aktivita › diskusia › Architektúra a stavitelstvo › Zateplenie bytu ZVNÚTRA
-
Zateplenie bytu ZVNÚTRA
harp odpovedal 10 years, 1 month ago 16 Členovia · 81 odpovede/odpovedí
-
Anonymous
Member28. novembra 2005 at 21:44to: Palo
Na Tvém tvrzení ohledně plísní je hodně pravdy…ale nepodceňoval bych je. Některé druhy jsou velmi nepříjemné (asp. tereus aj.). Raději v získávání imunity vůči plísním radím opatrnost. Imunita poslance je asi lepší….. -
Anonymous
Member25. decembra 2005 at 2:43mam tiez problem s plesnivymi stenami v byte. rozmyslala som ci to na tom namaju vplyv aj kysle dazde.
-
Anonymous
Member30. decembra 2005 at 19:11Kysle dazde vzdy boli a budu, kym len bude vzduch obsahovat nejake plynne oxidy. Kyslym dazdom napriklad vdacime za vznik kvaplovych jaskyn.
Do verejneho povedomia “kysle dazde” prenikli vdaka kampani environmentalistov (ktori vtedy este nevedeli, ze sa tak volaju) proti exhalaciam oxidov siry, ktore priniesla priemyselna revolucia. To je dnes uz v podstate minulost.
Ale predsa: Ako ste si predstavovali vplyv kyslych dazdov na rast plesni u vas v byte? -
Anonymous
Member31. decembra 2005 at 6:36No ja som zatepľoval starý rodinný dom s plnou tehlou o hrúbke 60cm a zvnútra. Cele to je robené s 10cm minerálnou vlnou. Je ukladaná do drevených trámov pripevnených k stene na hmoždin kách (lacné riešenie a pre mňa jediné použiteľné). celé to je prekryte parozábranou a sadrokartonóm. Nie som žiaden odborník, ale taktiež „5 odborníkov = 6 názorov a tvrdení“. Po prečítaní stoviek príspevkov, vlastných skúseností a použití rozumu som došiel k týmto záverom: zateplenie zvnútra je lepšie. Nie nadarmo ho používajú nizkoenergetické a pasívne domy. Opravte ma, ak sa mýlim, ale ja som si to vyskúšal a je to tak:
1) podstatne lepšia výhrevnosť obytného priestoru. Čo mám z toho, že cez deň vykurujem steny a v noci mi steny sálajú teplo naspäť (keď spím to najmenej potrebujem). Na toto nám dávno vymysleli digitálne termostaty a ekvitermickú reguláciu. Po vypnutom kúrení sa teplo udržiava vo vzduchu (ako v mernej veličine) v oboch prípadoch rovnako dlho, avšak pri vonkajšom zateplení nám stena ostáva zohriata a po ochladení vzduchu hreje naspäť do miestnosti a teda zohrieva vzduch dlhšiu dobu. Ale tá stena si to teplo nevyrobila, to teplo sme jej dodali počas kúrenia, ktoré na to potrebovalo podstatne viac energie. A čo je ekonomickejšie ? vykurovať objem vzduchu v ktorom som, alebo objem vzduchu a konštrukcie domu ? Zohriať dom s vnútorným zateplením pri bežne navrhnutom kúrení sa dá i pod 10 minút. U vonkajšieho zateplenia to je radovo niekoľkonásobne dlhšie, pri prvotnom kúrení aj 1-2 dni.
2) rosný bod a „dýchanie“ stien. Všetci tvrdia zatepľujte z vonku, aby bol rosný bod vo vonkajšej časti konštrukcie a že stena musí dýchať. Poďme na to opačne: prečo má byť rosný bod vonku a prečo musí stena dýchať? aby pary prechádzajúce stenou neostávali v stene a tam nekondenzovali (nemenili sa na vodu). Na to, aby para kondenzovala však treba splniť 2 základné podmienky. Vhodná teplota (smerom nadol) a vhodná vlhkosť vzduchu (smerom nahor). A ako zabrániť kondenzácii ? buď zohriatím steny na dostatočnú teplotu (vonkajšie zateplenie), alebo jej proste nedodáme paru. A ako jej nedodať paru ? zabránime tomu, aby stena dýchala z vnútornej strany, kde para vzniká (dýchanie organizmov, varenie, sušenie prádla…) a odtiaľ sa vďaka vyššiemu tlaku tlačí cez všetky paropriepustné materiály, tepelné mosty… smerom von. Celá veda spočíva v tom, že dom zvnútra utesníme parozábranou tak isto, ako sa to robí z rovnakého dôvodu pri zatepľovaní podkrovia. A vtedy sa para nedostane do steny, nemá tam čo kondenozvať a vlhnúť, proste sa tam nemá čo rosiť. A v neposlednom rade tá stena nebude ani plesnivieť, pretože i keď je teplota podstatne nižšia ako 14,7C kde začína jej tvorba (dúfam že som to číslo udal dobre, lebo už som sa stretol aj z číslom 12,6 tak fakt neviem), tak má suché prostredie, aj keď toto nechcem úplne tvrdiť, nato som úplny začiatočník… Ale viem, že akákoľvek pleseň za takýmto zateplením je vďaka parozábrane mimo prostredia v ktorom sme a murivu je to tak jedno. Je to skôr psychická vec. Je to to isté ako rozmýšľať nad tým, že pár centimetrov od nás pod podlahou sú milióny mravcov, a rôznych červíkov, chrobákov… kým ich nemáme po podlahe, tak to nikomu neprekáža. Len pre zaujímavosť a porovanie: pri 21oC vnútry a vlhkosti vdzuchu 70%, je dificit teploty asi 6oC (pri 50% -11oC, pri 20% -24oC…), teda para začne kondenozvať pri teplote okolo 21-6=15oC (ale túto teplotu mi máme už dávno za parozábranou, takže tam tá vlhkosť zďaleka nie je a už ani tá pôvodná teplota…
3) murivo (stenu) musíme zohrievať, nesmie zamŕzať. Podľa mňa je toto také tvrdenie, ako tvrdiť, že auto musíme dávať v zime do garáže, lebo vonku mu bude zima… aj keď je murivo za zateplením a bude zmrznute, tak mu to vôbec neprekáža, je to prírodný materiál. To by muselo vadiť aj napríklad omietke, ktorá je zvonku a je vlastne z toho istého materiálu. Iné je, ak by bolo celé mokré a mrznúca voda rozťahuje svoj objem a teda by stena mohla začať práskať, ale to je o trocha niečom inom a taktiež sa tomu zamedziť tým, že zabránime pôvodu tejto vody (parozábrana zvnútra, hydroizoláciou…)
4) Problémy: realizácia zateplenia zvnútra si vyžaduje precízne prepracovanie aj malých detailov. Stena sa nevysuší prekrytím parozábranou zo dňa na deň. Ak chceme pleseň maximálne zničiť, treba odstrániť všetky organické nátery a naniesť prípravky proti plesni. Taktiež sa mi veľmi overilo natierať steny vápnom. A to som pleseň ani moc neodstraňoval. Proste som to natrel a keď uschla, pleseň zmizla aj napriek vlhkému prostrediu. Parozábranu treba poctivo prekrývať podľa značiek na nej, nešetriť ňou a taktiež dodatočne prekrytia prelepovať vhodnou páskou. Keď som niečo z lenivosti nevhodne prekryl, tak potom som iba žasol, ako si para tadiaľ pretlačila cestu a začala na stene za minerálnou vlnou kondenzovať (som to zo zvedavosti na začiatku kontroloval…). Najkrajšie to bol vidieť na miestach, kde sa zateplená časť ešte dotýkala z nezateplenou časťou. Tak ako sa para tlačila cez špáry von a zároveň prechádzala vedľa nezateplenej časti, tak sa vytvorili dokonalé podmienky pre pleseň a tak som mal krásne značky svojich chýb. Taktiež čokoľvek zvnútra zateplíme, treba to okamžite prekrývať parozábranou, žiadne zajtra, pozajtra. Na druhý deň som iba krútil hlavou, ako rýchlo mi para pod vlnou na stene skondenzovala. A po dokončení sa to schlo podstatne pomalšie (cca asi mesiac).
Záver: nebojte sa zateplenia zvnútra. Stenu 100% prekryte parozábranou, ale pozor !!! nikdy nie pod zateplením, to by bola priam katastrofa (bazén s plávajúcim zateplením) Vždy stena, zateplenie, parozábrana a povrchová úprava (napr. sádrokarton) a nikdy nie opačne !!! spoje prekrývajte dôkladne, nešetrite. Môžete častejšie vetrať (i dlhšie), dom sa rýchlo zohreje bez nejakých strát. Ak sa Vám rosia okná, treba pod ne umiestniť radiátory, zabezpečia cirkuláciu vdzuchu. A ak je možnosť, výmenu vzduchu zabezpečte rekuperátorom. A taktiež ak sa dá, ja som dodatočne pre istotu nechal v určitých miestach v stene odvetrávacie otvory čím som za minerálnou vlnou zabezpečil perfektné odvetrávanie a dosť to pomohlo i k vysušeniu steny. A ešte som zabudol spomenúť, v kombinácii s podlahovým kúrením a solárnymi panelmi sa vonkajšie zateplenie cenovo ani zďaleka nemôže priblížiť tomu vnútornému. A každá korunka je dobrá. Osobne si aj tak myslím, že najideálnejšie je to skombinovať pol na pol, ale to som ešte neskúšal.
-
Anonymous
Member2. januára 2006 at 2:57Super článok …maximálne presvedčivý….Ale–Môj problém spočíva v zateplení S-strany tehlovej bytovky (45cm múry) Odhlasovať si na schôdzi zateplenie domu je u nás nemožné a mne rohy veselo vlhnú. Ale k veci . chcem sa spýtať napr.na použitie drev.obkladu tatr.profil namiesto sadrokartonu a tiež či nebude problém ak plánujem zatepliť len jednu izbu na S/Z strane (a len 2 problémové múry) a izbu na S/V strane zatiaľ nie-z vlhnutím stien sú v nej podstatne menšie problémy. na S/Z strane máme okrem rohu problém aj s velkm vlhnutím rohov nad oknom (nové plastové).Je to v poriadku? Nie je to chyba pri montáži okna napr.nedostatočné vyplnenie PU penov ? V ostatných izbách to takmer vôbec nebadať.Vetráme maximálne zodpovedne,nie je tam ani veľa kvetov ani sušiace prádlo a pod….A ešte ..je pravda že kondenzácia začína pri 66%. bežne máme tých 70-78%. dakujem. P.S.-tou vatou je myslený bežný NOBASIL?
-
Anonymous
Member2. januára 2006 at 8:12Ja som konkrétne použil materíál URSA. Teraz to vychádza nejak 60Sk / m2 pri 5cm hrúbke… Nechem aby som vyzeral ako niekto kto sa tomu venuje profesionálne, preto by som nerad dával rady. Mám úplne inú prácu, v oblasti výpočtovej techniky a internetových sietí. Ale nik mi nedal presvedčivu odpoveď, ani nevyvrátil tak som sa na všetkých vykašľal a začal študovať články a bezhlavo konať. Proste som iba popísal ako to dopadlo a čo sa dialo, keď som urobil to tak a to inak. kamarát ma postavený už 5 rokov nový EKOdom a je zateplený výhradne z vnútra 30-40cm + k tomu argónom plnené okná a nemá jediný problém. Pracuje 16 rokov v rakúsku, celé to obkukal tam a mne s tým pomáhal, resp. mi dosť poradil. Len pre zaujímavosť, za túto sezónu zaplatil za kúrenie a TUV spolu 18000 Sk a to má obytnú plochu 260m2 a 2,70m vysoké stropy. Na kopec vecí som prišiel aj sám a dostal sa aj k programom pre konkrétne výpočty. Napríklad program pre výpočet tepelného odporu konštrukcie, kde je uvedená teplota za každým materiálom v stene, čo je treba na určenie kondenzácie a aj rosného bodu: http://www.tzb-info.cz/t.py?t=16&i=68&h=38 . Mám aj graf pre určenie kondenzácie pri určitej teplote a vlhkosti, ale nemám naň odkaz (tam som pochopil, pri akej teplote a kondenzácii vždy prší)…. Ohladne dreveného obkladu. Ja som ho dával dolu, mi za nim kondenzovala voda a plesnivelo to. Ale to bola stena nezateplená, teda samotné drevo zateplovalo viac ako celá ta stena a robilo to preto. Ale ako konečná úprava je drevo asi naj materiál a ak je to zatelené a je za tým parozábraná, tak je skoro jedno čo tam bude na povrchu. Amíci vecia dobre, prečo stavajú všetky rodinné domy drevené… betónový základ, trámová kostra, zvonku drevo, znútra drevo, medzi to URSA. Perfektné zateplenie, výborne odvetrávanie, prírodný materiál. Raz za 10 rokov nanovo natrieť (ako eurookná) a občas dezinsekcia (čo nie je na škodu u hociakej stavby).
Ja si myslím, že ak vlhnú rohy steny, tak tie okná sú veľmi dobre utesnené a tak sa para tlačí cez tepelné mosty a rohy bývajú na tom vždy najhoršie, pretože sa tam stretajú až 3 steny, ktoré na seba slabo doliehajú. to je asi aj dôvod, prečo väčšinou tam začína aj pleseň. Je tam najchladnejšie a navlhšie. Neviem, niekde som čítal, že zatepľovať iba severnú stranu nemá moc veľký význam. Že buď všetko, alebo nič. Ale určite to závisí aj od tipu domu (bytu), počtu vonkajších stien… Prekvapený som ostal z takých vecí, napríklad že 40cm plnej tehly (pôvodné staré tehly) má taký istý tepelný odpor, ako 2cm polystyrénu. Asi skôr by som vykúril stan. Podľa toho čo som čítal, tak súčinitel tepelnej vodivosti takejto tehly je 0,8 a to za predpokladu, že je suchá. Mokrá ma ešte horší. Pre porovnanie, polystyrén a sádrokartón ma cca 0,04 a URSA 0,045. Dá sa to porovnať že ako drží teplo bežné oblečenie ak je suché a ako keď zmokneme. A to isté sa deje aj zo stenou a preto cez ňu nesmie prechádať para, ktorá tam skondenzuje. A ak už prejde, musí mať zabezpečené odvetrávanie. Zlým príkladom je polystyrénové zateplenie z vonku. samozrejme bežný lacný polystyrén so slabou paropriepustnosťou, ktorým sa vo veľkom zatepĺuje. sú aj špeciálne upravované. Avšak práve túto vlastnosť chcem najnovšie využiť v ešte jednom pokuse. Podstatne menej finančný i pracný a malo by to spĺňať svoj účel, ale na úkor tvrdosti steny. Zateplím miestnosť zvnútra tvrdeným polystyrénom a miesto parozábrany (nedá sa nalepiť a ani na ňu sa nedá lepiť) použijem proste obyčajný lodný lak z drogérie. Veď asi nie nadarmo sa drevené (i železné) lode lakujú. Alebo i drevený obklad, … A na to proste nalepím dekoračný obklad. Ešte neviem čo presne, uvažujem nad kamenným obkladom, alebo aj nad dekoračným polystyrénom, aj keď ten by som nerad nechal priamo v interiery, bez povrchovej úpravy to dosť dlho páchne, ale s dekoračným ešte skúsenosti nemám. Keď som videl aký je sádrokartón krehký (odkolený roh, prebiehali mi cezeň skrutky…) a aký ťažký nemotorný, tak skúsim aj niečo nové. Ide o moju pracovňu a ak to nebude dobré, aspoň si budem mať kam špendlíkovať poznámky, hehe. Len tak narýchlo som to rátal a vide ma to i s povrchovou úpravou asi na polovicu ceny toho, čo som už urobil a to je dosť. Navyše vŕtať do steny hmoždenky, pripevňovať tam trámy, vkladať zateplenie, pripevňovať parozábranu, nato skrutkovať sádrokartón a ešte povrchová úprava, tak myslím že s tým polystyrénom to zvládnem za 5x kratší čas. A ešte som zabudol óóbrovskú výhodu zateplenia zvnútra. Skúste to z vonku, keď je taký čas ako dnes. 20cm snehu, mrzne, fúka. A aj stavebniny sú cenovo ústretovejší v zime, ako cez sezónu.
-
Anonymous
Member10. januára 2006 at 2:32Fíha teda toto je ešte lepší článok. Dakujem…a určite aj za ostatných tiežlaikov ktorý len stále a všade počúvajú ako je spuer zvonku a ako sa to nemôže zvnútra.
—Ten nápad z lodným lakom vyzerá tiež celkom dobre,najmä v mojom prípade,ked nechcem zatepliť celú stenu ale len časť (tá nezateplená časť steny by určite s kraja tej zateplenej spravila pod lakom určite menej škody ako keby malo chladiť a kondenzovať podpod vatu.
A možno pôjdem ešte do väčšieho extrému a zateplí kvôli jednoduchosti len S-stranu a S/Z nechám tak….,viem,viem,určite ste sa zhrozil,ale práve na toto by som chcel vedieť Váš názor….,i…………….nak že sa nemá zateplovať samostatne len S-strana som počul tiež. ..
—Ozaj,po zoškrabaní vrstiev malovky to treba natreť vápnom a protiplesňovým náterom,ale čo z toho treba skôr?…a na to teda ešte zo dve vrstvy lodného laku…a na to už nacapiť hocičo. -správne???
—-viem chcem ísť na to viacmenej fušerácky-jednu stenu ano a druhú nie ale lepšie ako nič…. práve na toto by som chcel a určite nie sám poznať Vašu odpoved. DakujemP.S. a klobúk dolu nad cenou tepla na vykurovanú plochu.. Ja dám okolo 26000 za 75m2- (3 izb.) a to v tých 2 rohových je viac ako 20 stupnov len pri dobrej zhode náhod…slnko a sucho.
-
Anonymous
Member10. januára 2006 at 3:42no ja si myslím, že nezatepliť niektorú stenu neni extrém, ale proste tou stenou bude unikať veškeré teplo, tak to bude mať za tie peniaze iba minimálny účinok.
no ten protiplesňoví náter – ja som to kombinovať neskúšal. buď protiplesňový prípravok, alebo vápno.
lak: pozor !!!, parozábrana nesmie ísť pod zateplenie. tá musí ísť až na zateplenie. teda stará stena>>>náter>>>zateplenie>>>parozábrana>>>povrchová úprava. Ak dáte parozábranu pod zateplenie, tak tam tá para bude kondenzovať. je to ďaleko horšie, ako keby tam nebolo nič. Alebo aj inak. pri bežnej teplote (aj vlhkosti) v izbe okolo 20C je rosný bod pri teplote okolo15C-16C (fakt iba orientačne povedané). táto teplota je za zateplením a teda tam už nesmie byť žiadna para, ktorá by kondenzovala. preto som chcel vyskúšať natrieť polystyrén lakom (už priamo z inerieru), lebo keď tam dám parozábranu, nemám ju ako prichytiť a taktiež na ňu nemám ako pripevniť povrchovú vrstvu. jedine všetko poprylepovať (duvilax…). Ale už sa mi dostalo aj ohlasu, že to nebude dobrý nápad, lebo ten polystyrén časom jemne zmení tvar a povrch popráska. tak ešte uvažujem čo s tým.
Ja som za minulý rok zaplatil 65000 Sk za plochu 150m2, starý rodinný dom. tak uvidíme čo teraz.
-
Anonymous
Member18. januára 2006 at 22:00Únik tepla cez zateplenú stenu sa zníží, únik tepla cez nezateplené steny sa nezmení.
Straty tepla závisia od rozdielu teplôt dnu-vonku a od tepelnoizolačných vlastností steny -
Anonymous
Member19. januára 2006 at 20:50Mám tiež ten problém s vlhnutím S/Z stien od spodu a vytváraním plesni v 8-bytovke.
Rozhodnutý som zatepliť ich z vnútra.
Čo sa stane, ak sa zateplí aj z vonka?
Má stým už niekto skúsenosť? Dík -
Anonymous
Member21. januára 2006 at 20:59Nedal bys sa problém plesnivenia steny vyriešiť použitím sklotextilnej tapety nakoľko je paropriepustná a protiplesňová?
-
Anonymous
Member24. januára 2006 at 15:03no to by aj mňa veľmi zaujímalo s tou tapetou, pretože v detskej izbe máme takisto problém s plesňou, bývame v novopostavenej bytovke s plastovými oknami a je zateplená zvonka, kamarátka – stavebná inžinierka skonštatovala, že sa jedná o tepelný most, náš byt je totižto krajný na koncovejs tene paneláku, závadu sme reklamovali, stavebník prisľúbil, že v jarných mesiacoch zaizolujú základy a vyčistia drenážne trubky, s uvedenou stenou majú problémy skoro všetky byty a pivnece na tejto strane…
keďže do jari stena v detsjek izbe bude asi stále vlhnúť a plesnivieť a dcéra nemá kde inde spať, tak rozmýšľame o tapetách, je to asi momentálne jediné riešenie…
poradíte???
-
Anonymous
Member29. januára 2006 at 4:46Ahoj Frenky, prečítal som si tvoje články a súhlasím so všetkým ,čo je tam uvedené. Venujem sa tejto problematike už asi jeden rok a na základe skúsenosti, ktoré som získal som sa rozhodol postaviť svoj rod. dom pomocou novej technológie , ktorá sa používa najviac vo Francúzku. Jedná sa o stavebný systém AGLO, kde sa obvodové múry a vnútorné priečky murujú z vibrolisovaných tenkostenných škrupinových betonových tvárnic a zatepľujú sa izolačným sendvičom o hrúbke 17 cm /15 cm polystyren, parozábrana a 1,25 cm sadrokarton/. Obvodové murivo ma hrúbku 20 cm.Tepelný odpor takejto steny má hodnotu R = 5, čím sa dosiahne až 60 – 70 % úspora tepla. Už pri stavbe domu som vnútorné priečky oddeľoval od vonkajšieho múru 10 cm vrsvou polystyrénu, čím sa nevytvárajú tepelné mosty.Ak má niekto záujem o spomínanú technológiu, viac sa dočíta na mojej www stránke : http://www.laden.sk, kde je aj postup výstavby rod. domu na fotografiach vo V Lomnici v podskupine referencie.Pri dodržaní všetkých techn. posupov pri stavbe sa tento spôsob určite už čoskoro aj u nás uchytí. Mňa už dávno presvedčil a venujem sa tomu profesionalne.Energie budú už iba drahšie a pritom cena obvodového múru aj zo zateplením z vnútra izol. sendvičom ma vyšla iba 900 sk/ m2. Skúste to porovnať s ostatnými materialmi. Ing. Uhlár
-
Anonymous
Member30. januára 2006 at 18:09Prečítal som si všetky príspevky, lebo mám ten istý problém v rodinnom dome/1966/, stena tehla a vlhnutie je na severnej strane. Ja som sa rozhodol, že omietku dám v lete dolu, začnem znovu od tehly a chcel by som pod omietku dať elektrovykurovací kábel v miestach vzniku plesní. Táto alternatíva tu ešte nebola rozpitvaná a zaujíma ma či to už niekto skúsil, aké má výsledky a hlavne čo ho stál ohrev steny. Dosť sa mi pozdáva Frenkyho postup, ale vezie s sním kopec problémov: radiátorové trubky, radiátor, elektrozásuvky, vypinače, podlahu mám parkety, čo s nimi? Majú zostať pod zateplením ,alebo ich odstrániť? Skúste poradiť aj názvy vhodných náterových látok odolných plesniam.
Odborníci, kutilovia a “laici” raďte! -
Anonymous
Member31. januára 2006 at 0:38O.K.
Znie to rozumne. Mám ale malú otázku. Prípad je popísaný na rodinnom dome. Čo ale v paneláku?
Môj problém spočíva aj v tom, že obvodový panel je vyrobený z obyčajného škvárobetónu a vonkajšia úprava povrchu ani zďaleka nie je vodovzdorná. Panel je porézny a pri silných dažďoch voda presakuje až do vnútra.
V takomto prípade stena nebude suchá a pri zateplení zvnútra nebude platiť to, že stene vlhkosť nedodáme. Vlhkosť bude dodaná zvonku.Čo v takomto prípade? je na mieste použiť aj v tomto prípade vnútorné zateplenie?
Log in to reply.