorsuju a hromadia, to zda sa nikomu neprekaza! Naco rekonstruovat dalsi objekt?! Je ich tam dost, urcite by sa dali expozicie poupravovat tak aby sa zmestilo vsetko co chcu vystavit. Uz aj tak nemaju na udrzbu hradnych budov a este to chcu rozsirovat?!!
A na spisi je to obdobne! Tam tiez doteraz riaditelka neprisla na to, ze hrad ma aj romansky palac, unikat na slovensku, ale ten sa uspesne rozpada dalej! Obchadzaju ho uz 40 rokov, hoci je to najhodnotnejsi objekt hradu! Co za ludia to sedia na riaditelskych stolickach nasich najvyznamnejsich historickych pamiatok sa pytam?
Hrady a ,zrucaniny rozneho stupna duplom, nie su obycajne budovy a vyzaduju neustalu pozornost a udrzbu.! To by malo byt kazdemu jasne!!!!!! -
Súhlasím strombus72… Na tomto hrade som bol asi najčastejšie v mojom živote zo všetkých navštívených hradov, ale v posledných 5-6 rokoch som sa vždy pri pokladni otočil a šiel preč … Platiť astronomické peniaze za niečo, z čoho mám niekoľkodňovú kocovinu už nemusím … Stačí mi ten detský iluzórny obraz o hrade, kde sa dalo to-čo obdivovať, objavovať, kde som nestretával zamknuté dvere, ostnaté drôty, panelákové prefabrikáty v historickom murive a najmä ten “večný obraz” staveniska … Trenčiansky hrad – grc hrad … Hanba krajského mesta. Ešte by pani riaditeľka mohla načrtnúť, v ktorom storočí sa ujde trocha vápennej malty celému východnému opevneniu dolného hradu s delovým bastiónom pri “Veternej bráne” …
-
Vizualizácií 2. najväčšieho divu Trenčianskeho kraja tu moc nie je, tak pre tých, čo to majú ďaleko, trošku ilustrácii toho, čo si môžu z “divu” dopriať tak nejak pre Slováka najmilšie – “zadarmo” … Trošku ukážok umenia výtvarne nadanej miestnej omladiny i pár exponátov prenesených z pohraničnej pevnostnej sústavy Sudet … prípadne pokusov o sprejazdnenie tých divných jám a priekop … Trenčínu sa proste nedá odolať, tobôž s foťákom vo vrecku …
A napokon tá naša perla po polstoročí “záchrany” … až by oko zvlhlo tým “dojatím” …
-
Nehovoriac o kľučových strielňach a smolných nosoch, ale to je chronicky známe a otrepané.
-
TV Markíza, Televízne noviny 15. 03. 2010
#26 Histórii svitá na lepšie časy -
Ako však povedala, príjmy z hradu predstavujú rozhodujúcu položku v rozpočte a ak by v hlavnej sezóne uzavreli hrad, nemali by príjmy a zisky zo akcií, ktoré sa na hrade konajú. „S prácami preto začneme až na jeseň,” skonštatovala Babičová.
Pri obnove zachovajú dispozíciu budovy
Pri rekonštrukcii sa zamerajú najmä na stabilizáciu a rekonštrukciu múrov a na celkovú pamiatkovú obnovu objektu kasární, ktorá bude vychádzať z historických reálií. Objekt je súčasťou hradného komplexu národnej kultúrnej pamiatky, vzťahuje sa naň najvyšší stupeň ochrany vzhľadom na jeho historickú a architektonickú jedinečnosť.
Preto pri stavebných prácach bude v maximálnej miere rešpektovaná pôvodná dispozícia objektu hradných kasární a pri rekonštrukcii budú používané klasické stavebné materiály. Pamiatkový zámer zachováva obe steny a aj dispozíciu budovy.
Na pôvodných základoch vyrastú ďalšie tri podlažia
„Grant nedovoľuje päť rokov využívať zrekonštruované objekty na komerčné využitie. Plánujeme ich využívať ako ďalšie výstavné a reprezentatívne priestory a reprezentatívnu miestnosť, kde by sa mohli konať komornejšie podujatia, divadelné predstavenia či koncerty,” ozrejmila Babičová.
Ako dodala nové priestory využijú aj na umiestnenie stálych expozícií. Aj na Trenčianskom hrade podľa projektu musia práce ukončiť do dvoch rokov. „Je to veľký objem prác, dúfam, že tie najťažšie prebehnú v období, keď nebude na hrade taká intenzívna návštevnosť, pretože tá je pre nás dôležitá.”
Čítajte viac: TU -
Rekonštrukčné práce na hrade sa začnú až na jar
S opravou Trenčianskeho hradu sa začne až na jar, najskôr sa musí vyriešiť jeho odvodnenie.
Čítajte viac: http://trencin.sme.sk/c/5569113/rekonstrukcne-prace-na-hrade-sa-zacnu-az-na-jar.html#ixzz10r3Pd834
/// prenesené z témy Trenčín ///
-
Časť Trenčianskeho hradu na budúci týždeň uzavrú
TRENČÍN 30. septembra (SITA) – Horná časť Trenčianskeho hradu bude 4. až 8. októbra uzatvorená. Agentúru SITA dnes o tom informovala hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Vlasta Henčelová. Uzatvorená bude časť od hladomorne smerom nahor, dolná časť hradu bude sprístupnená za znížené vstupné. Dôvodom tohto opatrenia sú práce na odvodňovaní hradu, ktoré majú zabezpečiť jeho stabilitu.
Odvodňovanie Trenčianskeho hradu bude stáť približne 133-tisíc eur a je financované z prostriedkov Trenčianskeho samosprávneho kraja. Do konca roka by mali byť práce ukončené. „Bez toho nemá zmysel začať rekonštrukčné práce,“ vysvetlila riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová dôvody odvodnenia. Hrad podľa nej nebol riadne odvodnený, taktiež tam nebola vybudovaná kanalizácia, čo považuje aj za jeden z dôvodov zrútenia časti múra v roku 2003. Všetky ríny a vody sa do konca roka napoja na jedno centrálne odvodnenie, ktoré zachytí väčšinu dažďovej vody.
Log in to reply.