-
Zdruzenia na zachranu hradov
V poslednej dobe vznikaju, alebo stale castejsie na verejnost z pritmia hradov vychadzaju rozne zdruzenia a NO, ktore sa snazia o zachranu hradov, zamkov a kurii ci kastielov.
Co si myslite o takychto zdruzeniach. Ak si udrzia taketo tempo budeme moct povedat za 10 rokov ze mame vsteky hrady pod kontrolou aze sa nam nerozpadaju.
Pre tieto zdruzenia existuje uz aj Zdruzenie pravnickych osob (teda tych zdruzeni) Zachranme rady.
Ja osobne vitam zaujem takychto nadsencov. A ze ich praca je kvalitna dokazuje aj posledny workshop na hrade Lietava. Coskoro uverejnim na Obnova.sk clanok a zverejnim aj fotografie z tohoto workshopu.
-
15 odpovede/odpovedí
-
Vie z vas niekto opisat peripetie so zakladanim OZ pre zachranu hradu ci inej pamiatky.
Moj strucny postup:
– Sadnut si (min. 3 osoby) a skusit dat dokopy ciele a napln zdruzenia
– Napisat stanovy podla vzoru inej organizacie podobneho typu
– Spolu s registracnym listom kde su uvedene osobne udaje (meno, bydlisko, RC, COP) min. 3 zakladajucich clenov poslat na MVSR (pozor musia podpisat vsetci zakladatalie + nezabudnite prilozit 1000sk kolok)
– cakat na registraciu alebo telefonat z MVSR (www.mvsr.sk)
– ICO vybavite na Statistickom urade (www.statistic.sk)
– pracovat na naplni zdruzenia :)ine navody na http://www.obcan.sk
-
Přednosti a rizika pomoci zájmových sdružení při ochraně hradních zřícenin
http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=1984 -
Pokračovanie ktoré nasleduje po zaregistrovaní združenia na MV SR je také, že je potrebné sa skontaktovať s človekom, ktorý má pamiatkové vzdelanie a požiadať ho o metodický dozor. On aj určí priority záchrany pamiatky, kde je potrebný zásah a kde nie. Nikdy nezasahujte do pamiatky skôr ako:
1.) Nemáte metodický dozor
2.) Ak nemáte rozhodnutie príslušného pamiatkového úradu.
3.) Ak nemáte potrebnú prax ( prax a skúsenosti sa získavajú na iných hradoch, kde už záchranné práce prebiehajú ) Práca na záchrane hradu nieje jednoduchá, musíte pochopiť najprv zmysel stavby ( Aleš Hoferek ) potom naštudovať potrebnú literatúru a až potom pristúpiť k záchranným prácam. Práce začínajú v postupnom odstraňovaní havarijného stavu, ktoré spočíva v zamurovaní kaverien – diery v stenách ktoré ohrozujú statiku daného úseku. Výkopávať, odkopávať a akokoľvek zasahovať do iných konštrukcií je prísne zakázané. Pri porušení týchto pravidiel sa môže stať, že budete mať po neuváženom kroku na krku pokutu a zákaz činnosti. Musíte si uvedomiť že aj záchranné práce na zrúcaninách majú svoje pravidlá, tak ako iné činnosti v ľudskom živote.
Veľa zdaru a chuti pri záchrane pamiatok.
S pozdravom Ľubo
Lubo trochu som ti rozclenil text, takto je to lepsie citatelne :), prepac :|
-
Záchrana hradov nieje pri občianskych združeniach len o peniazoch. Sú veľmi potrebné, ale na začiatku je omnoho potrebnejšie aby existovala partia min traja ľudia, ktorý majú radi svoj hrad a chcú preň niečo robiť.
My ako organizácia sme vznikli v roku 1999 a to sme na hrade vykonávali len čistiacu činnosť, ktorá spočívala v odstraňovaní náletovej vegetácie. Na túto činnosť nebol potrebný špecialny rozpočet, v tom období sme sa skladali po 200 Sk ročne a z toho sme zaplatili benzín do kosačky a motorovej píly.
Až v roku 2003 sa nám podarilo podpísať nájomnú zmluvu s vlastníkom parcely hradu a až vtedy sme pristúpili ku konkrétnym záchranným prácam. V tom roku sme si vystačili z peňazí na ktoré sme sa skladali a z nich kúpili prvé vrecia vápna a zbierali sme po dedinách staré náradie, ktoré sme si opravovali a tak dávali dohromady náš prvý spoločný majetok. V tom roku sme mali dve brigády tak rozpočet nepresiahol 5000 sk.
V roku 2003 sme však začali podávať projekty na druhý rok, aby sme mohli viac urobiť na hrade ako sa len skladať po 200 Sk. Projektty sme museli podávať za vlastníka, pretože s nájomcom nikto vädšinou v projektoch neráta. V roku 2003 sme po prvý krát využili možnosť získania vtedy 1% z daní a získali sme okolo 10.000 Sk z ktorých sme žili v roku 2004. V roku 2004 sme na meno vlastníka získali 460.000 Sk v projekte Obnovme si svoj dom a po prvý krát sme mohli otestovať aké to je ked prácu na hrade vykonáva firma. V roku 2004 sme sa na hrade rozbehli z akciami no problém nastal v nedostatku ochoty dedinčanov aby nám vyviezli materiál a ak tak za nekresťanské peniaze. Samozrejme česť výnimkam, našli sa aj ochotný ale len raz, druhý krát sa im už nechcelo. Vtedy sme pochopili, že je potrebné viac písať projekty a zamerať sa na získanie už dnešných 2% z daní, ktoré veľmi pomôžu pri fungovaní organizácie.Nám sa to oplatilo. V roku 2005, sa nám podarilo získať na 2% sumu 99.620 a z týchto peňazí sme mohli si zakúpiť potrebné veci k záchranným prácam ( auto Suzuki Samuraj bez papierov na dovoz materiálu, miešačku, agregát, motorovú pílu a nadviazali sme odbornú poradenskú činnosť s firmou Obnova.sk. Zároveň nám vyšiel grand z MK SR v sume 200.000 Sk na vlastníka z ktorého sme mohli zaplatiť obnovu záklenku Veľkého Arkiera paláca.
Úspechom bolo aj nadviazanie medzinárodnej spolupráce v rámci projektu Culture 2000, kde sa nám podarilo získať peniaze na telefóny, preplatenie cestovného, stravu, benzín – na organizačné zabezpečenie workshopov, seminárov atd. Zároveň sme získali dotáciu z MK SR na vydanie odbornej publikácie s názvom “Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine ” ktorú krstíme 26.mája 2006 na Trenčianskom hrade.To znamená že v roku 2005 sme už pracovali z rozpočtom okolo 900.000 Sk ktoré boli účelovo viazané na konkrétne veci. Projekt Cultura 2000 nám ešte prebieha do konca mesiaca Jún 2006, takže nejaké financie na tento rok máme, ale to neznamená, že sme zaspali na vavrínoch. Podané máme dalšie projekty a samozrejme že sme využili aj tento rok možnosť 2%. Uvidíme či sa nám podarí tento rok minimálne to čo minulý, plán je však viac práce vykonať.
Treba si uvedomiť, že ak sa niekto pustí do záchrany hradu, je to ako keby ste rozbiehali firmu. Začínate z ničoho, ale usilovnou prácou sa môžete vypracovať k úspechu. Či máme uspech my to neviem… Zajtra nemusíme mať ani korunu. Podstatné je sa nezastaviť a nonstop získavať sponzorov a dotácie zo všetkých možných i nemožných zdrojov.
-
BECKOVSKÝ HRAD – Združenie hradu Beckov Bludní rytieri – http://www.bludni.sk
BZOVÍK – Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže – klastor.bzovik.sk
ČABRAĎ – Združenie Rondel – http://www.rondel.sk
ČIERNY HRAD – Občianské združenie Čierny hrad – http://www.ciernyhrad.sk
KLÁŠTOR SV. KATARÍNY ALEXANDRIJSKEJ – Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže – http://www.katarinka.sk
KLÁŠTORISKO – Nezisková organizácia Kláštorisko – http://www.klastorisko.sk
LEDNICA – Občianské združenie Historicko – Astronomická Spoločnosť – http://www.hradlednica.sk
LIETAVA – Združenie na záchranu Lietavského hradu – http://www.hradlietava.sk
OPONICE – Združenie Apponiana – http://www.hradoponice.sk
SKLABIŇA – Občianské združenie Donjon – http://www.zachranmehrady.sk
ŠÁŠOV – Združenie na záchranu hradu Šášov – http://www.hradsasov.szm.sk
ŠINTAVSKÝ HRAD – Občianske združenie Vodný hrad v Seredi – http://www.vodnyhrad.dmg.sk
UHROVEC – Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva – http://www.zachranmehrady.sk
-
Workshop Apríl 2006 – hrad Lietava
Tohoročné stretnutie hradárov bolo ohrozené zlou predpoveďou počasia, no napriek tomu sa v posledný aprílový víkend stretlo na hrade Lietava 31 dobrovoľníkov, ktorí svojou prácou a obetavosťou, opäť prispeli k záchrane hradu. Všetkým zúčastneným patrí veľké ďakujem.
Piatok 28.apríla 2006
Všetko sa spustilo v piatok ráno, kedy som s kolegom Radom z Martina expedoval terénnym vozidlom Suzuki Samuraj štyri várky vývozu materiálu, poľnej kuchyne, vojenského stanu, pitnej a úžitkovej vody na hrad. Bolo nutné pred príchodom hostí opraviť prírodnú latrínu, osadiť informačné tabule pri Pérenyho bráne a pripraviť hradnú kuchyňu. Na ubytovanie účastníkov sme postavili vojenský stan ( hneď po postavení začalo pršať ) a upratali prvé poschodie veže starej brány, keďže je zatiaľ otvorené a nie všetci cudzí návštevníci si to vedia vážiť. Prvý dobrovoľníci začali prichádzať po 16.hodine. Prešli sme si plánované úseky, kde sme chceli od soboty rána pracovať a zhodnotili sme na daných miestach postup prác.
Sobota 29.apríla 2006
Ráno som v dedine Lietava naložil do auta dvoch pilčíkov ( pilčík -človek čo reže stromy ) aj
s vecami potrebnými na ich prácu a príjemným romantickým naštartovaním motorových píl sme zahájili pracovný deň na hrade. Ľudia sa po ohriatí a naraňajkovaní rozdelili na pracovné úseky. Plánované murovanie kaverny SZ steny paláca pod arkierom sme museli odložiť z dôvodu nestability líca múru a tento úsek bude musieť byť prekonzultovaný zo statikom a metodikom pamiatkového vzdelania, ktorí určia postup prác na danom problémovom mieste. Murovanie sme presunuli k Rondelovej veži, kde sa líce tohto unikátu nachádza v žalostnom stave. Predpríprava murovania si vyžadovala dôkladné vyčistenie kaverny až na základ, motúzom sa určil sklon a zalomenie veže a až potom po navlhčení základu sa mohlo pristúpiť k murovaniu vápennou nastavenou maltou. Malta sa miešala v pomere 10 (lopát piesku) : 4 (lopaty vápna) : 1/2 (kelne cementu). Práca na úseku si vyžadovala trpezlivosť, keďže sa líce veže zatáča do kruhu a do výšky do uhla. Technicky je náročné kontrolovať správnosť murovania a doteraz podobný problém na našom hrade nikto neriešil. Bolo treba hľadať pekné lícové kamene, ktoré autenticky zapadali do vypadaného líca múru veže. Ďalšia skupina ľudí pomáhala pri ťažbe kalamitného smrekového dreva v počte cca 25 stromov. Ich práca spočívala v ťahaní stromov lanom do smeru pádu a odstraňovanie konárov zrezaných stromov. Dosť obtiažna práca bola komplikovaná prudkým terénom. Tretia skupina s pracovným názvom Barcíkovci pracovala v priestore Veľkého rondla pod JV stenou paláca, kde triedili kameň potrebný na stabilizáciu tejto steny. Práce na stabilizácii steny sme začali v októbri 2005 a práve nedostatok správnych kameňov spomaľoval priebeh sanácie.
Triedením kameňa na lícové, malé a guľové sa pripravil materiál podľa kvality na budúce stabilizačné práce. Takto sa ušetril čas murárom, ktorí by boli nútení hľadať vhodné kamene, čo by ich zdržiavalo v konkrétnej práci na stabilizácii steny. Veža starej brány bola ďalším úsekom, kde skupina zručných osádzala zárubňu na prvom poschodí veže. Zárubňu bolo potrebné na začiatku vôbec vytvoriť. K dispozícií mali štyri hranoly z ktorých dva mali rozmery 210x18x9 cm a dva 140x18x9 cm. Chlapi museli konštrukciu zárubne vytvoriť – spojiť, k dispozícií mali aj elektrické stroje (pílu, vŕtačku) napájané cez agregát. Svojou šikovnosťou dokázali vo vodováhe zárubňu vyklínovať a vápennou nastavenou maltou, drobným autentickým kameňom ju aj osadili do interiéru prvého poschodia veže. Piata skupina ľudí pracovala na škárovaní líca piatej brány. Problémové miesto sa nachádzalo nad novou južnou klenbou brány obnovenej v júli 2005.
Stav úseku bol taký, že ložná malta medzi kameňmi bola vyplavená a hrozilo vypadnutie lícových kameňov. Škárovanie je zdĺhavá pedantná práca, pri ktorej je potrebné si miesto najprv vyčistiť od starej sypkej malty a tú hĺbkovo nahradiť novou kvalitnou vápennou maltou. Miesta zásahu musia byť po práci vyčistené a zapatinované, aby po vyschnutí novej malty nesvietili ale zapadali do autentického členenia múru. Všetci účastníci stretnutia si o tretej hodine pochutnali na výbornom guláši, o ktorý sa postarala dvojica výborných kuchárov Andrej & Ľuboš. Práce sme ukončili okolo siedmej hodine a ako naschvál spustil sa výdatný dážď. Nám to však už nevadilo, zapálili sme fakle, otvorili dobré červené víno a spravili si pohodu vo veži a debatovali o veciach hradných i nehradných.Nedeľa 30.apríla 2006
Pokračovalo sa na rozrobených partiách, dokončilo sa obmurovanie zárubne. Partia z hradu Lednica ma iniciovala k školiacemu murovaniu. Tak som ich oko dobrý hostiteľ pozval k lícu veže starej brány, kde sme konzultovali a preberali techniku murovania, študovali charakter muriva a potom svojou prácou prispeli k domurovaniu vypadnutej časti líca steny. Ďalšia partia už voľných ľudí prekopávala priestor spojenia Piatej brány a Veľkého rondla a spracovávali suť na piesok a drobný kameň. Niektorí ľudia odišli v popoludňajších hodinách domov.
Pondelok 1.mája 2006
Dážď nám visel už od rána nad hlavami no spustil sa až okolo 11.hodiny. Dovtedy sme murovali na líci veže starej brány no pre neustávajúci dážď sme museli práce ukončiť a presunúť sa do veže k novo osadenej zárubni, ktorú sme vykefovali od malty a pretreli novým náterom. Potom sme zrušili ohnisko v spodnej časti stredovekého záchodu veže a začali ho vykladať kameňom na sucho. Dôvod je ten, že spodok stredovekého záchodu sa už dlhé roky využíval ako krb a tým sa miesto znehodnocovalo z pamiatkového hľadiska. Ďalší dôvod je zabrániť vzniku požiaru drevenej podlahy. Podarilo sa kameň vyložiť do pol metrovej výšky a bude potrebné túto prácu v budúcnosti čo najskôr dokončiť. Kameň sa v prípade rekonštrukcie spodnej časti veže využije pri murovaní. Akcia napriek neustálemu ohrozeniu dažďom a chladu prebehla hladko bez problémov a spravil sa kus práce na záchrane hradu Lietava.
Priebeh akcie zapísal 6.mája 2006
Výkonný riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu
Ľubomír ChobotZúčastnení dobrovoľníci :
ZnZLH – Ľubo, Rado, Ivan, Mišo, Stano, Paľo, Ľuboš z Martina, Ľuboš T., Heretik&spol.
Lednica – Miro, Ľubka, Peter a jeho sestra
Oponice – Fero
Sklabiňa – Svaťo&spol.
Barcíkovci – kolegovia Ivana Barcíka
Skupina historického šermu Diadém
Janko z Čierneho hradu
Dvaja skauti z Dobrej Vody
Pilčíci – Paľo, Vlado
Kuchár – Andrej
Za odbornú verejnosť : Mišo Hrčka, konzervatorske a restauratorske prace, umelecke remesla -
Kto by chcel zhliadnut, co robili sme na poslednej brigade na hrade Cabrad, tak nech sa pozrie na nase stranky (www.rondel.sk), su tam fotky, zapis v kronike…atd. Ked sa ocistia nalezy, tak postupne pribudnu aj tie…:-)
-
Vážení priatelia hradného sveta
Dovoľte aby som vás v mene Združenia na záchranu Lietavského hradu a v mene kolektívu autorov odbornej knihy “Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine” pozval na prezentáciu tohoto nového knižného diela, ktoré sa uskutoční v Barborinom paláci 26.mája 2006 na Trenčianskom hrade.Program dňa krstu je nasledovný:
od 09.30 – príchod organizátorov na hrad a príprava prezentácie.
od 12.00 – špeciálna prehliadka hradu Trenčín.
od 14.00 – očakávanie a privítanie hostí.
od 15.00 – prezentácia knihy a príhovor špeciálnych hostí.
od 16.00 – diskusia na tému hrady.
od 18.00 – pomalé postupné opustenie hradu.Na záver dôležitá informácia : Pri vstupe do hradu sa pri pokladni sa
preukážte pozvánkou, ( súbor priložený vo formáte PDF )
ktorú si vytlačte na počítači a bude Vám zdarma umožnený vstup do hradu.S pozdravom
Ľubomír Chobot – výkonný riaditeľ
Združenia na záchranu Lietavského hradu
viac o nás na http://www.hradlietava.sk
alebo na tel. 0905515330 -
som veľmi rada, že na knihe spolupracovali títo zanietenci z obnovy a budem sa tešiť z každého, drobného i veľkého úspechu. A tých už majú autori a organizátori záchranných prác našich hradných rumovísk na svojom konte nemálo.
Žiaľ, nie každý, kto by aj ako chcel, sa môže zúčastniť krstu knihy, na ktorý nás pozývajú títo obetavci nasiaknutí do poslednej nitky trička entuziazmom.
Prosím za seba (ale iste aj za majoritu registrovaných obnoviakov) , aby nám umožnili zakúpiť si knižku
Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine
Každopádne, ešte pred jej prečítaním, blahoželám autorom, organizátorom, všetkým zúčastneným a participujúcim k ich skvelej práci, ktorú naša kultúrna krajina ešte stále nevie doceniť ! -
Ak mi vyda cas, tak sa tam urcite uvidime. V kazdom pripade dufam, ze s distribuciou tohto knizneho diela nebudu mat autori vacsie problemy a coskoro sa objavi aj v knihkupectvach.
Kolko vytlackov sa vlastne dalo spravit? A aka je orientacna cena? -
Ahoj priatelia, kniha je zaujímavá tým že ide o prvú slovenskú odbornú knihu, ktorá sa zaoberá záchranou zrúcanín ( minulosť, súčastnosť a budúcnosť ) – hradov, kostolov, kaplniek a iných stavebných objektov, ktoré sa dostali vdaka nezáujmu svojich majiteľov do štádia zrúcaniny. Kniha sa bude predávať len cez net a osobne, to znamená, že do kníhkupectva sa z väčšej časti určite nedostane.
Vydaných bude 600 ks takže veľmi rýchlo sa určite rozpredá a či bude dotlač to záleží od záujmu ľudí. Kedze nejde o populárnu knižku je možné že si z nej spravím posteľ. haha P.S. Pre zaujímavosť uvediem mená z kolektívu autorov, ktorý tento skvost dali dokopy : Aleš Hoferek, Oto Makýš, Vlado Kohút, Mišo Hrčka, Pavel Fabián, Martin Bóna, Mišo Šimkovic, Jožko Závacký. Všetko sú to odborníci na oblasť záchrany zrúcanín stvorení, takže sa nebojím tej postele z kníh že bude. čao -
Nová stránka záchranárov:
Kliknite a uvidíte.
-
Všetkým priaznivcom hradu Čabraď na známosť dávam, ze v dňoch 30.6.-2.7. sa koná brigáda na našom hrade. Brigáda je zameraná na kosenie chodníkov, ktoré nám zase zarástli a na odpratávanie zeminy po archeo výskume. Ak bude dosť ochotných rúk, bude aj iná práca na výber. Prosím, kto má záujem, nech sa ozve najneskôr do 28.6. (kontakt na našich stránkach), inak sa može stať, pokial nebude odozva, že akciu zrušíme a tak…kto potom príde, má smolu.
-
Postup a zásady pri zakladaní OZ na záchranu pamiatok:
I. diel – základná rada od aleša
Vezmite si chlebník, teplé topánky a choďte hrady počúvať. Až ich dostanete do krvi, potom môžete začať o niečom uvažovať. Lebo vedzte, že keď Vás to prestane baviť a máte rozrobenú prácu, musí nastúpiť tvrdá disciplína.
II. diel – info od harpa ( Obnova.sk )
1.) Sadnúť si (min. 3 osoby) a skúsiť dať dokopy ciele a náplň združenia
2.) Napísať stanovy podľa vzoru inej organizácie podobného typu
3.) Spolu s registračným listom kde sú uvedene osobne údaje (meno, bydlisko, RC,
COP) min. 3 zakladajúcich členov poslať na MVSR (pozor musia podpísať všetci
zakladatelia + nezabudnite priložiť 1000sk kolok)
4.) čakať na registráciu alebo telefonát z MVSR (www.mvsr.sk)
5.) ICO vybavíte na Štatistickom úrade (www.statistic.sk)
6.) pracovať na náplni združeniaIII. diel – doplnok od chobiho
Pokračovanie ktoré nasleduje po zaregistrovaní združenia na MV SR je také, že je potrebné sa skontaktovať s človekom, ktorý má pamiatkové vzdelanie a požiadať ho o metodický dozor. On aj určí priority záchrany pamiatky, kde je potrebný zásah a kde nie. Nikdy nezasahujte do pamiatky skôr ako:
1.) Nemáte metodický dozor
2.) Ak nemáte rozhodnutie príslušného pamiatkového úradu.
3.) Ak nemáte potrebnú prax ( prax a skúsenosti sa získavajú na iných hradoch, kde už záchranné práce prebiehajú ) Práca na záchrane hradu nieje jednoduchá, musíte pochopiť najprv zmysel stavby ( Aleš Hoferek ) potom naštudovať potrebnú literatúru a až potom pristúpiť k záchranným prácam. Práce začínajú v postupnom odstraňovaní havarijného stavu, ktoré spočíva v zamurovaní kaverien – diery v stenách ktoré ohrozujú statiku daného úseku. Vykopávať, odkopávať a akokoľvek zasahovať do iných konštrukcií je prísne zakázané. Pri porušení týchto pravidiel sa môže stať, že budete mať po neuváženom kroku na krku pokutu a zákaz činnosti. Musíte si uvedomiť že aj záchranné práce na zrúcaninách majú svoje pravidlá, tak ako iné činnosti v ľudskom živote.
Veľa zdaru a chuti pri záchrane pamiatok.
iné návody na http://www.obcan.sk
-
Pozvánka na „Seminár hradológov Dobrá Voda 2006“
Milý priateľu, týmto si Ťa dovoľujeme pozvať na seminár hradológov, ktorý sa uskutoční v termíne 8.-10.12.2006 na Dobrej Vode (25 km od Trnavy). V čom je náš seminár iný od ostatných seminárov ? Hlavne rodinnou atmosférou ľudí z občiankych združení, ktorí sa snažia dobrovoľníckou prácou zachrániť to, čo by mal zachraňovať štát. Ale dobre tak či tak, aspoň sa máme čím baviť… A kedže nás nie je až tak veľa, bolo by skvelé, keby si mohol prísť a prezentovať svoje úsilie formálno-neformálnou prezentáciou v power-pointe (bude k dispozícii dataprojektor). Koniec roka je ideálny čas, kedy možno definitívne bilancovať a takto by sme sa mohli vzájomne obohatiť o svoje skúsenosti pri záchranných prácach. Seminár nadväzuje už na niekoľkoročnú tradíciu stretávok členov združenia Zachráňme hrady. Seminár tento rok podporilo aj Ministerstvo kutúry, takže ubytovanie bude v serióznom zariadení Školy v prírode Dobrá Voda. Ubytovanie je hradené kompletne pre prvých 30 účastníkov, čiže predpokladám pre všetkých. Preplatíme taktiež cestovné lístky (vlak,autobus) a na stravu treba prispieť polovicu, čiže 150,-Sk/osoba (piatok-večera; sobota-raňajky,obed,večera; nedeľa-raňajky,obed). Dúfam že ti to nie je veľa, zvlášť ak máš ubytovanie a dopravu preplatené… Z každého združenia hradíme náklady 2 členom, v prípade nenaplnenia počtu (30 účastníkov) aj prípadným ďalším členom združenia. Treba sa ohlásiť na: Metod Martin Slezák,0918/613107, mmetod@centrum.sk
Tešíme sa na teba. Rozhodne si skús nájsť čas a ak by si nemohol, porozmýšľaj, či by aspoň niekto od vás mohol prísť a odprezentovať vašu prácu. Všetci sme amatéri, takže sa nestresuj. Hlavne príď.
Dopravné spojenie: odporúčam vlakom alebo autobusom do Trnavy na hlavnú stanicu a odtiaľ autobusovým spojom o 16:45 alebo 18:50 alebo 21:00 na Dobrú Vodu. Cesta trvá cca 1 hod. Škola v prírode je v areáli školy 5 min pešo od autobusovej zastávky.Program:
Piatok
18:00-21:00 Príchod účastníkov (ubytovanie sa)
21:00 Oficiálne zahájenie, predstavenie a zoznámenie sa združení
21:30 Večera
22:00 V prípade dohody prezentácia 1-2 združeníSobota
7:30 Budíček
8:00 Raňajky
9:00 Prezentácia práce združení (1.blok)
12:30 Obed
13:30 Šlofík (krátky)
14:00 Výlet na hrad Dobrá Voda (v prípade dobrého počasia)
17:00 Prezentácia práce združení (2.blok)
19:00 Večera
20:00 Diskusné fórumNedeľa
8:00 Budíček
8:30 Raňajky
9:15 Výlet ku kláštoru Katarínka
12:30 Obed
13:30 oficiálne ukončenie
Log in to reply.