-
Uhrovský hrad
-
Uz som niekolko krat na obnova.sk napisal, ze nepovazujem za stastne pouzivat sutinu pre akekolvek ucely. Aj odvovodnenie najdete ked trochu pohladate cez vyhladavanie. Doporucujem klucove slova: omietka, sutina a zasolenie/sol.
Mam vsak taky nazor ze v pripade nedostupneho hradu akym Uhrovec je, a pri objeme prac na tomto hrade je luxux vozit tam pre ucely murovania piesok, ktory sa fyzikalnymi vlastnostami blizi preplavenej sutine. Som toho nazoru a potvrdzuju to aj realizacie na tomto hrade. Ze upravena sutina tu funguje.
Pokial chceme rozoberat sutinu pre malty vseobecne prosim do novej alebo inej na to urcenej temy. Nech sa drzime hradu Uhrovec.
PS: ked mozem nepouzivam kamennu drvu, vsak vies preco vlcik…
-
Je to stále o Uhroveckom hrade, nebol by som reagoval, ak by neboli napísané kľúčové slová :
lacnejšie, ušetrí, kopu, peňazí, nenávratno, desiatky eur.
[quote=harp] ….nepovazujem za stastne pouzivat sutinu pre akekolvek ucely.
Mam vsak taky nazor ze v pripade nedostupneho hradu akym Uhrovec je, a pri objeme prac na tomto hrade je luxux vozit tam pre ucely murovania piesok.[/quote]
Možno, že je to cnosť z núdze. Lenže všetky skutočné cnosti sú cnosťami z núdze, cnosťami z prinútenia: na takýchto cnostiach budú stáť objekty Uhrovského hradu.
(Mnou zákerne upravený text baťku Vlada Mináča Dúchanie do pahrieb)
[quote=harp]
piesok, ktory sa fyzikalnymi vlastnostami blizi preplavenej sutine. Som toho nazoru a potvrdzuju to aj realizacie na tomto hrade. Ze upravena sutina tu funguje.[/quote]
Ak je to otázka viery, tak ja tomu verím.
PS: Kamennú drvu som spomínal iba z piety k najbežnejšiemu stavebnému materálu aj Hornouhorských hradov.
Písané pre smutného a naštvaného Harpa, letné uhorky (a uhrov) nielen na Uhrovci. Všetky protesty sú vopred zamietnuté.
-
Harp dal : “… ze v pripade nedostupneho hradu akym Uhrovec je, …”
A povedzte mi Kefalín, čo vy si predstavujete pod takým slovom “nedostupný”?
-
Tvoje mierne obmedzene vystupovanie okrem tejto vety -dvoch nebudem komentovat. Je mi jasne ze ty mas svojho boha na inom hrade. Viac do SS.
Ked si Jozef skusi na akykolvek hrad vyniest aspon 100KG materialu. Pochopi ze aj hrad ku ktoremu sa dostane automobil moze byt nedostupny. Dovtedy nema zmysel o tomto diskutovat.
-
… som rád, že sa nemusím vďake tebe nikam so 100 kg trepať. Rád dobrovoľne pochopím, čo by som v opačnom prípade pochopil, až po odporučenej drine … Vďaka. Len by som poprosil, aby sa zmysel akejkoľvek diskusie neblokoval mojou lenivosťou …
-
Takze ked sa debata skludnila. Nieco malo k dostupnosti hradov ako je Uhrovec. Podla mojich skusenosti su najhorsie hrady ktore su stavane kaskadovite. Tamnemozete postavit jednu transportnu vezu. Najlepsie su na tom hrady ktore su na rovinke – logicky. Aj ked napriklad Filakovo ktore je na rovinke je stavane kaskadovite a mozem potvrdit ze to nie je ziadna slava.
Ako vieme na hrad mal obrannu funkciu. A bohuzial sa staval na miestach castokrat tazko pristupnych. To nam komplikuje situaciu v dnesnej dobe. Dopravovat piesok na nadvorie horneho hradu na uhrovci je sice jednoduchsie ako tahat sutinu napr. na Gymes, ale rovnako zbytocne, ked ju vieme upravit. Okrem toho – co sa v debate nespomenulo. Sutina sa modifikuje dovezenym pieskom.
Koniec koncov aj na Lietave som robil prve skusky zahlinenia sutin ja. Lubo si to dobre pamata. Tiez je po zmiesani s pieskom velmi dobre pouzitelna bez plavenia.
V ocakavani priatelskej debaty vas pozdravujem…
-
Žiada sa mi podotknúť niečo k problému zasolenia či nezasolenia sutiny či piesku.
Piesok bez akéhokoľvek obsahu solí by sa dal získať hádam len drvením kremeňa. Piesok, ktorý vznikol v prírode zvetrávaním a usadzovaním, vždy – dovolím si trvdiť – nejaké soli obsahuje. Ak by neobsahoval, nemohla by sa na ňom žiť nijaká vyššia (v botanickom význame) rastlina. Ako na plastových granulách. A nevidel som ešte kopu piesku, na ktorej by sa neuchytila nejaká tá tráva či iná rastlinka.
Presnejšie by preto bolo hovoriť o miere zasolenia – ktorá je pre naše potreby ešte prijateľná a ktorá už nie.
Koniec-koncov, aj uhličitan vápenatý je z chemického hľadiska soľ…
-
[quote=palo]
Presnejšie by preto bolo hovoriť o miere zasolenia – ktorá je pre naše potreby ešte prijateľná a ktorá už nie.
[/quote]
Súhlasím Paľo, ale okrem chemických sú tu aspoň pre mňa aj mechanické, resp. fyzikálne vlastnosti.
Napríklad suť obsahuje aj kúsky malty ochudobnenej o vápno, čiže dosť degradovanej. O “refrešingu” horúcej malty
viem, tam by som sa ani tak veĺmi nebál, ale tu sa používa hasené vápno. Otázka, vidíš v tom nejaký rozdiel?
Ešte aby si niekto nemyslel, že chcem spochybňovať používani sute na Uhrovci. Určite nie, iba mám otázky na ktoré nepoznám odpoveď, preto to je pre mňa otázka skôr viery, ako skutočného poznania. Ako som už poznamenal, ja tomu verím, iba nie bezvýhradne.
Otázku resp. konštatovanie, či mám svojho Boha na Uhrovci by som nechal na pánov Horanského a Matejku, Paľa a Pištu.
-
Je spravne bezvyhradne neverit vsetkemu co sa pise a hovori. Upadnut do stereotypu hlavne pri obnove pamiatok je zakladom pruseru. A tke prusery vidime na kazdom kroku. Ked niekto pouziva slepo roky tu istu technologiu bez obmeny a plosne.
Na druhu strannu si vsak myslim, ze ovela vatsim pruseom na hrade ako vapenec obsiahnuty vo vyzretej malte su napriklad zvery na niektorych hradoch, ciastocne aj na uhrovci. V miestach kde sa zdrzuju moze miera zasolenia (ako spravne uvadza palo) dusaicnanmi a inymi lahko rozpustnymi solami dosiahnut neziadane hodnoty. Co vy na toto?
Prosim odpovede sem:
http://www.obnova.sk/diskusia/hladna-koza-ako-hlavny-hradny-konzervator
-
Harp mohol by si sem pridat sľúbené fotky prosim ta. Dikes
Log in to reply.