-
Vapenna podlaha (dlazba kladena do vapennej malty)
-
Pre Evi:
ako si pisala v bode 3:
ci makadam neposkodi hadice respektive odpadove rury z kupelne a z kuchyne,
podla mna je velke ryziko ze sa poskodia, nakolko makadam je ostry kamen. Konzultovala som to s otcom, ktory tiez rekonstruoval stary hlinneny dom a povedal ze oni odpad pokladali do pieskoveho lozka, ktore je jemnejsie, a tiez to pieskom zasypali. Takze vlastne piesok sa nasype v dostatocnej miere pod odpadove rury a tiez sa nim aj prisype na vrchu.
co sa tyka trubiek na kurenie tak tie sa obalovali nejakou latkou ako filc to vyzeralo.Problem je ale v tom ze vsetci by vsade chceli davat len beton, tak ja mam z toho celkom galimatias, lebo na jednej strane citam ze ho ludia vysekavaju, lebo im ide vlhkost do stien a na druhej strane drviva vacsina tvrdi ze bez neho to nejde.
Dalsi ma zasa strasia, ze sa mi bude prepadat podlaha, ak tam nebude beton.A na druhej strane je stara znama pravda ze nie je miesto ako miesto, vela zalezi aj od podlozia a vysky spodnej vody. Niektore domy su suche aj ked tam beton je, a ine su vlhke aj ked tam beton nie je.
-
pre Vrsan:
Tu su dva tabory:
1. zateplovat zateplovat zateplovat.
Ale ja poznam ludi, ktory mali starsie domy, prisiel trend zateplovania, tak zo vsetkych nasporenych peniazkov kupili plastove okna, lebo si mysleli ze sa im investicia vrati v nizsej spotrebe na kureni.
Potom si dom oblepili polystirenom, lebo si mysleli ze tiez este viac usetria
A teraz maju plesnive steny zhora aj zdola ale tak, ze sa hanbia pozvat navstevu do obyvacky lebo to je meter zhora a meter z dola.
Tak mi povedz co usetrili??????
Kavu???? lebo k nim nikto nechodi. Alebo co??? svoje zdravie????
Neviem
2. nezateplovat nezateplovat nezateplovat
a potom ti pride ucet za plyn ze nevies kam skor pozrietTakze si myslim ze zlata stredna cesta, zateplovat ale s rozumom, tak aby dom dychal a pouzit co najekologickejsie materialy. Nemozes si z domu spravit sklennik / zateplit aj podlahu, aj strop, aj steny, aj plastove okna/
Ak sa stale bavime o starsich domoch, to je podla mna najrychlejsia zkaza celeho domu.Co sa tyka prace na dome, pisal si ze to je drina
Jasne ze je, ale o to vacsi pocit radosti to v cloveku vyvola, ked si to oddres a nechas tam svoj pot. Ja som pomahala rekonstruovat otcov dom sme len 3 sestry a vacsinu prace sme spravili sami: Obijanie omietky, vykopove prace, zhadzovanie starej skridly, miesanie malty, stavanie lesenia, brusenie dlazok, opalovanie a smirglovanie dveri a okien, a kopec dalsej prace ….
A doteraz som na to pysna ze sme to dokazali a ze sa u nas ludia citia prijemne.Takze sa tesim ked budem rekonstruovat svoj vlastny dom a budem makat tak, ze sa zo mna bude liat.
Clovek bez prace je ako bez ruky
-
pre bosorku:
Ahoj.
Paci sa mi tvoje odhodlanie. Ja mam na vec rovnaky nazor, sam opravujem drevenicu na lazoch a terazky sa chystame opravit stary kamenny dom, v ktorom by sme sa radi zahniezdili, ako mysky… Mam k starym barakom a vobec ku vsetkej starine celkom romanticky vztah, len niekedy je s tym tak vela lopoty, ze sme uplne zniceni. Vlastne tej lopoty je tolko, ze uz niekolko rokov sme si na dlhsie od nej nedokazali oddychnut, a to uz boli kadejake urazy…
Navyse, nechceme takto reholnicit v baraku z 19. storocia po cely zivot. Takze hladame riesenia, ako taky dom spravit, aby bol funkcny, ale z hladiska dnesnych narokov aj pohodlny. A tepelna pohoda je vec zasadna. Takze zatepleniu by som sa velmi nevyhybal, len to v nasom pripade nie je take jednoduche.
Dom nie je odizolovany a spodna voda je pomerne vysoko. Cez leto sme spravili drenaz a k zakladom opreli nopovku. Dom nie je velmi vlhky, len posledna miestost, ktora je trochu hlbsie v miernom svahu. Vsade je samozrejme vyliaty beton a teraz rozmyslame, co s nim. Jeden architekt na poradil, aby sme odstranili cast betonu na sirku nejakych 10 cm okolo kazdej izby. Tato strbina by mala odvadzat vodu, resp. vlhobu cez buducu dlazkovicu, nemala by teda stupat do stien. Je to urcite menej pracne, ako vybrat vsetku hlinu, nasypat strk a potom piesok s vapnom.
Ale snad to spavime v tej najvlhkejsej miestnosti a uvidime, ako sa to bude chovat.
A vcera som v jednej knihe cital, ze aj takato prevetravana podlaha na piesku s vapnom sa da zateplit. Ak chceme spravit klasicke vapenne omietky, tak by sme asi mali zateplit aspon podlahu a strop, si myslim.
zatial tolko… -
pre bosorku:
A vcera som v jednej knihe cital, ze aj takato prevetravana podlaha na piesku s vapnom sa da zateplit.
tak nám prezraď prosím, ako sa dá podlaha zatepliť…..
Napadajú mi všeliaké postupy, plus čo Slovák /posledný rok mňa nevynímajúc/ to staviteľ…..
Čo keby….
-Ak sme vyhĺbili podlahu takmer po základovú špáru / u nás je to 25-30 cm/. popri vnnútorných stranách je vykopaný kanálik a v ňom položené drenážne plastové hadice z každej miestnosti vyvedené von do exteriéru a tam už v neperforovanej podobe vo fasáde až pod strechu.
-Rozprestreli by sme hrubý štrk.
-Vedenia sietí, ktoré nemáme vzhľadom na archaickú dispozíciu domu / miestnosti “na niti”/ možnosť viesť nejakou neobytnou, okrajovou zónou, by sa dali kumulovať do nejakého kvázi kolektora+ pieskový zásyp.
-Na túto vrstvu by sa položila nejaká textília a na ňu vrstva malty.
-Na ňu by sa položila nosná dlážková konštrukcia a medzery by sa vysypali liaporom ako izolácia, len netuším, či by to ako izolácia postačovalo.
-na liapor tesne pod dlážkovicu by sa položila biela netkaná textília / snáď nechutí myšiam?/a poznámka na koniec: objavovanie objaveného ma nebaví, ak mi niekto pomôže tipom na dobrú literatúru typu / okná a dvere…, omietky…/ budem vďačná
-
Zdravim.
V rukach mam zaujimavu knihu. Vola sa to: Energeticka efektivnost obnovy historickych budov (Smutný a kol., Eurostav 2005). V kapitole o obnove konstrukcii v kontakte so zeminou sa rozobera aj skladba paropriepustnych a vetranych podlah. Podla tohto zdroja by mala byt skladba takejto podlahy nasledovna (vyberam najjednoduchsi a asi najlacnejsi variant):
1. Vrstva prerusujuca kapilarne vzlinanie s min. hrubkou 100 mm z kameniva frakcie 32 – 70 mm (napr. spominany makadam).
2. Vrstva podkladna a zaroven paropriepustna so zavlhnutej zmesi piesku a hydraulickeho vapna.
3. Vzduchova dutina vytvorena z impregnovanych drevenych hranolov ulozenych na hydroizolacnych pasoch (ide o vankuse ci postrholce, na ktore sa nabija dlazkovica, nie su vsak ponorene v nasype, su priamo na nom, teda nasyp nesmie byt uplne sypkym, musi hranoly uniest aj so zatazou).
4. Tepelnoizolacna vrstva paropriepustna a nenasiakava (tu mozno ulozit medzi hranoly, napr. perlit, kermazit, granuly polystyrenu).
5. Naslapna vstva (drevena dlazkovica)Vsetky rozvody (kurenie…) mozu byt na vrstve kameniva. Medzi dlazkovicou a tepelnou izolaciou treba nechat niekolko cm vzduchovu medzeru. Vlhkost sa bude odparovat do miestnosti, nepojde teda do stien a omietok. Treba vsak zabezpecit vetranie. Mozno spravit aj vetracie kanaliky, ktore sa vyvedu do exterieru. To je vsak pracne. U nas ma kamenna stena 65 cm, neviem si to predstavit, radsej budem vetrat. Takze asi treba premysliet okna, tusim dame stolarovi vyrobit kastlikove s izolacnymi dvojsklami z vonkajsej strany. Bude to mozno bimacek lacnejsie a urcite to nebude tak hypertesne. Ak sa bude riesit nejaka paronepriepustna podlaha (napr. keramicka dlazba v chodbe, kupelni ci kuchyni) treba ju umiestnit nad vzduchovu dutinu, ktora je nad paropriepustnymi vrstvami. Vzduchovu dutinu potom mozno napojit na vonkajsie prostredie, do nefunkcneho komina alebo aj na vnutorne prostredie (bude treba viac vetrat).
-
Pre Vrsan
Ahoj chcela by som sa spytat, ci v tej knizke nepisu aj to, cim tie hranoly impregnovat. Spomenul si to v bode 3.
Myslim ze postup tej podlahy by sme mali ako tak vychytany.
Vlastne ako pises v bode 4, tak tam by vlastne mohol ist ten liapor. ako tepelna izolacia. Ci to bude stacit, to sa asi uvidi neskor.
A este otazka, je v tej knihe viac uzitocnych informacii, z nasej problematiky??? -
Ahoj.
Hranoly mozno impregnovat nejakym fungicidom. Vlhkost, ktora bude stupat cez paropriepustne vrstvy by ich totiz mohla poskodit. Preto je vhodne hranoly ukladat na pasy hydrobitu (ipa) a impregnovat ich dostupnou chcemiou (napr. bochemit, krovsan, lignofix…).
Ta kniha je celkom fajn, je sice trochu viac odborna, je tam mnozstvo vztahov a vsakovakych vypoctov, no je citatelna a riesi viacero problemov ohladom rekonstrukcii starych budov. Celkom odporucam… Zohnal som v sieti knihkupectiev Panta Rhei… -
ahojte,
ja mam pocit ze sa tu ta podlaha tak odborne rozobera a tak do detailov riesi, ze s povodnou architekturou, alebo sposobom ako to ludia kedysi robili to nema nic spolocne. hoci vsetci tu pisu, ako sa snazia zachovat povodne formy stavitelstva. davat si tu rady je super a aj sa tu mnoho inspiracii a uzitocny rad nacerpal a vdaka tejto stranke a radam vas vsetkych som predisiel hotovej katastrofe (napr. zaliat podlahu betonom a hotovo). ale spekulovat, ci 10cm kamena takej frakcie a aku textiliu alebo izolaciu alebo hento alebo toto. ja myslim, ze najlepsi sposob bez extra spekulovania tu uz podala andulka. relativne jednoduchy, jasny a ucinny. tak ako to kedysi robili nasi predkovia – jednoducho a ucelne. ja mam v jednej izbe asi 80r. drevenu dlazkovicu polozenu na hranolkocha alebo aj fosnach (ako co bolo, hlavne, ze to malo rovnaku vysku, na sirke nezalezalo), ktore su usadene v hline a ta podlaha je na 95% bezchyby. a to nebola minimálne 30r nijako osetrena. je pravda, ze nie je najrovnejsia, ze je vydrana a pod, ale to ju prave robi peknou.takze si myslim, ze nasypat hrube kamene, ktore trocha rozbit tazkym kladivom, na to trocah makadamu, aby sa to vyrovnalo a zasypat pieskom s vapnom, do coho ulozit hranolky a hotovo. nabit dosky a mozete tancovat :-) práve som min. tyzden kupil Kreidezeit – natery na drevo na prirodnej baze. za to tiez vdacim obnove.sk lebo tu som sa o tom docital, takže tam nedam klasicky lodny lak. vyhradne ich distribuuje jedna firma v Ziline, celkom fajn pan, ktory poradi. tak som zvedavy ako to bude vyzerat.
sorry, ze som sa tak rozpisal.
pekny den -
ahojte,
ja mam pocit ze sa tu ta podlaha tak odborne rozobera a tak do detailov riesi, ze s povodnou architekturou, alebo sposobom ako to ludia kedysi robili to nema nic spolocne. hoci vsetci tu pisu, ako sa snazia zachovat povodne formy stavitelstva. davat si tu rady je super a aj sa tu mnoho inspiracii a uzitocny rad nacerpal a vdaka tejto stranke a radam vas vsetkych som predisiel hotovej katastrofe (napr. zaliat podlahu betonom a hotovo). ale spekulovat, ci 10cm kamena takej frakcie a aku textiliu alebo izolaciu alebo hento alebo toto. ja myslim, ze najlepsi sposob bez extra spekulovania tu uz podala andulka. relativne jednoduchy, jasny a ucinny. tak ako to kedysi robili nasi predkovia – jednoducho a ucelne.Máš, Pader, pravdu, dosť sme sa zatúlali – hľadajúc obyčajnú drevenú podlahu…., toto fórum je príjemné / nám zachránilo dom pred zbúraním a postaralo sa mi o zábavu s rekonštrukciou…./, každý si môže vybrať to, čo si myslí, že mu bude najviac vyhovovať a čas ukáže, či bol výber správny. Nepolarizovala by som stavebníkov na “dobrých” , ktorí idú výlučne v stopách predkov a na všetkých ostatných – vhodných strčiť do jedného betónovopolystyrénovoplastovookenného vreca.
Na záver, jeden osobný názor: aplikovať 100% prax predkov je anachronizmus niekde prekrytý sentimentom. Dôsledný pôvodný postup nie je možný asi ani v skanzenoch – lebo aj tam sa zmenil oproti pôvodnému režimu spôsob využívania objektov. V starých domoch sa: menej varilo a pralo, a ak, tak len v jednej miestnosti, kúpeľňa nebola vôbec – bolo menej vlhkosti. Teplota v izbách bola v zimnom období s výnimkou kuchyne podstatne nižšia ako sme zvyknutí mať dnes – tým sa rosný bod v múroch posúva niekam, kde nikdy nebol – napr. na na vnútornú stenu. Podobných problémov vzniká pri / našej / rekonštrukcii kopec. Takže: študujem, kompilujem, zmätkujem …..
….a pozdravujem všetkých podobných…. -
Zdravim vas diskusiu o: pod podlahu: makadam, alebo stara skridla
som presunul tuhttp://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=27019
Drzte sa prosim temy, alebo zalozte novu temu.
-
ahojte.
som stavbár – laik, no zaujali ma niektoré diskusie na tomto fóre.
chcel by som sa teda spýtať, či je možné použiť podobné riešenie, ako je tu popísané, aj do novostavby s vybetónovanými základmi. momentálne je základová doska, ktorú by som chcel zatepliť (asi polystyrén) a na to by mal ísť poter a nášľapná vrstva.
ako nášľapnú vrstvu by som chcel dať palubovku, no a riešim, čo dať medzi tepelnú izoláciu a túto nášlapnú vrstvu. existuje nejaká alternatíva poteru? je to napr. zmes piesku a vápna?
-
Ano alternativou moze byt aj vapenna podlaha, alebo napriklad anhydridovych produktov (tusim ze zakladom je sadra). Alternativou moze byt aj palubocka, alebo parkety, ale to si uz asi zvazoval.
-
caute.
Vela citam na tejto stranke o podlahah, zemnej vlhkosti, vzlinavosti a mam drevenicku s roku 1922 budem reagovat asi takto . V 2008r. som zacal s rekonstrukciou komina a strechy v jan. som sa pustil do podlahy kuchyne ( klasicke dile alebo ak chcete dlaskovica ) Postup ktory som si zvolil sa podoba na postup VRSAN-a . Tato skladba na odizolovanie a zateplenie podlahy sa pre mna javi ako najschodnejsia pre jej bezne uzivanie a zivotnost .Drevenicku si rekonstruujem svojpomocne takze zvazujem kazdy peniaz do nej investovany.
PS :- urcite na podsyp pouzijem Liapor ( expandovany il ) 1-4/500 ako jednu s vrstiev pod hranoly -
Tento postup, ktory dala Andulka , je taky orginalny, ze v mojom rebricku hodnotenia jednoznacne vyhrava( dokonca som mu udelila moju Nobelovu cenu- v inej kategorii mam pre take ocenenie pre kruhove objazdy).
V miestnosti ,kde bude dlazka , mi je postup jasny. Len tam kde pojde dlazba, mam obavy. To lozko zo zmesy piesku a vapna sa mi zda dost problematicky. Ak sa na to polozia napr. 2 rady dlazdic treba to zaliat vodou? Zostanu skary rovnaké ? A kolko tej vody ?
Priznam, že najradsej by som dala vsade dlazkovicu, ale prave v kuchyni je najvacsi problem s vlhkostou. Pravdepodobne tade pretekaju spodne vody. Viem, ze tym postupom sa eliminuje problem. Aj mu chcem pomoct nejakou drenaznou rurou. Ale nad nami je taky strmak, ze ked sa topi sneh ,cerpadlo ide 10 hodin v kuse(vycerpavame vodu z nadrze , ktora bola povodne na vapno). -
V miestnosti ,kde bude dlazka , mi je postup jasny. Len tam kde pojde dlazba, mam obavy. To lozko zo zmesy piesku a vapna sa mi zda dost problematicky. Ak sa na to polozia napr. 2 rady dlazdic treba to zaliat vodou? Zostanu skary rovnaké ? A kolko tej vody ?
Priznam, že najradsej by som dala vsade dlazkovicu, ale prave v kuchyni je najvacsi problem s vlhkostou. Pravdepodobne tade pretekaju spodne vody. Viem, ze tym postupom sa eliminuje problem. Aj mu chcem pomoct nejakou drenaznou rurou. Ale nad nami je taky strmak, ze ked sa topi sneh ,cerpadlo ide 10 hodin v kuse(vycerpavame vodu z nadrze , ktora bola povodne na vapno).Keď sa dodrží postup – viď aj komunikáciu na “Oprava hlineného domu” a vlkosťou nebudete mať žiadny problém. Ukladanie dlažby do vápenného podkladu vyžaduje fortieľ, pretože sa musí do absolútnej roviny na utlačený podklad poukladať celá dlažba a až potom sa zaleje vodou a nechá vytvrdnúť, následne sa vyšpáruje. My sme si na to tiež netrúfli a majstra na tieto staré techniky nenájdeš. V dvoch izbách je dlážka už 10 rokov, je tam sucho, v pohode. My sme sa rozhodli v kuchyni, ktorá je 6×4 m pre plnú tehlu pred pecou a ku dverám, v kombinácii s doskami. V kúpelni to vyskúšame s dlažbou, lebo je len prestavaná z časti komory na 2×2 a ešte aj tam bude v rohu sprcha. Keď sa nezadarí tak to vysekáme a vymyslíme niečo iné.
Log in to reply.