aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo Výzva na záchranu slovenského vidieka

  • Výzva na záchranu slovenského vidieka

    Posted by palo on 24. októbra 2010 at 20:38

    Výzva slovenskej vláde a slovenskej samospráve – záchrana slovenského vidieka

    Karol Plicka natočil filmový dokument ZEM SPIEVA.

    Bolo to v čase, keď sa slovenský ľud obliekal do krojov, v pote tváre dorábal na vlastnej zemi chlieb svoj každodenný. Zem, na ktorej žil mu dávala obživu, životnú istotu, materiál na stavbu domu.On z tej krajiny urobil kvitnúcu záhradu plnú spevu a tanca. Prvý úder krajina zažila v čase kolektivizácie, keď tí, ktorí sa najmenej zaslúžili o zveľadenie krajiny, násilím vytrhli ľudí z vlastných domovov. Mnohým vzali všetko, na čo boli hrdí, všetko, čo tu po stáročia zveľaďovali ich rodičia a starí rodičia. Súkromné vlastníctvo sa premenilo na spoločné, a spoločná práca sa zmenila na rozkrádanie spoločného majetku. Ľudia miesto ľudových piesní pri práci začali spievať budovateľské, miesto do kostolov museli chodiť na stranícke schôdze.

    Slovenská dedina sa zmenila na nepoznanie. Obrobené políčka sa zmenili na družstevné lány, romantické dediny na architektonické hrôzy.

    Všetci, ktorí, očakávali po roku 1989 zmenu k lepšiemu, musia byť sklamaní. Nechcené deti dedín – družstvá sa rozpadli. Ľudia odišli za prácou do miest alebo do zahraničia. Tých pár odvážlivcov, ktorí sa vrátili k záhumenkám a vlastným roliam, odradil celospoločenský nezáujem o ich prácu.

    Sme svedkami pustých dolín, zaburinených polí, vymierajúcich dedín bez detí, prázdnych škôl bez života. Riešime nezamestnanosť, vymýšľame sociálne dávky i pre tých, ktorí majú ešte dve zdravé ruky. Čakajú na podporu na priedomí zanedbaného domu s prázdnym dvorom. Potom pôjdu do supermarketu kúpiť poľské vajcia, maďarské kurence, českú pramenitú vodu, francúzsky syr a rakúske mlieko. Nadávajúc na všetko okolo čakajú, čo pre nich kto urobí. Tí, ktorí sa živia prácou vlastných rúk, sa nestíhajú čudovať. Noví majitelia spustnutých družstiev, mnoho krát sú z cudziny, dostávajú dotácie. Tí, ktorí chcú opraviť mlyn, oživiť starú prevádzku,vybudovať menší miestny hotel a zamestnať domácich, sú nútení vypracovávať zložité projekty a v inotajoch hádať, koľko a komu majú dať úplatok.

    Miliardy EUR určené na podporu vidieka sa stratili v nezmyselných megalomanských projektoch ľudí blízkych tej strane, ktorá mala to šťastie, že kontrolovala fondy.

    Vyzývame kompetentných na vytvorenie funkčného systému bez korupcie, aby sa peniaze na rozvoj vidieka mohli stať naozajstnými peniazmi vidieka a neskončili vo vreckách vládnucich strán.

    Vyzývame prijať také zásady, aby sa ľuďom na vidieku oplatilo pracovať na “vlastnom” napr.: oslobodenie od domovej dane tých, ktorý zachovávajú dom tradičnej ľudovej architektúry, príspevok za úpravu vlastných rolí, či už pokosených alebo obsiatych, tak ako sa platí firmám v mestách za kosenie a údržbu, vyplácať tých, ktorí chovajú domáce úžitkové zvieratá ( kone, kravy, hydina…) tak ako dostávajú financie zoologické záhrady, platiť ľuďom za dopestované ovocie a zeleninu (tak ako platí francúzska vláda svojim gazdom). Aby peniaze na rozvoj vidieka išli výlučne hospodáriacim gazdom a nie tzv. farmárom vlastniacim skrachované družstvá.Žijú len z dotácií a zamestnávajú lacnú zahraničnú pracovnú silu. Aby sa vidiek stal znovu vidiekom a tí, ktorí tam žijú alebo chcú žiť a zveľaďovať tvár krajiny, nemuseli donekonečna behať po ministerstvách. Aby úradníci prišli až k nim a sami im ponúkali pomoc z fondov a sami za nich vypisovali žiadosti. Aby sa peniaze z turistického ruchu vracali do miestneho turizmu. Aby drobní zamestnávatelia dostávali príspevky na zamestnancov a rôzne úľavy tak ako to dostávajú mamutie zahraničné firmy od všetkých našich vlád.

    Zachráňme, čo sa zachrániť dá, aby sa slovenská dedina znova stala miestom plným života, miestom, kde raz bude mať niekto dôvod natočiť film ZEM SPIEVA.

    10. júna 2010

    Ak sa chcete zapojiť do výzvy kliknite SEM. Do kolónky Odkaz vyplnte Vaše bydlisko a e-mailovú adresu.

    Výzva bola zverejnená na internetovej stránke ludovaarchitektura.sk.

    naj odpovedal 8 years, 6 months ago 12 Členovia · 20 odpovede/odpovedí
  • 20 odpovede/odpovedí
  • vlcik-tlcik

    Member
    24. októbra 2010 at 21:31

    Pôvodne som to sem chcel dať ihneď po prečítaní, nevedel som kam a nebol som si istý, či to niekoho bude zaujímať, žil som dosť dlho aj v Bratislave, ale vedel som, že iba do času, som zarytý vidiečan. Pri výkone svojho povolania som prechodil takmer celé Slovensko, videl pomaly aj Bohom zabudnuté krásne kúty, doliny, kde ešte aj ku koncu komunizmu sa dali pozorovať stopy ľudskej činnosti, zarastené políčka, vinohrady, zarastajúce pasienky, bohužiaľ aj toto má čiastočne na svedomí komunizmus.
    Oňahdy som sa aj s MS ocitol v Poltári, okresnom meste, hľadajúc miesto, kde by sa dalo najesť. Márne, v jedinej reštaurácii bola akcia, mali sme smolu. Pritom stačí prejsť hranice, je jedno ktorým smerom, tuším okrem východu, pomaly aj v tej najzapadlejšej dedine to nie je problém. Skoro všetko je v ľuďoch, ……..ja viem.

    Jedzte zdravo, ako jedli naši predkovia
    Jozef Sedlák | 13. októbra 2010 6:44
    Zdravé a dobré je to, čo sa vypestuje v našej blízkosti. Potraviny by mali byť čo najčerstvejšie, ovocie a zelenina prirodzene zrelé a nie zbierané predčasne.
    http://zdravie.pravda.sk/jedzte-zdravo-ako-jedli-nasi-predkovia-dh6-/sk-zvyziva.asp?c=A101012_222551_sk-zvyziva_p29

  • vlcik-tlcik

    Member
    24. októbra 2010 at 21:56

    Ps. Inak Európu minimálne čo sa týka poľnohospodárstva považujem za tuším ešte viac ako komunistickú.

  • robertm

    Member
    25. októbra 2010 at 5:41

    Niekoľko hektárov pôdy uživí rodinu bez dotácii a ťažkej práce. Na pôde treba bývať a každodenne sa o ňu starať. Ideálny je domček v strede pozemku. Takejto samostatnosti bráni štátna moc. V extraviláne sa nesmie stavať ani bývať, je zakázaná rastlina, ktorá po tisícročia znamenala surovinovú sebestačnosť – konope. Treba okamžité zrušiť dotácie, čím sa ukončí nezmyselné otravovanie pôdy chemikáliami a jej ničenie oraním, či nezmyselné kosenie lúk. Naopak použitie chemikálií trestať ako teroristický čin. Tiež by malo byť zakázané použitie niektorých stavebných materiálov, ako je porobetón s obsahom arzénu, asfalt plný dechtu, či sklenené vláka spôsobujúce rakovinu.

  • rado-z-mt

    Member
    25. októbra 2010 at 7:01

    Otázka je, či vôbec existuje nejaká moderná civilizovaná krajina, ktorá by takto ideálne ako RobertM popisuje fungovala…? Pokiaľ budú úradníci odmeňovaní za to, že munú do centu pridelené dotácie a rozpočty a pokiaľ budú to, čo sa pestuje, chová, vyrába a predáva riadiť lobisti, tak sa sotva dačo zmení. Ak je už len taká drobnôstka zakázaná, ako pestovanie Stevie, použiteľnej miesto cukru – pretože cukrovarské lobby si to vydupalo, tak moc nádejí nedávam stopnutiu priemyslených hnojív…napríklad…
    Druhá strana mince je, že ľudia si myslia, že ak jednotlivec začne niečo sám od seba meniť, tak to význam nemá, lebo ostatní to nespravia. Vo vzdelávaní a osvete, že to tak nieje a jednotlivec má silu svojim postojom pôsobiť na okolie, vidím priestor. Ešte pred dvoma-troma rokmi som si sám myslel, že stavať ekologické bývanie je drahé, nedostupné, nik mi nepomôže, lebo to nikto nevie a pod….A aj tu na Obnove zisťujem, že opak je pravdou a ekologické bývanie má mnoho priaznivcov! Za čo vďaka, lebo ma to povzbudzuje pokračovať :wink: .
    Myslím si, že je to otázka času, kedy sa o tom, že sa treba vrátiť späť k stovkám rokov overeným princípom starostlivosti o pôdu a život okolo seba začne verejne natoľko hovoriť, že nebude možné tento hlas umlčať. Možno táto diskusia je tým dnom, od ktorého sa začína… :thumbleft:

  • apple

    Member
    25. októbra 2010 at 15:34

    Rado, jedna vec je smerovanie a snaha tych, ktori tuto chodia, druha vec je, ze sme osameli jazdci kde tu po Slovensku
    . Ludi neprevychovas, ani nepoucis.Kazdy si vyberie svoju cestu sam. Len v tichu spocitajme, kolkym sme na smiech, kolko pohrdania a zlosti len pri “obnovackom” stavani sa objavi uz v rodine, nehovorim o cudzich ludoch.
    Ale je pravda, ze k takymto postojom ludia musia dozriet. Aj ti neprajnici a posmievaci raz pochopia. Ale je to cesta na dlhe trate. 20 rokov … a viac. Ale to uz bude pre mnohe domy neskoro. Budu v prachu… :(
    Co sa tyka zivotneho prostredia, prirody, stravovania, tam je tiez treba len rany a bic – , inak sa nechce nikto poucit. ( urcite ma vsak vyznam ukazat cestu, aj za cenu vseobecnej ludovej prispatosti.

  • pistino

    Member
    25. októbra 2010 at 21:49

    Problém je v našich povahách. Ľudia sú nastavený tak že chcú mať viac a idú za svojim cieľom ako somárik za senom keď nechce ťahať voz…
    Čo je to čo chceme mať? Dom, auto, uznanie, majetok…najlepšie v čo najväčšom prevedení… Na druhej strane stále z rádia revú pesničky z textami charakteru-netreba mať veľa ale dôležitejšie je byť šťastný- (napr.Smatanová, Tina…)

    Kde je chyba? V operačnom systéme?

    Je to fakt ťažké ísť proti prúdu… sám nemám odvahu realizovať to čo RobertM ale dúfam aj snaha sa cení…:)

  • rastooo

    Member
    13. decembra 2010 at 14:21

    Dnes by zrejme Karol Plicka natočil film”Zem plače”.So zdesením sledujem,ako sa naše dediny z malebných celkov menia na hrozné paškvily.Zˇasnem kam sa podel ľudský vkus a miera vecí.Tešil som sa na nového ministra kultury,ktorý tak razantne sekal do nepravostí.Dnes by som sa ho rád spýtal,za čo platí armádu pamiatkárov?Títo nemaju ani len zmapovaný svoj region.Ani netušia,aké pamiatky maju v okolí.A to tam sedia mnohí niekoľko desaťročí.Na podnety občanov nereaguju.Odmietaju pamiatky zapísať do supisu .Bol som očitý a ušitý svedok,ako odmietli zapísať ľudovu stavbu s oddovodnením,že “načo,ved v takej býva aj moja starká”.Každý musí pred takýmto argumentom kapitulovať.Proti tomu nejestvuje námietka.Jedinou ich činnosťou je škrtanie pamiatok zo zoznamu.Začínam mať dojem,že to može byť celkom dobrý biznis.Ja sám som zachránil jednu pamiatku v ktorej žijem.Záchranu dalšej som inicioval a dotiahol do konca.Na záchrane tretej sa práve podieľam.

  • kapo

    Member
    18. decembra 2010 at 13:01

    Veru tak. Pokrok a konzumná spoločnosť mení svet. Na jednotvárnu masu.

    Ale asi to tak má byť. :cry:

  • rado-z-mt

    Member
    19. decembra 2010 at 11:03

    Ja som taký zvedavec Rasťo, že by som veľmo rád vedel o tej druhej pamiatke, čo si dotiahol do konca a aj o tretej, na ktorej pracuješ. Inak ten domec vo Vyšehradnom je super, chodím každý pondelok okolo a vždy krky naťahujem, aby som ho aspoň očkom zahliadol :wink: . Samozrejme som bol aj priamo pred domom a okukol ho zblízka – takých vecí sa potrebujem dotknúť. Tuším ten barák bol ruina na spadnutie, že? Ako brali miestny ľudia tvoju aktivitu, keď si ho začal dávať dokopy? Bol si hodne veľký blázon? (odpoveď asi poznáme, ale predsa…tvoj pohľad ma zaujíma)
    Rado

  • rastooo

    Member
    27. decembra 2010 at 11:37

    Ahoj Rado.Tak čo sa nezastavíš?To ešte uvidíš interiér!Moj barak bol v značne ruinálnom stave a určite by dnes na jeho mieste stál nejaký”skvostný” bungalovTá druhá pamiatka je zrubová zvonica vo Vyšehradnom.Tu sme renovovali na moj podnet ako OZ Vyšehrad,ktoré som založil.Tretia pamiatka je další starý dom nemeckého typu v dedine,na ktorom mi veľmi záleží.Bol v majetku obce.Jeden moj známy prejavil on seriozny záujem,tak som mu ho od obce vymohol za 1 E.Pomaly na nom pracuje.Je to unikátny objekt,možno posledný toho druhu.Sám som na nom robil fasádu,lebo to chcel dať murárom a to som nemohol dopustiť.Pre občanov som tým bláznom už navždy.Stále robím niečo čo oni nachápu.V tomto roku som postavil vo dvore zrubovu studnu z roku 1900.Je to častočne rekonštrukcia,lebo bola veľmi hnilá a tesár mi ju nechcel robiť z povodného dreva.Asi mal pravdu,lebo sa dalo do hranolov pichnuť prstom.

  • tomas_michalik

    Member
    27. decembra 2010 at 20:46

    Dnes by zrejme Karol Plicka natočil film”Zem plače”.So zdesením sledujem,ako sa naše dediny z malebných celkov menia na hrozné paškvily.Zˇasnem kam sa podel ľudský vkus a miera vecí.Tešil som sa na nového ministra kultury,ktorý tak razantne sekal do nepravostí.Dnes by som sa ho rád spýtal,za čo platí armádu pamiatkárov?Títo nemaju ani len zmapovaný svoj region.Ani netušia,aké pamiatky maju v okolí.A to tam sedia mnohí niekoľko desaťročí.Na podnety občanov nereaguju.Odmietaju pamiatky zapísať do supisu .Bol som očitý a ušitý svedok,ako odmietli zapísať ľudovu stavbu s oddovodnením,že “načo,ved v takej býva aj moja starká”.Každý musí pred takýmto argumentom kapitulovať.Proti tomu nejestvuje námietka.Jedinou ich činnosťou je škrtanie pamiatok zo zoznamu.Začínam mať dojem,že to može byť celkom dobrý biznis.Ja sám som zachránil jednu pamiatku v ktorej žijem.Záchranu dalšej som inicioval a dotiahol do konca.Na záchrane tretej sa práve podieľam.

    Zdravím. Neviem, o ktorých pamiatkároch konkrétne hovoríte. Podobne ako v celej spoločnosti, aj medzi pamiatkármi sa nájdu viac a menej angažovaní ľudia. Bohužiaľ, stáva sa aj to, čo tvrdíte, t. j. že niektorí kolegovia nemajú zmapovaný svoj región, na druhej strane je však veľká skupina tých, ktorí sú vo svojej oblasti odborníkmi. Vzhľadom na to by som na Vašom mieste bol s paušalizovaním len veľmi opatrný. Učitelia, lekári či právnici, skrátka jednotlivci v každom povolaní sú tiež viac alebo menej pripravení. Neuvádzate tiež žiadne fakty, o ktoré by sa dalo oprieť. Vyhlásenie pamiatky nie je taká jednoduchá vec, ako si ľudia zvonku predstavujú, ide o zásah do vlastníckych práv vlastníka, ktorý musí byť argumentačne podložený jasne definovanými pamiatkovými hodnotami a celé vyhlásenie sa riadi pravidlami správneho konania. Predsa nie každá drevenica má objektívne na to, aby bola kultúrnou pamiatkou. P.S. ministerstvo, podobne ako viaceré štátne orgány, zosekalo mzdové náklady na zamestnancov Pamiatkového úradu SR o cca desať percent. Verím, že Vám táto informácia sposobí radosť, aby ste neplatili “armádu pamiatkárov” (ktorých platy sú, mimochodom, dlhodobo poddimenzované).

  • vrak

    Member
    27. decembra 2010 at 23:11

    U nás v Bystrici sa hovorí, že jedna čata z tej armády si už dávnejšie našla spôsob, ako si k dlhodobo poddimenzovaným platom prilepšiť… Vďaka tomu má vraj veľmi dobre zmapovaný svoj región, sú to naozaj angažovaní ľudia a odborníci vo svojej oblasti, vždy viac ako menej pripravení. Pochopiteľne, ani ja neuvádzam žiadne fakty, o ktoré by sa dalo oprieť. Sú to len také reči… :D

  • rastooo

    Member
    28. decembra 2010 at 10:15

    Moj dom sa mi podarilo “pretlačiť “do supisu pamiatok asi po 20 rokoch.Susedov dom,podotýkam omnoho cennejší ako moj,nevedeli zapísať skoro dva roky.Je to unikátny objekt.Posledný svojho druhu.Ani jeden pamiatkar čo tu bol,take niečo ešte nevidel.Až na moju osobnu intervenciu sa ho “podarilo”zapísať.Majiteľ berie na vedomie všetky povinnosti,ktoré mu z toho vyplývaju.V našom okolí je vac pamiatok ktoré by si zaslužili zápis.Napr. mariánsky stlp v Nitrianskom Pravne.Ten si už skutočne nemožno nevšimnuť.Alebno pamiatkári tak vysoko nedovidia?V Handlovej su unikátne kamenné stavby.Rád by som vedel,ktorá z nich je pamiatkovo chránená.Obec Jánova Lehota je pamiatková rezervácia,aká je už sotva niekde inde na Slovensku.V obci Morovno stojí sýpka s freskou piety.Počuli ste už o niecom podobnom?Nebaví ma už pokračovať.J to len hádzanie hrachu na stenu.Ja som dve pamiatky zachránil.Dnes su aj zapísané.Na tretej spolupracujem s majitelom.Metodicky aj fyzicky.Viac už naozaj nemožem urobiť.

  • rastooo

    Member
    29. decembra 2010 at 12:10

    Pán Michalík.Zníženie platov pamiatkárov mi vobec nesposobilo radosť.Totiž určite,ako aj prípadné zvýšenie by nebolo motivačné.Ja, z mojho dlhodobo naddimenzovamého dochodku 238 E udržiavam svoj dom ,ktorý je pamiatka a pomáham na iných pamiatkach,samozrejme zadarmo.

  • rado-z-mt

    Member
    2. januára 2011 at 9:43

    Azapát Rasťo, netušil som, že si aktivista takéhoto rozsahu :!: Klobúk dole :!: V pondelok 10.1. idem zas do PD, ak súhlasíš, zastavím sa cestou domov. Mal som také info pred rokom-dvoma, že bývaš v PD a do Vyšehradného chodievaš len na víkendy. Preto som sa neśtavil v týždni. Pripravím si pre teba aj tie črepy kachlíc a doveziem ti ich.
    K ostanému spomínanému : mal si na mysli tie kamenné domy na začiatku Handlovej v smere od PD? Vypadajú skvele, len zub času a zanedbaná starostlivosť ich likvidujú. Asi ani niesú obývané, teda min. jeden u nich vedľa rieky určite. A letné povodne im určite ubrali zo života niekoľko rokov….
    Na tú sýpku v Morovne som tiež zvedavý. Veru o freske na takejto stavbe som v živote nepočul 8O .
    Do skorého videnia, už sa teším, Rado

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť