-
Záhrada pri sobášnom paláci v Bytči
Neviem, či píšem novú tému, ako som plánovala, tak mi to opravte, ak môžem poprosiť. Aj tie fotky asi potrebujú upratať. Ďakujem
Tak začnem niečím, čo by som najradšej vychválila, ( málo novozaložených a ešte aj historických záhrad vzniklo v posledných desaťročiach v našich krajoch) no, ako sami uvidíte, nedá sa.
Neviem, čo bolo pred rekonštrukciou paláca na mieste zadnej záhrady. Netuším, čo hovorili archívne, prípadne archeologické nálezy, ani neviem, ako dopadol historicko-architektonický rozbor. Projektant rekonštrukcie mi nie je známy, rovnako ako zámer s ktorým do rekonštrukcie išiel investor. Kacírsky napíšem, že tieto informácie nie sú pre výsledok, aký máme možnosť dnes asi po 2 rokoch od realizácie vidieť , vôbec dôležité. Forma historickosti nestačí, priatelia. Niekde sa stala chyba.
Pri renesančnej stavbe sa stavilo na záhradu, ktorá síce nie je ani ryba ani rak, ale tvári sa renesančne, teda aspoň pravidelne a nechýba stredový prvok – fontána. Poteší aj krížová dispozícia, čoby archetyp všetkých pravidelných úprav. S proporciami je to už horšie, asi priestor nedovolil. Hra na historickú záhradu v zmenšenom meradle pokračuje tvarovanými buxusovými plotíkmi – a tým aj končí.
Plusy:
– realizácia historickej záhrady
– pravidelná dispozícia
– lavičky s operadlom, síce na krásu neumrú, ale pohodlne sa dá na nich posedieť a rozmýšľať, ako skritizovať záhradné kiksyMínusy:
– nevhodné stavebné materiály
o osvetlenie úplne mimo kontextu – romantizujúce kandelábriky (veď ako inak v historickej záhrade…)
o betónové parkové obrubníky, remeselne odflálnuté štrkové chodníčky s miesivým štrkom (chúdence lodičky)
o suchá betónová romantizujúca fontánka – čerešnička na torte
o plot je krytý plastovým šindľom imitujúc škridľu, drevo má lazúru, od parkoviska je pletivový– chyby sa nájdu pozornému oku aj pri výsadbách
o nevhodne použité novodobé kultivary drevín, s ktorými by Thurzo ťažko budoval záhradu: ( Acer platanoides Globosum – guľatokorunný mini javor, strom/nestrom; Thuja occidentalis Smaragd – celoročne zelená kráľovná živých plotov; Juniperus sp. – plazivé kultivary borievok, ľudovo nazývané plazivá tuja; Spiraea japonica Gold Princess – žltolistý tavoľník; a nakoniec v peších zónach NDR často využívaný a do dnešných čias obľúbený Cotoneaster dammeri – skalník )
o výsadby sú mulčované netkanou textíliou a ako inak: mulčovacou drvenou kôrou – technológia našťastie dosť reverzibilná ale tu čisto nešťastná (všimla som si na obrázku v .týždni , že aj v susednom Česku, pri zrekonštruovanej záhrade vily Tugendhat je na terasách použitá kôra, ktorá tam asi aj s nejakými na zimnej snímke neviditeľnými výsadbami nahradila pinetum z rokov osemdesiatych)– paradoxy:
o kandelábre sú vyššie ako stromy, ale pri troche hnojiva ich koruny za pár rokov spoľahlivo zakryjú
o vo fontáne je štrk a piesok namiesto efektu renesančného vodného osvieženia, energie a efektu tečúcej vody
o na realizácii sa šetrilo, ale niekto musel odsúhlasiť projekt a pustiť kolaudáciu, či?
o mizerná údržba zelene v duchu, že keď údržba, tak to zvládne údržbár ( široko akceptovaný fakt)(Sorry, ak som Vás unavila, ale Harp ma nedávno vyzval, tak píšem.)
-
5 odpovede/odpovedí
-
Fotografie som trochu upratal.
Na prvy pohlad mi na tejto zahrade nico nesedi. Niesom ani z daleka cez zahrady a toboz nie cez historicke. Ale ked to porovnam s inymi historickymi zahradami, ktore som navstivil. Tu mam pocit ako keby zahrada lezala pri dome v style “podnikatelskeho baroka” a nie pri tak vyznamnej pamiatke.
-
Záhrada je novozaložená a tak ešte nemusí mať atmosféru a “príbeh”. Použité materiály a remeselné prevedenie sú na veľmi nízkej úrovni. Premárnená šanca.
-
Problém bude možno v tom, že u nás sa veci nerobia preto, že ich urobiť treba, ale preto, že budú voľby … takže pokiaľ máte pochybnosti o renesančnom “outfite” tohto “oleracea”, máte viacmenej pravdu …
Na druhej strane Turzo mal k dispozícii celý chotár, nemusel riešiť neskoršie sebastlačenie historického jadra zámku počas industrializácie – iste viete, že neďaleko Svadobného paláca stála prvá parná píla v celom Uhorsku (!!!). Sklady dreva proste siahali už v polovici 19. storočia “pod okná paláca” – o tom sú tie všeliaké ploty v blízkom okolí …
Výber rastlín naozaj pôsobí ako prehľad momentálnej akciovej ponuky, dúfam, že aspoň miestnych záhradníctiev, ale pokiaľ pozerám výsadbu aj v iných mestách našej vlasti, mohol by som si myslieť, že ide o spiknutie (nie slobodomurárov, ale) “záhradníckych korporácií” … proste žijeme v takejto ignorantskej dobe a krajine.
Tá záhradka myslím vznikla úplne na rýchlo, na pozemku, ktorý zostal ešte verejný, pred tými voľbami, keď sa z fondov zrekonštroval palác – inak zrekonštruovaný Svadobný palác je vnímaný v Bytči pozitívne. Grnáčovi by sa možno nepáčilo to obnovenie tulipánové vzoru na architráve, ale keď kedysi prestavali gotický kostol na renesančný a potom barokový, tak to tiež viacmenej dnes nikomu nevadí …
Odporúčam Vám pozrieť si na porovnanie vedľa stojaci zámok, povráva sa, že súčasný stav je výsledkom výskumu pamiatkarov … za bočkajovcov to vraj skoro celé spadlo … takže máme vlastne šťastie … z botanického hľadiska to bude jednoduchšie – rastie tam len jedna lipa … v našej vlasti atmosféra humanizmu uniká renesančnými komínmi do minulosti …
-
Sobášny palác Bytča
1601 postavený Thurzom , 1605 vypálený, 1607-1612 obnova, 1627 vdova po Imrichovi Thurzovi Kristína Nyáryová si berie za manžela Mikuláša Esterházy. V pol. 17. stor. palác ako sýpka a sklad. 1868 kúpil celý areál Leopold Popper, veľkopodnikateľ s drevom, ktorý aj naďalej budovy prenajímal – ďalšie značné škody na stavbe. 1856 požiar, obnova 1867. 1886 – adaptácia na Okresný súd – drastická prestavba. 1904 požiar. Od 1956-1957 pokusy zabezpečiť sgrafitá, práce rôznej kvality, viacerí reštaurátori, každý so svojim – odlišným názorom, dlhé obdobia sa nedialo nič, stavba chátrala. Reštaurovanie pokračuje priebežne až do 1970, kedy bola realizovaná “Chudomelkovská” prestavba s vytvorením žb škrupín – náznakovej rekonštrukcie klenieb. Dispozícia bola vyčistená, len sa pozabudlo na výskumy, a tak sa až PO realizácii nového stropu nad sieňou (!!!) zistilo, že na stenách v interiéri sú fresky, ornamentálny pás pod stropom originálnej haly bol už zničený na 25%, pretože nový strop bol o cca 70 cm nižšie ako pôvodný. Od 1988 pokusy o sanáciu vlhkosti v stavbe – rôzne (aj veľmi nevhodné návrhy), realizovaný polemický odvetrávací kanál pri severnej stene, iná drenáž sa nerealizovala. Aj keď tu by bol dobrý čas, pretože sa ešte dalo donútiť rôznych vlastníkov – palác dnes vlastní VÚC v správe Považské múzeum, okolie stavby mesto Bytča na spoluprácu a drenáž realizovať. 2005 mesto realizuje záhradné úpravy – nečaká na múzeum a jeho od 2004 plánovanú obnovu paláca – obaja vlastníci sú pohádaní a blokujú sa. Pri fasáde narazia na zbytky betónu, neriešia to, uložia drenáž do hĺbky cca 40 cm (pekne zamŕza :). Nakoľko už bola záhrada realizovaná, tak pri rekonštrukcii od roku 2008 kedy konečne múzeum získalo peniaze z nórskych grantov, si mesto postavilo hlavu a viac ako dve sondy na overenie realizovaných drenáží, sanácií alebo situácie v základoch stavby nedovolilo. Aj vďaka tomu sa riešila sanácia proti vlhkosti pomerne nevhodne (môj osobný názor). Rovnako aj pri postupe prác sa robili rôzne prešľapy – po odovzdaní zreštaurovanej fasády sa zrazu šli kopať bágrom tesne pri fasáde ryhy na drenáž – samozrejme si domyslíte, ako to asi vyzeralo potom.
Píšem toho veľa, ale – asi z tej záhrady, ak bola pri paláci – už veľa neostalo možno už v tej polovici 17. stor. kedy ju Esterházy využívali ako hospodársky objekt. Keď tie dejiny vidíte v kocke, tak ani výskum na mieste by asi nemal šancu niečo nájsť. Možno niečo by bolo v archívoch.. možno.
Pekné historické fotografie paláca zhromaždili žiaci zš Mieru pod vedením Mgr. Gabajovej v krásnom projekte detektívi – http://projekty.zsmieru.sk/detektivi/
Pár pohľadov na areál je aj v zbierke akvarelov Thomasa Endera. http://ender.mtak.hu/index04s.html
-
Páči sa mi, ako sa to tu pekne kompletizuje a dozvedáme sa kadečo z histórie. Teda aspoň ja, čo Bytču navštívila celkom 2x.
Ale vrátim sa k záhrade: ak by archívny prieskum (prípadne archeologický) dokladoval záhradu , môže sa stať, že bude veľká, široká, inde, alebo len na druhej strane. Na jednej vedute od Freyi je zeleň vidiťeľná (mohutná, stromová, ale nemusí byť vôbec parková – lebo strom ešte park nerobí – môže to byť za cestou, náletová, pobrežná…). Ak by aj prieskumy našli niečo zaujímavé, bola by som zvedavá, ako by sa to prezentovalo.
Ak bolo zadanie- záhrada určitého štýlu na určenej ploche pri významnej stavebnej pamiatke – malo to vyzerať inak. Nečudovala by som sa, ak si mnohí poviete, že veď je to jedno, záhrada nie je až taká dôležitá ako palác. Ak by tam nebola vznikla, áno – ale takto je to (pre záhradníkov a podobných citlivcov) podobné ako drevenica s eurooknom, diterm, plechový parapet, a umelý muškát, ktorý vyzerá – kým ho neohmatáš – úplne ako živý. Je to o.k.?
P.S. skúste pridať ďalšie rekonštrukcie historických parkov a záhrad na Slovensku.
Log in to reply.