-
Úvod do mechanického a chemického čistenia starých krámov
-
A ten nedoporučovaný tanin, dá se někde koupit? Viděl jsem nabídku jen na vinařský za tisíce korun.
Osobně jej navzdory názoru docenta používám :wink:. U nás lze (TANNINUM ČL 97 – Doplněk 2000) koupit u firmy PENTA Praha (http://www.penta-chem.cz/) -
Dostávame sa do finále čistenia starých železných krámov. S boľavými pršťokmi, mozoľom od starého pilníka a pravou nohavicou s neplánovaným vetraním, predkladám výsledok niekoľkodňového snaženia. Doba venovaná odstráneniu hrdze z podkovy cca 4 hodiny, doba odhrdzovania 6 x 5 minút. Konečne sme sa dostali do úrovne záverečného konzervovania. Podkova je v “bielom” stave (C), neprirodzene striebristá. Našťastie môžeme jej vzhľad zlepšiť a zároveň posilniť jej odolnosť voči následnému hrdzaveniu. Spôsobov je niekoľko a zoradil som ich podľa vlastných, subjektívnych preferencií.
Detail podkovy v “bielom” stave
Fosfátovanie
Rýchly, spoľahlivý, odskúšaný a overený spôsob chemickej úpravy povrchu železných predmetov. Znižuje nepriaznivé pôsobenie okolia na najmenšiu mieru. V princípe ide o vylúčenie terciálnych fosforečnanov na povrchu kovu. Existuje celá plejáda fosfatizačných prípravkov, ktoré sú zväčša zahraničného pôvodu a predávajú sa iba vo veľkom – UNIFÁT, CARDOBOND, PRAGOFOS 1200, TRIDUR OLIV atď. Načo však toľký prepych, na vytvorenie kvalitnej fosfátovej vrstvičky postačí aj (podľa niektorých tiež nedostupná) kyselina fosforečná. Pracuje sa s horúcim (cca 80˚C) kúpeľom 3-7% roztokom, do ktorého sa predmet ponorí na 2-3 minúty. Po vyňatí treba predmet pokrytý vrstvičkou terciálneho fosforečnanu železnatého poutierať čistou handrou a vysušiť v sušičke pri cca 100-120˚C. Šedú fosfátovú vrstvičku (D) možno ešte ďalej pasivovať alebo priamo “napojiť” konzervačnou látkou.
Fosfátované podkovákyChromátovanie
Rýchly, spoľahlivý, odskúšaný a overený spôsob chemickej úpravy povrchu železných predmetov.
Vhodný nielen pre železné predmety, ale aj ostatné kovy alebo ich zliatiny, napr. meď, cín, zinok, striebro atď. V princípe ide o využívanie účinkov vodných roztokov chromanov, dvojchromanov alebo kyseliny chrómovej, ktoré vytvárajú na kovoch amorfné ochranné vrstvy. Existuje celá plejáda chromátovacích prípravkov, ktoré sú zväčša zahraničného pôvodu a predávajú sa iba vo veľkom – TRIDUR TRANSPARENT, TRIDUR SCHWARZ Zn/Fe, PASIGAL LIQUID, LUMÍR Zn21 atď. V našich skromných podmienkach si budeme musieť vystačiť s niečim jednoduchším. Na chromátovanie železných predmetov sa hodí napr. 0,5% roztok dvojchromanu sodného (Na2CrO7) alebo 0,5-1% roztok dvojchromanu draselného (K2Cr2O7). Pri železných predmetoch sa dosiahne pasivácia povrchu za vzniku oxidických vrstiev buď vyvarením predmetu (dvojchroman sodný) alebo aplikáciou horúceho roztoku (70-90˚C) po dobu asi 1 minúty (dvojchroman draselný). Na povrchu predmetu sa vytvorí nerozpoznateľný ochranný film, na ktorý možno aplikovať konzervačnú látku. Výborná je kombinácia fosfátovania s následnou pasiváciou chromátovaním.Tanátovanie
Na ochranu železných predmetov a na ich povrchovú úpravu sa používa aj roztok tanínu. Tanátovanie sa s výhodou používa pre zhrdzavené predmety, ktoré nemožno inak ošetriť (veľké rozmery, kombinácia s drevom) alebo pri archeologických nálezoch. Mechanizmus tanátovania je založený na skutočnosti, že tanín je antioxidačným činidlom. Roztok tanínu je treba nanášať po vrstvičkách a pri dodržaní pracovného postupu je korózna odolnosť aspoň taká dobrá ako pri amorfných fosfátových povlakoch. Výsledkom tanátovania je pokrytie železa alebo hrdze v povrchovej vrstve nerozpustným tanátom. Na slabo zhrdzavené predmety sa roztok skladá z 200 g tanínu na 1 liter vody a po rozpustení sa pridá 150 ml liehu. Predmet treba dokonale odmastiť a potom vložiť aspoň na 10 minút do horúcej vody. Po vyňatí z vody sa ho už nemožno dotýkať holými rukami! Povrch sa navlhčí tanínovým roztokom a dôkladne sa roztiera tuhým štetcom alebo kefou minimálne 5 minút. Natieranie sa opakuje aspoň päťkrát. Nakoniec sa predmet nechá 1-2 dni “dozrieť” pri izbovej teplote. Proces “zretia” sa dá urýchliť zvýšením teploty. Vyzretý krám možno konzervovať.
Na silne zhrdzavené predmety možno s úspechom použiť predchádzajúci roztok s prídavkom 100 ml čistej kyseliny fosforečnej (85%). Predmet treba natrieť dvakrát a potom dôkladne rozotrieť štetcom alebo kefou. Postup treba zopakovať aspoň dvakrát a po zaschnutí sa predmet prekefuje ocelovou kefou. Tým sa odstráni uvoľnená hrdza. Celý postup sa opakuje dvakrát. Ďalej sa už používa roztok tanínu bez kyseliny ako pri slabo zhrdzavených predmetoch vrátane “zretia”.
I keď som toho o tanátovaní popísal kopu, nemôžem ho purgátorovi odporúčať, najmä pokiaľ ho chce použiť pri ošetrovaní silne zhrdzavených predmetov. Celý problém tkvie v stálej prítomnosti hrdze a v skutočnosti opísanej v riadku 6. Hrubá korózna vrstva vyžaduje komplexnejšie ošetrenie zamerané na odstránenie agresívnych látok, napr. síranov a chloridov, ktorému sa v rámci tohto úvodu nemôžeme venovať.
Pamätajte, že nie vždy je potrebné železný predmet fosfátovať, chromátovať alebo tanátovať. Takýto spôsob ochrany môže byť dokonca nevhodný a môže predmetu ublížiť z hodnotového hľadiska. Pre lepšiu názornosť ukážka troch možných prístupov k trom podobným predmetom.
Záverečné konzervovanie
Aby očistené železné predmety boli čo najodolnejšie proti vonkajším vplyvom používajú sa najrozmanitejšie ochranné nátery. Výber toho najvhodnejšieho však nie je jednoduché a purgátor sa dosť ťažko orientuje vo veľkej komerčnej ponuke. Ochranný náter by mal dobre odolávať výkyvom teploty, oxidácii, ultrafialovému žiareniu, hydrolýze atď. Mal by byť bezfarebný, chemicky stály, nehygroskopický, nemal by reagovať s konzervovaným materiálom atď. Iste uznáte, že analýza vlastností jednotlivých produktov je nad rámec možností a schopností purgátora. Mnohí predpokladajú, že testovaním dostupných konzervačných prostriedkov sa zaoberajú profesné združenia alebo múzejné inštitúcie. Omyl a profesionáli sa tiež neradi delia o výsledky dlhodobej praxe.
Moje odporúčanie znie – spoznajte pôvodný účel predmetu, študujte zabudnuté technológie, skúšajte rôzne postupy a ich kombinácie a voľte ochranný náter podľa druhu a funkcie ošetrovaného predmetu.
Dajú sa používať najrozmanitejšie oleje určené na konzervovanie (olej na zbrane), silikónové oleje(Lukosoil), mikrokryštalické vosky (KRNB) ale aj parafín rozpustený v benzíne. Laky používajte iba vo výnimočných prípadoch a v silne zriedenej forme (3-10%) alebo vtedy, keď bol predmet lakovaný. Oprava lakových náterov strojov a prístrojov tvorí rozsiahlu a náročnú oblasť presahujúcu rámec tohto príspevku.Literatúra:
A-Z konzervátora, Bratislava 1982.
ČUPR, V.-PELIKÁN, J. B.: Základy konservace kovů v muzeích, Praha 1963.
KONZERVÁTORSKÉ praktikum, Bratislava 1972.
OTÁZKY konzervace dřeva a železných předmětů, Praha 1963.
ZÁKLDADY muzejní konzervace, Brno 1976.p.s. Ešte raz ďakujem istému nemenovanému obnovákovi za nezištnú pomoc a láskavé poskytnutie obrazového materiálu a samozrejme duchampovi za to, že so mnou niekedy aj súhlasil.
-
Jářku, nedá mi to a opět si dovolím malé doplnění k tématu zmíněného tanátování. Myslím, že Obnova by měla podávat fundované informace neobroušené zubem času, což literatura z počátku šedesátých let plně neposkytuje. Zmíněný návod jsem již četl tolikrát v různých vydáních, kdy se jedna a táž věc stále opisuje dokola, že jsem z toho již v rozpacích.
Ač jsem mlád (teď začínám jako povídka, co? :wink: ), přesto jsem doposud neviděl žádného z kolegů, jež by předmět před tanátováním “vložil aspoň na 10 minút do horúcej vody”. Myslím, že z chemického hlediska ta voda nemá pravděpodobně žádný význam. Jde pouze o to (a třeba se taky mýlím) zahřát kov na na vyšší teplotu, aby kov nevhodně nezmodral, což se u studeného železa může stát a párkrát jsem se s tím setkal. Z těchto důvodů se užívá k zahřívání kovu buď sušárna/pec, výhřevné lampy/žárovky a zejména u předmětů kombinovaných se dřevem aj. se kovové prvky lokálně zahřívají elektrickou horkovzdušnou pistolí (o níž se, předpokládám, konzervátorům v roce šedesát ani nezdálo). :smt015
PS: To ovšem neznamená, že bych s docentem nesouhlasil či mu chtěl nějak významně (opět) oponovat. :P -
K duchampovej poznamke iba tolko. Po sondazi v nasej okresnej kniznici a dvoch knizniciach univerzit som z literatury, ktoru sa odvazim odporucat nenasiel takmer nic (ani to co uvadzam). Nemá zmysel vycitovat literaturu, ktoru mam doma ja, pretoze ju nepozicam a nebudem ani rozposielat xeroxy. Literatura, ktoru som uviedol bola aj mojou prvou literaturou, z ktorej som sa ucil. Nemoze uskodit a invencii sa medze nekladu.
Osobne sa k tanatovaniu, vzhladom na osetrovane predmety, takmer nedostanem (preto sa snad aj do neho tak navazam). Horuci kupel po odmastneni som povazoval za jeho zavrsenie (toho odmastnovania) a preto ma ani nenapadlo, ze studeny kov sa sprava inak ako zohriaty.
Predpokladam, ze nikto neocakaval a ani nebude ocakavat nove, prevratne postupy z mojej dielne. “Uvod…” je kompilat, ktory sa snazim sem tam doplnit o nejaku radu z vlatnej skusenosti alebo dolezite (podla mna) pravidlo. Na druhej strane sa mi ale nechce iba mlatit prazdnu a este aj zatuchnutu slamu.:|
Chysta sa redaktorska zlezina obnovy, tak dufam, ze nasi najvyssi a najkompetentnejsi sa budu spravat zodpovednejsie ako nasi politici a dohodnu sa na nejakej vizii obnovy na dalsiu patrocnicu.8O
A toto vsetko je iba o tom istom – nie sme rovnaki, metody, ktore pouzivame na dosiahnutie rovnakeho ciela su rozdielne, jedni vedia o niecom viac a ini menej. Treba s tym ratat a brat to na vedomie – moji mili zacinajuci purgatori.
:smt023 -
Jen doplnění k tématu.
Jak asi vypadá autentická podoba předmětů ze železa?
Po kovářském zpracování je předmět šedivý, případně s náběhem pokud byl kalen a popouštěn.
Starší železný předmět má jen dvě podoby. Buď je rezivý, nebo natřený.
Železo rezivělo vždycky, a tak se málokdy uplatnilo pohledově.
Vím, že často je zcela nevhodné předměty natírat a nechtěl bych to doporučovat. Jen je třeba si uvědomit, že mnoho předmětů se natíralo a že to tedy je nebo byla jejich autentická podoba. -
Je tokrásne opísané, podrobné….pre človeka znalého alebo profesionála …jednoduché. Ale čo úplný začiatočník, amatér ? Nebudem si predsa pre pár vecí zariaďovať dielňu, pretože v bežných bytových podmienkach je to dosť komplikované. Nájde sa niekto, kto by bol ochotný aj tých pár vecí amatérovi urobiť (samozrejme za patričnú odplatu) na profesionálnej úrovni ? Uvítam kontakt…
-
Skoda, ze serial zastal. Mna by napriklad zaujimal vas postup pri konzervacii polychromovaneho kovu. NApriklad uz pri spominanych truhliciach kde sa takmer vsetky prvky pokovovali, pripadne pozlacovali.
Ja som postupoval po skuskach rozpustnosti pripadne naleptavania tak ze som mechanicky priamou bruskou odstranil co najviac korodovanej ocele, nasledne som postupoval podobne ako v tvojich serialoch. Ako konzervacnu zaverecnu techniku som pouzil tanatovanie. Nakoniec niekolko nasobny nater Vcelym voskom.
-
Zdravím všechny nadšence toužící konzervovat kovy:-)…jsem už několik hodin pohroužen do diskusních příspěvků na Obnove a padá na mě úzkost…domnívám se, že řada z diskutujících jsou studenty a absolventy různých snad i vysokých škol věnujících se problematice konzervace a restaurování a tak nechápu, že 17 let po převratu nikdo neslyšel o výhodách mechanického odstraňování korozních prodůktů…o otryskávačkách, mikrotryskačkách, ultrazvukových jehlách, mikrobruskách atd….a také asi o devastujících účincích chemických metod(především kyselých lázní) na povrch kovových památek a tedy jejich autenticitu a komplexní hodnotu…základní problém, který vidím, je jednak nedostatek informací o etických normách jimiž s e musí práce restaurátora nezbytně řídit, jednak nedostatečná znalost vybavení pro konzervaci a restaurování…před lety jsem začínal také s literaturou citovanou “docentem” nicméně již nejsme odkázáni na metodické příručky!…srovnejte prosím vývoj v oblasti odborné literatury – např. u papíru (v roce 1989 pasáž na několik stran, v roce 2002 stran 500!) totéž i u kovů k nimž vyjde monografie na konci letošního roku(snad:-)) a dalších materiálů…samozřejmě nezbytností je sledovat zahraniční literaturu a jezdit na konference případně číst alespoň sborníky…no nic musím končit…dopkončím to později:-)
-
Vazeny tonda, dakujem za podnetny prispevok a dufam, ze neostane iba pri nom. Chcel by som len dodat, tak ako som to urobil v uvode, ze tento “serial” nie je urceny pre konzervatorov a restauratorov ale obycajnych ludi z ulice, ktorych moznosti su obmedzene nielen po materialnej ale aj financnej stranke. Tiez by som chcel opatovne zdoraznit, ze postupy v nom uvedene maju sluzit na udrzbu alebo zlepsenie vzhladu starych kramov a v ziadnom pripade “pamiatok”. Preto purgator nie je viazany ziadnymi etickymi pravidlami, kodexami a podobne. Robi to pre seba, na vlastnych kramoch, pre svoje potesenie alebo k svojej skode. Technicke vybavenie, ktore spominas nemaju ani statne pracoviska, dostupnej literatury je ako safranu a o chodeni na konferencie casto snivaju aj profesionalni restauratori. To ale nie su problemy, ktore by sa bytostne dotykali tejto temy. Takze tak. Bolo by zahodno (a stale na to cakam) aby na obnove vznikla (nie v anglictine, finstine alebo spanielcine) tema venovana tym, ktory konzervuju (nie restauruju) zbierky v nasich muzeach. Su v prevahe a podmienky, v ktorych vykonavaju svoje povolanie su casto, slusne povedane, nevyhovujuce.
-
Vitaj naspat docent. Prosim navrhni konkretnu formu fora pre konzervatorov v muzeu.
Mala by to byt diskusna rubrika?
Nepokryje tuto potrebu rubrika Restaurovanie a konzervacia?
Nie je skor problem v tom ze treba temy lovit medzi ostatnymi v tejto rubrike? -
To docent et harp:
Panove myslim, ze by urcite stalo za to vytvorit prostor k diskusi profesionalu…samozrejme s tim, ze “spravny” pristup jakoz i uroven diskuse by mohla inspirovat i detektorare a jine, kteri tento web vyuzivaji…napachali by tak snad mene skod – mam vlastni zkusenosti s tim, ze kdyz seznamim laika s mnohovrstevnatosti problemu (tzn. ze nejde jen o material jako v padesatych letech), ukazu mu predmet jako pramen a zdroj mnoha informaci, rychle zmeni metody prace:-)))…proste neni to az tak o penezich jako spise o informacich…samozrejme neznam detailne vasi situaci ale snad neni natolik odlisna od te v cechach…no a tady mi pred par lety taky rada lidi tvrdila, ze nejsou penize a hotovo, ze konzervator-restaurator nepotrebuje univerzitni vzdelani, ze neni potreba venovat se pruzkumu, dokumentaci atd:-)…takze tolik asi k me motivaci konzultovat s vami a samozrejme i jinymi sve problemy…hovoril jsem ted s kolegou z MCK a zkusili bychom zridit na obnove nove forum – “Moderní konzervace a restaurování v muzeu (etika, dokumentace, průzkum, preventivní a sanační konzervace, restaurování)” a samozrejme do nej prispivat…tesim se na zajimavou diskusi a nove podnety!
-
Pre harpa – ako vidim nie je uz co navrhovat, existuje a medzinarodne(!). Myslim, ze priestoru je dost a nova rubrika by sa po case tiez dezintegrovala.
Pre tondu. Vidim, ze sa konecne nasiel niekto kto chyti aj to skutocne, profesionalne konzervovanie a restaurovanie pevne do ruk. Budem drzat palce aby to vydrzalo a aby aj diskutujucich bolo dostatok. Dufam, ze to bude inspirujuce aj pre dalsich profesionalnych konzervatorov aby sa zapojili. Napriek tomu na cistenie starych kramov nerezignujem a v ramci moznosti semo tamo nieco prihodim. Mozno ti to ukaze co treba doplnit alebo rozviest podrobnejsie. Kazdopadne som zvedavy a tesim sa s ostatnymi. -
presunula som zbytok prispevkov do novej temy:
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=23505#23505aby sa zachovala hlavna myslienka tejto a prehladnost.
-
skweleee, proste sqvele. vela som sa poucil a prispevky v o fore mi zodpovedali mnohe otazky. len by som potreboval nieco uzrejmit.
Otazka prva: preco je HCl az taka nepripustna, okrem toho, ze je agresivna a najma, co sa tyka aj vyparov vcelku nebezpecna. Moje amaterske skusenosti su, ze HCl odstrani koroziu a necha iba predmet v “bielom” stave. Do samotneho zeleza, ocele, liatiny sa prilis nepusta.
Toto nie je zuiadne oponovanie, nie nemam dost erudicie, aby som sa s prispievatelmi v tomto fore mohol rovnat, co i len v poise situacie :), ale uz niekolko krat som cistil predmet od hrdze pouzitim 30% HCl a vysledok bol velmi uspokojivy, teda ak je zachovane dostatocne kovove jadro, lebo inak nam z predmetu vela nostane.
a tu sa dostavame k otazke druhej:
co ak ide o predmet, kde sa kovove jadro uz prakticky nenechdza, alebo je tak subtilne, ze keby sme odstranili vsetku hrdzu, ostalo by nam nic, alebo nieco, co svojim tvarom vobec nepoukazuje na to, cim predmet bol pred koroziou a cistenim.
Velmi ma zaujala elektrochemicka stabilizacia hrdze, z opisu som si nie isty, ci sa to hodi na spomenuty pripad. Proste hrdzu po jemnom mechanickom ocisteni je potreba stabilizovat,a by sa predmet dalej nerozpadaval, nieco take, aby uz hrdza hrdzou nebola. -
.
Otazka prva: preco je HCl az taka nepripustna, okrem toho, ze je agresivna a najma, co sa tyka aj vyparov vcelku nebezpecna. Moje amaterske skusenosti su, ze HCl odstrani koroziu a necha iba predmet v “bielom” stave. Do samotneho zeleza, ocele, liatiny sa prilis nepusta.Jednou jsem nechal trochu kyseliny na misce a do rána mi všechno zrezivělo, i to co bylo metr od misky. HCl nasytí povrch železa chloridy, které jsou hygroskopické (FeCl3 se rozteče i v igelitovém pytlíku) a způsobují další korozi. Principem elektrochemické stabilizace rezu by mělo být i dokonalé odstranění chloridů z rezivé vrstvy, ne je tam ještě přidávat.
Log in to reply.