-
Zateplenie bytu ZVNÚTRA
-
no ja som sa uz pripravil na zateplenie 2cm, ale po precitaní to skúsim spraviť takto…najprv natriem tým protiplesnovím náterom, nalepím 5cm polystyrén… potom klasika do sietky lepidlom na zateplovacie systémy a na to hodím nejaký ten vodeodolný zmývatelný nater:)), snad neobanujem… Ak má niekto k tomu nejaký dotaz o nevhodnosti tak sem s ním kým je to len v hlave.Dakoval
-
no ja som sa uz pripravil na zateplenie 2cm, ale po precitaní to skúsim spraviť takto…najprv natriem tým protiplesnovím náterom, nalepím 5cm polystyrén… potom klasika do sietky lepidlom na zateplovacie systémy a na to hodím nejaký ten vodeodolný zmývatelný nater:)), snad neobanujem… Ak má niekto k tomu nejaký dotaz o nevhodnosti tak sem s ním kým je to len v hlave.Dakoval
a este pred posledným nátrerom po sietke omietka samozrejme… -
1) podstatne lepšia výhrevnosť obytného priestoru. Čo mám z toho, že cez deň vykurujem steny a v noci mi steny sálajú teplo naspäť (keď spím to najmenej potrebujem)…
2) rosný bod a „dýchanie“ stien. Všetci tvrdia zatepľujte z vonku, aby bol rosný bod vo vonkajšej časti konštrukcie a že stena musí dýchať…
3) murivo (stenu) musíme zohrievať, nesmie zamŕzať. Podľa mňa je toto také tvrdenie, ako tvrdiť, že auto musíme dávať v zime do garáže, lebo vonku mu bude zima…
Už som prešiel veľa diskusných fór a všade nachádzam to isté, však to poznáte… Prečo sa potom v poslednom čase dostávajú do popredia nízko energetické domy? Keď podľa odborníkov už postavený dom treba zatepľovať len z vonku? Keby mal nejaký „odborník“ námietky na skladbu steny nízko energetického domu a už pár rokov postaveného klasického domu, tak nech si pozrie nové technológie výstavby nízko energetických domov, kde sa dokonca používa aj kombinácia EPS betón EPS.
Preto by som chcel dať za pravdu Frenkymu. Konečne normálny príspevok ktorý nie je zaťažený fámou o zatepľovaní z vnútra.
Je síce fakt že keď už si vytvoríme kvázi nízko energetický dom z bytu alebo starého domu teba v prvom rade myslieť na to že srdcom nízko energetického domu je výmenník tepla!!! Dá sa síce amatersky nahradiť vetraním napríklad aj cez mikro vetranie a spojením s digestorom, ale nastáva tu problém že zase mrháme z teplom! Čiže ak vážne chce človek šetriť na teple, je si asi lepšie prepočítať či po zateplení sa neopláca investovať ešte aj do rekuperácie. Viac je aj na http://www.pasivnydom.sk ale je aj veľa iných stránok na internete o nízko energetických domoch a ako zbytočne nemrhať energiu na vykurovanie stien.
Osobne som zatepľoval zvnútra, ale len jednu stenu z vonkajšieho severného rohu paneláku. Samozrejme som musel zrušiť tepelne mosty v rohoch kde som použil termo omietku. Po dvoch rokoch kedy som pravidelne meral vlhkosť tromi jednoduchými čidlami zabudovanými medzi panel a zateplenie, som spravil skúšobný rez v naj exponovanejšom rohu a po vlhkosti ani plesni žiadna stopa. V podstate mám teraz skladbu steny pôvodný panel (brizolit – betón – polystyrén – železobetón – omietka) + Hofatex – omietka zo sieťkou – stierka. Je to podobné ako stena nízko energetického liateho domu z betónu ktorý sa leje medzi dva polystyrénové bloky http://www.medmax.info až na to že z vonkajšej strany u nás je ešte jeden betón a brizolit. Ešte si dovolím jednu poznámku. Keď už tak zatepľovať chalupu z vonku, tak potom aby sme mohli využívať stenu z vnútra ako zásobáreň tepla, potom by dotyčný musel podrezať celú chalupu a vložiť tam nie ako sa to robieva hydro izoláciu ale tepelnú izoláciu! Čo pri váhe steny na úzky pás nie je možné. Teda zatiaľ, lebo technológia ide stále dopredu. Teda našťastie :-) tak prečo sa odvolávať stále na staré praktiky. -
1) podstatne lepšia výhrevnosť obytného priestoru. Čo mám z toho, že cez deň vykurujem steny a v noci mi steny sálajú teplo naspäť (keď spím to najmenej potrebujem)…
2) rosný bod a „dýchanie“ stien. Všetci tvrdia zatepľujte z vonku, aby bol rosný bod vo vonkajšej časti konštrukcie a že stena musí dýchať…
3) murivo (stenu) musíme zohrievať, nesmie zamŕzať. Podľa mňa je toto také tvrdenie, ako tvrdiť, že auto musíme dávať v zime do garáže, lebo vonku mu bude zima…
Už som prešiel veľa diskusných fór a všade nachádzam to isté, však to poznáte… .
Veľmi sa mi páči tento príspevok, konečne niekto, kto rozmýšľa a koná a neverklíkuje len to čo niekde počul.
Najväčšia absurditu, akú som zatiaľ videl, bolo vonkajšie zateplenie malej kúrie z polky 18. stor., ktorá má meter až 1,1 metra hrubé steny z lomového kameňa. Samozrejme, že im to nepomohlo :D.
Pôvodne však zateplili iba časť s obytným podlažím. Objekt, prízemný, je totiž situovaný v miernom svahu a tak sa pivničné podlažie sa od ulice javí ako prízemie. Túto spodnú časť uličnej úrovne nezateplili, a podľa “odborníka” od distribútora zateplovacieho systému bol tot dôvod, prečo majú stále studené steny :). Nuž tak teda zateplili aj pivnicu :D.
Čo viac dodať. -
andrej_x Napísal:
Frenky Napísal:1) podstatne lepšia výhrevnosť obytného priestoru. Čo mám z toho, že cez deň vykurujem steny a v noci mi steny sálajú teplo naspäť (keď spím to najmenej potrebujem)…
2) rosný bod a „dýchanie“ stien. Všetci tvrdia zatepľujte z vonku, aby bol rosný bod vo vonkajšej časti konštrukcie a že stena musí dýchať…
3) murivo (stenu) musíme zohrievať, nesmie zamŕzať. Podľa mňa je toto také tvrdenie, ako tvrdiť, že auto musíme dávať v zime do garáže, lebo vonku mu bude zima…
Už som prešiel veľa diskusných fór a všade nachádzam to isté, však to poznáte… .
Veľmi sa mi páči tento príspevok, konečne niekto, kto rozmýšľa a koná a neverklíkuje len to čo niekde počul.
Chlapci pomýlili ste si fórum, na Vašom mieste by som s tým bežal na patentový úrad
nechať si to zaregistrovať skôr, než bude neskoro, určite tým spôsobíte revolúciu v stavebníctve. Želám veľa úspechov. Neprebudený, Maco Mlieč -
Nazdar Ludia
No neni som moc dobry čo sa týka stavieb som stolar ale kamarat ma stavebnú firmu a pozna moj dom ktory je sroku 1920 a s palenej tehli. On mi povedal že zateplovanie domu s jednej strany u nas tradične so severnej je blbost s dovodu že ked zateplovat tak s každej aby sa nezmenil bod vlkosti a že radsej sa mam upriamit na tradične sposoby oprav domu.
Čo Vy nato
-
Zateplím miestnosť zvnútra tvrdeným polystyrénom a miesto parozábrany (nedá sa nalepiť a ani na ňu sa nedá lepiť) použijem proste obyčajný lodný lak z drogérie. Veď asi nie nadarmo sa drevené (i železné) lode lakujú.
Ahoj. Frenky, chcem sa spýtať. Je a lebo nieje tvrdený polystyrén zdraviu škodlivý?
Ja mám na všetkých obvodových stenách sadrokartón. A ako zateplenie medzi stenou a sadrokartónom tvrdený polystyrén. Len mám obavy, keď sa v zime kúry, či sa ten polystyrén neodparuje do interiéru.
Ďakujem všetkým za radu.
-
chcela by som sa opytat,co s bytom tehlovym z roku 51,polmetrove obvodove mury,palena tehla,nova strecha rova,plastove okna,digestor,vnutorne zateplenie stena-lista-nobasil-sadrokarton… a plesen.ak by mi mohol niekto poradit,ako to odstranit.myslela som,ze zateplime pvalu pod strechou nobasilom a kupime krb.ale ako odstranit tu plesen.
-
Neviem či by sa podarilo vytvoriť naterom suvislu difuznu vrstvu, ide o nerovnosť povrchu, špáry, napojenia k oknám. Náter zostarne, popraská. Možno keby sa ten polystyrén daval v dvoch vrstvach a medzi tie 2 dosky dať dačo. A ten náter nemusí byť lacný.
Ale skor ak tam nemá byť poriadna fólia tak ten polystyrén lepiť lepidlom celoplošne a do lepidla dať dáku protipliesňovú látku. Ono tá vonkajšia stena aj tak nemá nejaké parametre tepelnoizolačné, a podstatné je aby potom bola omietka difuzne otvorená.
Alebo použiť miesto polystyrenu keramický tepelnoizolačný náter napr. Thermal – Tec .
Polystyrtén je ropný produkt ktorý prechádza patričným výrobným cyklom kde sa určite používa velmi vela chemikálií, ktorých množstvo keďže sa domnievajú že je malé sa vôbec nesleduje. Ale najvia škodlivýn na váhu tam budú prímesy ktoré presné zloženie výrobca koli obchodnému tajomstvu často ani neuvedie. Môže to byť napr. hexabrómocyklododekán (HBCD) ako retardant horenia. Výrobcovia polystyrénu sa zubami nechtami byju o to že tato latka nie je škodlivá. S tým že sa používa všade inde do látok alebo automobilového priemyslu. To že v novom aute bolí večšina ludí hlava zo smradu to je iba nemeratelný nevedecký pojem. A dôvod použitia je hlavne cenový, bude to lacna chemikalia možno akoodpadový vedlajší produkt z vyroby niečoho ineho.
Citujem:
Hexabromocyklododekan (HBCD či HBCDD) cyklická organická sloučenina bromu.
Používá se jako bromovaný zpomalovač hoření, zejména v polystyrenových pěnách, které se užívají jako obalový nebo izolační materiál.
HBCDD je prezistentní, bioakumulativní a toxická látka. Diskutuje se jeho škodlivost pro životní prostředí, neboť byl prokázán ve vzorcích půdy a sedimentu, ale i ve tkáních ryb, ptáků, savců a vodních organismů
28. října 2008 Evropská agentura pro chemické látky zveřejnila oficiální kandidátský seznam nebezpečných chemikálií, které budou podléhat autorizaci v rámci směrnice REACH. Seznam zahrnuje i HBCDDhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Hexabromcyklododekan
http://www.tsus.sk/http://www.epssr.sk/index.php?id=6 -dole su word subory a posledne dva hovoria o škodlivosti
Ale chémie je dnes všade vela. Skôr by som položil otázku a kde nie je? A nesleduje sa to a vlastne asi ani nedá či to neobsahuje nejakú škodlivinu. Jak sa to vyrába a primiešava sa tam dačo tak to môže zreagovať aj do inej chemikalie.
Z požiarneho hladiska bol s použitím problém svojho času že na výškové budovy sa to nedalo dať ale možno sa to už prelomilo a spravily si atesty. A možno sa to nejako obchádza.
Do akej miery sa zamedzila škodlivosť polystyrénu obalením sadrokart je otázne. Určite to pomohlo. Keby tam bola folia ak oparozabrana… ale aj ta folia može mať primesy. Si treba pozreť že nové veci smrdia sa to uvolnuje vo večšej koncentracii. Ak sa teda dá tak použiť hlinené omietky na steny dodatočne. Íl dokáže naviazať tieto škodliviny zo vzduchu. Napr na rákos alebo použiť iba hlinený náter či stierku.
S tou plesnou to j eštandardny problem s vyššou vlhkosťou ked su tesne okná a chladne povrchy obvodových konštrukcií v miestach tepelnych mostov. Treba tieto dve veci eliminovať a može sa pleseň odstraniť a už by sa nemala obnoviť.
-
Veľa ľudí rieši problém s plesnivými stenami:
-
Riesenie na plesnivejuce steny a zateplovanie z interieru – http://www.sanuj.sk
-
uf da to zabrat, precitat si takto dlhu diskusiu, ale najtazsie na tom
je citat tie neoverené ,, reci ,, a prekrutene informacie
ale ono ozaj palti, že ,, 100 x vyslovená lož, sa stáva pravdou ,…..
uz na vyske nas profesor upozornoval ze s dezinformaciami a hlupostami sa dnes stretavame na kazdom kroku – TV, radio a vidim ze dnes asi najviac na internete -ved preco nie, kazdy si moze napisat co chce
Veľmi dobre opísal problematiku bytoviek DEMO 05.01.2008 a to je fakt.
takže stručne :
– teplo sa odovzdáva chladu , t.j. najchladnejšie miesto ( tep.most) = najvacsia tepelna strata
– styk tepla a chladu = kondenzácia
– teplejsi vzduch absorbuje viac vlhkosti, teplo stupa hore – preto vacsinou plesniveju rohy pod stropom ( najvacsia vlhkost + najvacsi tep.most )
– za cloveku priaznivu sa označuje RH okolo 45 % všetko pod 30 a nad 60 je zdraviu skodlive bez ohladu na to ci su plesne alebo nie
– pozor vacsina bezne dostupnych a lacnych vlhkomerov ma presnost merania +- 15 % stretol som sa už aj z 20 %1. zateplenia z interieru áno ale pri 100 % parozábrane a to je ozaj problém – stačí potreba zavesiť 1 obraz
A) ďalši problém, kedže pred parozábranou je väčšinou ,, málo hmoty, ktorá by mohla vlhkosť v dome regulovať je tu potreba kvalitnej RIADENEJ ventilacie (ziaden digestor a podobné nápady !!!! )
precitaj si koľko gramov vody sa uvoľní pri prani, varení, pestovaní kvetín, akvárií a nehovoriac a o sušení prádla v interieri, uz len samotný človek stratí pri dýchaní veľmi veľa
B) ďaľší problém strácaš prirodzenú akumuláciu tepla, t.j necháš na chvíľu otvorené dvere alebo okno a teplo je fuč, lebo bolo obsiahnuté iba vo vzduchu – potrebuješ kvalitnú reguláciu aby sa neprievalo nárazovo
a to čo sa nakumuluje do stropu, tak v prípade bytoviek je plus pre tvojho suseda
2. porovnávať NED ktorých obvodová stena sa skladá skoro z 80 % izolacie so zateplením s interieru je …3. EPS zalievacie tvárnice nie su žiadna novinka, je to v podstate ,,vylepšený ,, system VELOX – t.j. izolácia-beton-izolácia-vnútorná omietka
Perfektné riešenie pre obvodovú stenu, tenká statická časť, ktorá je vonkajšiou izoláciu chránena proti premrzaniu a vnutornou sa zamedzuje zbytočnemu ohrevu a stretu tepla a chladu – samozrejme ale RIADENE VETRANIE JE UZ POVINNA VYBAVABohužial stále plati a bude platiť
– najucinejsie a najefktivnejsie zateplenie je z exterieru
– pouzivat riadenie vetranie ( sú aj malé jednotky pre byty alebo aj izby a pozor digestor ktorý nefykuju pary von odstraní iba pach ale nie vodnú paru !!! )
– používať odstranovače vlhkosti na inkriminovaných miestach alebo v miestach kde sa nehýbe vzduch ( veľké vstavané skrine, obývacie steny a pod. ) niekedy stačí aj ten pasívny – CERESIT tabletky niekedy je treba siahnut po elektronických – BUDETE PREKVAPENÝ KOLKO VODY Z TADE VYLEJETE
– ako posledne riešenie by so, volil zateplenie z vnútra, tym ale v ziadnom pripade netrvdim ze to nie je mozne alebo ze by to nemohlo fungovat ale v tomto pripade ozajplati, ze to co je u mna OK nemusi byt u susedaA ešte 1 vec prečo sa oplatí vetrať a tou je obsah O2 a CO2, nielen pre zníženie vlhkosti,
-
Nejdem polemizovat s Jancim, lebo to nema vyznam a skutocne tato diskusia je velmi dlha ……..
Nebudem nic pisat a vetrani, ventilacii, odvlhcovani, rekuperacii a ktovie kam by som sa mohol az domotat. Budem sa len drzat temy a este nieco napisem k zateplovaniu bytu zvnutra.
Kalciumsilikatove dosky su uz vyskusane na mnohych aplikaciach a statocne sluzia v priestoroch ktore mali problemy s tvorbou plesni a okrem toho pomahaju znizit tepelne straty objektu v pripade, ked to nie je mozne vonkajsim zateplenim. Material tychto dosiek je schopny pri hrubke 25mm pojat do seba az 20litrov vody na m2 bez toho, aby sa to kdekolvek prejavilo. Neprejavi sa to dokonca ani na styku dosky a povodneho muriva (panelu) pretoze material dosiek ma pH 10-12 a v takomto prostredi plesne nerastu.
Je pravda, ze dezinformacii a hluposti je dnes okolo nas dost. Je vsak okolo nas aj dost informacii, ktore uz dnes neplatia absolutne, pretoze ich platnost nove technologie trochu poopravuju, pripadne negativne ucinky eliminuju. Suhlasim so vsetkymi, ktori tvrdia, ze hlinene domy s hlinenymi podlahami a hlinou zateplenymi stropmi boli zdrave a trvalo prevetravane, ale ja tak zit uz nemam zaujem. Rovnako by sa mi nepacilo zit obklopeny malymi a kvalitnymi vetracimi jednotkami, pohlcovacmi vlhkosti a vysokopresnymi meracmi vlhkosti a v pravidelnych intervaloch podla budika vetrat byt, ked viem problem vyriesit elegantnejsie a bez naroku na dasliu obsluhu a naklady a nervy….
-
nebranim sa novym technologiam, keď su seriozne odskusane
a nasadene v roznych oblastiach
kalciumsilikat je základ YTONGU ( plus este nieco k tomu )
ja som len chcel povedat ze mala by sa odstranovat pricina a nie reakcia
co sa stane ked sa doska napije a uz nebude moct viac absorbovat ???
ale proti gustu ziaden ….. -
Nesvyriesilo by sa to jednoducho z hlinenou omietkou a vapennou malbou ?
Viem ze hlina ma kyslost ktora odpudzuje plesen .. Ja s tym mam omietnutu drevenicu ale neviem ci by to pomohlo v panelaku ale v tehlovych bytoch preco nie ? (Nie som odbornik iba sa pytam )
Log in to reply.