-
Zasluzia si hrady aby boli ich kopce hole? A ako na to?
V teme Sklabinsky hrad som Brapimu pisal o tom ako by si tento hrad zasluzil holy kopec.
– Tiez si myslite ze hrady by mali dostat svoje kopce ako vyzerali este pred 20 storocim?
– Poznate priklady zo sveta?
– Ako na to aby sme neposkodili prirodu a pomohli pamiatkam?
– Stacilo by iba preriedit niektore pohlady, nesposobilo by to kalamitu?
– Poznate hrad okolo ktoreho rastie prales, alebo ide zvatsa o stromy vo veku okolo 100 rokov.
Prehlad temy na Obnova.sk: http://www.obnova.sk/stitky/vyrub
Pokusim sa poziadat kamarata, ktory sa zaobera pralesmi, nech nam k teme napise.
-
11 odpovede/odpovedí
-
Odpoved od Palo P.
———————————————————
fúha,
je to tazka tema – ja sam na to nemam vyhraneny nazor, lebo aj mne sa pacia majestatne hrady, ktore zdaleka vidno, no na druhej strane ked kvoli tomu zase maju padnut velmi stare stromy, tak je mi to luto, nehovoriac o tom ak by mal padnut kvoli tomu les. Tiez zalezi na tom ake su to stromy – druhy a ako su stare a tiez na tom, ze co bude vlastne po odhaleni vidiet a preco sa to vlastne odhaluje – viac sa tak tie hrady chrania, alebo je to len pre ich lepsiu interpretaciu.
za nevhodny priklad povazujem Pusty hrad pri Zvolene – odstranili sa tam aj 200 a viacrocne duby zimne a ziadna majestatnost sa nezjavila, len trapny odhaleny kopec s murikom a len z protilahleho kopca – kde nikto nechodi, lebo tam nie je turisticka trasa vidiet aj nejaku vezicku a na druhej strane ked clovek vyjde na Pusty hrad tak mne osobne sa to zda tiez dost o nicom – velka plocha kosenej travy a kde tu nieco zakopnute, akurat co stoji za to je vyhlad na Zvolen a okolie. Nechcem vsak nejak znevazovat pusty hrad ako taky, urcite aj ten murik, vezicka, ta brana a dalsie stavby, alebo ich zaklad maju nesmierny vyznam.
Ked som tam bol vsak pred odhalenim kopca – obdivoval som ako hradny mur – ako dobre ho postavili, ked aj viac ako 200 rocny dub nenarusil jeho kompaktnost a stabilitu a tiez som obdivoval ako ten dub prerastol svojimi korenmi pomedzi tie kamene toho murika – ber to skor ako moj laicky pohlad na to – neviem vela o hodnote toho mura.
Naopak napriklad Stary hrad nad Stiavnicou – nemal by som az taky problem z odstranenia niektorych stromov – mozno aj viacerych, ale to len preto, ze cely ten porast nema nejaku vyznamnu prirodnu hodnotu – osobne si vsak nemyslim zeby bolo nieco zaujimave z dialky vidiet na Starom hrade – su tam prakticky len vykopavky zakryte zemou. Budu vsak odtial pekne vyhlady, ale ak clovek chce tak odtial uvidi aj dnes vela.
Mozno by tiez stalo za to pozriet sa na to ako zvetravaju hrady po odhaleni – osobne si myslim ze lesny porast ich viac chrani, aj ked dochadza zasa k narusovaniu stavieb korenmi stromov.
Dalej – velmi pekny lesic s pralesovitou strukturou je okolo Uhrovskeho hradu – tam by som nebol rad keby sa to odstranovalo – okrem toho Uhrovsky hrad z okolitych kopcov i tak dobre vidiet – je krasny. Les s pralesovitou strukturou je tiez pri Sitnianskom hrade, ale tam sa asi s odhalovanim neuvazuje, zvlast ak je to prirodna rezervacia – to ani nejde Zaujimave lesy su aj okolo – myslim Sarisskaeho hradu – pri Presove nad obcou Fintice – su tam aj dalsie obce, ktorych nazov si uz nepamatam – niektore lesy vsak okolo vznikli z naletu po opusteni pasenia, nie tak davno a z ich odstranenim by som problem nemal.
To su len nejake co som si spomenul, alebo ktore poznam, ale pravdepodobne su aj dalsie.
Sklabinsky hrad nepoznam a neviem ake lesy su okolo – neviem sa k tomu vyjadrit.
Ak by bolo potrebne zistit vek stromov pri nejakom hrade – viem poskytnut presslerov neboziec, alebo to mozem prist zistit – je dost dolezite aky strom si vyberies na navrtanie – tie najhrubsie nebyvaju najstarsie. Hrubka stromov niekedy velmi klame – napr. sme vrtali niekolko dubov na Sarkanici – co su byvale pasienky, ani sme tam nechceli vrtat – duby mali hrubku v priemere len okolo 30 cm a vsetky mali vek medzi 250 až 350 rokov a mohol by som pokracovat aj dalsimi prikladmi.Viem ze takato odpoved je pre teba dost neprakticka, ale mne sa zase nechce niekde registrovat a zapajat sa do diskusii, kde treba odpovedat na vselijake argumenty a fakt nie som doma v tejto teme – teda hlavne neviem vela o hodnote tych hradov a ich casti, okrem niektorych v okoli Stiavnice. Osobne si mysli ze by sa to malo nejak zhodnotit a v pripade hodnot na strane prirody aj hradov hladat nejake riesenia na zachovanie aj jedneho aj druheho a ked sa take riesenie nenajde tak jednoducho zachovat to co je hodnotnejsie, i ked uznavam ze niekedy moze byt problem zhodnotit ze co je dolezitejsie, alebo hodnotnejsie.
Ak chces tak to tam zaves ako moj nazor na tu temuPalo
-
Držiac bobríka mlčanlivosti zhreším …, ale pánovi Foglarovi je to už (dávno) jedno a mne ako zarytému ateistovi taktiež … Chytil som sa na návnadu, tak trošičku zatrepem plutvičkami.
"Náš" harp sa pýta, hlas ľudového (naivného) estetika odpovedá:
"- Tiez si myslite ze hrady by mali dostat svoje kopce ako vyzerali este pred 20 storocim?"
"No jasně …" (Lucie – Panic) – Ale … nepredstaviteľné z pohľadu plošnej realizácie.
"- Poznate priklady zo sveta?""No jasně … to za to stojí – klapoty sanic …" (tamtiež) – Hehe, vraj Lednica za Púchovom (tak napoly) …
"- Ako na to aby sme neposkodili prirodu a pomohli pamiatkam?""… není to lehký" (tamtiež) – Príroda to nejako tak či tak odnesie (vyťatý strom nemôže byť aj živý aj mŕtvy). Ďalší (doteraz neuvedený) problém – kolízia so súkromným vlastníctvom pozemkov …
"- Stacilo by iba preriedit niektore pohlady, nespôsobilo by to kalamitu?" "…a já jim řek, no jasně" (detto, t.j. tamtiež) – Stačilo. Kalamitu? Pri vhodnej aplikácii nie. Ale čo s tým "okrídleným" postulátom: "To chcete meniť siluetu, ktorá je zažitá?" A keď už (môžbyť) ruina "nemá oprávnenie vracať sa do pôvodnej podoby", potom prečo navracať do tej "podoby" okolitý terén, všakže ….
Príklad ako hovado, kde by to šlo, kde by to "nebolelo" a kde by som to bral aj s chlpmi a moja (subjektívna) estetika by zažívala obžerstvo … Oravský zámok …. Kde tam? Aj slepý to musí vidieť a pochopiť …
-
V tejto otázke vidím "iba" jeden prístup/princíp (ktorý by som uplatnil aj u kalvárií, pútnych miest, kostolov, kláštorov…): Každý objekt posudzovať individuálne s dôrazom na hodnoty historické, architektonické, geografické, geologické, prírodno-krajinárske, dendrologické, etc….
-
[quote=harp]
V teme Sklabinsky hrad som Brapimu pisal o tom ako by si tento hrad zasluzil holy kopec.[/quote]
Už samotnú tému považujem za, ak budem veľmi mierny, scestnú a túto Tvoju vetu za nejapný žart.
My sa nevieme postarať o samotný hrad, tobôž o hradný kopec.
Odpovedal by som protiotázkou.
Zaslúžime si my vôbec hrady?
-
Bingo! … Nezaslúžime …
-
to je asi ako spýtať sa: _
Zasluzia si hradné kopce aby boli bez hradov?
Do prírody patrí viac strom ako hrad (môj subjekívny pocit).
Tá veta mi znie ako zlý žart.
Všetky stromi treba vyrúbať, veď pre ne nie je ani horu vidieť. Nemám problém s tým že sa rúbu stromi, ktoré ohrozujú hradnú architektúru.
-
Presne o toto mi islo, ziskat vase nazory.
Upozornujem ze na tuto temu sa na Obnov.sk uz diskutovalo:
http://www.obnova.sk/diskusia/zvierata-poskodzujuce-pamiatky
a hlavne: http://www.obnova.sk/diskusia/pamiatky-alebo-zivot
Ja si osobne myslim, ze napriklad prvy spominany oravsky hrad by ziskal na kondicii aj vizualnej stranke keby sa zbavil aspon s casti lesu pod nim.
-
Stromy pri hradných ruinách majú ten zmysel, aby tie ruiny nepôsobili tak deprimujúco. Ruiny hradov a rómske osady pôsobia na ľudí rovnako: majú pocit, že s tým treba niečo robiť. Keby bolo na mne, ako prvý krok by som vysadil okolo tých osád tisíce stromov a okolo hradov by som tisíce stromov odstránil. Prvý krok k normálnemu stavu. Ináč, na koľkých kopcoch to vlastne nachádza hrad? Medzi tisícom kopcov by sa u 30-tich na temeni čosi belelo. To by bola v niektorých hlavách pohroma! Ale solitéry by som nechal. Niečo, ako pri Budatínskom zámku. Hričovský hrad musí byť tak schovaný? A na Lietavský sami Lietavci ani nevidia. To je priam masochizmus. To nám sviňanom, bol pohľad na hrad vždy povznášajúci, ako prikladám na fotke. Zalesnilo sa to preto, lebo bol dôvod nepásť ovce a kravy, za čo sa už ľudia hanbia. Čo je škoda, lebo 100 rokov budeme čakať na osoh zo stromov. Statok taký osoh zabezpečí za 10 rokov. Už Kelti neznášali vlhkosť lesov. Lenže my sa iste bavíme o stromoch v bezprostrednej blízkosti hradov, napr. do 100 m. Teda jednoznačne: vyčistiť okolie hradov!
-
Zaujímavé porovnať areál Červeného Kameňa
-
Prva romanticka, druha priblizujuca sa tomu naco mala sluzit priekopa. Zaroven vsetci vieme, ze CB fotografie maju take neskutocne caro, ze nas zvadzaju k tomu mysliet si ze vsetko na nich je lepsie.
-
Lietavská strana hradného kopca.
Log in to reply.