-
Trnava
-
Stovky ľudí objavovali krásu historických pivníc
TRNAVA 5. novembra (SITA) – V centre Trnavy dnes ožili desiatky historických pivníc. Okrem tých, ktoré sú využívané počas roka ako reštaurácie, vinárne alebo pivárne, bolo možné počas Dňa vínnych pivníc nazrieť aj do inokedy neprístupných podzemných skvostov.
Centrum Trnavy je podpivničené prakticky celé. Tie najkrajšie pivnice sú však v jeho najstaršej časti v okolí Baziliky sv. Mikuláša. Jednu z nich otvoril aj Anton Rusnák. ,,Dávali sme ju do poriadku tri roky, vyviezli sme z nej tristo kontajnerov odpadu,“ prezradil. Pod obrovskou tehlovou pivnicou sa nachádza aj menšia. Dvojpodlažné pivnice sú na Kapitulskej bežné, zatiaľ rúškom tajomstva sú zakryté pivnice pod niektorými cirkevnými budovami. Trnavský arcibiskup Róbert Bezák, ktorý si tiež nenechal ujsť prechádzku po trnavských pivniciach, sľúbil, že na budúci rok verejnosti ukáže veľké podzemné priestory pod arcibiskupským úradom.
Dvojpodlažná bola v minulosti aj pivnica oproti františkánskeho kostola. Tak ako väčšina podobných, aj ona bola desaťročia zasypaná odpadom. Dnes je vyčistená, Jozef Viskupič ju zatiaľ otvára len pri príležitosti Dňa vínnych pivníc. V budúcnosti by podľa neho mohla nájsť svoje celoročné využitie, napríklad ako vináreň.
K najvyhľadávanejším patrila dnes stará pivnica na Halenárskej ulici, ktorá je počas roka tiež pred verejnosťou zatvorená. Jednou z mála pivníc, ktorá bola využívaná aj v časoch socializmu ako mládežnícky klub, je priestor, ktorý sa po roku 1989 vrátil jezuitom. Kuriozitou Dňa vínnych pivníc bola niekdajšia pivnica Divadla Jána Palárika, z ktorej pred niekoľkými rokmi vzniklo štúdio pre menšie divadelné formáty. Spolu mohli stovky účastníkov vínneho popoludnia v centre mesta navštíviť približne tridsať pivníc.
-
Trnavčania budú spomínať na kňaza a maliara Teodora Tekela
TRNAVA 21. januára (SITA) – Osobnosť katolíckeho kňaza a vynikajúceho maliara Teodora Tekela si pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia pripomenú počas budúceho týždňa obdivovatelia jeho diela v Trnave. Občianske združenie Trnavské fórum ´89 organizuje v stredu 25. januára o 16. hodine stretnutie pri umelcovom hrobe. Západoslovenské múzeum na druhý deň otvorí výstavu z jeho tvorby pod názvom Slobodný duch Teodora Tekela.,,Tekelovo dielo zostalo hlbokým posolstvom kňaza-maliara o živote naplnenom láskou k Bohu a človeku. Toto posolstvo pripomína pamätná tabuľa vo františkánskom kostole v Trnave, ktorej osadenie realizovalo Trnavské fórum ´89,“ povedal Bohumil Chmelík z tohto občianskeho združenia. V Západoslovenskom múzeu budú vystavené diela zo súkromnej zbierky Trnavčana Jozefa Dendiša, ktoré vystavoval aj v Ríme. Dendiš už niekoľko rokov pripravuje súkromnú galériu, zameranú na prezentáciu Tekelovej tvorby.
Jozef Teodor Tekel vstúpil ako pätnásťročný k františkánom, štúdiá teológie ukončil vysvätením za kňaza. So súhlasom predstavených študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri Maxa Švabinského. V roku 1950 bol spolu s inými rehoľníkmi umiestnený v internačnom tábore, potom sa usadil v Trnave, no vzhľadom na politickú situáciu v krajine nemohol tvorbu vystavovať. Venoval sa hlavne kresbe a pastelom, ale známe sú aj jeho akvarely, v menšej miere olejomaľby a niekoľko sochárskych diel. Podstatná časť pozostalosti Teodora Tekela sa po jeho smrti dostala do zbierok Galérie Jána Koniarka v Trnave.
-
Univerzita sv. Cyrila a Metoda chce súsošie svojich patrónov
TRNAVA 18. februára (SITA) – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave plánuje v tomto roku umiestniť pred svoje sídlo súsošie patrónov univerzity. Pôjde o repliku monumentálneho diela Wiliama Schiffera, ktorého originál z bronzu stojí pred Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Súhlas na umiestnenie súsošia dalo aj trnavské mestské zastupiteľstvo.
Súsošie solúnskych bratov Cyrila a Metoda by podľa riaditeľky kancelárie rektora Kataríny Nyulassyovej malo byť na Herdovom námestí odhalené počas osláv 15. výročia vzniku univerzity, ktoré sú naplánované na polovicu októbra. ,,Škola tým chce zvýrazniť nielen výročie svojho založenia, ale zároveň prispieť k oslavám 1150. výročia príchodu vierozvestcov na územie Slovenska,“ dodala Nyulassyová. Replika súsošia bude vyhotovená z patinovaného epoxidu. Na dielo za niekoľko desiatok tisíc eur sa poskladajú všetky fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda, jej vedenie však plánuje osloviť aj sponzorov.
Sochár a medialér Schiffer vyrastal v Trnave, značnú časť svojho tvorivého života však prežil v Paríži. V Trnave zomrel krátko pred otvorením stálej expozície jeho tvorby v roku 2007. Časť jeho diela je vystavená v Múzeu knižnej kultúry v Trnave, ktoré bude niesť v budúcnosti jeho meno..
Trnavský samosprávny kraj spolu s Trnavskou arcidiecézou, Maticou slovenskou a ďalšími inštitúciami plánuje vyhlásiť na svojom území Rok sv. Cyrila a Metoda.
-
Trnava má zmapované svoje hudobné dejiny
TRNAVA 6. marca (SITA) – Dejiny hudby v Trnave od stredoveku až do druhej polovice 20. storočia zmapovala muzikologička Edita Bugalová v knihe Hudobná Trnava a Mikuláš Schneider – Trnavský, ktorú predstaví dnes, v stredu 7. marca v Západoslovenskom múzeu v Trnave.
Kniha prináša predovšetkým komplexný pohľad na život a dielo Mikuláša Schneidra – Trnavského, ktorého autorka považuje za tvorcu hudobných dejín mesta. Čitateľa oboznamuje s jeho duchovnou tvorbou a zaraďuje hudobného skladateľa do kontextu vývoja slovenskej hudobnej tvorby. Bugalová zdôrazňuje, že na rozdiel od publikácií spred roku 1989 sú v jej knihe o skladateľovi objektívne fakty, neskreslené dobovou ideológiou. Zároveň prináša mnohé dosiaľ neznáme okolnosti vzniku viacerých diel. Autorka nevynechala ani hudobné aktivity historickej Trnavskej univerzity, ale publikuje aj objavné fakty o lokalizácii divadelných sál a priestorov v meste v dávnej minulosti.
Bugalová, ktorá je riaditeľkou Hudobného múzea SNM, sa dlhodobo špecializuje na život a dielo Schneidra – Trnavského.
Knihu Hudobná Trnava a Mikuláš Schneider – Trnavský vydal Spolok svätého Vojtecha s podporou ministerstva kultúry.
-
Reštaurátori chcú kaplnkám baziliky vrátiť pôvodný výzor
TRNAVA 14. marca (SITA) – Gotickým podvežovým kaplnkám v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave by mali reštaurátori prinavrátiť pôvodný výzor z čias ich vzniku. Po dvojmesačnom výskume získali dostatok poznatkov k vypracovaniu projektu, ktorý by umožnil odkryť ich pôvodnú výzdobu.
,,Bola by to možnosť prezentovať kompletný gotický interiér v rozsahu, aký v Trnave a okolí v takomto rozsahu zachovaný nie je. Od podlahy cez steny, farebnú výzdobu na kamenných prvkoch, klenby, až po gotický stôl,“ povedal na záver výskumu južnej Kaplnky Božského srdca Ježišovho Tomáš Kucman z reštaurátorského tímu. Trnava podľa neho o gotickú architektúru prišla vďaka tomu, že bola bohatým mestom. Práve preto sa tu veľa búralo a namiesto starých stavieb sa stavali nové. Nemenej zaujímavou je aj severná Kaplnka svätého Michala Archanjela so zamurovaným gotickým oknom a štukovou výzdobou. Aj tu výskum odhalil pôvodnú výtvarnú výzdobu, ktorú by bolo možné po reštaurovaní prezentovať verejnosti. Výskum financoval Farský úrad v Trnave, ktorému bazilika patrí. Na samotné reštaurovanie kaplniek už bude potrebovať peniaze aj z iných zdrojov.
Bazilika sv. Mikuláša patrí spoločne s Katedrálou sv. Jána Krstiteľa k najvyhľadávanejším pamiatkam v Trnave. S výstavbou kostola sa podľa historikov začalo v osemdesiatych rokoch 14. storočia, hrubá stavba bola dokončená v roku 1421. Odvtedy bola bazilika viackrát prestavovaná. Len pred niekoľkými rokmi prešli rekonštrukciou obe jej veže, obnova interiéru by mala začať práve dvoma podvežovými kaplnkami.
-
V Pam. rezervácii Trnava, v bezprostrednom kontexte areálu slávnej trnavskej univerzity, v susedstve býv. univerzitného kostola sv. Jána Krstiteľa navrhli a zrealizovali rozporuplnú novostavbu? Autorkou je Ing. arch. Andrea Klimková, spoluautor Ing. arch. Pavol Kollár. Stavbu realizoval súkromný investor ako polyfunkčné obchodno-administratívne centrum.
Čo sa rozhodnutia pamiatkárov (KPÚ) podľa mojích informácií nedodržali ich podmienky (najmä ten plechový plášť nemali odsúhlasený).
Čo vy na to?
-
Ak by tá plechová stodola nestála v mestskej pamiatkovej rezervácii, nič by som proti nej nenamietal. Ale toto bol šok. Po zážitku z premiery renesančnej duchovnej piesne Jána Silvána, prechádzka starou Trnavou a človek narazí na toto.
-
Trnava – Leonardo
architekti obvinuju pamiatkarov = “netvorivych” architektov a kunsthistorikov, ze subjektivne a uradnicky sabotuju pracu “tvorivych” architektov. Nuz neviem, nepristupuje prave “tvorivy” architekt subjektivnejsie? Je problem “tvoriveho” architekta respektovat pravidla v historickom urbanistickom mikropriestore a ci jeho fantazia konci pri pouziti velkoplosnych obkladov ci sklenych ci plechovych? Ja osobne si myslim, ze exponovane exterierove plochy a priestory v pamiatkovych rezervaciach by sa rozhodne mali vyrazovymi prostriedkami prisposobit, podriadit historickej zastavbe. Aku kvalitnu a obohacujucu architekturu priniesol tento projekt, ci uz realizacia? Ziadnu. Nie je to kontroverzna stavba, je to skratka zla stavba minimalne v tychto prezentovanych pohladoch v smere na kostol.
Myslienky vyhlasenia pamiatkovej rezervacie musia determinovat sposob “tvorby” v uzemi. Nazory pozri aj : http://www.asb.sk/architektura/stavby-a-budovy/bytove-domy/leonardo-v-trnave-votrelec-v-historickej-zastavbe-5761.html
-
Trochu viac sivý plecháč, ako by bolo dobré. Prvotnou ambíciou exkolegov architektov, bolo prevedenie stereotomickej hmoty v medi, čo malo vytvoriť suverénny a kultivovaný aktuálny vstup do hodnotného prostredia. Otázne je, či to bola tá správna lokalita na formálny akcent v susedstve mestskej dominanty. Prvé požiadavky KPÚ viedli v podstate k zrkadleniu charakteru okolitých budov, omietky, rytmika perforácie, pálená škridla a ako prídavok, gotická parcelácia. Čiže, zaplnenie priestoru neutrálnou hmotou a anachronický návrat k zaniknutej parcelácii. Vnútorné zadanie architekta je neporovnateľne komplexnejšie a neviem si predstaviť, že by z konkrétnych čiastkových požiadaviek bolo možné vytvoriť plnohodnotnú architektúru s vlastnou charizmou. Vzhľadom k tomu, že sa obe strany snažili o diametrálne odlišné ciele a autori neovplývajú nadpriemernou citlivosťou ku kontextu pamiatkového prostredia, predsa len sú na stavbe čitateľné stopy vplyvu KPÚ. Pôvodne sa mi postupné úpravy javili ako degenerácia konceptu, ale výsledok získal svoju tvár. Túto stavbu akceptujem ako aktuálny stav veci, aj keď jej materiálová kontroverznosť asi tak skoro nevyprchá. Pamiatkárom odporúčam pri komunikácii s architektom, zamerať sa viac na spoločnú formuláciu zámeru ako na čiastkové detaily, keď je obom stranám jasný charakter projektu, prídu menšie prekvapenia a plnohodnotnejšie návrhy. Kategórie priestorového pôsobenia objektov v urbanistickom merítku konkrétneho priestoru: akcent, dominanta, neutrálny doplnkový objekt, možno by to fungovalo spoľahlivejšie? Neviem, hrám sa na múdreho :D.
-
Vedecká konferencia Trnava v rokoch 1939 – 1989
Vedecká konferencia s názvom Trnava v rokoch 1939 – 1989 sa uskutoční 25. – 26. apríla 2012 v Aule Pázmáneum Trnavskej univerzity.
Konferencia prináša pohľady na množstvo rôznych historických súvislostí, ktoré mali dôležitú úlohu v novodobej histórii nášho mesta ako napríklad ohlas Viedenskej arbitráže v Trnave, riešenie židovskej otázky, história vysídlencov z Oravy v Trnave, naše mesto v rokoch 1945 – 1948 a snahy o vyrovnanie sa s predchádzajúcim režimom, ŠtB v Trnave a Nežná revolúcia, ale aj kronikári a autori pamätí o rodinných a spoločenských udalostiach alebo osudy politických väzňov či trnavské obdobie v živote MUDr. Jozefa Dosedlu. Nebudú chýbať pohľady do histórie trnavského bankovníctva a priemyselného rozvoja, histórie divadla v Trnave, vojenského archívu a, samozrejme, do histórie trnavského futbalu.
Podrobný program na http://www.trnava.sk/new/aktuality_read.php?readmore=3581
-
Viem ze Trnava nie je uzemie UNESCO, ale kdesi na konferencii unesco som zapocul usmerenie pre vlastnikov, ktori by radi experminetovali v tomto duchu. Vraj by mali zvazit zotrvanie v UNESCO lokalite pokial nie su ochotni strpiet a respekotovat konzervativnost historickeho prostredia a radsej by mali presunut svoje aktivity mimo toto uzemie.
-
[quote=VKotruszova]
Trnava – Leonardo
architekti obvinuju pamiatkarov = “netvorivych” architektov a kunsthistorikov, ze subjektivne a uradnicky sabotuju pracu “tvorivych” architektov.[/quote]
Niečo z kreatívnych prác “tvorivych” architektov.
Čitatelia HN nám pomohli vybrať kontroverzné stavby, ktoré mnohí nenazvú inak ako architektonický „paškvil“.
http://style.hnonline.sk/vikend/c1-55508620-hypermarket-v-kastieli-alebo-sedem-divov-slovenska
-
Možno je to skôr o “tvorivých investoroch” ako architektoch.
Tiež by ma zaujímal opačný názor čitateľov HN, kde by pomohli vybrať najlepšie súčasné stavby v historických centrách hodné nasledovania. (Tiež nechcem byť múdra, ale kvalita – ani pri čitateľoch spomínaného periodika – by to asi nebola – skôr nejaké uni-sex reminiscencie historickej formy v polystyréne a nezmyteľných pastelových farbách. )
-
V Trnave si uctili osobnosť generála Štefánika
TRNAVA 4. mája (SITA) – Osobnosť Milana Rastislava Štefánika si pri príležitosti 93. výročia od jeho tragickej smrti v Trnave pripomenuli predstavitelia mesta, samosprávneho kraja, spoločenských organizácií a politických strán položením vencov pri jeho soche. Viceprimátor Bystrík Stanko v príhovore povedal, že Štefánik sa svojou prácou a nasadením pre slovenský národ, hlavne v rovine diplomacie a politiky, zapísal nielen do dejín Slovenska, ale zanechal nezmazateľnú stopu v európskom priestore. Dodal, že aj dnes je vzorom zdravého národného povedomia, ktoré sa nezakladá na hľadaní nepriateľov, ale na snahe vytvárať vzťahy spolupráce.
Trnava je prvým mestom, kde 19. októbra 1924 z iniciatívy Matice slovenskej odhalili sochu Štefánika od akademického sochára Jána Koniarka. Socha Štefánika je v životnej veľkosti, má 167 cm, a je považovaná za jednu z jeho najvernejších podôb. Pri prvom odhalení sochy bola najvzácnejším hosťom slávnosti 71-ročná matka generála Štefánika pani Albertina so synom Ladislavom Štefánikom, jeho manželkou a dvoma deťmi. V roku 1968 sochu premiestnili na iné miesto, v čase tzv. normalizácie putovala do depozitu.
Štefánikovu sochu v Trnave vrátili do blízkosti pôvodného miesta 4. mája 1990. Aj keď historické záznamy neevidujú pobyt Štefánika v Trnave, známy je jeho blízky vzťah k národnému umelcovi Mikulášovi Schneidrovi-Trnavskému a jeho rodine Slávny hudobný skladateľ vo svojej spomienke opisuje svoj výstup so Štefánikom a s manželkou Idou na vrch Bradlo v roku 1912. Keď dosiahli vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia podelil s nimi o svoje vnuknutie. “Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko,” zaznamenal do svojich spomienok Mikuláš Schneider-Trnavský.
-
Trnavská arcidiecéza po prvýkrát otvorila svoj archív
TRNAVA 11. mája (SITA) – Historické skvosty, ktoré sa zachovali ako svedectvo zložitého vývoja miestnej cirkvi po tom, ako Svätá stolica usporiadala cirkevné hranice v súlade s hranicami Československa, vystavuje Galéria Trnavskej arcidiecézy. Výstavu Cesta k vzniku Trnavskej arcidiecézy – dva medzníky v jej dejinách otvoril dnes arcibiskup Róbert Bezák. Venovaná je 90. výročiu Trnavskej apoštolskej administratúry a 35. výročiu zriadenia Trnavskej arcidiecézy. Výstavný projekt je podľa jej kurátorky Aleny Piatrovej prelomový v tom, že arcidiecéza po prvýkrát dovolila verejnosti nahliadnuť do svojho archívu a zbierkového fondu. Výstava je otvorená denne okrem pondelka až do 30. septembra, vstup je bezplatný.
,,Všetky vystavené diela sú odbornej aj laickej verejnosti prezentované po prvýkrát. Nikdy doteraz neboli vystavené,“ zvýraznila Piatrová. Podstatnú časť expozície tvorí portrétna galéria najvýznamnejších cirkevných predstaviteľov od 16. do 20. storočia, ktorí popri duchovnej správe výrazne prispievali aj ku kultúrnemu, stavebnému a vzdelanostnému rozvoju Trnavy. Medzi vystavenými exponátmi sú umeleckohistorické predmety a archívne dokumenty viažuce sa k dôležitým udalostiam slovenských cirkevných dejín a ich protagonistov, napríklad listina arcibiskupa Petra Pázmaňa z roku 1626, bula pápeža Pavla VI. o zriadení Trnavskej arcidiecézy z roku 1977 či kalich s paténou – dar pápeža Jána Pavla II. Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave pri jeho prvej návšteve Slovenska v roku 1990. K najpôsobivejším vystaveným predmetom patrí portrét kardinála Petra Pázmaňa z roku 1633 od neznámeho autora, ktorý dali vyhotoviť trnavskí františkáni z vďačnosti svojmu mecenášovi po požiari kláštora v roku 1633.
,,Vystavené exponáty pochádzajú výlučne z cirkevných majetkov, a to najmä Trnavskej arcidiecézy a Spolku sv. Vojtecha v Trnave a doteraz neboli nikdy sprístupnené širokej verejnosti. Arcibiskupský úrad v Trnave tak otvoril pre verejnosť svoj archív i umeleckohistorický zbierkový fond, pričom viaceré diela dal pre výstavné účely zreštaurovať,“ uviedla Piatrová. Cieľom výstavy je oboznámiť odborníkov i širokú laickú verejnosť s bohatým umeleckohistorickým dedičstvom Trnavskej arcidiecézy a atraktívnym vizuálnym spôsobom priblížiť málo známe obdobie cirkevných dejín Slovenska úzko späté aj s históriou Trnavy. K obom výročiam Trnavskej arcidiecézy sa v Trnave konala aj vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou.
Log in to reply.