-
Uvod do cistenia starych kramov – meď a jej zliatiny
Po dlhšej prestávke budeme pokračovať v kurze purgátorčiny kovom rovnako dôležitým ako železo ale zato ušľachtilejším a na vzhľad krajším.
Meď (Cu)
Samotná meď nie je z purgátorského hľadiska až taká zaujímavá, pretože sa v čistom stave vyskytuje iba zriedka – mince, šperk, hudobné nástroje, kotle, kuchynský riad, trubkové a elektrické vedenia, plechy. Surová hutnícka meď obsahuje len 94 až 97 % Cu. Elektrovodná meď (rafinovaná) dosahuje až 99,95 % Cu. Dôležité sú pri nej jej vlastnosti. Je výborným vodičom elektrického prúdu a tepla. Taví sa pri 1083,4 °C. Zahriata meď a jej zliatiny rýchlym ochladením zmäkne, pomalým ochladením nadobúda pôvodnú tvrdosť. Pokiaľ meď obsahuje 0,1-0,3% olova je lámavá za tepla i studena a hodí sa iba na odlievanie. Rovnako prítomnosť už 0,15% arzénu, antimonu a vizmutu robí meď nevhodnú na akékoľvek tvárnenie. Prítomnosť fosforu podporuje roztápanie medi ale pri spracovaní za tepla je lámavá. Síra a kremík robia meď drobivou a lámavou.
Meď koroduje vo viacerých úrovniach. V prvej sa pokrýva tenkou, vcelku kompaktnou vrstvičkou červeného kysličníka meďného (Cu2O). V druhej fáze sa vytvára čierna vrstvička kysličníka meďnatého. V tretej fáze sa na medi vytvára, pôsobením vo vzduchu obsiahnutej vody, kysličníka uhličitého, síranov atď. vrstvička zelenej patiny. Pri atmosferickej korózii môže vznikať napr. zásaditý síran meďnatý, pri pôdnej korózii zväčša zásaditý uhličitan meďnatý. Na tvorbu patiny má veľmi nepriaznivý vplyv, najmä vo vlhkom prostredí, prítomnosť chlóru. Patina sa vo všeobecnosti delí na:
1) ušľachtilú (zásaditý uličitan meďnatý)– hladkú, sklovitú, zachovávajúcu rytý dekor; farba patiny je podľa chemického zloženia od svetlozelenej až po modrozelenú,
2) divú (zásaditý uličitan meďnatý a oxichloridy medi) – drsný, nepekný vzhľad, ničí rytý dekor, tmavozelená farba. Sivozelená, mäkká „patina“ rozkladá kov do hĺbky.
Archeologické predmety majú patinu zložitejšiu. Problematika korózia zliatin medi je iná pri mosadzi ako pri bronze, komplikovaná a pre purgátora zväčša okrajová.
Pre purgátora je dôležité identifikovať najmä zliatiny medi, s ktorými sa stretá najčastejšie.Zliatiny medi so zinkom (Zn)
Najznámejšou zliatinou medi so zinkom, ktorý tvorí jej základnú zložku, je mosadz. Známa od pradávna, rimanmi nazývaná aurichalkum (72-88 Cu + 28-12 Zn). Prvá mosadz vyrobená tavbou medi a kovového zinku pochádza z roku 1781. Zinok dáva medi väčšiu tvrdosť a ponecháva jej ťažnosť. Farba mosadze sa mení podľa zloženia, no najčastejšie ze zlatistá. Dá sa dobre pájať a leštiť.
Mosadze sa v súčasnosti delia podľa počtu zložiek a ďalšej hlavnej prísady nadvojzložkové mosadze,
tombak (do 20 % Zn),
hlbokoťažná mosadz (30 % Zn),
automatová mosadz (s prísadou olova určené na obrábanie).Najvyšší využívaný podiel zinku v mosadziach na tvárnenie je 42 %. Maximum pevnosti mosadze je pri 46 % Zn, maximum ťažnosti pri 30 % Zn.viaczložkové mosadze:
hliníkové,
kremíkové,
cínové,
mangánové,
niklové,
mosadzné spájky.Prísady cínu, hliníka a kremíka zvyšujú pevnostné vlastnosti (legovanie a zjemnenie zrna) a odolnosť proti korózii. Pokiaľ je mosadz určená na tvárnenie, podiel zložiek je obmedzeny maximálne na 3 % Al, 3 % Si a 1 % Sn.
Prísady mangánu a niklu spevňujú mosadz a zlepšujú odolnosť proti korózii. Mangán býva zastúpený maximálne do 3 %, pretože zhoršuje tvárnosť, naopak nikel býva zastúpený až do 20 % pretože tvárnosť zlepšuje. Niklové mosadze sa dajú leštiť a sú vhodné na pokovovanie, preto sa používali na výrobu príborov a ozdobných predmetov.
Mosadzné spájky patria medzi tvrdé spájky, pre mechanicky namáhané spoje. Sú vhodné pre spájanie kovov s teplotou tavenia nad 1000 °C.Podľa účelu sa mosadze rozdeľujú na
– tvárnené,
– zlievárenské.
Pre purgátora je však rovnako dôležité poznať zloženie mosadze a jej modifikácií vyrábaných pred rokom 1950.
Použitie, názvy a zloženie zliatin je v tabuľke.
Zliatiny medi s cínom (Sn)
Ušľachtilejšou je zliatina medi s cínom, ktorý tvorí jej základnú zložku, označovaná ako bronz (v súčasnosti bronzy). Cín robí meď tvrdšou ako zinok ale robí ju aj menej ťažnou. Preto sa bronz používa iba na odlievanie. Farba bronzu sa môže pohybovať, podľa zloženia od medeno červenej až po strieblistú. Prísada uč 2% zinku robí bronz ľahšie roztopiteľným a leštiteľným. Malá prísada železa (1-1,5%) robí bronz tvrdším, roztopiteľnejšým a prostým bublín. Zliatiny s obsahom 1-2% cínu sú kujné za studena. Pokiaľ sa obsah cínu pohybuje od 5-15% je bronz kujný iba za tepla. Nad 15% cínu je bronz krehký.
Bronzy sa delia podľa počtu zložiek a hlavnej prísady na
dvojzložkové bronzy:
cínové bronzy, obsahujú do 20 % cínu,
olovené bronzy, obsahujú do 10 % hliníka a 2 až 8 % ďalších prísad (mangán, nikel, železo),
hliníkové bronzy atď.
viaczložkové bronzy:
cínovo-olovený bronz,
červený bronz atď.Podľa účelu sa bronzy, podobne ako mosadz, rozdeľujú na
– tvárnené,
– zlievárenské.
Pre purgátora je však rovnako dôležité poznať zloženie bronzu a jeho modifikácií vyrábaných pred rokom 1950.
Použitie, označenie a zloženie zliatin je v tabuľke.
Na žiadosť autora 10. 1. 2007 zmenil Saša. -
21 odpovede/odpovedí
-
Na rozdiel od konzervovania železa, kedy v 95% zásahov treba korózne splodiny odstrániť pri medi a jej zliatinách narazí purgátor na prvý vážny axiologicko-etický problém, či skôr dilemu. Pretože jeho konečné rozhodnutie závisí od subjektívneho hodnotenia, veľmi ťažko sa dovolá pomoci a ani v odbornej literatúre nenájde jednotné stanovisko. Touto dilemou je správne rozhodnutie či korózne splodiny (patinu) zachovať alebo odstrániť. Správne sa môže rozhodnúť iba ten, ktorý má skúsenosti a vie si predstaviť následky svojho počínania, ktoré sú, pokiaľ sa rozhodne patinu odstrániť, vždy nevratné. Ak purgátor pracuje sám pre seba, má to jednoduché – nie je viazaný nikým a ničím. Pokiaľ však pracuje na cudzom predmete je už viazaný etickým pravidlom zakazujúcim cudzí predmet poškodiť. Jednoducho, nesmie predmet znehodnotiť. Najväčší problém však nastane, keď má purgátor pocit, že predmet reprezentuje aj niečo viac než len hmotu a trhovú cenu (čo si väčšiana vlastníkov aj myslí). Vtedy by si mal preštudovať niečo o zásadách múzejného konzervovania a reštaurovania a oboznámiť sa z muzeologickým riešením tejto problematiky.
Nábojnica 12,7×108 s troma štádiami čistenia mosadze. A – pôvodná patina, B – pôvodná patina odstránená, vrstva kysličníku meďného, C – holá mosadz.
I keď nemám priestor na obšírnejšiu analýzu aspoň základné purgátorské zásady pri práci s predmetmi z medi alebo jej zliatin: pokiaľ je identifikácia materiálu pozitívna snažte sa identifikovať typ (atmosferická, pôdna) a druh korózie (ušľachtilá, divá),
ak ide o terénny nález, predmet nevysúšajte a snažte sa ho udržať vo vlhkom stave,
prácu na predmetoch s vyvinutou patinou vždy začínajte vyluhovaním v destilovanej (prevarenej) vode a priebežným odstraňovaním nečistôt tvrdším štetcom alebo zubnou kefkou (čistidlo by malo byť vždy mäkšie ako čistený materiál); s úspechom môžete použiť zohriatu vodu, ktorá urýchluje rozpúšťanie nežiadúcich solí – nikdy do nej nevkladajte studené predmety, zohrievajte ich spolu s vodou,
zistite či nejde o kombináciu s iným materiálom – železom, striebrom atď., ak je predmet tausovaný (vykladaný), napr. striebrom, treba postupovať zvlášť opatrne,
pokúste sa predmet identifikovať (niekedy to vôbec nie je ľahké),
rozhodnite či korózne splodiny zachováte alebo odstránite; vo všeobecnosti možno postupovať podľa týchto zásah:
Korózne splodiny, resp. patinu odstránime ak korózne splodiny neidentifikujeme ako patinu,
predmet je súčasťou funkčného celku, napr. hodiny, prístroje,
predmet je súčasťou výzdoby celku alebo nesie výzdobné prvky, napr. kovania,
predmet sa bude používať spôsobom, ktorý vylučuje zachovanie patiny, napr. kľučky, príbor.Korózne splodiny, resp. patinu neodstraňujeme pri predmetoch, u ktorých možno predpokladať archeologický pôvod,
minciach,
predmetoch kde patina je súčasťou ich estetickej integrity, napr. jej umelé vytvorenie bolo zámerom autora plastiky,
predmetov kde patina je súčasťou ich reprezentačnej hodnoty, napr. dokladá stav predmetu po sto rokoch na dne rybníka,
predmetoch, pri ktorých máme pochybnosť o správnosti jej odstránenia.Vo všeobecnosti platí, patinu ľahko odstránite ale nikdy neobnovíte v pôvodnej kvalite.
pokiaľ sa predmet skladá z viacerých častí alebo ide o kombinované materiály treba vykonať technický rozbor a nákres predmetu, ktorý vám pri jeho skladaní často preukáže neoceniteľné služby. Vítaná je aj digitálne, obrazové zdokumentovanie predmetu (nešetrite snímkami). Pred vlastným zásahom by ste mali vedieť ako predmet fungoval.
po vyčistení podrobne preskúmajte predmet a hľadajte značenia, ktoré vám často pomôžu pri jeho presnejšej identifikácii, datovaní atď.
veďte si písomnú dokumentáciu o zásahu a priebežnú obrazovú dokumentáciu; je to nevyhnutná podmienka štandardnej úrovne purgátorského zásahu, vaša referencia a s odstupom času nenahraditeľný zdroj informácií, o ktorý sa môžete s nami podeliť na obnove.
Po vyčistení nábojnice sa objavilo značenie a ďalšie znaky umožňujúce jej presnejšiu identifikáciu. Podľa značenia bola vyrobená v roku 1941 a podľa deformácií na obvode, ktoré spôsobili súčiastky mechanizmu zbrane bola vystrelená z veľkokalibrového sovietskeho gulometu DŠK 38.
Pokiaľ ste dospely k názoru, že korózne splodiny treba z predmetu odstrániť máte na vybratie niekoľko spôsobov:
Nábytkové kovanie, mosadz, Rakúsko-Uhorsko, 1890-1910. Na najvyšších miestach ošúchané miesta až na červenú vrstvičku kysličníku meďného. na odstránenie použijete nasýtený roztok Chelatonu 3 (Complexon III), zvýšená teplota roztoku vítaná,
na odstránenie použijete niektorú z organických kyselín, napr. kyselinu citrónovú v koncentrácii 3 – 10%; osobne neodporúčam používať kyselinu šťaveľovú, ktorú považujem za nebezpečný jed,
na odstránenie použijete kyselinu fosforečnú v koncentrácii 10%, nevýhodou je, že takto použitá kyselina nie je vhodná na odstraňovanie koróznych splodín zo železa, pretože na železných predmetoch sa vyzráža meď,
čpavok (čpavková voda) v prípade potreby doriedená na 10%.
Tento “nepekný” obrázok dokladá, že ani jedno kovanie nemusí byť zložené z častí vyrobených z rovnakého druhu mosadze. Čím červenšia mosadz, tým väčší obsah medi. Prvé čistenie čpavkom,
5 minút.
Pokiaľ je predmet tvorený kombináciou, napr. železa a mosadze, nezabudnite pri čistení železa ohrozené časti mosadze separovať. Vo všetkých prípadoch treba postupovať veľmi opatrne, predmety nenechávať v roztokoch dlhšie ako 5 minút, prebežne ich čistiť a po odstránení koróznych splodín neutralizovať, opláchnuť pod tečúcou vodou a vysušiť. Väčšinu mosadzných predmetov treba preleštiť (ručne alebo strojovo), prifarbiť (podrobnejšie TU) alebo nanovo patinovať (podrobnejšie TU).
Pokiaľ sa predmety majú ďalej používať, záverečné konzervovanie odpadá. V opačnom prípade sa spôsob záverečného konzervovania riadi účelom, ktorému predmet slúži. Je iný pri súčiastke hodinového stroja a iný pri liatom kovaní nábytku. Najlepšie sú mikrokryštalické vosky (KRNB). Laky používajte s mierou a v zriedenej forme alebo vtedy, keď bol predmet lakovaný.
Vyčistené a preleštené kovanie. Lakovaná iba rozeta.
Ak ste sa rozhodli korózne splodiny – patinu zachovať, treba v prvom rade predmety očistiť v destilovanej (prevarenej) vode s prídavkom saponátu pomocou tvrdšieho štetca alebo kefky. Dajú sa použiť aj mäkké mosadzné kefky alebo kefky s kombinovaným vlasom (kov/silon). Možno použiť aj zubárske rotačné kefky, pokiaľ máte zodpovedajúce strojové vybavenie (Proxon). Na odstránenie nečistôt možno použiť aj rôzne svojpomocne vyrobené náčinie – škrabky, nožíky, bodce, ktoré by však mali byť (pokiaľ je to možné) z mäkšieho materiálu ako je predmet. Pamätajte, že zošmyknutie skalpelu zanecháva neodstániteľné stopy. Divú patinu v malom rozsahu neodstraňujte ale ju zbavte agresívnych látok opakovaným vyluhovaním v zohriatej destilovanej vode. Výhodné je patinovaný predmet zbaviť chloridových iontov vymývaním v 5% roztoku sódy (uhličitan sodný, nitrun, Na2CO3 *).Očistené a vyčistené predmety sa na záver sušia 1-3 hodiny, podľa veľkosti a rozsahu poškodenia.
Napriek mnohým autorom si myslím, že samotná patina je najkvalitnejšou konzervačnou úpravou akú predmet z medi alebo jej zliatiny môže mať. Iba pri predmetoch rozrušených koróziou, resp. zdobených tausiou odporúčam predmet (ešte za tepla) napustiť zriedeným akrylátovým lakom. Dôležité je aj uloženie takýchto predmetov v bezprašnom prostredí bez extrémnych výkyvov teploty.____________________
* Dôvod, prečo sa venujem sóde je jednoduchý. Na webe nájdete často scestné a nebezpečné informácie i keď nejde o jedy a výbušniny. Názor mnohých na obnove je, že internet dá záujemcovi základnú orientáciu a on si už (ten chudák) nájde potrebné informácie sám. Surfnite si teda SEM (natron nie je sóda ale hydroxyd sodný), SEM alebo SEM (štvrtý odstavec zdola) a uvidíte, že tie smerovky – neukazujú nikam. -
Nóó, vskutku jsi nezklamal co se rozsahu a výpovědní hodnoty týče, pane docente. Díky za důvěru při zařazení odkazů na mé -v porovnání s tvými- skromné příspěvky. :)
-
Myslim, ze vdaka nieje na mieste. Tvoje prispevky mi usetrili kopu roboty a casu. Bodaj by takych “skromnych” prispevkov bolo na obnove viac. Mam vsak jednu otazku. V 19. a scasti aj v 20. storoci sa na odliatky pouzivala zinkova zliatina oznacovana na Slovensku ale aj v Madarsku ako “spiater (špiater)”. Odlievalo sa z nej takmer všetko, skrinky hodin, drobna plastika, kovania apod. Nevies o nej nieco blizsie, popripade ceske pomenovanie.
-
Dnes som dostal od redaktorky obnovy interny mail v zneni – Co tu strasis, mas byt na lieceni. Nechapem celkom jeho druhu cast ale prvu som pochopil dokonale.
-
Myslim, ze vdaka nieje na mieste. Tvoje prispevky mi usetrili kopu roboty a casu. Bodaj by takych “skromnych” prispevkov bolo na obnove viac. Mam vsak jednu otazku. V 19. a scasti aj v 20. storoci sa na odliatky pouzivala zinkova zliatina oznacovana na Slovensku ale aj v Madarsku ako “spiater (špiater)”. Odlievalo sa z nej takmer všetko, skrinky hodin, drobna plastika, kovania apod. Nevies o nej nieco blizsie, popripade ceske pomenovanie.
Prislo eMailom…
Vážený pán Michal,
Náhodou som zablúdil na stránku Obnovy a v niektorom príspevku som našiel asi toto : …. Špiater sa v slovenských a maďarských prameňoch uvádza …..autor príspevku medzi iným možno tež natrafil i na popis, ktorý som i ja našiel na maďarskej stránke ako popis zliatiny používanej na ozdobné kovové prvky na budovách .
V preklade časti o zložení je to …. najväčšia časť cínu, malá časť medi a olova… Označenie špiater pre zliatinu takéhoto zloženia možno nájsť aj v staršom českom technickom slovníku.
Podľa mojich vedomostí sa špiatrom nazýval zinok a zliatiny zinku s malým množstvom iných prvkov / v dávnejších dobách to mohli byť i nežiaduce prvky ktoré sa do zliatiny dostali /
Zinok sa používal hlavne pre jeho veľmi dobré zatekanie pri odlievaní – túto vlastnosť vnáša aj do zliatin. Má ale i niektoré nepríjemné vlastnosti s ktorými treba počítať pri spracovaní , používaní a ochrane.Ako informácia na vysvetlenie je to asi všetko, možno niekedy o špiatri i viac.
S pozdravom Peter.
-
zdravim vas
ja by som chcel predostriet jeden problem mimo tuto temu,
ja som sa miesto do starych pustil do tvorenia novych kramov a
mam dojem, ze vy mate potencial poradit mi aj s takymto problemom:som umelecky kovac a prestalo ma bavit pracovat len s ocelou a tak
som sa pustil do kutia z medi. zo zaciatku som ju upravoval len tak
ze som okefoval okuje, potom som vylepsoval niektore detily tak,
ze som ich opatrne napustal teplom – ako sa med zohrieva oxidaciou
vznikaju rozne farby. ked som ale svoje vyrobky sledoval, zistil som
ze casom stracaju lesk a farbu.
Ja by som potreboval pomoct poradit s tymito problemami – keby
som chcel medene okuje odstranovat chemicky morenim, alebo opalovanim
(vsade sa z kefou nedostanem a aj po dokladnom okefovani zostanu miestocka
so zazratymi oxidmi) aku chemikaliu by ste mi poradili a nasledne potom
ako ju stabilizovat (odstranit vsetky zbytky chemikali z povrchu aby sa dalej
nemenila)
potom keby som takto uprvenu med napustil teplom, ako by sa
dala zakonzervovat, aby si zachovala svoj lesk a zive farby (rozmislal
som nad tymi mikrovoskami – na vicerych miestach sa spominaju – nemohli
by ste mi poradit daky nazov, podla nehoby som si nasiel predajcu )
(a ci by boli mikrovosky vhodne aj na mechanicke casti) -
s osetrovanim medi nemam vlastne skusenosti, mnooo… co to som pre zvedavych a narocnych zistila u svojej staro-novej kolegynky…
najskôr treba výrobky dôkladne odmastiť a oprať od všetkých nečistôt, opláchnuť vo vode a:
moriť vo vodnom roztoku:
kyselina sírová 10-15%,
alebo
kyselina chlorovodíková 7-10%
teplota 20 – 25°C, čas ponoru 30 – 60 sec,
opláchnuť vo vode apasivovať v roztoku:
oxid chrómový 200 g/l
kyselina sírová, koncentr. 16 ml/l
chlorid sodný 5 g/l
teplota 18-25 °C, čas ponoru 30 – 60 secOpláchnuť v destilovanej vode, potom v denaturovanom liehu a ihneď po osušení ponoriť do riedkeho laku (ako najlepší je osvedceny polyuretanový).
Nechať vytvrdnúť.ALEBO
je možné použiť opalovanie medi a jej zliatin v roztoku:
250 ml kyselina dusičná, koncentrovaná
150 ml kyselina chlorovodíková, koncentrovaná
100 ml etanol(lieh)
500 ml destilovaná voda,
teplota okolia, čas ponoru 10 – 30 sec
a ďalej postup ako po pasivácii…tieto postupy su pre vysledny leskly efekt… existuje vsak aj matne opalovanie alebo patinovanie medi v roznych farbach…
kolegynka zdoraznuje…
pred morenim, resp. opalovanim dokladne odmastit povrch, aby bol dokonale zmacany… ani len otlacky prstov… pretoze inak ostane povrch flakaty… skaredy a to sa uz neda ani naslednym morenim odstranit…
na odmastenie pouzit prostriedky urcene na cistenie medi, prip. technicky benzin, aceton… vsetko zavisi od stupna znecistenia…uskalienka zdoraznuje…
zvysana opatrnost pri praci s chemikaliami… zieravinami… dodrzat bezpecnostne postupy… ochranne pomocky…
viac o bezpecnej praci s chemiou v prispevkoch od docenta, uskalienky v teme: Úvod do mechanického a chemického čistenia starých krámov
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=1270&postdays=0&postorder=asc&start=20&sid=bf3400345a734319abfeadb7d6f333a3ZAKLADNE PRAVIDLO – OPAKOVANIE JE MATKOU MUDROSTI :)
vzdy vlievat koncentovanejsiu chemiu do menej koncentrovanej… napr. kyselina do vody… nikdy nie naopak!!!
ak sa da, vzdy vlievat cez lievik ponoreny do vody, pripadne roztoku… vyhybat sa vlievaniu na povrch hladiny… hlavne u HCl…dostatocny pristup cerstveho vzduchu… gumenne rukavice… okuliare… respirator…
-
Mnooo……..
adeptom purgatorskeho remesla len pripomeniem, ze uskalienka uvadza receptury vhodne pre VYROBU medeneho tovaru, ktore nie su celkom tie najvhodnejsie pre UDRZBU starych kramov.
Pre duchampa tu mam…
:D
-
Dakujem vam za pomoc a podrobny postup, len malim uskalim je, ze moje objekty su dost velke a na to, aby som ich mohol ponarat. Potreboval by som privelke nadoby a aj velke mnozstvo chemikalie – dufam, ze sa mi podari problem zvladnut alebo obist.
Ku kramom (novym/starym) – kamarat noziar miporadil konzervacny olej KONKOR 101 ktorym konzervuje cepele z damascelskej ocele. Skvele je na nom to, ze neposkodzuje patinu ani vrstvu oxidov. Funguje skvele na ocele aj na zliatiny medi (ine som neskusal) teda ak chcete konzervovat citlivu vec a mate zabrany ju lakovat, zda sa mi konzervacny olej dobra volba.
-
Moj dobry znamy, konzervator riesil odstranovanie korozie z vacsich predmetov tak, ze ich oblozil papierovou vatou namocenou do roztoku a potom sa staral aby navyschli. Vysledky boli apo pri ponore len by som odporucal odskusat rychlost posobenia. Sam som to nerobil preto treba byt opatrny.
Konkor mam osobne vyskusany, je vynikajuci ale tiez treba davat pozor. Rozpusta brunyr – hnedenie na hlavniach. Taaakze, ako stale pise docent nove veci treba najprv odskusat. -
Dakujem, samozrejme vsetko treba najprv odskusat, lebo vpliv moze mat secko, od teploty po vlhkost, sikovnost a aj postavenie hviezd netreba zanedbat:) no mne prave kolega hovoril, ze konkor je skvely najme kvoli tomu, ze neha brunyr na pokoji… no popytam sa (lepsie by bolo skusit no nemam na com)
-
Dobrý….
Ssom tu noví a neviem či píšem správne.
Hladám postup ktorý bi mi pomohol,potrebujem vyleštiť bronzové sochy do absolutneho lesku.
pomôžte mi dakujem/// redakcna uprava /// presunute z inej temy…
-
na odstránenie použijete niektorú z organických kyselín, napr. kyselinu citrónovú v koncentrácii 3 – 10%; osobne neodporúčam používať kyselinu šťaveľovú, ktorú považujem za nebezpečný jed,
Dobrý deň, dovolil by som si malú poznámku k použitiu kys. citrónovej.
Je to silné redukčné činidlo a vie zanechávať na povrchu spomínaný oxid meďný alebo redukovať až na kovovú Cu na mosdzi napríklad.
Mohly by ste mi prosím objasiť ako može uhličitan sodný odtraňovať chloridy?
A ešte by som sa rád spýtal na prameň tejto slovenskej literatúry o konzervovaní resštaurovaní?
vopred ďakujem, budem nedočkavo čakať odpoveď :) -
mazoslav, čítaj pozornejšie.
Literatúra:
MACLEOD, D.: Conservation of Corroded Metals: A Study of Ships’ Fastenings from the Wreck of HMS Sirius (1790). In: Ancient & Historic Metals, Paul Getta Trust, 1994.
-
mazoslav, čítaj pozornejšie.
To bola odpoved na ktorú otázku? :)
Ale aby sa nepovedalo, prečítal som si všetko ešte raz.
Ak sa niekto dobrovolne podujme zverejnovať informácie tohoto typu, nesmie sa čudovať ak, bude kritika sypaná na jeho hlavu.
Určite si cením, že sa niekto podujal informovať nadčencov a konzervátorov začiatočnikov, ale nebolo by odveci zdoraznit že od niektorých postupov sa v praxi už dávno upustilo! Myslím že keby existoval mechanizmus na odsolovanie pomocou sódy, nikto by inú variantu nepoužíval.
A to nehovorím o neprestnostiach až rozprávkach v teórii korózie medi a železa. Teória je pekná vec, ale pri moc velkom zjednodušení je skor zavádzajúca.
Log in to reply.