-
výpal keramiky v polnej peci
teplota v peci 800C
pouzité drevo : smrekové a dubové
samotný výpal trval cca 12 hod
-
22 odpovede/odpovedí
-
kolko dreva ste pri tom spalili?
-
ach sakra, zase som sa zabudol prihlasit :)
-
cca 3/4m kubic.
-
cca 3/4m kubic.
a obsah pece? aký typ? prečo vám tie výrobky tak ošedli. Teda nie že by to nebolo pekne, práve naopak, len takú farbu by som čakal rozhodne pri vyššej teplote ako je 800°C
-
obsah pece je cca 1/3 kubika je to valec o priemere 70cm na 1m
typ pece : je to odrezok z ropovodnej rury vystlany slennou vatou-sibral postaveny na samotovych tehlach ktore vytvaraju peciste a priestor kde sa priklada.
ošedli preto že po dosiahnutí 800C sme ich vybrali z pece a kontrolovatelne zadymili v pilinach.
farba zadymenia je zavisla priamo umerne od teploty : vyššia teplota viac cierne. Pri teplote okolo 1200 co je bod tavenia hliny sa v spojeni so zadymenim dosiahne farba strieborna. To sa nam podarilo nestastnou nahodou. Na crepe sa zacali robit kvapky s hliny. To sa podarilo nie v tejto peci ale v relike keltskej pece najdenej na SK. My sme ju urobili o tretinu väčsiu. Výpal v nej bol vsak velmi fyzicky narocny- výpal trval 24hod- to je iba samotne prikladanie do pecista. Tam sme spalili cca 3m kubic. dreva.
Palili sme iba dvaja a na druhý den sme boli uplne mrtvi. Videl som ako palil jeden Japonec iba JEDNU raku misku. Mal okolo seba 8 pomocnikov. Vtedy som nechapal teraz uz viem.Iba pre zaujimavost, my sme amateri.
-
k tej teplote : rozpraval som sa s http://www.triskelionpottery.com/
a ten mi povedal ze on dosahuje najlepsieho zadymenia pri teplote 500-600 stupnov a nechapal ze my to robime pri 800-1200 a ja som nechapal jeho technologiu. Ale ide nam to obom. :lol: -
my zadymujeme borovicovým ihlicim to je najlepsie. Nie som zastancom vhodenia teraku atd. do pecista alebo este lepsie na nadoby. Na L.Mare zadymovali tak ze naliali trochu vody do pece. Nasledovalo asi to ako by ste dali do vriacej vody zmrazeny sklenny pohar-sodoma gomora. Ale ved vsetci sa ucime. :wink: Toto je nasa 5pec. A este sme palili pri Vahu v “peci” – milier. Diera v zemi a naukladane vo vrstvach drevo razdie piliny nadoby piliny razdie a prekryte drevom. Zapalit a pockat. To bola taka vatra ako pri zvrchovanosti. Asi 5m vysoke plamene.
-
my zadymujeme borovicovým ihlicim to je najlepsie. Nie som zastancom vhodenia teraku atd. do pecista alebo este lepsie na nadoby. Na L.Mare zadymovali tak ze naliali trochu vody do pece. Nasledovalo asi to ako by ste dali do vriacej vody zmrazeny sklenny pohar-sodoma gomora. Ale ved vsetci sa ucime. :wink: Toto je nasa 5pec. A este sme palili pri Vahu v “peci” – milier. Diera v zemi a naukladane vo vrstvach drevo razdie piliny nadoby piliny razdie a prekryte drevom. Zapalit a pockat. To bola taka vatra ako pri zvrchovanosti. Asi 5m vysoke plamene.
fiiiiha, ten milier mi popis viac, lebo milier mi evokuje nieco nad zemou, vsetko drevo a vyrobky boli v jame v zemi? alebo ta diera bola len nieco ako zaklad. A preboha kolko toho bolo, ze to bol taky plamen :).
Inak nechcem sa robit prilis mudry, mozno sa do toho az tak nerozumiem, ale myslim si, ze na zadymovanie je lepsia nizsia teplota, ako vyssia. Vase sive nadoby, by som priamo za zadymene neoznacoval. Zadymene maju byt proste cierne, ciernosive, s kompaktnou vrstvou uhlika, ktory vsak pri vyysich teplotach proste “odhori”, a 800 °C je uz na to dost. Ten pokus na Havranku som nepochopil. Neviem si predstavit, ake myslienkove pochody ich priviedli k tomu, aby do zeravej pece naliali vodu !!!!!! :D
Ked satri hrnciari zadymovali, teplota v peci sa znacne znizovala a zadymenie pokracovalo az do vychladnutia pece, tym sa na vyrobkoch vytvorila kvalitna kompaktna a trvanliva uhlikova vrstva. -
Tie co su na foto sme zadymovali iba ciastocne pretoze aj original bol zadymeny iba ciastocne. Dalsia vec je ze ked zadymujes vela nadob naraz a su naukladane na sebe tak miesto kde sa dotykaju ostane iba sedive nie cierne. Tie nadoby original v muzeach ktore su cele cierne boli palene ako solo kus alebo ulozene tak aby sa nedotykali nicoho. To by mohlo svedcit o urcitej dolezitosti alebo vecsom vyzname tej ktorej nadoby, alebo bola iba ulozena ako posledna a tak sa nicoho nedotykala.
Farba zadymenia je najlepsia okolo 700-800C pri vyssich teplotach sedievie az do strieborna. A zase naopak cim nizsie tym je cierna na crepe nestabylnejsia az ju mozes celkom umyt. To sa mi stalo aj ked sme chceli palit uz vypalenu nadobku. Ta bola predtym uz vypalena na 980C a pri druhom vypale sme dosiahli teplotu iba 800C dym sa tej nadobky ani nechytil.Dal sa umyt vodou.
S tym zadymovanim az do vychladnutia pece by som asi nesuhlasil, lebo ked teplota crepu klesne pod 400C dym sa uz velmi nevsakuje do crepu.Ten milier- jama mala priemer 1,5m hlbku cca 30cm dno sme vylozili ploskáčmi dalej polená hrube 10-15cm potom mensie atd. nadoby boli ulozene na pilinach a tie boli nieco nad urovnou okolitej zeme. Pred zapalenim to malo asi 1,5m mozno viac uz neviem lebo to sme robili pred 7rokmi.
-
mala, oprava: to vychladnutie uz samozrejme so zadymovanim nema nic spolocne, lebo vtedy tam uz nic nedymi. Nahadzanie dymidla do pece a jej zapecatenie bolo na vrchole vyplau. zapecatena pec naplnena dymom takto pomaly chladla. tym som nemylsel, ze sa tam dymilo, aj ked mali vyrobky 300°C :). Len ze to je asi velmi vhodny, tradiciou odskusany proces, ked zadymenie pokracovalo, pri redkucii, pocas urciteho chladnutia. Pokila viem, tak nikto na to nerobil skusky, takze sa exaktne neda povedat, kedy konci samotne zadymovanie, ked hrnciar nahadzal dymidlo do pece pri 900°C, zapecatil ju a otvoril az po vychladnuti.
-
mohol by to byt zaujimavy namet pre experimentatorov :)
-
Nuž ja som podobne experimenty robil na Pustom hrade nad Zvolenom – cca 22 vypalov v dvoch peciach. Výsledky boli neuveriteľné – teploty som dosahoval v rozmedzí 850 – 1100 – priemerne tych 900-950st. Skúšal som aj zadymovanie a môžem protvrdiť, že zadymuje zväčša nerovnomerne – krásne bolo vidno prúdnice, a tam kde sa dotýkali nádoby – ale aj originály boli také…podarilo sa mi aj nádherne dokonalé zadymenie – modročierne, ale to nebola doplna naložená pec.
Pri jednom experimente sa podarili strieborne kovové zadymené nádoby (úplne lesklá a nenasiakavá vrstva) – to sa šlo na 1100st redukčne.
…zažil som aj vznietenie drevoplynu pri redukcii, keď sa mi do žeravej pece dostal náhodne vzduch, no bola to pecka pekna :-) ešte že bolo po daždi a nechytil les.
Prave si staviam novu piecku doma na dvore, takže pokračujem buduci rok v experimentoch… -
ach ludia, uz viac ako dva roky som nic nevyplaoval hmmmm, moja pec z adomom sa hadam uz aj rozpadla…..
BACIL: dobreee s tym drevoplynom :), a j som sa divil, ze preco tam je ta hermetickost taka potrebna. Plickova v Pozdisovciach opisuje, ako hrnciari opasavali pec retazami a chodili blizko pri nej so svieckov, ci nenarazia na nejake dierky, kadial by to netesnilo
-
ach krucifix, zase som sa zabudol prihlasit, potom tu furt svietim ako anonym :))
-
Bacil to bolo naozaj dobre. Mne sa stalo take nieco ked sme vhadzovali ihlicie do pecista tak pri 4 zväzku ihlicia sa zapaili tie co som potlacil dozadu a vyslahol plamen ako z horaku. Ledva som stacil uhnut. Ale inak je to sranda. nechcel by si prist pozriet ked budeme palit na buduci rok? Mohli by sme urobit nejaku session. Co ty na to?
Log in to reply.