-
Zilina, Marianske namestie – za co by ste zahlasovali?
Ktory z domov by ste si vybrali dnes? Funkcionalizmus ci postmodernu?
-
20 odpovede/odpovedí
-
Vtedy, aj dnes – je moja voľba jasná: F. Weinwurm a I. Vécsei víťazí. Dnešný – akože historizmus je fraška. U mňa ale zaváži aj fakt, že prvý menovaný architekt mal príbuznú v Martine a oproti divadlu jej (aspoň myslím) naprojektoval dom. Ten dom je úžasný a stále neprerobený (bohužiaľ, nemám ho odfotený).
-
Co je v tom dome? Pohladam v archive. Tiez funkcionalizmus obkladany travertinom? Je v nom sportova predajna?
-
Vtipné fotky, v kontexte farskej a burianovej veže.Tá bezduchá kocka, čo tam bola je konečne preč. Viackrát som sa zamyslel nad tým, prečo sa architekt poníži k bezduchovosti. Nič iné mi nevychádza, len že je to lenivosť. Následne tým vychovali aj staviteľov. Dnes, ak treba štrukturovanejšiu fasádu, tak sa remeselník chytá za hlavu. Pred 200 rokmi by sa chytal za hlavu preto, že investor nechce aspoň nejaké sgrafito. Funkcionalizmus v mojich očiach: rýchlo vyhnať múry a ísť rýchlo do krčmy. V 20-tych rokoch m.st. sa tou lenivosťou začala 70-ročná kríza. Keď to preženiem pre pochopenie- investor daj mi dosť za málo! V súčasnosti to vyvrcholilo, ďalej sa tak nedá. Našťastie. Len duch je spraj na lenivosť.
-
Ktory z domov by ste si vybrali dnes? Funkcionalizmus ci postmodernu?
Občas ma Tvoje otázky fascinujú, alebo im nerozumiem.
Weinwurm nebol najšťastnejším riešením ani vtedy, ani dnes. Dnešné námestie, teda domy so štítami má byť akože návrat pred rok 1886. Silne pochybujem, že tam takéto štíty boli, išlo hlavne o podkrovné priestory, teda o peniaze, nič iné.
Nepáči sa mi ani jedno riešenie.
Odkaz pre génia nado mnou, to , že Ty vo funkcionalizme nevidíš ducha je len Tvojou obmedzenosťou a nehádž ju na iných. Žilinu mám rád, jej funkcionalistické budovy menej, Piešťany akosi rád nemám, ale funkcionalizmus je tam rádovo na inej úrovni.
-
[quote=vlcik-tlcik]
Občas ma Tvoje otázky fascinujú, alebo im nerozumiem.
[/quote]
Neviem co je vo veci. Asi ti vadi kde som zaradil architekturu ktora tam teraz stoji. Kde by si ju zaradil ty?
K Funkcionalizmu: Myslim si ze je to posledny smer v architekture, ktory aj robil dobru architeturu a ovplyvnoval pozitivne aj tych architektov, ktori tvorili inak. Dnes ked aj vznikne dobra architektura, individualizmus a hormony ostatnych architektov nedovolia zobrat z nej to dobre. A prosim chlapi nenadavajte si.
————————
Fridrich Weinwurm (* 30. august 1885, Borský Mikuláš – † 1942) niekde uvádzaný aj ako Bedrich/Bedřich Weinwurm bol slovenský architekt a kľúčová osobnosť modernej architektúry na Slovensku.
Architektúru študoval v Nemecku v Drážďanoch a Berlíne, kde po absolvovaní štúdia aj krátko pôsobil. Po vzniku Česko-Slovenska pracoval ako samostatný architekt v Bratislave. F. Weinwurm bol jedným z najvýznamnejších slovenských architektov medzivojnového obdobia. Vynikal nekompromisnosťou svojho puristického názoru na architektúru, rozsahom svojho diela, aj vplyvom na formovanie slovenskej medzivojnovej architektúry. Od roku 1924 pôsobil v spoločnom ateliéri s architektom Ignácom Vécseiom. Spolu s Vecseiom bol autorom Považskej agrárnej a priemyselnej banky v Žiline, obytných súborov Unitas a Nová doba v Bratislave. Udržiaval kontakty s predstaviteľmi českej, rakúskej, ruskej i nemeckej avantgardy, podieľal sa na založení ľavicového časopisu Nová Bratislava. Ako angažovaný ľavicový intelektuál bojoval za humanistické ideály a pokrokovú architektúru pre ľudí. Zanechal názorovo jednoznačne profilované ucelené dielo, ktoré podporil aj viacerými angažovanými textami. Jeho aktivizmus, spolu s jeho židovským pôvodom, nakoniec spôsobili jeho tragickú smrť počas vojny v roku 1942. -
Dalsie foto:
-
Pretože za tejto konštelácie tam už jednoducho Weinwurmova budova nemala miesto.
Pri pultových strechách bol ako tak akceptovateľný, siluetou.(pre mňa nie), ale tým, že tam dali sedlové strechy, už s ním nepočítali a mali ľahšie zdôvodnenie, ako ho dať preč.
Ja by som ho ale už nebúral, malo to zostať tak, ako bolo, nemyslím si, že to, čo tam stojí dnes je adekvátna, alebo nebodaj lepšia alternatíva.
Ešte korekcia, teraz mojej obmedzenosti, hore sa mi to vložiť nedalo.
Žilinu mám rád, jej funkcionalistické budovy menej, Piešťany akosi rád nemám, ale funkcionalizmus je tam rádovo na inej úrovni.
Mohlo byť maximálne, že mi je piešťanský bližší, ako žilinský.
-
Na prízemí bola kedysi galantérka, potom dlho lekáreň a ateraz už tiež dosť dlho nejaké čokolády. Pôvodný výklad je teda preč, ale ďalšie dve podlažia sú nedotknuté, majú aj pôvodné drevené žalúzie. Z detstva poznám byt na prvom poschodí – najkrajšie riešený byt, aký som doteraz videla. Súčasný stav mi nie je známy.
Pre ľudí, ktorým funkcionalistická Žilina nespôsobuje koprivku, dávam tip na výbornú knihu: Architektúra medzivojnového obdobia mesta Žiliny, Ing. Arch. Dušan Mellner, Artis omnis 2007
-
[quote=harp]K Funkcionalizmu: Myslim si ze je to posledny smer v architekture, ktory aj robil dobru architeturu a ovplyvnoval pozitivne aj tych architektov, ktori tvorili inak. Dnes ked aj vznikne dobra architektura, individualizmus a hormony ostatnych architektov nedovolia zobrat z nej to dobre. [/quote]
Je to asi tým, že vtedajší funkcionalistickí architekti prešli tradicionalistickým školením. Ich žiaci a žiaci ich žiakov za modernosť často skrývali / skrývajú svoju nedoučenosť.
-
Funkcionalizmus má pravdaže svoje miesto, aby som nebol zle pochopený! Moje myšlienky niekedy vyzerajú sarkastické, ale ja tak nemyslím. Iba pridávam kontrast (to je zlozvyk z fotokomory). Ale jednoduchá stavba je proste jednoduchá. Aj stavebný zákon definuje jednoduchú stavbu. I keď táto z námestia do tej definície de jure nepatrí, de fakto projektová zložka výkresov bola iste velmi tenká. Mimo námestia (keby bola) si časť ľudí môže o nej myslieť že sú to skladové priestory. Narušenie génia loci (viď foto) je tak hrubé a nepochopiteľné. Pritom o 100 m ďalej by to bola perfektná budova. Terajšie vybavenie (plochy) námestia mi však nesedí. Je to na hala-bala. To, čo tam bolo (foto) sa malo udržovať.
-
Predvádzanie sa študentov VŠD pred Weinwurmom a KPÚ. To len na dobrú noc.
-
K zlozitosti vykresov.
V roku 2003 som robil fasady na Narodnom dóme v Martine. Vid fotografi enizssie. Popri tomu som sa venoval aj vyskumu v archive a ver ci nie vykresy k tejto stavbe boli v razsahu cca 5 listov formatu A3-A2. Podorys podlazi a pinvnic a pohlady na dve hlavne fasady. Zvysok riesil porjektant priamo na stavbe a vela vedel a dokazal Stavitel. A to sme v roku 1907 tusim. Este zo 40 rokov, ale aj v 50-tych som videl projekty na stavbu rodenneho domu ktore obsahovali jeden – dva vykresy a situaciu.
-
Upresnenie: Dom bol dostavaný v roko 1889, stavba trvala 1 rok.
-
To je pravda, moja poznámka s hrúbkou výkresovej zložky neobstojí. Kdesi v histórii rozdvojenie projektant – staviteľ mizne, asi vzniklo hromadným zavedením pečiatok po páde rak-uhorska, ale hlavne zložitosťou a veľkosťou stavieb. Nejaká zaujímavosť v tom archíve z Národného domu nebola? Ten dom si toho za 120 rokov užil dosť a mal som dojem že sa národ kvôli nemu v r.2008 aj rozháda. Škoda, že som ešte na vlastné oči nevidel to večerné osvetlenie.
K tej fotke s lietadlom- koľko symboliky je v nápise „Konečná stanica kovošrot“: v šrote je nielen to lietadlo, ale aj budova, tiež dlažobné kocky (mačacie hlavy), a pouličná lampa. V šrote sú aj všetci inžinieri okolo lietadla, aj fotoaparát ktorý to fotil (Ľjubiteľ) a nakoniec aj sám autor. Zostalo políčko filmu 6×6, ktoré som dal do skenera a dostal z neho neostrú fotku (4800 dpi). Tá má síce 25 MB, ale musel som pixely zraziť. Zostala len veža farského kostola, ale aj tá má myslím nový plech. Panta rhei.
-
[quote=palo]
Je to asi tým, že vtedajší funkcionalistickí architekti prešli tradicionalistickým školením. Ich žiaci a žiaci ich žiakov za modernosť často skrývali / skrývajú svoju nedoučenosť.
[/quote]
Po celú históriu v oblasti architektúry prebiehalo vyučovanie ako odovzdávanie vedomostí medzi majstrami a žiakmi. Boli to podobné systémy ako u remeselníkov. Aj dnes je jednou zo stavovských povinností odovzdávanie vedomostí.
http://www.asb.sk/architektura/architekti/architektura-povolanie-profesia-alebo-poslanie-5330.html
Log in to reply.