aktivita diskusia Reštaurovanie a konzervovanie Úvod do mechanického a chemického čistenia starých krámov

  • uskalienka

    Member
    3. februára 2008 at 19:25

    .
    Otazka prva: preco je HCl az taka nepripustna, okrem toho, ze je agresivna a najma, co sa tyka aj vyparov vcelku nebezpecna. Moje amaterske skusenosti su, ze HCl odstrani koroziu a necha iba predmet v “bielom” stave. Do samotneho zeleza, ocele, liatiny sa prilis nepusta.

    Jednou jsem nechal trochu kyseliny na misce a do rána mi všechno zrezivělo, i to co bylo metr od misky. HCl nasytí povrch železa chloridy, které jsou hygroskopické (FeCl3 se rozteče i v igelitovém pytlíku) a způsobují další korozi. Principem elektrochemické stabilizace rezu by mělo být i dokonalé odstranění chloridů z rezivé vrstvy, ne je tam ještě přidávat.
    saa mi paci, ze moje xy-rocne skusenosti z automobiloveho priemyslu v oblasti povrchovych uprav kovov mozu pomoct i restauratorom :thumbleft:
    na odstranovanie korozie a inych oxidickych vrstiev na kovovych povrchoch sa pouzivaju spravidla tri druhy kyselin:
    1.kys. chlorovodikova, resp. kys. solna – HCl: 15-20% roztok, pri teplote do 30°C, cize aj za studena, po dobu 2-10 min
    2.kys.sirová – H2SO4 – 18 – 25% roztok, pri teplote 40 – 60°C, morenie do 5 min
    3.kys.fosforecna – H3PO4 – 10 – 13% roztok, morenie za studena po dobu5 – 10 min
    kyseliny su zieraviny, leptaju pokozku, a pri HCl su nebezpecne hlavne vypary…
    HCl – nebezpecna na nadychanie,
    kys.sirova – nebezpecna na poleptanie pokozky,
    kys.fosforecna – z hladiska ochrany zdravia pri praci najmenej skodliva…
    priprava roztoku: vzdy vlievat koncentrat do vody, nikdy nie naopak, a hlavne pri nalievani HCl ponorit hadicu, rurku, pipetu pod vodu, vzdy pouzivat ochranné pomocky a zabezpecit dostatocne vetranie… pri miernom poleptani umyt mydlovou vodou – neutralizacia, pri silnejsom poleptani oplachovat prudom vody a zneutralizovat 2%roztokom sody bikarbony… po praci s kyselinou nezanedbajte umytie pokozky mydlom, pouzitu kyselinu kludne vylejte do WC – aspon odstranite vodny kamen :wink:
    nakolko HCl je distribuovana v koncentracii 30 -33%, a pri neodbornom zarabani roztoku unikaju nebezpecne vypary, odporucam skor pouzit koncentrovanu HCl a nie roztok

    a teraz ako osetrit klenot, aby dalej nekorodoval…
    po dokonalom odstraneni korozie, kratko oplachnut pod tecucou vodou a cca na 30 – 90 s ponorit bud do mydloveho roztoku, alebo 5-10% roztoku uhlicitanu sodneho (Na2CO3), pri malych mnozstvach napr. i soda bikarbona a potom rychlo vysusit vzduchom, fenom… ak ostanu biele stopy po sode, mydle… odstranit handrickou… potom inak bacha i na ochytavanie predmetu holymi rukami… nieze by vam ublizil on, ale vy jemu mozno :lol: pH pokozky – 5.5 – mierne kysle :wink:
    na takto osetreny povrch mozete nanasat ine konzervacne a ochranne pripravky teda vlastne povlaky…
    v podmienkach prevadzok povrchovych uprav kovov sa pouzivaju rozne druhy konzervacie… pasivacia, fosfatovanie, olejovanie, ciernenie, pokovovanie (zinkovanie, chromatovanie… zlte, biele…

  • uskalienka

    Member
    3. februára 2008 at 19:34

    Je tokrásne opísané, podrobné….pre človeka znalého alebo profesionála …jednoduché. Ale čo úplný začiatočník, amatér ? Nebudem si predsa pre pár vecí zariaďovať dielňu, pretože v bežných bytových podmienkach je to dosť komplikované. Nájde sa niekto, kto by bol ochotný aj tých pár vecí amatérovi urobiť (samozrejme za patričnú odplatu) na profesionálnej úrovni ? Uvítam kontakt…

    ak este zhanas kontakt na nejake tvo odstranenie hrdze a si z okolia nitra, pripadne dubnica nad vahom, viem sprostredkovat osobne…
    ak si od inakadial, potom mala rada pre vsetkych… v registri firiem z okolia si pozrite kto ma v predmete cinnosti podnikania povrchove upravy… vacsinou pracuju i s kyselinou… a myslim, ze ked slusne poziadate, radi vam vyhoveju… :wink: :thumbleft:

  • harp

    Member
    24. februára 2008 at 19:50

    Prislo poriadne davno eMailom:

    Ak máš napr. nejakú sekerku, ktorá bola dlhé roky pod zemou a má nielen hrdzavý povlak, ale aj chrasty a vieš, že pod tým je ešte veľa zdravého a pevného materiálu, môžeš použiť oceľovú kefu, prípadne to obiť kladivkom a potom nechať zas v octe a prebrusovať drátenkou, zubnú kefku používaj až na posledné vrstvičky-viem, že to trvá trochu dlhšie, ale určite to zvládneš. Ten ocot nemusíš stále vymienať, len ho udržuj čistote= vždy po kefovaní tam ten predmet vlož opláchnutý!
    Bude to chvílu trvať, ale zaručujem úspech.

  • docent

    Member
    1. marca 2008 at 12:00

    Vsetkym navstevnikom tejto temy sa ospravedlnujem za dlhu nepritomnost, ale zivot je uz taky.
    K tomu co tu odznelo iba v kratkosti. Chlor, jod, brom, siru a ich zluceniny treba drzat v inom meste a nie v inej miestnosti nez su akekolvek “zelezne” predmety. Vystihol to MP. Moderne trendy v konzervovani a restaurovani kulturneho dedicstva sa snazia chemiu maximalne obmedzit. Technologie su vsak drahe a obycajny purgator asi ostane pri fosforecke, ovocnych kyselinach, maximalne chelatone.
    Uskalienka, ked mas take skusenosti s povrchovou upravou kovov daj do placu nieco na ciernenie zeleza (okrem tanatovania). Nakoniec este jedna poznamocka. Po neutralizacii moznych zbytkov kyselin nejakou zasadou – soda bikarbona, treba predmet opetovne oplachnut, najlepsie destilovanou alebo aspon porevarenou vodou a az potom susit.
    Ked vsetko pojde ako ma coskoro pribudne striebro. Musim si nasetrit trochu casu, pretoze to treba robit a teda aj fotit nasupu.

  • uskalienka

    Member
    3. marca 2008 at 16:39

    Uskalienka, ked mas take skusenosti s povrchovou upravou kovov daj do placu nieco na ciernenie zeleza (okrem tanatovania). Nakoniec este jedna poznamocka. Po neutralizacii moznych zbytkov kyselin nejakou zasadou – soda bikarbona, treba predmet opetovne oplachnut, najlepsie destilovanou alebo aspon porevarenou vodou a az potom susit.
    :) jaaa prezentovala svoje skusenosti z povchoviek v automobilovom priemysle, kde sa musi sklbit ta povestna kvantita s kvalitou :) a tam vane o objeme 1000 l pripadne i 3,5 kubika… si viete predstavit to kvantum materialu osetreneho na jeden ponor?? tak 20 -30 m2… tam si po neutralizacii ci pasivacii oplach dovolit nemozu vsetko by skorodovalo skor, ako by uschlo… taaak som nevedela :?

    nooo ja zienka pozorna a ucenliva… skusim sa preorientovat na vase kramy, ktore svojim poctom i jedinecnostou su urcite vzacne origos kusy…

    v suvislosti s ciernenim som poznala iba vyraz brunirovanie… no o tanatovani som si co to uz v tejto rubrike precitala… nemyslim, ze sa budem opakovat :)
    brunirovanie – nanasanie velmi tenkych oxidickych vrstiev ponorom v tavenine (hydroxid sodny a dusitan sodny) pri teplote cca140°C, postup: kovovy predmet najskor odmastit, nakratko ponorit do HCl, oplach v teplej vode, aby sa predmet predohrial, potom ponorit do brunirovacej taveniny, oplachnut a konecna faza ponor do antikoroznej emulzie

    brunirovanie, slaba antikorozna ochrana, farba povlaku modrocierna, pripadne hnedocierna… podla zlozenia zakladneho materialu…
    bez pouzitia konecnej konzervacnej upravy, moze ostat povrch flakaty a matny a nieje oteruodolny… namiesto antikoroznej emulzie sa da pouzit silikonovy olej – pec – polymerizacia…

    co sa tyka povrchovej upravy a cierneho sfarbenia povrchu… pri starozitnostiach odporucam manganaty fosfat… ten vytvori ciernu patinu…
    zinkovy fosfat, prip. fosfatovanie v kys. fosforecnej vytvara povlak sivej farby…

  • Anonymous

    Member
    20. marca 2008 at 21:52

    hľadám /márne / niečo konkrétne o ošetrovaní zašlých cínových nádob

  • Anonymous

    Member
    8. apríla 2008 at 11:44

    Môj osobný recept je 20 objemových % kyseliny fosforečnej, čistej (85%) doplniť obyčajnou vodou z vodovodu do 100 objemových %.

    Myslím si že vhodná poznámka:

    NIKDY sa nedáva voda do kyseliny ale kyselina do vody !!!

    Dávajte si na to pozor

  • gaboj

    Member
    3. septembra 2013 at 18:36

    no dostal som sa k cestovnemu kufru… neviem ako je stary ale je to kombinacia dreva,koze, zeleza, latky a papiera-tapeta? no budem mat vela otazok ak toto forum zije este:-)) foto pridam

  • docent

    Member
    5. septembra 2013 at 11:10

    GaboJ, daj do vyhľadávača slovo “kufor” alebo “truhlica” a sám budeš prekvapený koľko je postov venovaných tejto téme na obnove. Tu sa tvoja otázka a aj prípadná odpoveď stratí. Najlepšie umiestniť otázku do kufrovej témy alebo otvoriť novú diskusiu v Konzervovanie, reštaurovanie a remeslá.

  • gaboj

    Member
    5. septembra 2013 at 18:20

    [quote=docent]

    GaboJ, daj do vyhľadávača slovo “kufor” alebo “truhlica” a sám budeš prekvapený koľko je postov venovaných tejto téme na obnove. Tu sa tvoja otázka a aj prípadná odpoveď stratí. Najlepšie umiestniť otázku do kufrovej témy alebo otvoriť novú diskusiu v Konzervovanie, reštaurovanie a remeslá.

    [/quote] ok dikes

  • harp

    Member
    6. septembra 2013 at 9:45

    Pripadne vyuzi niektore tebe najblizsie vlakno a pridaj fotografie tvojho kufra.

  • mazoslav

    Member
    21. októbra 2013 at 9:57

    Ahoj, HCl určite do laboratória konzevrátora nepatrí. A to bývam k absolútnym výrokom opatrný :) obrovským problémom ako kolega spomínal, sú chloridy. Základný konzervačný prosec pre kovy najma Fe, je jeho stabilizácia ktorá spočíva v odstraňovaní chloridov z koróznej vrstvy. Stabilizačné prostriedky alebo akáklvek povrchová úprava nemá zmysel na predmete ktorý nebol stabilizovaný. Takže aplikácia HCl je v priamom rozpore. HCL je natolko silná že atakuje velmi rýchlo ( samozrejme záleží na teplote a koncentrácii) aj kovový povrch železa, takže určite sa nezastaví na kove. Aplikcia chemického čistenia sa opiera o zvládnutie celého prosecu, najvadším problémom bývajú ťažkosti s vymývaním použitých chemikálií z predmetu. Čo hrozí najma u HCl, kov nech sa zdá akokolvek kompaktný na povrchu obsahuje mikroprakliny atd. v ktorých kyselina posobí nadalej. Vymývanie trvá aj niekolko týždnov, takže bežným javom je že sa konzervátor nazdáva že umytie premetu pod tečúsou vodu stačí, čím sa začína celý problém. U predmetov Fe, s málo zachovaným alebo nezachovaným kovovým jadrom je zbytočné zasahovat akoukolvek chémiou, takéto predmety sa čistia len mechanicky vadšinou na magnetitovú vrstvu ak to jeho stav dovoluje. K elektrochemickej stabilizácii-desalinácii sa už publikovalo hodne najme članky VŠCHT prof Nováka. Ak by som to mal zhrnút záver je že stabilizácia nemá vadšiu efektivitu pri porovnaní s ostatnými metodami, dokonca pri predmetoch bez celistveho kovového jadra nefunguje. A ak teda beriem v uvahu vybavenie, koplikovanosť procesu atd, neoplatí sa a v praxi ju myslím už aspoň v ČR žiadne známejšie pracovisko nepoužíva. El. stabilizácia má velký význam pri stabilizácii najma bronzov a striebra. Ak aplikovať chemické čistenie, stačí používat slabé kyseliny v kombinácii s inhibítorom, lacným a jednoduchým príkladom je kyselina fosforečná (3-10%) s Thiomočovinou, BTA, dusitanom sodným. Alebo citronan amonný, ktorý sa dá pripravit o potrebnom pH neutralizáciu kys. citrónovej. amoniakom, ak si pripravím citrát o pH=8 možem tvrdit že roztok neatakuje kov ale rozpúšta len korózne produkty a to tiež len selektívne. Pre istotu vymytia je dobré oierat sa o hodnoty pH vymývanej vody, alebo jednoduchým kvalitativným dokazom prítomnosti-neprítonosti nejakého strategického prvku (Cl, sírany, atd). Téma je velmi široká a ja som rád že sa o nej diskutuje, pekný deň všetkým :)

Page 3 of 3

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť