aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo zateplenie s priznanými trámami

  • zateplenie s priznanými trámami

    Posted by krovak on 16. septembra 2016 at 11:41

    Dobrý deň prajem,

    chystáme sa dať vymeniť strechu (krytinu) na starom asi 70 ročnom dome. Zároveň by sme chceli zobytniť časť podkrovia.
    Keď som si ale pozeral spôsoby zateplenia, narazil som na problém, ktorý vidno na obrázku v prílohe. Ak to totiž chápem správne tak drevo sa pri zateplení správa ako tepelný most. Za normálnych okolností sa to rieši prekrytím ďalšou vrstvou izolácie, ale v prípade hambálku a väznice nevidím spôsob ako ich rozumne prekryť, budú súčasťou priečok, respektíve prekrytie by vyzeralo divne a zasahovalo do interiéru (a predsalen tie priznané trámy by vyzerali dobre). Zároveňmi vŕta v hlave paropriepustnosť, pretože ak by som trámy priznal tak parozábranu do nich nedostanem.
    Existuje na to nejaké rozumné riešenie, aspoň aby som vedel kam pozerať a čo hľadať?

    marroo odpovedal 7 years, 2 months ago 4 Členovia · 5 odpovede/odpovedí
  • 5 odpovede/odpovedí
  • augustin-ugroczy

    Member
    23. marca 2017 at 20:16

    Niečim podobným som prechádzal keď som projektoval rekonštrukcie druhým luďom. Ale najviac som sa do tejto témy zahrizol pri svojom vlastnom dome.

    1.Takže najčastejšie narážam na problém ako spraviť kontinuálnu parozábranu keď sú tam tie trámy -no a na to som uspokojivú odpoveď pri takýchto domoch nenašiel. Jej zrealizovanie by si vyžadovalo tmelenie trámov, hoblovanie, a potom precizne lepenie fólie originálnou páskou -ešte som nebol na stavbe, kde by sa s tým ozaj vyhrali a spravili to ako treba.

    2.Takže som sa začal zaujímať o materiály ktoré izolujú a nepotrebujú parozábranu, lebo sú paropriepustné. Tu je na trhu “chytrá izolácia” alebo nazývaná aj “striekaná” ide o niečo čo vyzerá ako purpena a teda spolahlivo zaizoluje krov. Nieje to však prírodný materiál, tak som pátral ďalej

    3. Prišiel som k skúmaniu a vymýšlaniu nadkrokvových izolačných systémov. Tých je ozaj vela a celú vec s parozábranou rieši tým, že sa všetko montuje až nad krokvy -to sú tie šikmé trámy. Takže celý krov je potom viditelný z interierovej strany. Ako izolanty sa tu využívajú potom všetky možné produkty: polystyren, panely, minerálna vata, fúkaná celulóza, drevovlákno, konope, ovčia vlna, slama… Je však treba povedať že takéto riešenie môže finančne výsť aj na viac ako 2násobok bežného riešenia. Ide však o spolahlivé a krásne riešenie a ušetrí sa svetlosť /priestor/ v podkroví. 

    4. Takže keď som šiel robiť podkrovie na svojom dome, rozhodli sme sa s manželkou pre nadkrokvovú izoláciu. Potom čo som si zkreslil konštrukciu, začali sme hladať vhodnú kritinu a tu sa všetko zrazu, ani neviem ako to popísať. Proste sme sa dostali k rákosovej streche, ktorá spĺňala všetky naše potreby a na koniec bola aj lacnejšia ako konvenčné riešenie s izoláciou medzi a pod krokvi. Krov nieje ešte zobytnený, ale prikladám foto

  • harp

    Member
    12. apríla 2017 at 9:26

    Gusto,

    diki za super prispevok! K comu by si prirovnal tepelny odpor trstiny/rakos v tej hrubke?

  • augustin-ugroczy

    Member
    14. apríla 2017 at 15:36

    Dik za pochvalu harp.

    S tou trstinou to je tak, že sa ťažko porovnáva s bežným materálom ako je napríklad minerálna vata a aj programy na počítanie energetickej hospodárnosti sa zameriávajú hlavne na parameter “tepelný odpor konštrukcie”. Takže ak by sme mali porovnávať tento parameter, tak trstina v bežnej hrúbke ako sa robí, čiže cca 300 až 350mm, má tepelný odpor približne ako 145mm minerálnej vaty. Lenže trstina okrem tepelného odporu disponuje ešte jednou vlastnosťou a to je tepelná kapacita. Tá je pri vate a podobných ľahkých materiáloch zanedbatelná, ale pri trstine výrazná a spôsobý že trstina sa vie teplom nabyť a uchovať ho nejaký čas v sebe. To je výhoda keď nieste doma a nekúrite, ale aj v lete to spôsobuje tzv. fázový posun -čiže cez horúci deň teplo absorbuje a vnoci emituje do exterieru -takže zabraňuje prehriatiu. A potom je tu tretia vlastnosť a to je nízky difúzny odpor v spoitosti s tým že trstina nestráca izolačné vlastnosti pri zvýšenej vlhkosti -čo napríklad vata stráca a rapidne.

    Takže by som to zhrnul tak, že trstinová strecha je tak dobrá, že sa používa už tisícky rokov, napriek neustále sa meniacim teplotechnickým trendom :-)

  • harp

    Member
    15. apríla 2017 at 11:41

    Ok beriem, 

    jej tepelna kapacita vsak moze byt aj naskodu nie? Najma v lete. A to ma hlavne zaujimalo. Myslim ze jej kvality su porovnatelne s akoukolvek inou tazkou izolaciou. (panely zo slamy, hobra – drevovlakno…)

  • marroo

    Member
    3. októbra 2017 at 13:29

    Pozdravujem. Tiez som pouzil rakos na strechu. Prosim akym spôsobom ste zateplili priestor medzi latami a firemurmi?

    Planujete naniest hlinenu omietku na rakos a laty?

     

    Dakujem

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť