-
zabudnuté zbierkové fondy
-
a este k ludom, ktori prezentuju zbierky…. nie je paradoxom, ze v muzeach robia dozorkyne dochodkyne, pripadne dcery kamaratiek pani riaditelky, ktore nemaju najmensi zaujem o to co prednasaju turistom, ale studenti historie, kunsthistorie a pribuznych odborov si musia rovnako ubohe peniaze zarabat napr. dokladanim tovaru v hypermarkete, lebo ked sa idu spytat do muzea ci nepotrebuju na sezonu brigadnikov, otocia ich uz na vratnici…
-
Súhlasím so sabatierom. Všetko je to o konkrétnych ľuďoch, ktorí v múzeách pracujú. Hlavne o vedúcich pracovníkoch a riaditeľoch, ktorí majú moc a dávajú zmysel, či nezmysel, inštitúciam ktoré vedú. Často im uniká, čomu majú múzea slúžiť,že sú tu pre ľudí.
-
Vazeni,
suhlasim s Vami po dlhej dobe…je to tak, je to tak isto o mocnych na urcitych postoch….ale ako cast tychto ludi poznam z vlastnej skusenosti, nie je to az take zle a v mnohom sa to meni, predovsetkym tzv. novou krvou v muzeach…treba len vyslovovat vlastny nazor na koncepcie a vizie muzei…
mam pocit, ze sa stale mlci a prepacuje….nie je to o teplych miesteckach….ved ludia z muzei odchadzaju….nielen kvoli vyssim platom, ale kvoli chaosu a bezvladiu od ministerstva az po upratovacku….je to na hranici medzi turizmom a odbornou spravou zbierok….co vyhrava? peniaze, profit, provizie….asi tak to je…zbierky a ich spracovania nie su predsa dolezite….aspon tak sa zda…ine je vsak pisane a tlmocene mocnymi….
chyba vizia….
s uctou
Lod -
Žiaľ, niet “spoločenskej objednávky” na víziu. Musela by to byť predovšetkým vízia rozvoja opravdovej kultúry (a kultúrnosti), nuž a tá by v prvom rade nastavila veľmi nepríjemné zrkadlo všetkým. Väčšina by však takýto (vlastný) obraz prežila iba ak s hanbou, nuž kto má oň stáť?! A dohodnúť sa na vízii (stratégii kultúry) napr. v parlamente je utópia, lebo jedni majú víziu kultúry kresťanskej, iní liberálnej atď, hentí zvolia “tretiu cestu”…nuž kto sa odváži prísť s víziou?! A pokus so “stratégiou kultúrnej politiky” vieme ako vo vláde dopadol. Vtedy však žiadne osobnosti (ani “osobnosti”) kultúrnej obce nijaký protest nevyjadrili! Až teraz, pri novostavbe SND (ako malé decko, keď mu berú obľúbenú hračku!). Jedinú “víziu” má u nás televízia: nakŕmiť diváka pa-kultúrou až do prasknutia píplmetra. A je to!
-
Je asi pravdou, ze spolocnost nas malo potrebuje…tak na co sme?Tot otazocka naliehava…pretlaky masmedii su hrozne…tazko im celit…ale mozeme dat alternativu, avsak alternativy nie su tak popularne…tiez si kladiem tuto otazku pred kazdym dnom, ked kracam do muzea…no ma to zmysel…???Kulturna politika a strategie a vizie sa ponaraju do hlmy…treba ju rozduchat…
ja ducham…sa snazim..vacsina mlci, alternativa je alternativou…malou, sedou a pestrou…
Lod -
spolocenska objednavka….to je pravda. ale myslim si (ci skor tajne dufam) raz bude. ked sa ekonomicka situacia zlepsi natolko, ze stredna vrstva (ak nieco take este na slovensku existuje) bude mat dost penazi bez toho, aby museli driet denne 12 hodin a potom im zostava energia uz len na to sadnut do kresla a cumet na reality show ci nieco ine nenarocne. faktom je ze kultura neponuka ani nadrenalin a skvely pocit z vitazstva ako sport, takze vzdy bude takou nemasovou zalezitostou. Problem ale vidim v inom. ked nebude “spolocenska objednavka” napriklad na futbal, tak sa skratka hrat nebude a ihriska zarastu burinou. ked zas bude, kupia sa nove dresy, burina sa pokosi a hra sa dalej. ak vsak teraz nie je “spolocenska objednavka” na zabezpecenie zdraveho fungovania muzei, depozitov, moze sa stat ze ked ta “spolocenska objednavka” raz pride a ludia sa budu zaujimat aj o muzea, zistia, ze vzhladom na to ze boli zanedbavane, tak nenahraditelne artefakty ktore ochranovali su tak znicene ze uz nie je ani na co pozerat… skratka to sa znova nerozbeha ako napriklad ten futbal…
-
Tak vazeni konecne po dlhom case sa pridam do nasej celoslovenskej diskusie o celoslovenskom probleme prace v muzeach a galeriach…
suhlasim s vasimi nazormi a hlasim sa k nim, predovsetkym k Sabatierovi (aj ako student).
závaznost sittuacie tkvie naozaj aj v tom ze ludia sa musia postarat najprv o kazdodenný (hmatatelný-kozumovatelný) chlieb a az potom nejake vyssie idealy ako je aj kultura. lenze podla mna nie jednoduchý clovek (laik) urobil chybu niekde na začiatku (ak ho tak mozem nazvat), poznam priklad zo slovenskeho prostredia – v múzeu (nie prírodovednom!!!) pracoval kunsthistorik naposledy pred 50!!!rokmi!!!=neodbornost zamestnancov (tak ako to spomenul sabatier rodinkarstvo ci prezivanie do dochodku)
k niekolko hlavemu kolosu SNM sa radsej vyjadrovat nebudem… dalsia skutocnost, ktora neprispieva k zleppseniu situacie je nekomunikácia medzi muzeami, neorganizovanie spoločných akcií, výstav…
rad by som podotkol este nicenie zbierkových predmetov (mnohokrat verejné a vedomé), malba sa reprodukciou nahradit nedá. rovnako nenahraditelná je aj na prach rozpadnuta renesancná stolicka, ci spadnutý kamenny portal… na výrobu verných kopii peniaze nie su a tak skoro ani nebudu a povedzme si to uprimne co je to kopia v porovnani s originalom?! -
Mne sa (tiež po dlhej dobe ako Lod) nezdá, žeby tkvel problém nezáujmu verejnosti o múzeá v “únave po zarábaní na chlieb náš každodenný”. Prejdite si storočiami, bola bieda, ale umenie žilo, pravdaže v diferencovaných podobách.
Som presvedčená, že to tkvie v konzumnom spôsobe života, v našej apatii a šialenej byrokracii ! administratívnych zložiek (VUC, MK SR). Nezovšeobocňovala by som teplé preddôchodkové stoličky , i keď čiastočne súhlasím.
Mnohí pracovníci trpezllivo čakajú na “veľké financie” aby boli schopní niečo zrealizovať a pritom viaceré múzeá takmer na kolene urobia také skvelé výstavy a iné podujatia. No to sú asi tí, ktorým je múzejná práca zároveň koníčkom a povolanie poslaním.
Myslím si, že sa biedne u nás využívajú rozličné peniaze z projektov a výhodné spojenia s mecénmi . A už vôbec nefunguje marketing. -
Milí diskutujúci,
páči sa mi váš záujem o veci múzejné, ktorý je aj mojím záujmom. Chcem len povedať, že nie je všetko také čierne, ako by sa podľa tejto diskusie mohlo zdať, hoci to nie je zďaleka ani optimistické. Súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že úradníci, ktorí rozhodujú o múzeách na rozličných stupňoch a úrovniach, málokedy vedia, čo vlastne múzeá sú, načo sú a prečo sú dôležité aj pre budúcnosť. Určite je pravda aj to, že depozitáre praskajú vo švíkoch a verejnosť ani nevie, aké vzácnosti a cennosti (nemyslím tým drahé kovy) sa v nich nachádzajú. Namiesto toho, aby sme sa nimi všade pýšili. (Len či by sme si ich vedeli potom primerane ochrániť, keď zverejníme ich existenciu). Mnohé múzeá a archívy “zvozy” spracovali a zverejňovali formou tlačených súpisov. Viaceré fondy sa v rámci reštitúcií vracali fyzickým osobám, ale aj cirkvám a cirkevným rádom. Mnohé zrejme spísané neboli a mnohé sa asi stratili bez stopy. V každom príade je na našu spoločnú škodu, že sa nepochválime tým, čo skutočne v múzeách máme. Nikdy to nebudeme môcť všetko vystaviť, veď nieto kde. Určite by stálo za úvahu konečne začať presadzovať myšlienku a plánovať postavenie účelových múzejných budov. Veď sa stavia všeličo, napr. v Hradci Králové majú perfektný projekt na stavbu novej vedeckej knižnice – tak prečo by sme na Slovensku nemohli postaviť jednu, dve, tri budovy špeciálne pre múzeá – s expozičnými, klubovými, prednáškovými a vzdelávacími, ale, samozrejme aj s kancelárskymi, konzervátorskými a depozitárnymi priestormi – proste multifunkčné kultúrne centrá minulosti a budúcnosti. Máme takú bohatú históriu i súčasnosť, úžasné folklórne dedičstvo – ako skutočne máloktorý národ – tak prečo nie? Jednou z ciest zverejnenia zbierkových fondov múzeí bude zrejme aj CEMUZ (nie cemus), čiže centrálna evidencia múzejných zbierok. Projekt je hotový, začali prebiehať školenia a vôbec nie je len pre vyvolených, ale zadarmo pre všetky múzeá na Slovensku – to pre Ladomeriu. Stačí si pozrieť napríklad http://www.snm.sk alebo priamo http://www.cemuz.sk a dozviete sa všetko. Rovnako sa nedá súhlasiť s tým, že časopisy Múzeum a Pamiatky a múzeá sú len na jednom mieste. Predsa ich nájdete v každej knižnici – určite vo vedeckých knižniciach, a pokiaľ ich okresné alebo krajské knižnice nemajú, môžu vám ich v rámci medziknižničnej výpožičnej služby požičať a máte právo podať návrh na akvizíciu -teda, aby ich dotyčná knižnica vo vašej blízkosti objednávala. Objednať si ich nakoniec môže každý, kto na to má. Skúste si zasurfovať po internete a nájsť si napríklad http://www.muzeum.sk. Ale zaujímavý je aj nemecký webový portál http://www.webmuseen.de a iné. Fantázii sa medze nekladú. Aj stránka MK SR informuje o múzeách, galériách a ich aktivitách. A dostanete sa k informáciám, aké ste možno ani nečakali. Väčšina múzeí už má vlastné webové stránky a na nich sa dozviete zase ďalšie podrobnosti. Niekedy konzervatívnejšou, inde modernejšou formou. Iste – je pravda, že verejnosť stále o múzejníkoch a ich práci vie veľmi málo a preto sa o ňu aj málo zaujíma. Tu máme my, múzejníci, stále čo zlepšovať a modernizovať. Vieme, čo je marketing, manažment i public relation, vieme aj o rozličných grantových možnostiach,ktoré sa však k nám dostávajú z rôznych príčin neuveriteľne ťažko. (Netvrdím, že vedia všetci). Zatiaľ viac robíme na kolene ako veľkoryso. Múzeum, v ktorom pracujem, má dobré výsledky. Sme dobrý tím, robíme “za málo peňazí veľa muziky”, hoci je to stále ťažšie. Ale robíme to radi a najmä – tešíme sa z každého návštevníka, zo školských výprav, z tvorivej spolupráce s nimi a z každého zachráneného zbierkového predmetu. Snažíme sa jednotlivé aktivity zameriavať na konkrétne cieľové skupiny, ktoré to oceňujú. (Á propos: voľné pondelky v expozíciách nie sú socialistické – sú na celom svete! Ale zase – ak môžeme, prečo by sme návštevníkov nepozvali dnu, aj keď máme oficiálne zatvorené?). Ale – vraciam sa k téme: chceli by sme viac miesta pre výstavy a expozície, viac peňazí na ich častejšie výmeny a modernizácie, viac peňazí na to, aby sme mohli zabezpečiť vydávanie sprievodcov po fondoch (fontes) na DVD aj s obrazovou dokumentáciou, a to aj vo viacerých svetových jazykoch. A k tomu potrebujeme aj trochu viac kolegov. Veď si pozrite na stránke SNM Výročné správy múzeí za jednotlivé roky a v personálnej časti zistíte, ako žalostne málo múzejníkov vrátane upratovačiek, šoférov a technického personálu na Slovensku máme!
Možno to raz nastane. Už teraz sa na to teším. -
Jarmila,
zo všetkého (inými slovami, ale predsa tu už povedaného) ma k polemike podnietili dva aspekty problematiky :
1. všetko cez net
2. Fontes, teda sprievodca zbierkami
Nebudem obšírna, snáď len subjektívne zdôrazním ten ohromný rozdieľ netovej prezentácie zbierok a prezentácie na omak, oňuch, vid a prieskum. No, netreba prirovnaní v iných situáciách, však.
Vrele súhlsím s tebou, že chýba nesmierne LITERATÚRA, úplne základná, bázová, k predmetom, ba čo, k artefaktom historickej (kunsthistorickej, etnografickej, etc,)povahy !
Ale o tom už roky hovoríme, snívame, plánujeme, zavrhujeme, a tak podobne.
Nemá priam povinnosť niektorá z centtrálnych múzejných inštitcií predkladať, tvoriť a vydávať potrebnú literatúru ? A tu by som si dovolila načať (a osnovať) túto už načatú tému : Dostupná literatúra všeobecnej i parciálnej povahy, umožňujúca identifikáciu artefaktov, múzejných zbierok de facto, potenciálnych zbierkových predmetov, zberateľských komodít…
Akoby ani nikomu nechýbala. -
Preco tu stale diskutuje spolu asi 10 muzejnikov. Viac ich Slovensko nema? Preco nepozvete do diskusii aj vasich kolegov a priatelov. Aj v archive by sa nasli prispevky ku ktorym by mali co povedat.
Je to paradox, ale uplne suhlasim z mag, ze net vsetko nezachrani, aj ked moze v mnohom pomoct. Nemozno sa spoliehat len na nove media. Zakladom muzea su ludia, aj ked si viem predstavit niekde v buducnosti plne automatizovane muzeum bez muzejnikov. Tak ma napadlo preco nevyjadrite na tuto temu nazor. Vytvaram teda novu temu: Plne automatizovane muzeum
PS: Je pravda ze mi nic nenahradi “vonu” Drevodekoru v depozite. :)
PS2: Drevodekor = Latka obsahujuca Penta-chlorfenol. V case pouzivania na SK vo svete zakazany.
PS3: Nezabudnite na tych kolegov a ich pozvanie do diskusii.
PS4: Uz ziadne PS. :)
Log in to reply.