aktivita › diskusia › Hrady, zámky a kaštiele › Voda na hrade – uzitkova a pitna
Tagged: cat_hrady
-
Voda na hrade – uzitkova a pitna
Posted by stratus on 25. mája 2008 at 13:41Ake systemy na ziskavanie vody su vhodne na hradoch?
Aky system pouzit pri absencii studne ci povodnej nadrze?
Aka kalkulacia mnozstva by mala byt?
Akym sposobom filtrovat vodu na pitne ucely?
Aku armaturu a sposob zabudovania pouzit aby vydrzala vandalov?//// nazov upraveny administratorom – nepozivat kapitalky!
stratus odpovedal 16 years, 5 months ago 5 Členovia · 15 odpovede/odpovedí -
15 odpovede/odpovedí
-
Napíšem len svoj názor, možno niekto má lepší nápad :)
– Ake systemy na ziskavanie vody su vhodne na hradoch?
zachytávanie úžitkovej dažďovej vody – zo striech, prístreškov do nádoby, suda, 1000L plastovej nádoby..atď. Ak na hrade nie sú strechy či prístrešky, je možné zachytávať vodu na zemi, prestretím fólie, igelitu na svah, a zberať vodu do nepresiakavej priehlbne alebo pod.
vodu možno doviezť v nádobách či cisternách – ak je prístup vozidlom– Aky system pouzit pri absencii studne ci povodnej nadrze?
viď vyššie napísané– Aka kalkulacia mnozstva by mala byt?
aká kalkulácia?– Akym sposobom filtrovat vodu na pitne ucely?
je viacero možností, záleží akú vodu chceme filtrovať.. niekedy stačí vodu prevariť..ale kto by riskoval, že…– Aku armaturu a sposob zabudovania pouzit aby vydrzala vandalov?
robustnú, najlepšie skrytú pod zemou, alebo obložená hrubou vrstvou kamenia, ktorá nebude motivovať vandalov -
Pod kalkulaciou som myslel to, ze aku treba plochu napriklad folie na to aby boli pokryte poziadavky na mnozstvo vody. Jednoducho povedane, kolko treba sudov a aku plochu folie.
Podla mojich prepoctov to pri ploche 10 m2 pri mesacnych zrazkach okolo 50 mm (co je priemer na mesiac pri rocnom uhrne zrazok okolo 700 mm) naplnilo 2,5 suda (pri objeme suda 200 l ). Neviem aka je spotreba pri rekonstrukcii (malta, umyvanie a podobne).
Taktiez si musim urobit kalkulaciu kolko sa za vikend vypije vody, aby som vedel nedimenzovat filter co chcem zostavit, aby vedel filter za tyzden dane mnozstvo vytvorit.
Folie su super vec a zrejme nic ine neostane kedze nieje studna a pramene su daleko v doline. Problem je vsak s vandalmi co radi trhaju vsetko co sa da. Na svah to teda nepripada v uvahu, jedine dat to vysoko na stromi, alebo spravit umelu striesku niekde do veze ci basty. Aj pri tom sa vsak bojim nicivych zivlov s dvoma nohami.
-
ide o Tematin…. nedavno sme zalozili OZ a uz makame …. zatial tu vodu tak akutne netreba, ale do leta to musime vyriesit….
-
tazko odhadnut spotrebu vody, kedze nie je jasne kolko ludi vas tam bude a kolko chcete murovat a akym sposobom… najlepsie ukazu skusenosti
kalkulacie..hm vsetko je len teoria a prax ukaze, ci je zbernch ploch vody dost
a pit dazdovu vodu, no to neodporucam .. pitnu vodu radsej vyniest, ak ide o zdravie brigadnikov :)
Kazdy region je iny, vsetko treba skusit a urobi sa vysledok.. mozno tie foli znicia na hrade prvi turisti, mozno vydrzia rok a znici ich zvetravanie..
kazdopadne ako zdroj pitnej vody neodporucam pokusne metody…
-
Suhlasim.
Ale treba si na zaciatok vykalkulovat kolko materialu a co bude treba, pretoze sa z toho spravi projekt a sponzori to zaplatia. Nasledne obmeny budu uz z vrecka zdruzenia a tak je lepsie to trosku naddimenzovat a nechat vodu odtiect , ako dokupovat material pre jej nedostatok.
Uz mam konkretnu predstavu. Ked to bude hotove nafotim a prilepim sem vysledok… :)
-
Na Uhrovci vodu zachytavaju pokial mozu a potom ju pustaju mimo. To je podla mna dobry sposob. Je to vsak podmienene tech. riesenim a tym ci su riesenia blbu-vandalo-vzdorne. Na Uhrovci maju vyhodu oddeleneho horneho hradu.
-
:)
Clovek pri vymislani takehoto systemu musi najprv mysliet ako vandal a predstavit si, co som schopny spravit aby som nieco znicil a ci sa mi to z pohladu vydania energie vobec oplati. Potom uz nieje tazke nieco vymysliet.
Na priklad ak viem, ze by sa mi, ako velmi energickemu cloveku, nechcelo driapat hore do basty, len aby som spravil dieru do folie, viem ze ak ju tam dam tak je to ok. Potom, ak sa mi nechce teda liezt, tak mozem hadzat aspon kamene na vrch – proti tomu posluzi napriklad mreza pozvezovana z drevenych prutov hore nad foliou. Pritok vody to nijak neobmedzi.
-
Odporúčam sa obrátiť na p. Milana Poliaka, ktorý sa venuje vode a na seminári hradológov v decembri 2007 na Dobrej Vode prezentoval práve tému voda: ako ju zachytávať, ako ju filtrovať…
Kotakt ak sa nemýlim nájdeš tu:
http://syparne.webpark.sk/kontakt.htmZ vášho združenia bol na prednáške aj Martin Petery, takže sa ho popýtaj, boli tam zaujímavé nápady ktoré si možno aj poznačil.
Talbot (tiež z vášho združenia) má možno aj prezentáciu (ppt) pána Poliaka).Pripájam pár nesúvislých poznámok čo som si spravil na seminári, možno pomôžu:
Dazdove zrazky 6m3 na 100m2
(65m3 rocne) rocna spotreba rodiny cca 95m3
Zberna nadoba + 2 predsadene filtracne nadoby: a) sedimentacia + vypustovy kos (listy a plavajuci bordel) b) pritokovy filter (strk)
Skladovanie idealne v cisterne (<12°C, TMA!) aby vydrzala, realne treba cistit az ked zacne smrdiet… inak zle bakterie sa pri nizkej teplote nerozmnozuju a zozeru ich dobre bakterie.
Takato voda je cistejsia ako v horskych jazerach.Dazdova voda je destilovana, mierne kysla pH 5.4, musi byt kysla inak by bolo zle, pouzitelna uplne v pohode…
Alebo aspon zberne nadoby – foliu roztiahut alebo stiahnut vodu zo striech; alebo foliu roztiahnut cisto pri dazdi a potom zasa zbalit.
Provizorny zber dazdovej splavenej vody z terenu: vykopat jamu, na dno foliu, nasypat velke skaly, na ne male skaly, potom geotextiliu a zasypat hlinou, nechat odtial len trcat trubku cez ktoru je mozne cerpat vodu…
Celkom zaujímavý článok p. Poliaka, ktorý sa týka problematiky, nájdeš tu:
http://www.zamky.sk/?q=node/42
(ak ti nepôjde – čosi na stránke prerábajú – skús google lokálnu kópiu:
http://74.125.39.104/search?q=cache:ELLMUWfnskQJ:www.zamky.sk/%3Fq%3Dnode/42+poliak+voda+hrad&hl=sk&ct=clnk&cd=1&gl=sk
) -
My na Čabradi máme v bašte uloženú 1000 l nádrž, komplet obloženú kameňmi – zatial to funguje. Nad ňu vždy od jari do jesene natiahneme jednoduchý prístrešok s celtou (taká tá plastová, tkaná – vraj na autá). Funguje to celkom spoľahlivo. Pitnú vodu si však vozíme spod hradu z vrtu…táto je určená len na murovanie.
-
:)
Nadrz je super vec, ale ak nieje povodna, mal by som strach davat taku velku nadrz do intravilanu hradu. Merna hmotnost vody je pomerne vysoka a ak je akumulovana na jednom mieste, posoby na podlozie pomerne vysoke zatazenie. Vsetci dobre vieme, ze sutiny v hradoch na prave tlacia na muriva a steny tak padaju, lebo tie tlaky nevydrzia. Malo kto vsak vie, ze sa tu jedna o smykove parametre zemin (sutin), ktore sa vdaka dazdu (teda vody) znizuju a tym sa znizuje ich stabilita a zatazenie na murivo je tak niekolko krat vyssie. Pre zaujemcov poviem ze sa jedna o uhol vnutorneho trenia a sudrznost. Ked voda prenikne do porov suchej zeminy, svojim tlakom znizi sudrznost, cim sa v suti vytvoria smykove plochy. Vo vlastnej podstate ide o zosuv. Pripojil som nacrt. Ak ste si vsimli, ze vam z vonkajsej strany na pate murov vypadavaju kamene tak je to aj kvoli tomuto. Kapilarna vzlinavost premocuje vapennu maltu a pri sebemensom pohyme muru do vonkajska sa uvolnia sily, ktore drzia po kope tieto spodne casti a tak kamene proste vypadnu. Taktiez moze dojst k istemu nakloneniu muru do vonkajska a vtedy hovorime o vytlaceni kamenov zo struktury muru.
-
Ahoj,
s tou fyzikou by som to neprehanal.
Ak to das na nejake nadvorie nie k muru resp. na pevne podlozie/skalu tak to nema ziaden vplyv a nejakych 1000kg je smiesnych v tom pripade…
Maloktory hrad nema take miesto a cely je zasypany sutinou suvislo tak, ako to mas na obrazku.
Cize tiez ako Bacil odporucam zhanat velku nadrz a zapustit na pevne podlozie, oblozit kamenmi ako na Cabradi a schovat vypustny otvor aby vam to “nadsenci” nevypustili a neodplavili cely hrad aj s hradbami;-) -
Rozumiem. Hovoril som len ako sa na to pozera statika, co sa tyka vody v horninach. Ak naprsi na horniny tak odtecie a hmotnost vody pritomnej v horninach je limitovana efektyvnou porovitostou. Ale pokial tam osadis obrovsku nadrz, v ktorej je jednoducho voda koncentrovana, tak to moze mat aj nepriaznive ucinky. Ten obrazok bol nacrt a skutocnost, by si neveril, byva o dost horsia aj ked to velakrat nevyzera. 5-15 m hruba sutina je pomerne bezna. Ked sa oprie o 2-4 m mur, tak je to len otazka casu a podmienok. Podla mojho byvaleho veduceho katedry Dr. Vlcka, co roby posudky statiky a ma na starosti monitorovanie masivnych pohybov na Spisskom hrade, by sa sutiny mali zabezpecit odvodnenim. Vykopanie kanalikov na odvadzanie vody, zakopanie drenaznych potrubi, podpovrchove folie a podobne. Ak sa spravi takyto system, pomoze to vela veciam-jednak clovek ziska kopec vody, odlahci napatia vyvolavane na mury, zabrani sa kapilarnemu rozrusovaniu malty, vegetacia nebude mat moznost rast (pri foliach) …. Chce to vsak vypracovat co najefektivnejsi plan odvodnenia. :) Asi to uz prehanam. Jednoducho to tu opisujem z pohladu geotechnika co trosku rozumie zeminam a horninam a ich fyzikalno-mechanicko-chemickym zmenam.
-
1t materiálu nie je veľa, i keď sústredená do jedného bodu…a prebytočná voda sa dá odvádzať prepadom a trubkou mimo hrad.
My sme tú nádrž osadili na mieste bývalého suťového kopca opretého o múr – a ten mal oveľa väčšiu hmotnosť ako nádrž s vodou, obložená kamennou plentou.
Práve kvôli vode v sutine ideme osadiť vyspádovanú fóliu na klenbu, jednak aby nepremokala a aby sa znížila hmotnosť tlačiaca cez klenbu na murivo (sutina 2-4m hrubá napitá vodou – to sú stovky ton…). Malo by to pomôcť.
Bacil -
Presne tak… aj tu vsak treba byt opatrny, pretoze rychle vysusenie moze sposobit rychle stahovanie sa malty a tak sa zacnu tvorit praskliny a trhliny. Tak ako to je pri bahne na ktore pecie slnko. :)
Log in to reply.