-
vlhke murivo
Dobrý večer,
prosím o radu ako odstrániť problémy s vlhkým murivom.
Bývam v rodinnom dome, ktorý bol postavený v roku cca 1970. Je to dvojgeneračný dom. Pred dvoma rokmi sme vymenili staré okná za plastové. Po výmene okien sa prejavilo vlhnutie muriva a vytváranie plesní na obvodových múroch (za nábytkom) v byte nad pivničnými priestormi. Byt nad nami tento problém nemá. Obvodové steny sú kvádrové o hrúbke 40 cm. Kúrenie je spoločné radiátorové.
Ďakujem. -
6 odpovede/odpovedí
-
Odporúčam pre začiatok prečítať si rozsiahlu diskusiu o plesniach v téme Zateplenie bytu ZVNÚTRA, špeciálne príspevky od 11.11.2006.
-
Odporúčam pre začiatok prečítať si rozsiahlu diskusiu v téme Zateplenie bytu ZVNÚTRA.
Azda len doplnim. Treba si precitat aj ine pribuzne temy kde sa da dozvediet viac.
A este jedna otazka: Byt nad vami ma tiez vymenene plastove okna?
PALO: vsak napis tu informaciu o prirodzenom vetrani :)
-
ano nezostává nič iné len doporučiť prečítať si spomínané príspevky…
v tomto prípade pravdepodobne nejde o vlhnutie stien (vzlínanie zemnej vlhkosti, povrchová vlhkosť prípadne) ako také ale o kondenzáciu vodných pár v chladnejších konštrukciách… ktoré sú ochladzované (napríklad konštrukcia stropu medzi vykurovanou a nevykurovanou časťou – tento detail obyčajne nebýva kritický, pokiaľ sa nejedná aj o roh v styku s exteriérovou časťou)
v prípade, že sa problémy s vlhnutím a následnou plesňou objavili až po výmene okien za tesnejšie sa na 95% jedná o nesprávnu prevádzku budovy – myslím sa tým nesprávny režim vetrani, nedodržanie minimálnej hygienickej výmeny vzduchu v miestnosti (vzduch v miestnosti by sa mal vymeniť 3-5x za hodinu!) keď je v miestnosti príliš veľa vodných pár dochadza k nasýteniu a následnej kondenzácii – orosené okná v zime a pod…. chladnejšie miesta – ochladzované rohy miestností, rohy miestnosti ako také keď neprúdi vzduch, zakryté rohy a pod. sú chladnejšie a kondenzácia začína…
para kondenzuje – a máme živnú podu pre plesne….
preto moja rada, ak majú okná mikroventiláciu používajte ju – úspora za “ušetrenú energiu” je príliš malá v porovnaní s následkami, ktoré vzniknú…
teraz moje odporúčanie:
skriňu odsuňte, roh vystriekajte savom aby sa plesňové spóry nešírili po celom dome – je to alergén, aby sa nedostával do vzduchu a naďalej ste ho nedýchali… postavil by som tam malý vetrák aby som urýchlil prúdenie vzduchu ale čo je najdoležitejšie poriadne by som v miestnosti vetral!!!
pre upresnenie by bolo vhodné aby ste nám skúsil poslať nejaký náčrt alebo fotky. Može sa stať, že ochladzovaná konštrukcia – roh, má príliš nízku teplotu (povrchovú teplotu) tam je vznik plesne skoro jasný…. to by sa dalo namodelovať a spočítať…
v tejto súvislosti ma znovu zaráža postup niektorých developerov, ktorý užívateľom predajú stavbu do užívania jedným papierom, aj k telefónu dostanete 100 stránkový návod ako na vec… k domu? nič…
je to na zamyslenie – návod na prevádzku a údržbu… vhodná téma na diplomku… asi ho zadám niektorému zo svojich študentov…. -
aj aj si niečo napíšem čo tu možno nebolo z toho čo som prečítal.
Osekať omietku, alebo možno stačí oškrábať vrchnú vrstvu aby sa aj zdrsnil povrch tak aby chytala ďalšia omietka. Možno by stačilo pripevniť rákosovú rohož. No proste sa aplikuje nová čisto vápenná omietka hrubšej vrstve 1-3cm podľa množstva pary a hrúbky múra. Teda tak aby kapacitne dokážala zachytiť a rozniesť v rámci svojej masy nadbytočnú vlhkosť a keď zase klesne vo vzduchu tak ju bude zase uvolňovať. takže vzduch nebude suchý lebo to je veľký pocitový diskomfort ale to nás vlastne netrápi. No a zároveň to vápno ako prirodzený konzervačný prostriedok bude zabraňovať rastu pliesňovej hávedi.
Píše sa tu aplikovať obyčajný vápenný náter. To v rámci dezinfekcie určite pomôže. Akurát tá skondenzovaná vlhkosť bude vytvárať na povrchu toho vápenného náteru jemný vodný film na ktorom sa bude usadzovať – lepiť prach no a po čase keď sa vytvorí stabilné podložie ktorým neprejdú účinné látky vápna zase začnú prekvitať pliesne ktoré sú v postate všade len v malom neaktívnom stave. Takže omietka by pomohla možno viac, ale určite pomôže aj dobre hrubý mastný vápenný náter, ktorý sa môže po čase obnoviť.Avšak čo sa týka pliesní alebo celej prírody tak je to ešte otvorená kniha. Zisťovalo sa či má vplyv orientácia na svetové strany a druh náteru pri vonkajšej omietke a tvorbe takých rias. No a prišlo sa teda na to že jedn afarba bola dosť zlá na tom tam to proste rástlo aj na oslnených stranách. Alebo to možno bolo tak že prišli na druh farby ktorá to potláčalal aj na severnej vlhkej strane. Už si nepametám.
Potom by som ešte doporučoval čistú hlinenú omietku alebo hlinovápenú omietku. Neviem či síce zabráni hlina rastu pliesní,avšak rast samotných pliesní môže taktiež súviesieť resp. ich podporovať ak je v miestnosti nevyvážený elektrosttický náboj predmetov a vzduchu, prípadne samotné energetické vyžarovanie samotných predmetov. J ejasné že umelé predmety ako záclony, koberce, poťahy na sedačky, umeleé povrchy na drevotrieske vytvárajú statickú elektriku z ktorej sa nabýja vzduch, resp sú tam kladné ióny. No a taký oslabený vzduch s nízkym nevyrovnaným prirodzeným potenciálom umožňuje aby mohli v miestnosti rásť jednoduché mikroorganizmy škodiace zdraviu človeka. No a tá hlina alebo vápno resp. prírodné materiály dokážu vlastne harmonizovať tieto zložky vnútorného prostredia.
Píšem ako český žandár. Ešte som chcel rozpísať témy ale to možno inokedy ak o to bude záujem, alebo si budem chceť utriediť resp. zistiť resp. vedieť čo vlastne viem:
– zmesové omietky s fungicídnymi, antistatickými prímesami napr. šungitový piesok alebo prach, vid www carbongate cz
– účinok koloidného striebra, jeho jednoduchá a lacná výroba a ďalšie prirodzené fungicídne materiály napr. bylinné výťažky z matky prírody
– prirodzené vetranie oknami, resp. ako vetrať, koľko treba nechať tesnenia resp. koľko ho vybrať či už v drevených alebo plastových oknách ak teda chceme nejakú prirodzenú infiltráciu
– mikroventilačné drážky v oknách resp. ako ich nahradiť ak ich nemáme ak chcem eponechať tesné okná, čiže vyburať otvor v stene a osadiť vetraciu mriežku s reguláciou
– alebo naozaj si uvedomiť prínosy regulovaného vetrania a aplikovať nútený systém vetrania s rekuperátorom. Kto nespal v tak vetranom priestore nevie o čo prichádza. zároveň sa tým zníži vlhkosť a ušetrí energia na ohrev čerstvého vzduchu. -
Par odpovedi na jann-ove postrehy:
Osekať omietku, alebo možno stačí oškrábať vrchnú vrstvu aby sa aj zdrsnil povrch tak aby chytala ďalšia omietka.
To sme pokial viem nikdy nedoporucovali. To spravil ten kto sa pytal s cementovou omietkou. Treba vsak pripomenut, ze pokila je omietk povodna a dychava-vapenna (pripadne trochu nadstavena). Netreba ju odstarnovat. Ved naco zbytocne predrazovat. Treba s nej vsak dobre odstranit vsetky neskorsie natery ktore by branili jej prirodzenemu rezimu dychania.No a zároveň to vápno ako prirodzený konzervačný prostriedok bude zabraňovať rastu pliesňovej hávedi.
Vapenny nater sam o sebe nie je preventivny! V tenkej vrstve sa z neho behom par dni stane vrstvicka vapencovych kristalov co ako sami uznate nemoze nic dezinfikovat. Pravidelne natery v odstupoch vsak dezinfikuju prostredie. Netreba to vsak prehanat vsak nebyvate niekde v marnici.Toto sa deje viac pri inych nateroch ako je vapenny. Pri vapennom minimalne nakolko dokaze vlhkost nasat. Ak sa vsak na povrchu vapenneho nateru kondenzuje para ide o iny problem. Problem s nedostatocnou mikroventilaciou (plastove okna), alebo problem s nedostatocnym vetranim.
Inak ide o vyborny prispevok. Som rad ze si sa zaregistroval budeme mat o com pisat :)
-
Presne tak či osekať omietku a v akom rozsahu treba posúdiť na druhu a stavu podkladu. Čím menej roboty tým lepšie. V podstate som myslel len nejako zdrsniť povrch, alebo odstrániť oškrabať ten starý náter, resp. aj omietku lebo tá plesnina môže byť niekedy dosť zažraná aj keď sú jej zárodky všade a zase by mohla rásť ak tam bude mať dobré podmienky.
To vápno zrejme pracuje ako pri hasení surového keď je ako žieravina. Tak že zo začiatku všetko spáli, niečo v tom zmysle, ale po čase ako píšeš skryštalizuje do stabilnej formy vhodnej zrejme aj pre rast odolných pliesní. Neviem, iba uvažujem. Ale ja má rád ked viem prečo sú veci také aké sú, lebo život je taký že každý prípad je ojedinelý a musíme poznať ako veci fungujú a nie mechanicky navrhnúť nejakú úpravu, keby sme napr. boli dílermi nejakej firmy.
Zrejme by to chcelo zhrnúť tie doporučenia podľa toho či odstraňujú zdroj – príčinu alebo dôsledok. Tých príspevkov je dosť. Do nejakej tabuľky a porovnať výhody a nevýhody. Lebo ja som v podstate ani nechcel napísať riešenie problému ako odstránenie zdroja, keďže to sa už písalo v iných príspevkoch.
V nejakom príspevku som čítal ako niekto vychvaľoval americké montované domy a v druhom že sa nedá len tak ľahko dosiahnuť kvalitné prevedenie parozábrany. Z toho dôvodu používajú Američania vo väčšine domov ale asi len ekonomicky stredná vrstva elektrické odvlhčovače. Cena okolo 5000 CK.
http://zbozi.seznam.cz/searchScreen?q=odvlhčovač%20vzduchu&r=hint
Neviem či je to veľa, teda za predpokladu že by to niečo riešilo. Ale oni to tý Amíci pchali hlavne do práčovní, nech sa z tade nerozširuje tá hromada vlhkosti, resp. nech tá vlhkosť v tej pivnici nespravý sodomu.Pre mňa je to tu trochu neprehľadné. Povedal by som že problémy podobného druhu s vlhkosťou sú dosť rozšírené. Takže by bolo veľmi prínosné spracovať také tabuľkové porovnanie. S tým že sa môže postupne dopĺňať ako koho z nás niečo napadne. Možno by som to spravil, veď sa to týka našej každodennej práce.
Log in to reply.