-
Vianoce – zaujímavosti
-
1. január 2010 – Sviatok Panny Márie Bohorodičky
Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali
chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala
Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6.
storočia tradične slávil l. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil
v nedeľu medzi l. a 6. januárom, alebo – keď v tomto rozmedzí nedeľa
nebola – 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo
františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým
šíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380 – 1444). Od 15. storočia sa
slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej
Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápež
Inocent XIII. v r. 1721.Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána.
Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby
(propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala
a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od
7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali v chráme Santa Maria Antica,
ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 – 707), pôvodom Grék a vyznaním
„služobník Panny Márie“.Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili
Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú
úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za
Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je
oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami
sv. Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo
ženy…“ (Gal 4,4). Takto sa z tohto sviatku Pána stal sviatok Panny
Márie.
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) – titul, ktorým prvotná Cirkev
poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že
Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého
Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej
správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r- 431 odsúdil tento bludný názor
a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov
Bohorodička právom patrí. -
6. január – Sviatok Zjavenia Pána – Traja králi
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána
(Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z
Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej. V 4. storočí
sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli
dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli
v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja
králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto
príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách, nič
nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné
relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa
(1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna
a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne
sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V
týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských
náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú
zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom
pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej
hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod
znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi
a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom a príjmu od nich mesiášske
prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že
všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady
vyvoleného ľudu“. (KKC 528)Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty
odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn
1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní
majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a
predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa. (KKC 530, 574) -
Pravoslávni veriaci zasadnú k štedrovečernému stolu
Pre väčšinu pravoslávnych veriacich, hlavne z prešovskej eparchie, začínajú dnes oslavy Vianoc. Na sviatok Narodenia Krista v mnohých rodinách aj dnes dodržiavajú prísny pôst. Do medu nemáčajú oblátky, v kapustnici nie je mäso ani klobása. Zvyky kresťanov východného obradu sú špecifické a liturgicky bohaté. Polnočnú bohoslužbu nemajú, obrady začínajú už o 20:00 a trvajú aj tri hodiny.PREŠOV 6. januára (SITA) – Kým veriaci západných cirkví slávia Troch kráľov, časť pravoslávnych a gréckokatolíkov v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Srbsku, ale aj dve tretiny pravoslávnych veriacich na Slovensku si dnes zasadne za štedrovečerný stôl. Juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o približne 13 dní, sa u nás riadi väčšina severovýchodných pravoslávnych veriacich. V prešovskej eparchii je okolo 120 živých farností, asi 90 percent z nich slávi Vianoce v týchto dňoch. V michalovskej eparchii je tento pomer opačný, väčšina sa prispôsobila gregoriánskemu kalendáru a Vianoce slávila v decembri.
Pravoslávna cirkev má aj jeden živý monastyr v Komárne, kde žije biskup Tichon. Aj ten slávi sviatky Kristovho narodenia podľa starého kalendára. Tým sa riadia aj v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Pod jednou strechou tu žijú chovanci detského domova a mladistvé matky, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť a boli umiestnené do reedukačného centra.
Zvyky kresťanov východného obradu sú špecifické a liturgicky bohaté. Hovorca za Pravoslávnu cirkev na Slovensku Milan Gerka pre agentúru SITA uviedol, že v pravoslávnych rodinách sa na Narodenie Krista dodržiava prísny pôst. Mnoho ľudí od ráno do štedrej večeri vôbec nič neje. Aj na sviatočný stôl môže ísť výlučne pôstna strava bez mäsa a živočíšnych tukov, niekde nepoužívajú ani vajíčka a mlieko. Kapustnica sa pripravuje bez klobásy. Na stole nesmie chýbať cesnak, med s chlebom, opekance s makom a sušené ovocie, niekde podávajú pirohy s kapustou, hubovú mačanku, slivčanku, fazuľu i šošovicu, môže byť aj ryba so zemiakovým šalátom, ale nie všade je to zvykom. V niektorých domácnostiach sa pripravuje dvanásť druhov jedál, v iných deväť. Vianočné oblátky tu tiež nemajú tradíciu.
Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ich obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín, preto ich „veľké povečerie“ začína spravidla už o 20:00.Juliánsky kalendár bol zavedený Júliusom Cézarom v roku 45 n.l. Bežne sa používal zhruba do roku 1500, kedy jednotlivé štáty postupne začali prechádzať na Gregoriánsky kalendár. Napriek tomu ho niektoré krajiny používali až do začiatku minulého storočia a Ortodoxná cirkev v Rusku ho používa dodnes.
-
V prihraničných regiónoch už pripravujú Vianoce
ORAVA 29. júla (SITA) – V slovensko-poľských prihraničných regiónoch už počas leta pripravujú Vianoce. Oravské kultúrne stredisko a partnerské organizácie v poľskom Bielsku-Biala a Zywci vyhľadávajú u ešte žijúcich pamätníkov vianočné zvyky, piesne, koledy, vinše a pochôdzkové hry. Na konci roka rekonštruované zvyky predstavia divákom v Zuberci, Habovke, Dolnom Kubíne i v poľských mestách Bielsko-Biala a Zywiec. „Našim cieľom je vyhľadať, zaznamenať a verejne prezentovať tradičné i súčasné prejavy vianočných sviatkov, pôvodné a autentické vianočné výročné zvykoslovie i jeho súčasné podoby na slovensko-poľskom pohraničí. Chceme ním prinavrátiť posolstvo Vianoc v jeho širokom chápaní,“ povedal riaditeľ Oravského kultúrneho strediska Miroslav Žabenský. Súčasťou vianočného programu budú okrem zvykoslovia aj remeselný jarmok, tvorivé dielne a súťaže.
Výsledkom medzinárodného projektu má byť tiež monografia Vianočné koledy a betlehemské hry na Slovensku a v Poľsku a DVD disk zachytávajúci rekonštruované zvyky. Súčasťou prezentácie vianočných sviatkov bude aj výtvarná súťaž Vianočná pohľadnica, ktorú vyhlásia v septembri. Návrhy vianočných pohľadníc budú môcť posielať deti v štyroch vekových kategóriách a v rôznych technikách – maľba, kresba, grafika, koláž či počítačová grafika. Najúspešnejšie práce budú prezentované na putovnej výstave v Dolnom Kubíne a Bielsku-Bialej a tiež v katalógu a kalendári. Vyhľadávanie a rekonštrukcia vianočných zvykov vyvrcholí na prelome roka v Zuberci, Habovke, Dolnom Kubíne a Zywci festivalom vianočných zvykov a remesiel.
-
uz sme tu mali vselico… krestanske i pohanske zvyklosti… tak sa patri aj Vianoce na socialisticku strunu… smailik nebude ziaden… bo neviem, ci sa mam smiat a ci plakat…
Antonin Zapotocky – Vanocni prihovor detem
http://www.youtube.com/watch?v=tB3EkcR65kg&feature=player_embedded#!
-
ORAVA: Dodnes je zvykom po štedrej večeri veštiť zdravie z jablka
V mnohých domácnostiach na celej Orave pretrvala aj stará tradícia donášania rezaných ovocných halúzok, ktoré svojím rozkvitnutím umožňovali v minulosti predpovedať úrodu, zdravie či vydaj dievky v dome.
ORAVA 24. decembra (SITA) – Dodnes je na Orave zvykom po štedrej večeri veštiť zdravie z prekrojeného jabĺčka alebo rozlúsknutého orecha. Ak sú zdravé, budú zdraví aj ľudia. Ak sú červivé, ľudia budú chorí. „V mnohých domácnostiach na celej Orave pretrvala aj stará tradícia donášania rezaných ovocných halúzok, ktoré svojím rozkvitnutím okrem estetickej funkcie umožňovali v minulosti aj predpovedať úrodu, zdravie či vydaj dievky v dome. Dodnes je tiež zvykom zdobiť si príbytky zelenými, prevažne jedľovými a borovicovými vetvičkami,“ hovorí etnografka Oravského múzea Elena Beňušová.Zelené vetvičky, ktorými si zdobili nielen príbytky ale aj hospodárske stavby, od konca 19. storočia nahradil vianočný stromček, symbol šíriaci sa z nemeckého a rakúskeho prostredia. Stromček zdobili jabĺčka, orechy a rôzne slamené a papierové ozdoby, ktoré si ľudia vyrábali sami. Rôzne podoby vianočného stromčeka, na hornej Orave nazývaného aj podlas či podlažník, dodnes dotvára ľudový betlehem ako neoddeliteľná súčasť vianočných zvykov na Orave. Vianočný stromček ostával v dome podľa miestnych zvyklostí do Troch kráľov alebo až do Hromníc.
Ráno na Štedrý deň prinášali pastieri kráv do príbytkov polazník či brezovec, brezový prút ozdobený na konci klasmi ovsa a vetvičkou z jedličky. Pri vstupe do domu zavinšovali a popriali domácim zdravie a šťastie, za čo dostali ako odmenu chlieb. Gazda na jar týmto prútom vyháňal dobytok na prvú pašu, aby bol zdravý a aby sa nenavracal z paše.
„Štedrý deň bol pôstnym dňom. Často sa vyžadoval úplný pôst až do večere, na ktorej sa podávali štedrovečerné jedlá pripravené prevažne z rastlinných produktov ako hrach, šošovica, ale aj gríska, ryža v mlieku, opekance s makom, pirohy s bryndzou, lekvárom či tvarohom a kapustnica, ktorá je dodnes tradičným vianočným jedlom. V katolíckych rodinách bola súčasťou večere ryba, kým u evanjelikov bolo prípustné konzumovať i mäsité pokrmy. V kresťanských domácnostiach veriaci dodržiavajú pôst aj v súčasnosti a ako štedrovečerné jedlo sa dodnes traduje vianočná kapustnica, často varená s hubami, prípadne údenou rybou. V mnohých rodinách ako tradičné štedrovečerné jedlo pretrvali aj opekance s makom a z koláčov záviny plnené najmä makom a orechmi,“ vysvetľuje Beňušová.
Jedným z dominantných symbolov Vianoc na Orave bol chlieb, pre ktorý sa zaužíval aj názov vianočný chlieb. „Magickú silu mu dodávali rôzne plodiny, hlavne cesnak, ktorý sa pridával do cesta alebo sa ním zdobil jeho povrch. Aj dnes v mnohých rodinách ostáva na stole počas celých sviatkov chlieb ale aj cesnak a pod obrusom peniaze, tie až do Nového roka, aby v budúcom roku nič nechýbalo, ale všetkého bola hojnosť,“ dodáva etnografka Oravského múzea.
Vianoce na Orave sa ešte aj dnes nazývajú hodmi, Štedrý deň niektorí stále volajú Dohviezdny večer, Vilija a v severnej časti regiónu Badňak.
-
Podklad koncertu Hore, hore, pastuškove ležal za orgánom
VEĽKÝ ŠARIŠ 25. decembra (SITA) – Podľa skíc nápevov piesni, ktoré sa našli v 90. rokoch pri rekonštrukcii chrámu sv. Egídia v Bardejove, vzniklo hudobno-dramatické pásmo vianočných kolied nazvané Hore, hore, pastuškove. Ako uviedol pre agentúru SITA hudobník a riaditeľ Základnej umeleckej školy vo Veľkom Šariši Július Selčan, ktorý nájdený historický materiál prepísal a upravil, výsledkom je vianočný koncert so stovkou účinkujúcich. Predstavenie trvá 50 minút. Vystupujú v ňom žiaci Základnej umeleckej školy vo Veľkom Šariši a jej pobočiek – zo Záhradného a Župčian, folklórny súbor Šarišan a folklórna skupina Záborský zo Župčian. Vianočný koncert Hore, hore, pastuškove si obyvatelia Záhradného mohli pozrieť 22. decembra v Miestnom kultúrnom stredisku, ďalší bude dnes na prvý sviatok vianočný v Župčanoch v Kostole Nanebovzatia Panny Márie a na Štefana v kostole sv. Jakuba vo Veľkom Šariši. V Prešove sa predstavia v novom roku na sviatok Troch kráľov 6. januára o 16:00 v sále Čierneho orla Parku kultúry a oddychu.
Selčan informoval, že nájdený hudobný materiál obsahuje tradičné, ale aj úplne neznáme koledy. Texty sú písané v jazyku, ktorý sa približuje k staroslovienčine či bernolákovčine, ale má aj výrazné prvky šarišského nárečia. „Bola to veľmi zvláštna ale zaujímavá práca. Výsledok je zaujímavý,“ povedal Selčan.
Na projekte spolupracovalo aj Občianske združenie Deti Šariša. Jeho aktivistka Edita Demeterová pre SITA uviedla, že cieľom projektu bolo oživenie náhodne nájdeného unikátneho hudobného materiálu, ktorý bol za organom v chráme sv. Egídia určite veľmi dlho. Súčasne ich snahou je aj oživenie šarišského nárečia a dávnych vianočných zvykov. Podľa jej slov riaditeľ umeleckej školy Selčan za pomoci ďalší odborníkov nájdený hudobný materiál spracovali do takej podoby, aby v programe mohli účinkovať a rozvíjať svoj talent už najmenší školáci. V zbore spievajú a na zobcové flauty hrajú deti od šiestich rokov. „Bude to iná forma prezentácie Vianoc, ako sme zvyknutí. Je to príbeh dvoch bačov, ktorí posúvajú dej od zvestovania narodenia Pána po klaňanie sa Troch kráľov,“ uviedla Demeterová. Deti z Veľkého Šariša nacvičovali svoju časť programu v starej škole. Skupina Záborský doma v Župčanoch. Súbor Šarišan vo svojich priestoroch v Prešove na Sídlisku III. v Družbe, kde sa všetci spoločne stretli na generálke pred prvými verejnými koncertmi. Demeterová uviedla, že ich Občianske združenie pomáhalo aj so získavaním financií na realizáciu projektu. Podporu získali od mesta Veľký Šariš, Prešova a boli úspešný aj v získavaní grantov. S týmto programom sa predstavia v novom roku aj v Bardejove, Vranove nad Topľou a ďalších mestách.
-
V Číne sú vianočné sviatky módou, nie tradíciou
BRATISLAVA 26. decembra (SITA) – V čínskej spoločnosti Vianoce nemajú tradíciu. Vplyvom globalizácie a kultúrnej výmeny medzi Čínou a západným svetom však tento importovaný sviatok oslavuje čoraz viac Číňanov, predovšetkým mladá generácia. V nákupných centrách, najmä v Pekingu a Šanghaji, je rozvešaná vianočná výzdoba a obchodníci ľudí lákajú na nakupovanie darčekov pre blízkych. V čase okolo Vianoc chodia po hlavných obchodných uliciach aj muži v červenom, oblečení ako Santa Clausovia, ktorí niekedy rozdávajú deťom cukríky.
“Na Štedrý večer sa zvykne oslavovať, no európske vianočné sviatky to veľmi nepripomína. Je to skôr sviatok mladých ľudí. Dávajú si darčeky, idú niekam von a zabavia sa s priateľmi, prípadne si zájdu aj na polnočnú omšu do kostola, čo však často chápu len ako druh exotiky,” povedala pre agentúru SITA sinologička Daniela Zhang Cziráková. Ľudia chodia aj na diskotéky, do barov, do kina či divadla. Ako dodala Zhang Cziráková, Číňania sú dobre informovaní, vedia, čo sa stalo, a čo tento sviatok znamená pre kresťanov. “Keď tam žijete, dostanete aj slušný počet vianočných blahoželaní, niektoré dokonca aj s hudobným sprievodom,” prezradila.
Celkom iná je situácia v kresťanských rodinách, ktorých je v Číne malé percento. Zväčša pritom ide o protestantov, ktorí oslavujú v súlade s americkou tradíciou a idú do kostola.
Ešte oveľa nápadnejšia vianočná atmosféra je v obchodoch v Hongkongu, kde sa snažia prilákať nakupujúcich turistov z blízkeho aj vzdialeného zahraničia. V súvislosti s koloniálnou históriou Hongkongu sú tam tiež silnejšie kresťanské tradície.
Informácie pochádzajú z webovej stránky http://www.thehistoryofchristmas.com, prieskumu spoločnosti Gfk a od Daniely Zhang Czirákovej.
-
Juhoafričania zvyknú mať vianočnú večeru v prírode
BRATISLAVA 25. decembra (SITA) – V Juhoafrickej republike sú Vianoce cez letné prázdniny a prázdninová sezóna vrcholí práve počas nich. Na oslavách vo väčších centrách býva aj takzvané Koledovanie pri sviečkach a rôzne vystúpenia. Domovy Juhoafričanov sú ozdobené borovicovými halúzkami a všetci majú doma ozdobené vianočné jedličky, pod ktorými sú pripravené darčeky pre deti. Na Štedrý večer si niektoré deti zvyknú zavesiť aj ponožky na darčeky od otca Vianoc.
Tradície oslavy Vianoc sa líšia podľa pôvodu rodiny. Anglofónni Juhoafričania majú svoje tradície blízke britským. Večeru na Štedrý deň prípadne obed na 1. sviatok vianočný tvorí moriak, pečené hovädzie mäso, biskupské chlebíky, žltá ryža s hrozienkami, zelenina, slivkový puding i šunka. Afrikánci majú na obed 25. decembra studené mäso zvané fiid so šalátom. K zvykom sa pridala aj najobľúbenejšia činnosť všetkých Juhoafričanov braai, grilovačka. Poobede zvyknú rodiny chodiť do prírody, kde sa deti hrajú, kúpu a užívajú si letné slnko.
-
Bulhari sedia počas Štedrej večere na slame
BRATISLAVA 24. decembra (SITA) – Na Štedrovečernom stole v Bulharsku musí byť sedem až 12 druhov jedál. Žiadne z nich však nesmie obsahovať mäso, mlieko a syr. Dôvodom je štyridsaťdňový predvianočný pôst. Podávajú sa najmä jedlá z fazule, rozličných druhov orechov, sušených sliviek, zákusky a tradičný koláč zvaný banitza. Najdôležitejším chodom je veľký okrúhly domáci chlieb, na ktorom sú vyryté vyobrazenia domov či dobytku, ktoré symbolizujú bohatstvo. Do chleba vkladajú mincu. Najstarší muž v rodine chlieb roztrhne a komu dá časť s mincou, ten bude v nadchádzajúcom roku najzdravší a najšťastnejší.
Počas večere každý sedí na slame a od štedrovečerného stola musia odísť všetci naraz. Bulhari počas Vianoc tiež zvyknú zapaľovať oheň, zhromažďujú sa okolo neho, niečo si želajú a jedia pritom krvavnice. Darčeky si rozdávajú 25. decembra.
V minulosti zvykli chlapci a slobodné dievčatá navštevovať domy v susedstve, spievať koledy, želať obyvateľom domov dobré zdravie, za čo dostávali peniaze alebo jedlo. Nosili so sebou aj dlhé palice zvané rkoledaris, na ktorých boli napichnuté okrúhle chlebové bochníky kravai s dierami.
-
Francúzske Vianoce sú najmä rodinným sviatkom
BRATISLAVA 24. decembra (SITA) – Francúzi a Francúzky považujú vianočné sviatky predovšetkým za možnosť stráviť čas v úzkom kruhu blízkych. Štedrý večer je rodinnou udalosťou, 25. decembra sa ľudia stretávajú s ďalšími príbuznými. Náboženský aspekt je druhoradý, vianočnú omšu navštevuje iba malá časť obyvateľstva. Počas vianočného obdobia sa mestá a dediny menia, ľudia ich osvetlia a vyzdobia. V celej krajine sa koná zhruba 170 vianočných trhov a v decembri je väčšina obchodov otvorená aj v nedeľu.
Vianoce nazývajú Noel, pomenovanie pochádza z frázy les bonnes nouvelles (dobré správy) a odkazuje na evanjelium. Okrem vianočného stromčeka, ktorý nemá vo francúzskych domácnostiach dlhú tradíciu, si ľudia doma vystavujú malý betlehem. Niektorí, najmä na juhu krajiny, zapaľujú od Štedrého dňa až do 31. decembra polienko. Tento zvyk je pozostatkom starej tradície, kedy si tak farmári zabezpečovali dobrú úrodu v nadchádzajúcom roku. V Štedrý deň vystavia deti topánky, ktoré im zaplní darčekmi Pere Noel. Ráno okrem nich nájdu na stromčeku zavesené sladkosti, ovocie, oriešky a malé hračky. V severnom Francúzsku majú v tom čase deti darčeky už dávno vybalené, dostávajú ich totiž na sv. Mikuláša 6. decembra. Dospelí si navzájom venujú darčeky na Nový rok.
Štedrovečerné menu sa líši podľa oblasti. V Alsasku je hlavným chodom hus, v Burgundsku moriak s gaštanmi a v Paríži uprednostňujú ustrice s paštétou z kačacej alebo husacej pečienky. Súčasťou večere je aj hydina, šunka, šaláty, koláče, ovocie a víno. Medzi špecifické vianočné jedlá patrí koláč nazývaný Buche de Noël, ktorý v niektorých domácnostiach nahrádza spomínané polienko. V minulosti zvykli piecť koláč Troch kráľov, ktorý v sebe ukrýval fazuľu. Kto ju našiel, stal sa na jeden deň kráľom alebo kráľovnou. V noci z 24. na 25. decembra sa zvyšky večere nechávajú na stole, ak by na návštevu zavítala Panna Mária.
Štedrý deň niekde nazývajú aj Dvanásty deň. Kedysi to bol posledný deň dlhého Sviatku bláznov, kedy musel Pán zmätku odovzdať svoj trón a vrátiť sa k bežnému životu.Zdroj: http://www.thehistoryofchristmas.com, prieskum spoločnosti GfK
-
Štedrosť večere bola v pestrosti, rybu mali len v meste
Základ vianočného hodovania na slovenských dedinách tradične tvorili obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak. Vianočné oblátky piekli a roznášali kňaziBRATISLAVA 24. decembra (SITA) – Večera na Štedrý deň bola na Slovensku tradične štedrá vďaka rôznorodosti jedál, ktorých bolo zväčša deväť, ryba však bola dostupná len mestu. Ako pre agentúru SITA uviedla etnologička Viera Feglová, na dedine jedálny lístok pozostával z toho, čo sa v danej oblasti urodilo. Základ vianočného hodovania tvorili obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak. Štedrovečerná hostina mala pôvodne charakter novoročnej slávnosti, ku ktorej patrilo mäso či alkohol, zmena nastala so zavedením cirkevného pôstu. Jediné jedlo, ktoré sa v minulosti nepripravovalo doma a dodnes patrí k symbolickým štedrovečerným jedlám, je vianočná oblátka. Mala funkciu hostie, posvätného chleba a pôvodne ich piekli i roznášali kňazi.
Ako Feglová uviedla, na Slovensku sa na Štedrý deň večera tradične začínala i končila modlitbou za zosnulých predkov, na východe ich dokonca pozývali na večeru slovami: „Dedo, baba, poďte s nami jesť.“ Pripravovali pre nich tanier, na ktorý sa kládla prvá lyžica z každého jedla, a zakaždým ich ponúkali. Spomínanie na blízkych zosnulých patrí aj dnes neodmysliteľne k vianočným sviatkom, v mnohých rodinách pre nich aj dnes prestierajú pri štedrovečernom stole. Na prípravu jedál sa používali všetky pestované druhy plodín. Jedálny lístok sa teda odlišoval podľa toho, čo sa v rôznych oblastiach Slovenska urodilo. Obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak tvorili základ vianočného hodovania. Piekli sa chleby, koláče, varili sa polievky a prívarky zo strukovín, kyslej kapusty, repy, sušeného ovocia a húb, varené cestoviny ako pirohy, rezance, šúľance, pečená cestovina, ktorá sa potom nalámala a máčala v cukrovej vode či mede, známa pod názvami opekance, bobaľky, púčky alebo lokša. Vo viacerých oblastiach patrila k záveru večere obradná kaša – krupičná, prosná, kukuričná, ktorej hovorili Ježiškova kašička. “Ak si k tomu primyslíme ešte množstvo koláčov, chlieb, hriate, pálenku a víno – hostina to bola parádna aj bez mäsa,” uvádza
Okrem jedál bola tradične venovaná zvláštna pozornosť aj úprave štedrovečerného stola. V tradičnej roľníckej domácnosti bol stôl umiestnený v kúte so svätými obrazmi a tešil sa mimoriadnej úcte. Nikto si naň nesmel sadnúť ani naň položiť ľubovoľný predmet či pri ňom sedieť. Na rozdiel od bežných dní ho pokrývali obrusom, v niektorých lokalitách Kysúc i plachtou, z ktorej na jar vysievali obilie. Na stôl pod obrus alebo na obrus rozsypali či dali do taniera po troške zo všetkých pestovaných plodín. Okrem obilia a strukovín tam boli šípky, mak, rôzne byliny, peniaze, perie, šupiny z rýb či srsť. Pod stôl ukladali rôzne druhy pracovných nástrojov. Ich prítomnosť pri večeri mala zabezpečiť dobré pracovné výsledky. Takmer na celom Slovensku stôl tradične omotávali reťazou uzamknutou zámkou, čo symbolizovalo rodinnú uzavretosť a vzájomnú súdržnosť. Pri večeri si na ňu kládli nohy všetci členovia rodiny, aby boli zdraví a aby na seba vo svete nezabudli. Dnes ju v mnohých rodinách nahradil povraz.
-
Štedrovečerný stôl symbolizuje hojnosť
Na našom území sa Štedrá večera v dnešnej podobe začala konzumovať až v 20. storočí. Dovtedy sa jedli najmä slané a údené ryby.BRATISLAVA 24. decembra (SITA) – Štedrovečerný stôl mal v slovanskej tradícii symbolizovať hojnosť. Pod biely ľanový obrus sa kládli peniaze alebo hrsť ovsa či jačmeňa, aby sa v budúcom roku rozhojnili. Na tento deň sa aj v časoch biedy odkladala ušetrená múka, cukor, strukoviny, mak, sušené ovocie, lekvár, med, masť na vyprážanie šišiek aj sladké víno. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Ak bolo jedla hojne, rodinu čakal priaznivý rok. Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo, pretože až do Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1965 platil na Štedrý deň prísny pôst. Deťom rodičia za sebazaprenie sľubovali, že večer uvidia zlatú hviezdu, krokvu alebo prasiatko. Pôstny obed zvyčajne tvorili zemiaky bez masti s riedkou nevarenou kapustnicou.
Skladbu a výber štedrovečerných jedál ovplyvňoval charakter krajiny. Jedálne lístky sa rôznili v horských a nížinatých oblastiach, v ovocinárskych, vinohradníckych a pastierskych regiónoch, v meste a na dedine. K viac-menej univerzálnym jedlám patrili oblátky s medom, kapustnica, zemiaky, varený hrach, fazuľa, opekance, rezance či iné cestoviny a kompót zo sušených sliviek.
Oblátky sú pomerne novou obyčajou, pochádzajúcou z mesta. Zvyčajne ich piekol miestny učiteľ. Žiaci ich roznášali podľa objednávok po domácnostiach a vinšovali. S rôznymi druhmi cestovín boli spojené mnohé povery. Varili sa rezance, pirohy, šúľance, halušky a najmä opekance, nazývané aj pupáky alebo bobáľky. Veľké pirohy a šúľance napríklad symbolizovali veľké obilné klasy. Vodu z opekancov vylievali pod ovocné stromy, aby dobre rodili. Do tradičnej kapustnice sa pridávali sušené hríby a slivky, nie mäso, pretože aj večera mala byť napriek hojnosti pôstna. Z toho istého dôvodu sa v katolíckom prostredí rozšírilo podávanie ryby.
Na našom území sa Štedrá večera v dnešnej podobe začala konzumovať až v 20. storočí. Dovtedy sa jedli najmä slané a údené ryby. Ryba je zároveň symbolom kresťanstva, odvodeným z doby starovekých prenasledovaní. Grécke slovo ichthys – ryba znamenalo v tajnej reči kresťanov Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ – Iesus Christos Then Hyois Soter. Po rybe nasledovala v niektorých oblastiach “Ježiškova kašička”, čiže krupicová kaša, ktorú jedla celá rodina z jedného veľkého taniera. Rôzne koláče a zákusky sa pridávali až neskôr – našim predkom ich nahrádzal chlieb, ktorý bol pre nich vzácnosťou. Najmä v oblastiach severného Slovenska sa jedol len na veľké sviatky.
Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Svedčí o tom aj frazeologické prirovnanie najedol sa ako sedliak na Vianoce. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko značilo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že bude planý rok. Vianočné jedlá požívali osobitnú úctu. Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň mu patril lepší pokrm. Zvieratá zas na oplátku “rozprávali ľudskou rečou”. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.
-
Aj toto sú kresťanské vianoce :D
Betlehemskí kňazi sa v rodisku Ježiša opäť pobili.
http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/betlehemski-knazi-sa-v-rodisku-jezisa-opat-pobili.html
-
Veriaci si dnes pripomínajú krst Ježiša v rieke Jordán
BRATISLAVA 8. januára (SITA) – Veriaci si dnes pripomínajú krst Ježiša v rieke Jordán, ktorý je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti – Matúš, Marek a Lukáš. Implicitne sa o ňom zmieňuje i Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára).
Od r. 1969 sa však tento sviatok slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Ak však táto nedeľa pripadne na 7. alebo 8. januára, sviatok sa neslávi – z liturgického hľadiska sa dáva prednosť sláveniu druhej vianočnej nedele. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.
Agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
Log in to reply.