-
Výstavba v SR. Ako ďalej ?
Bohužiaľ, NIKTO z adresátov NEMÁ právomoc a pôsobnosť; tými jedinými správnymi je cca 2 850 obcí a miest, keďže desnoty sa dejú spravidla na bývalých pozemkoch z ich majetku.
Nespomínajúc “územné (ne)plánovanie”, resp. také plánovanie, ktoré má jednosmerné a už investorsky (zámerovo) konkrétne obsahy…
Ministri vlády SR vám v probléme nemôžu poradiť! Zobuďte sa, už tu nie je SSR, všetko rozhodujúce vo veci sa transformovalo, decentralizovalo a presunulo na obce! -
7 odpovede/odpovedí
-
Okrem toho, SAS už v roku 2005 pripravil podobný, ale zásadne lepší a obsažnejší text “politiky” (aj vo vzťahu k pamiatkam a kultúrnemu dedičstvu), a pripravil ho v cyklostilovej forme a na rokovanie vlády SR a schválenie týmto orgánom; myslíte, že tá druhá Dzurindova mala záujem? Myslíte, že tá súčasná je zásadne iná v “občianskych” otázkach (viď aj napr. tatranskú paródiu)?
-
Úlohu pripraviť legislatívu o “krajinnom plánovaní” (myslíte tým len nekonečné zaberanie Krajiny a Poľnohospodárskej pôdy?) navrhuje zrušiť uznesenie k “novému stavebnému zákonu”, ktorý však statočne starne a jeho obsah je poslednou katáciou aj proti vášmu zámeru a záujmom. Nakoniec – chýba akákoľvek zmena v stave aj samotným poslancom NR SR, s jej širokospektrálnym politickým obsahom? Prečo je návrh nahradenia zastaralej legislatívy (aký-taký) – ležiakom? Nepamätáte si posl. Zmajkovičovú a Kovačóciho (SMER), čo im zákon vrátil prezident a potom si prehlasovanie plénum rozmyslelo? Myslíte, že je úplne prezieravé zakrývať/”garantovať”/deklarovať (len) poslankyňou z opozičného tábora?
-
Pane, neskusite to predsa “neanonymne”?
-
Architekti a stavební inžinieri sú aj dosť nesprávnym hlásateľom (vydavateľpm) výzvy/vyhlásenia. Ak majú totiž problém – tak v súlade s princípmi trhu a dobrovoľnosti nemusia preberať zákazky, s ktorými nie sú stotožnení – čo myslíte, koľko však ostane zákazka bez autorizačnej pečiatky?
A dnes na záver: Čo v prípade výčinov, ktoré “nám” v SR produkuje síce domáci (tunajší) investor, ale projektantom je cudzinec – napríklad Holanďan (“RiverPark” Bratislava) alebo pražský ateliér (Digital park II s nemilou kruhovou križovatkou v štvorlístku, tamže)?? -
Prosím vás, aká nejasnosť kompetencií orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy?
Čo je nepochopiteľné na tom, že
– tzv. územné plánovanie zabezpečuje obec ako samostatnú (originálnu) pôsobnosť,
– stavebný poriadok (stavebný úrad) vykonáva ako prenesenú pôsobnosť (prenesený výkon štátnej správy)?
Je to jednoduchá matematika, nech sa ňou ale architekti netrápia, nakoľko zákon určuje aj ústredný koordinačný orgán v týchto otázkach. Pravdaže, “prax” a toky chechtákov spôsobujú, že uvedené pôsobnosti sa zlievajú a nevyhnutne sa situácia zahmlieva, resp. pôsobnosti sa priamo zneužívajú. Na to však už mali myslieť tú štátni odborní aj politickí zamestnanci, ktorí uvedené členenie stvorili. Je však otázne, či uvedení si boli schopní predstaviť dôsledky a prax v podaní vidieckych “plánovačov” (rozvojárov) a vidieckeho úradníctva, ktorým však mixovali statočné zákonné možnosti… -
A celkom zaujímavé by bolo poznať názory ct. odborníkov na to, že celé tzv. “územné plánovanie” je napokon v pazúroch tých spravidla najmenej kompetentných – obecných/mestských (komunálnych) poslancov, ktorí schvália čokoľvek, a v mene “rozvoja” a nehatania podnikateľských síl a aktivít predajú aj vlastnú mať.
Neznamená to, že celá situácia je v konečnom dôsledku trpkým obrazom miestneho voličstva?
Čo myslíte, ako sa v tomto stave rozvoja, a stave zmýšľania rozhodujúcich protagonistov, uplatňujú “ochranárske” a regulačné (regulujúce) požiadavky, limity? -
Prosím vás, aká nejasnosť kompetencií orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy?
Čo je nepochopiteľné na tom, že
– tzv. územné plánovanie zabezpečuje obec ako samostatnú (originálnu) pôsobnosť,
– stavebný poriadok (stavebný úrad) vykonáva ako prenesenú pôsobnosť (prenesený výkon štátnej správy)?
Je to jednoduchá matematika, nech sa ňou ale architekti netrápia, nakoľko zákon určuje aj ústredný koordinačný orgán v týchto otázkach. Pravdaže, “prax” a toky chechtákov spôsobujú, že uvedené pôsobnosti sa zlievajú a nevyhnutne sa situácia zahmlieva, resp. pôsobnosti sa priamo zneužívajú.Pýtajte sa potom v tomto kontexte, ako svoje zákonné pôsobnosti (viac či menej výrazné) uplatňuje celá plejáda tzv. “dotknutých orgánov” = ‘špecializovaných’ orgánov miestnej, celoslovenskej aj ústrednej štátnej správy. Ako chránia tie záujmy, ktoré ustanovil zákon a ktoré im veľkoryso prenechal v pracovnej náplni?
Neuzatvára sa kruh celkom úplne?
Log in to reply.