-
vojna 1866 na slovensku
Zdravím
Chcem zistiť či má niekto prehľad o pamätníkoch z vojny r. 1866 na slovensku. V Čechách sa vedia o pamiatku svojich predkov postarať, u nás myslím len málo ľudí vôbec tuší že sa v roku 1866 na našom území odohral pre našu slovenskú budúcnosť tak dôležitý konflikt.
Sú vôbec zapísané a chránené? -
25 odpovede/odpovedí
-
Ešte pre doplnenie, vie mi niekto poradiť kde by som zohnal k danej udalosti viac podkladov? Ale chcem upozorniť že na slovensku. Priebeh vojny na českom území je pomerne dobre zdokumentovaný, ale o bitke na slovensku je toho pramálo.
Ďakujem -
:?: akú vojnu máte na mysli ? V roku 1866 bola v Európe vážnejším konfliktom len tzv. “Sedemtýždňová vojna” medzi Pruskom a Rakúskom, ktorá však mala dôležité dôsledky pre zjednotenie Nemecka. Významná bitka sa odohrala na území Čiech (tuším pri Hradci Králové), na našom území boli len málo významné šarvátky v okolí Bratislavy. Keďže nebolo významnej bitky, sotva možno očakávať nejaký pamätník alebo pamätné miesto. Ak niečo zistím, dám vedieť :arrow:
-
Nie, nie. Málo významná šarvátka v okolí Bratislavy bola “Bitka pri Lamači”, čo bola záverečná fáza prusko-rakúskej vojny. Dôsledok rakúskej porážky bolo rakúsko uhorské vyrovnanie. Myslím. Alebo aspoň veľmi zjednodušene povedané. Češi a Slováci vtedy spolu v 5mil. počte verili v multi národnom rakúsku vo väčšie právomoci ako národa miniálne. (vtedy samostatne a nie ako československo). Myslí že sa jedná o dosť dôležitý mílnik v slovenskej histórii. Alebo nie?
-
Skromny pamatnik na udalosti v roku 1866 je pod Kamzikom. vid napr.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kamz%C3%ADk_(vrch) , viac info o pamatniku je tu: . okrem tohoto pamatnika je myslim este niekolko mensich rozne rozstusenych v lesoch na ubociach, jeden je v uzkej doline ktorou prechadza chodnik z kamzika na zeleznu studnicku. pamatniky (vratane velmi zaujimaveho pamatnika na turecke boje z r. 1683) su zakreslene aj v turistickych mapach vku. -
:arrow: z knihy o histórii Lamača sa dá o bitke 22.júla 1866 dozvedieť:
Pruské prieskumné hliadky sa už 19.júla 1866 objavili v Malackách a o dva dni neskorej pruská armáda obsadila Stupavu. Vtedy bolo jasné, že čoskoro nastane prímerie. Preto pruský generál Eduard von Franseczky dostal rozkaz ihneď tiahnuť na Bratislavu a obsadiť ju. No to nebola ľahká úloha. Cesta zo Stupavy do Bratislavy pri Lamači prechádza prielomom Malých Karpát. Po oboch stranách cesty sú pomerne vysoké hory , teda sa tu nachádza strategicky obranný bod. Rakúske vojsko, ktorému v Bratislave velil arciknieža Albrecht, gróf Thun, už 18.júla umiestnil jednu brigádu ktorej velil plukovník Mondela. Plukovník Mondela rozmiestnil brigádu nasledovne:
Pravé krídlo sa opieralo nad Františkovým dvorom (Hrubý Pleš), odtiaľ sa pozície Rakúšanov tiahli na západ k poliam Leskáre a k železničnému násypu, ktorý chránil veľkú časť Mondelovej brigády. Ľavé krídlo sa opieralo o východné a severovýchodné svahy Devínskej Kobyly. Rakúske delostrelectvo bolo umiestnené pri Lamači a Dúbravke, odkiaľ ovládalo cestu Stupava- Bratislava. Pôvodná brigáda bola 19.-21.jula zosilňovaná, deň pred bitkou dorazil 9.rakúsky horský pluk.V nedeľu 22.júla ráno začala časť pruského vojska útok na Lamač. Druhá časť pod velením generálmajora Boseho postupovala cez horské chodníky na Kamzík s cieľom obísť rakúsku obranu a obsadiť Bratislavu. Okolo pol 7.hodine zaznel prvý výstrel rakúskeho dela proti pruskej armáde. Pruské jednotky boli odrazené a okolo 8.hodiny dostal generál Eduard von Franseczky správu, že prímerie už bolo uzavreté a je platné od 12.hodiny 22.júla 1866. Prímerie malo vstúpiť do platnosti o necelých päť hodín. Pruský generál nasadil do boja väčší počet delostrelectva, čím vznikol delostrelecký súboj. Jeho dôsledkom v Lamači, ale hlavne v Dúbravke vznikli veľké požiare. To však pruským jednotkám, hoci boli v prevahe, nepomohlo a ich útok bol odrazený. A tak celý úspech bojov pri Lamači závisel od výsledku bočného manévru brigády generálmajora Boseho. Postup brigády bol vzhľadom na ťažký terén pomalý. Keď sa však dostal na Kamzík, bolo 12 hodín a prímerie vstúpilo v platnosť. Určením demarkačnej čiary prebiehajúcej Záhorskou Bystricou sa skončili posledné boje tejto vojny o nadvládu nad Nemeckom a strednou Európou.
:arrow: nech každý zváži, aká veľká a významná bitka to bola :?: :!:
Bitku pripomína pri Lamači pomník a zmáma je aj dobová kresba (posielam harpovi na príp. zverejnenie) -
:arrow: ešte pár slov k útoku na Kamzík:
Vo vojne Pruska a Rakúska vyvrcholili boje pri Lamači (vtedy Blumenau) 22. júla 1866. Boje začali o šiestej ráno, no už o pol ôsmej dostali obe strany správu, že o 12,00 nadobudne platnosť prímerie. Bojovať sa neprestalo a Prusi chceli stoj čo stoj dobyť Bratislavu. Najmä generál Bose si zaumienil, že tam bude večerať. Jeho brigáda sa vydala lesnými cestami poza Lamač cez Železnú studienku a Kamzík do tyla Rakúšanov. Posledný boj sa strhol okolo 11.hod. pri známom hostinci Slamená búda. Tu sa pruský útok zastavil, biele zástavy a zvony napoludnie zvestovali prímerie. Prusi do Bratislavy nevstúpili, zlostný generál Bose večeral za deliacou čiarou v Záhorskej Bystrici.
V tejto zbytočnej bitke padlo asi 600 Rakúšanov a 100 Prusov. Padlých pochovali zväčša na cintoríne v Lamači. V spoločnom hrobe na Kamzíku leží 23 rakúskych a pruských vojakov, povyše Slamenej búdy ďalších šesť. Na Kamzíku možno nájsť aj hroby jednotlivcov, ktorých pochovali na miestach, kde ich zastihla smrť.
Po bojoch sa zachovali okrem hrobov – pomník a náhrobný kameň na Kamzíku, pomník 10. c.k. pluku v poliach pri železničnej trati za Lamačom (medzi traťou a cestou do Devínskej Novej Vsi), náhrobný kameň na hromadnom hrobe na lamačskom cintoríne.
A ešte jedna zaujímavosť: Bratislavčania sledovali boje z okolitých výšin a po bitke zašli až do pruského tábora, dokonca aj s deťmi, ktorým ukazovali, ako si Prusi varia obed. Stredobodom pozornosti boli najmä pruské zbrane tzv. „ihlovky“, ktoré Rakúšanom spôsobili veľké straty.
:arrow: PS: Vďaka za starostlivosť o tieto miesta, hroby a pomníky patrí najmä bratislavskému skautingu :!: -
:!: rád by som poďakoval “lacikovi”, že som sa neuspokojil s informáciami v encyklopédiach, učebniciach a atlasoch dejín, kde sa skutočne o “bitke pri Lamači” buď nehovorí, alebo sa považuje za šarvátku. Z vojenského hľadiska, keďže už vlastne o “nič nešlo”, to možno naozaj bolo bezvýznamné vyčínanie nejakého fanatického prušáckeho generála. No ak sú údaje pravdivé, tak tých obetí tohto už zbytočného útoku na Bratislavu je priveľa. Snáď do roku 2016, keď bude významné výročie, pripraví mesto dôstojné pripomenutie tejto udalosti. Zrejme sa s foťákom vyberiem pozrieť pomník a cintorín v Lamači (ten na Kamzíku poznám už od študentských čias). :arrow: ešte raz:vďaka :!:
-
Som veľmi rád že sa niekto “chytil”. V Lamači sú pomníky dva. Jeden na poliach pod Lamačom a druhý nad Lamačom v lesoch asi na ceste postupu na Kamzík. Na cintoríne je hromadný hrob. A tých obetí bolo naozaj veľa keď sa už vedelo o prímerí!
Ešte jednu vec musím napísať. Je mi veľmi ľúto že na slovensku sa veľa ľudí zaoberá cudzími dejinami a o vlastných nemá ani potuchy. Aj keď ide len o “bezvýznamnú vec”. Ale to je asi len môj názor. Spomenutú udalosť som našiel aj v knihe dejepisu pre ZŠ (manželka je učiteľka) no na zväčšenie rozhľadu to má pramalý účinok. :twisted:
-
:arrow: keďže dejiny Rakúsko -Uhorska sa u nás považujú viac za cudzie ako naše, potom to tak vyzerá. Je to škoda, lebo vykastrovaná minulosť nedáva dostatok potencie na zdravý vývoj :wink:
-
Ktomu len výťažok z článku blogistu Martina Malobického:
Áno, Uhorsko je naše, teda aj naše. Slovenské dejiny sa nezačínajú Samom, nekončia rozpadom Veľkej Moravy, a opäť nezačínajú v 19. storočí kdesi v Skalici, keď bola prvýkrát vztýčená národná slovenská bielo – červená vlajka. Aj my sme zakladali tisícročnú ríšu Uhorského kráľovstva, práve predkovia Slovákov boli tí, ktorí pomohli Svätému Štefanovi v roku 1000 poraziť pohanských Maďarov na čele s Kopáňom. Prečo teda si konečne nenalejeme čistého vína?
Paradox dejín, kedy sami Slováci dávajú svojim priateľom na všetky strany to, čo im bytostne patrí, pokračuje. Ešte stále sa väčšina Slovákov hanbí symbolicky postaviť za uhorský štátny znak, prijať ho za svoj, lebo pred 150 rokmi sa ho tak ľahko vzdali. A so znakom sa vzdali veľkých činov svojich predkov, ktorí vytvárali, budovali a zveľaďovali po vyše tisíc rokov ich vlastný štát – Uhorsko.
Vraví sa, že Slováci nemali svoj štát, nemali svoje štátne dejiny. To je veľký omyl. Pokiaľ ten omyl nepochopíme, budeme sa hrbiť a tajne obdivovať susedov len za to, čo sme im my veľkodušne prenechali. Áno, my sme mali svoj štát, ktorý sa začal posvätením kostola nitrianskeho vojvodcu Pribinu v roku 828 (833), pokračoval Uhorským kráľovstvom – „kontinuálne“, a vyvrcholil dvomi Slovenskými republikami (jednou problematickou vojnovou, druhou súčasnou). My sme mali svojich kráľov, na ktorých môžeme byť aspoň tak pyšní, ako sú Česi pyšní na Nemca Karola IV (otca národa). Ak sa dá Pribina, či Svätopluk nazvať otcom predkov Slovákov (v tomto období ťažko hovoriť o národe, ktoromkoľvek), isto môžeme prijať Svätého Štefana, či Žigmunda Luxemburgského, alebo kráľa Mateja za otcov nášho národa.
-
Len sa bojím aby sa to pre niekoho nezvrhlo zlým smerom ako po príspevku od lenky
ak som niečo pokazil, vopred sa ospravedlňujem -
Lacike dovolím si opraviť ťa. Naše dejiny skončili v roku 1918 kedy sa v podstate zakázalo spomínať doby minulé, počas ktorých náš národ trpel pod slotovskou “maďarskou čižmou” a Češi pod “čižmou rakúskou”. Pre Slovenský štát sme trpely pod “čižmou českou” a pre náš pätnásťročný štát ešte aj pod “čižmou českou komunistiskou”. Na to sa dá iba zacitovať klasika
Ein volk, das keine Vergangenheit haben will, verdient auch keine Zukunft.
Alexander von Humbold -
Senica
SkalicaTak tu sú dôkazy , že bitky prusko-rakúskej vojny v roku 1866 boli i v Skalici a Senici (22. a 28.júl).
Krásne chromolitografie, keď nájdem i tú lamačskú, pripojím. -
:arrow: v ČB podobe je kresba s motívom Bitky pri Lamači k dispzícii na internetových stránkach Bratislavy -MČ Lamač (ak to pôjde, tak: http://www.lamac.sk/galery/sb009.jpg )
-
No vidíte. Ľudia o tom vedia, málo ale predsa! A nebola to len bitka pri Lamači. Bojovalo sa v Skalici, Senici, Malackách a iných mestách na záhorí.
Len pre zaujímavosť nazrite na české stránky a uvidíte že naši západný susedia vedia ako sa stavať ku svojej histórii a pamiatkam, pamätníkom.
A nie vždy to musí byť zadarmo, lebo je to výborná prezentácia pre cudzincov a turistov. “Malá veľká krajina” je slabé na prilákanie plateniachtivých zvedavcov na slovensko!!! :lol:http://www.1866.cz
http://www.komitet1866.cz
http://www.trutnov.cz/1866/
Log in to reply.