-
Zaniknuté predmety
Priznám sa, ten titulok mal znieť výstižnejšie, ale nenašla som v slovenčine adekvátne pomenovanie pre veci, artefakty, predmety, ktoré kedysi boli pre človeka neodmysliteľnou súčasťou dňa a dnes im nevieme prísť ani na meno… Alebo v lepšom prípade ich vieme pomenovať, ale nevieme určiť funkciu, nedokážeme ich spojiť s javom v ktorom existovali, ba možno nevieme o nich nič. Možno táto rubrika pomôže identifikovať predmety alebo ich súčasti. A také sa v zbierkových fondoch, domácnostiach, chalupách, v hospodárskych budovách a pôjdoch , myslím si, nachádzajú. Skúsim predstaviť FOKOŠ – tupá, najčastejšie mosadzná, medená ale i liatinová sekerka s ohnutím nahor alebo nadol, s ihlanovité alebo hranolovité ukončenie obušku na dlhom porisku. V 17. a 18. storočí plnil fokoš funkciu zbrane, zároveň však bol odzankom šľachtického, zemianskeho stavu. Taktiež symbolizoval postavenie richtára. Od 17. a 18.. storočia sa v dôsledku zákazov a nariadení v oblasti nosenia ostrých sekeriek udomácnil fokoš aj v pastierskej kultúre ako oporný a obranný nástroj.
Fokoš neskôr nadobudol symbolickú funckiu v svadobno obrade, kedy s ním chodil družba zváč. Funkciu prezentácie hodnostárskeho stavu mal fokoš v baníctve. Podľa istých ukazovateľov (zhotovenie, výzdoba) označoval baníckeho úradníka v istej hierarchii. Vinohradnícke fokoše sú tiež služobným znakom – sčasti obranným nástrojom strážcov viníc (okolie BA v názve Hackenstock). Fokoše rovnako ako i valašky mali zdobené poriská a sekerky, boli však zhotovované aj mestskými remeselníkmi. Lit.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Veda 1995 vlastné výskumy autora foto z archívu autoraPriznám sa, ten titulok mal znieť výstižnejšie, ale nenašla som v slovenčine adekvátne pomenovanie pre veci, artefakty, predmety, ktoré kedysi boli pre človeka neodmysliteľnou súčasťou dňa a dnes im nevieme prísť ani na meno… Alebo v lepšom prípade ich vieme pomenovať, ale nevieme určiť funkciu, nedokážeme ich spojiť s javom v ktorom existovali, ba možno nevieme o nich nič.
Možno táto rubrika pomôže identifikovať predmety alebo ich súčasti. A také sa v zbierkových fondoch, domácnostiach, chalupách, v hospodárskych budovách a pôjdoch , myslím si, nachádzajú.
Skúsim predstaviťFOKOŠ – tupá, najčastejšie mosadzná, medená ale i liatinová sekerka s ohnutím nahor alebo nadol, s ihlanovité alebo hranolovité ukončenie obušku na dlhom porisku.
V 17. a 18. storočí plnil fokoš funkciu zbrane, zároveň však bol odzankom šľachtického, zemianskeho stavu. Taktiež symbolizoval postavenie richtára.
Od 17. a 18.. storočia sa v dôsledku zákazov a nariadení v oblasti nosenia ostrých sekeriek udomácnil fokoš aj v pastierskej kultúre ako oporný a obranný nástroj.Fokoš neskôr nadobudol symbolickú funckiu v svadobno obrade, kedy s ním chodil družba zváč.
Funkciu prezentácie hodnostárskeho stavu mal fokoš v baníctve. Podľa istých ukazovateľov (zhotovenie, výzdoba) označoval baníckeho úradníka v istej hierarchii.
Vinohradnícke fokoše sú tiež služobným znakom – sčasti obranným nástrojom strážcov viníc (okolie BA v názve Hackenstock).
Fokoše rovnako ako i valašky mali zdobené poriská a sekerky, boli však zhotovované aj mestskými remeselníkmi.Lit.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Veda 1995
vlastné výskumy autora
foto z archívu autora -
11 odpovede/odpovedí
-
Až ma zaskočil ten obrovský záujemo tradičnú kultúru na Slovensku !
To nik nič nepoočul, nevie a nechce vedieť ? -
Vychádzkové paličky už dávno vyšli z módy a neplnia už ani poslednú zo svojich mnohých funkcií – dotváranie imidžu džentlmena.
Palica mala v ľudovej i meštianskej kultúre dôležité miesto. Podopierala človeka, bola obrannou i útočnou zbraňou, symbolizovala stav v hodnotovom rebríčku a zároveň bola i dekoratívnym predmetom.
Palice (pastierske, turistické, vychádzkové, richtárske) boli zdobené mnohými technikami v kombinácii kovu s drevom, rytím, rezbou, opaľovaním, leptaním. Špecifikum tvorili turistické a vysokohosrké palice , ktoré boli na celej ploche pokryté kovovými značkami turistických chát. Takéto palice sú jedinečným artefaktom.
Vychádzkové paličky (vyrábané aj na Slovensku v Uhrovci vo fabričke grófa Zaya) boli malými umeleckými dielami,s ukážkami najmä na hlavici. Hlavice sa vyrábali zo striebra, medi (a zliatín), slonoviny, dreva, kosti, kameňov.
Vychádzkové paličky (alebo len ich hlavice) v mnohorakom prevedení sú dnes vyhľadávanou zberateľskou komoditou.
vychádzkové palice zo začiatku 19. storočia, hlavice v tvare rukyí -
Dorotka moja, coze by ma nezaujimali davne pamiatkove predmety, len sa musis trochu divat na veci aj triedne, ako kedysi vraveli komunisti. Okrem ludu obecneho tu totiz existuju, skor sa udrzali, aj potomkovia vrstiev vzdelancov, podnikatelov alebo tak nejak aby som zase kohosi neurazil v jeho povode. Ja osobne patrim z rodiny asi mimoriadne unikatnej, nemecko-madarskej a k tomu vysoka burzoazia. Odsunu ci povojnovej likvidacii sme sice akousi nahodou unikli, o majetok sme ovsem prisli a pri vselijakych nasilnych presunoch sme si udrzali hlavne predmety, povedzme, duchovnej podstaty ako knihy, umelecke diela, strary nabytok aj ked roztrieskany. To su prave tie veci po ktorych teraz idu novi zbohatlici nota bene plebejskeho povodu ked chcu suplovat nobl povod ktory nemaju. Takych rodin ako je moja je dnes na sucasnom Slovensku minimalne, desiatky, nie stovky. Takze ak hladas hmotne pamiatky minulosti, musim ta sklamat. Budu to predmety obvykle sedliacke alebo remeselnicje, nie panske. Este slachticke su mozno v depozitach starych kastielov, ale panske boli likvidovane obvzlast nenavistne. Nejde mi o to znechutit ta, drzim ti palce, lebo ja sam posobim profesne v inej oblasti, konkretne IT. Uf, uf, povedal Indian, poprosim ta o laskavost ked som sa tu uz takto vylial. Mam kompletne vydanie Revai Nagy Lexikona, to jest madarska encyklopedia. Prave vchadza do dohovoreneho veku starozitnosti, vyborny stav. Nie je na predaj, uz vobec nie dakemu zbohatlikovi fras vie akeho povodu, to ju radsej spalim, ale celkom by ma zaujimalo aku moze mat asi hodnotu vyjadrenu v obeznych prostriedkoch, hm? P.S. na starych rodinnych fotkach ktorych mam na kila sa bezne nachadzaju ujkovia prave s takymi vychadzkovymi palickami, ako spominas vyssie. Ahojka.
-
To sa hned pozna viki do je tu panom a kdo kmanom. Ty musis mat aspon 60 rokov a urcite mas aj zasluzny kriz za tie utrapy a utlak. Napis knihu prepac nemas ich rad ale aj tak remoare by mohli byt poucne pre nas neznalych. Vies osvietena osobnost sa pozna na prvy pohlad a zdobi kazdu spolocnost.
-
Viking môj,
tiež nepochádzam z dákej chalúpky s podlahou hlinou omazanou,ale to neznamená, že si takých ľudí nevážim a že nemali žiadnu kultúru. A pretože mali svojráznu a nádhernú, venujem sa i takýmto javomz tradičnej ľudovej kultúry.
Čím však nechcem naznačiť, že sa menej zaoberám umením vyšším, dejinami umenia, históriou či umeleckými remeslami. A preto, ak si si to ráčil všimnúť, striedam príspevky (valašky a vychádzkové palice, petrolejky a šijacie stroje…) a tak aj mienim pokračovať.
Viking môj, teším sa, že sa zachoval kompletný Révay lexikon, škoda predať. Žiaľ, nikdy som ho veľmi nemohla upotrebiť, lebo neovládam ma´darčinu. Takže som sa musela orientovať na iné lexikony, napr. viaceré vydania Mayerslexikon-u. No, najlepšie, by boli, pravda v slovenčine. Ale tie nám za blahého Rakúsko-Uhorska akosi nevychádzali. Zato však teraz máme mnoho krásnych encyklopédií, slovníkov, lexikónov.
Viking, aj tak by ma zaujímali tvoje rodinné albumy s prekrásnymi predkami na vizitkách a kabinetkách. Možno raz bude príležitosť, keď mi dovolíš si ich poprezerať, potešiť sa pohľadom na obdobie od polovice 19. storočia, kedy sa portréty jednotlivcov zo šľachtických rodov mohli preniesť z olejových plátien na foto dosky(vo vývojom rade). -
Karbidové lampy
karbid vápenatý bol prvýkrát vyrobený v roku 1836 R. Hare v laboratórnych podmienkach pálením vápenca s uhlím pri teplote nad 1000 oC. V roku 1862 ako prvý objavil rozklad karbidu s vodou a vznik acetylénu Fr.Wöhler z Göttingenu, v roku 1892 priemyselne elektrickým prúdom vyrobil karbid vápenatý Th.I.Wilson v Severnej Karolíne.
Až okolo r. 1895 nachádzajú karbidové lampy (nazývané tiež karbidky uplatnenie v baniach a vytláčajú dovtedy používané olejové a sviečkové osvetlenie, ktoré malo v porovnaní s karbidkami desaťnásobne menšiu svietivosť.
Nádržky na karbid a vodu sa zhotovovali z oceľového plechu, menej z mosadze (tu však nastávala elektrochemická korózia), z liatiny. Neskôr sa povrch lámp opatril pocínovaním alebo pozinkovaním. Ručné karbidky boli najpoužívanejšie (aj tých je neikoľko druhov v závislosti od patentu a výrobcu)
V R-U sa prvé acetylénové centrály pre pouličné osvetlenie začali budovať okolo roku 1897.
Na Slovensko sa dovážali karbidky najmä od výrobcov :Friemann§Wolf (Zwikau a pobočky v Bohaticiach a Mor. Ostrave), lampy zn.Gergely Budapest a F.Heermann Hesse Nürmberg.
Karbid sa spočiatku dovážal z Viedne, neskôr z Dicsöszentmártonu, časom z Handlovej a Novák.
Karbidová lampa, okolo r. 1920, Zwikau
Lit.:Magula, R.: Banské lampy, Vizual, nedat. -
Dorotka, dovoľ mi aby som Ťa pochválil za karbidky. Volakedy ako šraci sme dávali karbid do piksle s deklíkom, do dna sa urobila dierka, pľuvlo sa cez ňu na ten karbid a potom stačilo iba pripáliť. Šupa to bola riadna, ako z dela. Lepšie ako strieľacie kľúče. Dnes to už snáď ani nie je možné zopakovať a neviem ani kde by som zohnal karbid :cry: .
-
saša a pamätáš na kapsle do detských pištolí ?(ale dobrá zbraň bola aj prázdna verzatilka s ľubovoľným nábojom – ryža, užmolkané uslintané paieriky – bŕ) :smt035 počúvam Kryla – úžas
-
Ale najlepšie boli šupky z pomaranča. Keď mal “piest” dostatočnú rýchlosť, nielenže to bolo cítiť ale z “hlavne” sa aj dymilo :D .
Keď to takto pôjde ďalej zverejním tu svoj “Black Diary” :smt073a harp mi dá doživotný dištanc. (Niekde som tu už niečo také videl…) -
Nie je nič vítanejšie na literárnej scéne, ako denníky. Však na čom inom si MATKIN vybudoval slávu ?
-
To ja som sa ako maly zabaval vyrobou dymovnic z Travexu,cukru a vaty – dal som to do hlinenej gule na sposob filmovej bomby, malo to knot…:-) :lol:
Log in to reply.