-
Vapno, Kalk, Lime
-
Vlcik tiez som zastanca toho aby sa vapno samoregulovalo so zeminov. Chcem len povedat, ze pokial vapno nedostatocne nezavodnis v hasnici treba prve dni doliat vodu. Alebo privolat dazd. Potom by malo fungovat samo neobmedzene dlho. 60cm sa mi zda byt zbytocny luxus. 40cm moze byt.
-
Misa posli foto. Pohutame.
-
Ja viem, nakoniec si to tu už spomínal, iba mi nie je úplne jasné, či to má byť “zimovisko”, alebo iba ” letovisko”.
Polievať samozrejme áno, svojim mongolským spôsobom som vodu privolával aj ja. Dohodnime sa na 50
Keď pominie slnečná intenzita a prídu monzúny nevnímam to až tak tragicky.
Chcel som iba povedať, že treba najskôr porozmýšľať ako to čo najlepšie spraviť, ako potom hasiť (nie vápno).
Určitý faktor tu zohráva neskúsenosť, v každom prípade vždy držím palce.
-
Presne tak vlcik. Kontinuita bola vyrazne prerusena. Preto musime tu na obnova.sk natahovat pretrhnute slachy aby koncatiny zas fungovali. Divne prirovnanie takto pred obedo, viem.
Ked sa bavime o haseni vapna. Pri mojich pubertalnych brigadach som vidle aj vapno hasene v montaznej jame, pri haseni miesane lyzicou bagra.
-
Nemám rád tvrdenie, že naši českí susedia boli vždy o krok pred nami, ale z nasledujúceho článku mám pocit, že v hľadaní pôvodných materiálov a technológií to asi platí.
Nielen o výrobe kvalitného vápna sa dočítate TU
-
Vďaka Antik za článok. Síce samotný nie je bohviečo, ale tá informácia je pre mňa veľmi zaujímavá. Nechcem paušalizovať (to sa ani nedá), ale osobne vidím rozdiel medzi “dakedy” a “teraz” dĺžkou pálenia a teplotou. Predtým pálili dlhšie pri nižších teplotách cca 900-1050 stupňoch, dnes kratšie pri cca 1000 – 1300 stupňoch. Samozrejme rozdielov je viac.
Paľo a Harp by Ti ešte napísali, že samotné dobre vypálené a zahasené vápno ešte kvalitu a dlhovekosť napríklad omietok nezaručí. Chce to ešte čosi viac.
Chcel by som ešte pripomenúť, že vápno sa pálilo aj v Štiavnici a zároveň tam bol tuším workshop o výrobe a použití horúcej malty a ešte raz zatuším, že prsty v tom mali aj vyššie spomínaní. (To som si raz šplhol).
-
Tzv. “horúcu maltu” skúšajú používať aj pri obnove na hrade Čabraď. Neviem však, aké s ňou majú skúsenosti.
-
V tomto prípade by som to obmedzil iba na prívlastok tzv (takzvaná malta).
Článok nebol veľmi šťastne napísaný. Príliš sa vyzdvihovala „dovednost starých mistrú“ pri pálení vápna, ako keby dnešné bolo úplne na figu, čo samozrejme nie je pravda. Aj s dnešným vápnom sa dajú dosiahnuť slušné výsledky, je to však otázka skôr technológie ako materiálu.
Ospravedlňujem sa Paľovi a Harpovi, že som ich sem zatiahol, aj keď som presvedčený, že by s mojou vetou súhlasili. Vtedy (V Štiavnici) šlo viac – menej iba o ukážku starých technológií.
O výnimočnosti horúcej malty som hlboko presvedčený, my ju nepoužívame iba z toho dôvodu, že naša prítomnosť na hrade je limitovaná voľným časom. Napríklad jediná podmienka môjho kývnutia chlapcom bolo absolútne vylúčenie používania cementu. Koniec koncov aj na Gýmeši používali horúcu maltu.
Všimni si obrázok denná špára http://www.obnova.sk/diskusia/hrad-gymes-jelenec?page=23
Denná špára je zaužívaný názov, ukončená bola zahladenou maltou, Ktorú zvykli (nie vždy a nie všade i keď je to tá istá)) ako vidno na obrázku „posypať drvou, príp. pieskom).
Už na pohľad je dosť prachová, resp. obsahuje zeminu. Samozrejme nerobil som si žiadne ilúzie o čistote pôvodne používanej drvy, piesku, ale dosť ma to zaskočilo, keďže nie som zrovna vyznavač zahlineného plniva.
V tomto prípade, keďže predpokladám, že šlo o drvu normálne používanú do malty je zaujímavá aj otázka hydraulicity malty. Pretože z rozborov sa nedá určiť či použité vápno bolo slabo hydraulické, alebo pri hasení vápna (čistého) priamo s plnivom (horúca malta) nemohlo dôjsť k rôznym reakciám a takto k vzniku slabo hydraulickej malty, ktorá ako vieme je odolnejšia proti poveternostným vplyvom, aj proti premŕzaniu.
Zaujímal by ma Tvoj názor.
Určite nechcem nikoho a nič spochybňovať ani rýpať iba sa v rámci diskusie pýtam, lebo ma to veľmi zaujíma a ospravedlňujem sa za tykanie, ktoré by som obmedzil iba na túto diskusiu.
Ešte odpoveď vrchného technológa Calmitu, na moju otázku na čistotu vápna a teplotách pálenia.Vapenec sa pali vo vsetkych peciach pri rovnakych teplotach v rozsahu 1000-1300°C bez rozdielu, ci vyslednym produktom bude vapno, alebo vapenny hydrat. Vysledne chemicke zlozenie vypaleneho vapna musi splnat normu v kazdom zavode, materialove listy najdete i na nasej www stranke.
Rozdiel je v aktivite (rychlost reakcie s vodou), co urcuje krystalicka struktura vypaleneho vapna. Tieto “rychlosti“ su dolezite pre priemyselnych zakaznikov, nakolko dnes je potreba rychlych, aktivnych vapien. Vapna s pomalou aktivitou sa vyrabaju vylucne len pre porobetonarsky priemysel. Firma Calmit je vyrobcom oboch typov.
Pre ilustraciu: aktivita sa urcuje casom, v ktorom vapenna zmes s vodou dosiahne teplotu 60°C. Pomale (tvrde) vapno t60= 7-12min, rychle (makke) vapno: t60=1-2min -
Myslim si, ze ked sa kedysi davnejsie podarilo “vyrobit” aspon slabo-hydraulicke vapno (a nasledne taku murovaciu maltu), tak to bolo skor nahodou. Ti sikovnejsi si vsak zrejme casom vsimli, ze ked nie je vapno prilis “ciste”, tak je z neho (paradoxne) odolnejsia – trvanlivejsia malta.
Exaktne to potvrdzujú aj fyzikalno-chemicke rozbory vapenneho spojiva zo starych tvrdych malt, ktore maju vysoky hydraulicky index aj napriek tomu, ze neobsahuju cementove mineraly. Takze trvanliva – odolna – velmi pevna malta sa da urobit aj z vapenneho spojiva, ale s patricne zvysenym hydraulickym indexom. Podrobnejsie sa tym zaoberala jedna diplomantka FAST VUT z Brna, ktorej diplomovku som si mal moznost precitat.
Este bacha na jednu vec: ked je v spojive privela horcika (namiesto vapnika) – viac ako cca 10% molovej hmotnosti prislusnych oxidov – po vytvrdnuti malty je uhlicitan horecnaty (MgCO3) objemovo nestaly oproti uhlicitanu vapenatemu (CaCO3) a to sposobuje vnutorne pnutie v strukture materialu (na urovni krystalickych vazieb) a naslednu destrukciu krehkych mineralov – rozpad malty vplyvom sekundarnej reakcie s vodou (po zvyseni vlhkosti, po namoknuti muriva), ktorej pricinou je zvacsenie objemu krystalickych zlucenin horcika.
-
Jeden z medialnych clankov, zaujimave citanie (nasiel som to v debate na stranke hradu Bystrica) – moj obdiv k hladaniu mudrosti starych majstrov!
http://bydleni.idnes.cz/kvalitni-omitka-0jo-/stavba.aspx?c=A120816_143145_stavba_web
-
Možno som to tu už niekde písal – ale opakovanie matka múdrosti…
Áno – na Čabradi experimentujeme s horúcou maltou – zatiaľ sme s ňou spokojní – tento rok sme upravili trochu zloženie a pomery. Ide hlavne o zníženie podielu preosiatej sutiny.
Robí sa s ňou dobre aj tam, kde treba “nalepiť” tenkú záplatu na múr, prípadne nad hlavou. Tiež sme s ňou skúsili urobiť interiérovú omietku. Čo to urobí po zime, môžem zreferovať.
Strach z nedostatku vody, či z nedobehnutia reakcie po zamurovaní nemáme – hrad je postavený z veľmi pórovitých sedimentov, a tak sa zrážková voda a prirodzené priesaky dostanú aj dovnútra múru, tak isto prestup plynov a hlavne CO2 je bezproblémový. Zároveň nám prirodzený smäd malty po vode pomáha vysušovať okolité murivo :-)
…ale treba brať v úvahu, že čo je dobré tu, nemusí robiť dobrotu inde – veľa záleží od zloženia kameňa a pod.
Nám táto cesta vyhovuje…
-
[quote=Bacil]
…ale treba brať v úvahu, že čo je dobré tu, nemusí robiť dobrotu inde – veľa záleží od zloženia kameňa a pod.
Nám táto cesta vyhovuje…
[/quote]
Áno, súhlasím – asi tak nejako…
-
Budem veľmi mierny. Ak je niečo horúce a je to dokonca malta nemusí to byť horúca malta.
http://www.youtube.com/watch?v=tgKOEvzOB-o
To čo ste videli určite nie je naše kultúrne dedičstvo a ani horúca malta. Jediné čo vidím, je hazardovanie so zdravím a ďalej ani radšej nepokračujem.
Prosím skús opraviť ten názov, ber to ako priateľskú radu.
-
Aj alchymistov možno považovať za hazardérov, a pritom niektorí z nich priniesli pokrok v chémii. Tak čo…?
Sú to dospelí ľudia, a tým aj plne zodpovední za seba. Len aby náhodne nepoškodili niekoho iného v okolí.
-
Možno som to zle napísal, v podstate kašlem na to. čo si tu svojvoľne nazýva ako chce. Môže to vyskúšať niekto, kto o hasení vápna nemá ani šajn a vybuchne to. Kto si to zoberie na zodpovednosť Vy? Nestraším, poznám ľudí.
Log in to reply.