-
Živelná obnova zrúcanín na Slovensku?
-
Neda mi este raz. Aký ste tu len múdry! čo takto najskôr sám urobiť niečo pre uchovanie našich pamiatok a až potom kritizovať snahu druhych. A stavať sa do pozície že viete najlepšie čo je pre tie pamiatky najlepšie! Pcháááááá. Len si uvedomte že je to dobová záležitosť- trend, ktorý sa každú chvíľu mení. A obkecávanie a behanie okolo horúcej kaše zatiaľ čo poklady našej zeme miznú v nenávratno sa vám javia lepšie ako snaha o dlhodobejšie riešenie stavu jednotlivých pamiatok pod pláštikom : “aby sme náhodou niečo neupravili, radšj to necháme “autenticky “rozpadnúť. Je to vážený bohapustý alibizmus aby ste náhodou nemuseli priložiť ruku k dielu. Už sa nedivím, prečo Horanský obchádza toto fórum a hľadí si radšej tomu čo dáva zmysel. Prešiel som tu všetky fora ale je tu poväčšine len kopa kritikov v “zákopoch” na všetko + kšeftári a “zlatokopovia, ale skutočný záujem niečo urobiť pre zlepšenie stavu vecí som tu nenašiel a mnoho príspevkou vyžadujúcich širší záujem o pamiatky v celom spektre, jednoducho tych 1000(!) registrovanych užívateľou ignoruje celkom systematicky. Ale na kritiku sa miesto najde vždy!!!
(Harp a tých “sedem statočných”, Vás sa to netýka.) -
Neda mi este raz. Aký ste tu len múdry! čo takto najskôr sám urobiť niečo pre uchovanie našich pamiatok a až potom kritizovať snahu druhych. A stavať sa do pozície že viete najlepšie čo je pre tie pamiatky najlepšie! Pcháááááá. Len si uvedomte že je to dobová záležitosť- trend, ktorý sa každú chvíľu mení. A obkecávanie a behanie okolo horúcej kaše zatiaľ čo poklady našej zeme miznú v nenávratno sa vám javia lepšie ako snaha o dlhodobejšie riešenie stavu jednotlivých pamiatok pod pláštikom : “aby sme náhodou niečo neupravili, radšj to necháme “autenticky “rozpadnúť. Je to vážený bohapustý alibizmus aby ste náhodou nemuseli priložiť ruku k dielu. Už sa nedivím, prečo Horanský obchádza toto fórum a hľadí si radšej tomu čo dáva zmysel. Prešiel som tu všetky fora ale je tu poväčšine len kopa kritikov v “zákopoch” na všetko + kšeftári a “zlatokopovia, ale skutočný záujem niečo urobiť pre zlepšenie stavu vecí som tu nenašiel a mnoho príspevkou vyžadujúcich širší záujem o pamiatky v celom spektre, jednoducho tych 1000(!) registrovanych užívateľou ignoruje celkom systematicky. Ale na kritiku sa miesto najde vždy!!!
(Harp a tých “sedem statočných”, Vás sa to netýka.)Nerozumiem čo ťa tak rozpálilo, 90% odpovedí v tejto téme má hlavu aj pätu. Každý hrad si zasluhuje pozornosť, ak však záchrana objektu ide na úkor kvality, kde sa stráca autencita tak tam je zásah neprípustný. Zlá realizácia zoberie všetko cenné a zničí historickú dušu. Takže je lepšie v tomto prípade nezačať a nechať hrad napokoji. Je len na nás ľuďoch či sa naučíme najprv chápať zmysel stavby akou je hrad a až potom môžme sa dotknúť jeho historických múrov. Aj pri záchrane hradov sú určité pravidlá a kto ich nedodržiava nech nevstupuje na scénu. Na záver poviem vetu ktorá sa Ti nebude páčiť ale :
“Hrady sú krásne aj v tom ako umierajú”.
P.S. realizácia prác na Uhrovci je podľa mňa v poriadku, robí sa možno vo väčšom rozsahu, ale súhlasím z MS že pozerajme a hodnoťme len to čo sa doteraz urobilo. Myslím že žiadem zo zásahou neporušil pravidlá hradnej premávky.
-
Ahoj Strombus, mám rád rozhnevaných mladých mužov zapálených záchrancov nášho kultúrneho dedičstva a naozaj to nemyslím ironicky.Klasickí pamiatkári, alebo klasická konzervácia objektov nepodlieha trendom, za definíciu môžeš považovať vyjadrenie Miša Šimkovica v predchádzajúcom príspevku bod 3.
Moja tabuľka pamiatkárov: absolútne vymyslená a berte ju (aj menovaní, s maximálnym nadhľadom, okrem bodu 1)
1. Trendových, dobe podliehajúcich- napr. betonári zo Strečna etc…
2. Starých poctivých, ktorí sa ešte delia na puristov napr. pán Plenta
umiernených puristov napr. Mišo Šimkovic
poloutajených napr. pán Horanský
O tých prvých sa baviť nebudeme, to nie sú pamiatkári.Myslím, že nikoho nemusím presvedčovať o nespornom prínose pri záchrane pamiatok pánov Šimkovica, Horanského a myslím si, že aj pán Plenta má už niečo za sebou. Vôbec mi nevadí, že ako čech, či moravák
sa vyjadroval k našim pamiatkam, aj keď začal trochu nešťastne, potom to značne vylepšil a určite si rád prečítam jeho postrehy, ak sa rozhodne sem ešte napísať, aj keď s ním nemusím súhlasiť. Pamiatkárov uvedených v bode 2 sa báť nemusíme, horší sú tí, ktorí nazývajú rozumným kompromisom totálnu likvidáciu, prepáčte, ale inak to nazvať nejde archeologického nálezu bašty s hradbou v Leviciach. Dodnes ten kompromis hľadám a nič.
V poslednej dobe som sa potĺkal po Živánskej veži Hrušove, Gýmeši a Tematíne. Sprevádzal ich spoločný jav, s topiacim sa snehom padali z múrov aj uvoľnené kamene.Medzi tým táto diskusia.Neviem, ale mám taký dojem, že akokoľvek sa budeme hrať na puristov, polopuristov a iných, príde čas, a podľa mňa to dlho trvať nebude, keď budeme musieť pristúpiť k takým riešeniam, ktoré si teraz radšej ani nepripúšťame.
Ad bizarnosti rekonštruovanej veže v čiastočne zakonzervovanom a čiastočne nezakonzervovanom hrade. Je to veľmi prozaické a tam, kde to ešte nie je, tak to určite bude kvôli prepotrebnému zázemiu, ktoré je naozaj nutnosťou.Napr. taký zle prístupný Tematín, je neskutočne otravné vynášať a potom znášať na každú akciu materiál, vodu a iks iných vecí, ktoré sú potrebné a popri tom nevlastníte terénne , alebo nákladné auto. -
Chobi, hrad konzervuješ aby raz krásne zomrel?
-
Ahoj Chobi, priznám sa, že až teraz som si prečítal Tvoj príspevok celý, predtým som zaregistroval iba to s tým umieraním. Tak s tým, čo tam uvádzaš hlboko, ale hlboko nesúhlasím.
Uvediem príklad, aj keď viem, že každý príklad kríva aspoň na jednu nohu.
Chceš mi snáď povedať, že človeka, ktorý je vážne chorý, trebárs mu transplantujeme srdce, ktoré nie je jeho pôvodné, teda cudzí, nežiadúci prvok(podľa Teba), teda , že mu ho nedáme a necháme ho zomrieť, prepáč, ale to sa mi zdá byť choré.Viem, že je to prisilný príklad, ale podobný použil.aj Harp niekde na tomto portáli, nespomínam si aký.Ani ja nie som z tých, ktorí by boli prístupní na riešenia, aké tu vidíme okolo seba. Dnes produkovaná architektúra je z 95% grc, to ale neznamená, že by sa nenašli trebárs netradičné riešenia na obnove pamiatok, ktoré by nezabili ich ducha.Viem, že pre ortodoxných pamiatkárov budem kacír, ale nevidel by som na tom nič zlé, keby sa skĺbila história a moderné riešenia v jeden harmonický celok, samozrejme iba tam, kde by sa to nedalo riešiť klasicky, to jest nie plošne, ale citlivo od prípadu k prípadu.
S úctou k Tvojej práci vĺčik – tĺčik, ale tu si to už žiada skutočné meno Milan Bábik -
Pekne si to povedal Milan. :-)
Presne aj my sme museli vyriešiť zázemie, aby sa mohlo vôbec pokračovať na ďalších prácach. Ak niekto povie, ža sa to mohlo vyriešiť inak, nech – mal tam byť a skúsiť… po bitke je každý generál.
Ležíme v srdci rezervácie a preto je dosť nežiadúce, aby sme na každú akciu vyvážali hore materiál autom, traktorom … (ktoré ani nemáme v majetku a musíme sa spoliehať, či akurát vtedy niekto môže pomôcť – darmo že by to vyviezol týždeň vopred, keď to niet kam uschovať) a po akcii to zase odvážali.
Každá ruina má svoje špecifikum a vôbec sa to nedá zovšeobecniť (nejde len o objekt, ale aj o celé zázemie a vzťahy s obcou, okolím, turistami…). Preto sa ani nevyjadrujem k zásahom na iných hradoch – nebol som pri rozhodovaní, nepoznám okolnosti, tak do toho nekecám. Môžem povedať len toľko – toto sa mi pozdáva, toto nie – ale snažím sa neodsudzovať snahu iných. -
Takže trochu na rozuzlenie ako to všetko chápem ja.
Živím sa stavbárčinou, teda viem technologie súčastnosti a rozhodne nesúhlasím s požívaním betónu ako náhradu múrov, klenieb atd… Keď už sa niečo rekonštruuje tak v pôvodnom duchu so všetkým čo k tomu patrí. Hlboko som bol sklamaný a nAštvaný s tým čo napr. urobili so starým hradom na Krásnej hôrke, nerešpektovali nič z pôvodnej architektúri, dokonca to ani poriadne nevyčistili a urobili novú konštrukciu niekde na medzipodlaži s železa a bohvie čoho. Pritom zbytky pôvodnej architektury(miesta vybiehajucich klenieb atd) nikdo neupravoval a keď, tak boli “obhádzane ” cementovým “grcom”!
Iný príklad. Na Hušove : betónové “čiapky” nad klenbamy s konzervacie z 30 tych rokov, splnili svoj účel a zachránili(a stále chránia-ešte držia a fungujú!) klenby ,tie by už dnes 100 percent nejesvovali. Nebol to spôsob elegantný, ale ako niečo bod nohamy a (nánosmy sutín) to nikoho neurrazilo . I ked viem že ani s týmto príkladom veľa ľudí nesúhlasí.
A ako chápem samotné ruiny? Ako niečo čo nikdo nestaval aby s toho bola “torzálna architektúra”. Je to výsledkom nepriaznivých okolností a doby že sa dostali do stavu v akom sú. Ale nevidím v tom problém ak sa im dá pomôcť do lepšieho stavu a podoby. Ved v priebehu vekov tie stavby boli neustále obnovované a upravované. Dá sa polemizovať o snahách s konca 19 a začiatku 20 storočia pri romantických úpravách ktoré nerešpektovali ani jednotlivé stavebné slohy. Ale nechápem celkom ľudí ktorí odmietajú romantizmus a neogotiku. Páni sú to regulérne slohy, deti svojej doby rovnako ako bolo baroko, renesancia atd. Na konferencii som počul vyjadrenie na Bojnický zámok: to nie je nič,- to je gýč. Možno a možno nie. Treba rešpektovať že milonom ludi sa to páči- takže to je asi “dobre urobený gýč. Keď príde na vec aj oravský a budatínsky hrad bol začiatkom 20 storočia obnovovaný po rozsiahlej ničivej udalosti takže tiež nie sú autenticke! žiadny potom nie je autentický okrem pravda tých nedotknutých 250 ročných ruín. Som zástancom napríklad doplnenia chýbajúcich kamenných článkov a podobných zaujímavých stavebných detailov. Pokiaľ sa dá. Holé zlepence kamenou môžu mať a majú tieš svoje čaro tam človek musí použiť väčšiu dávku fantázie, ale kde sa dá odprezentovať niečo z pôvodnej architektúri i ked s použitím nejakej tej rekonštrukcie tak som za. A má to umna hlboké korene z detstva keď som bol ohromným fanúškom starovekého grécka a ich architektúri a umenia. Tam sa tieš donekonečna rieši problem či postaviť naspäť ten kus stĺpa ale bo ho nechať hniť v tráve, či tam doplniť ten jeden chýbajúci kus stlpa aby sa dal položiť preklad-architráv ….
Viem čo obnáša budovanie nových stavieb i s použitím modernej techniky, takže nie som taký romantik aby som si myslel že sa dá obnoviť všetko. Ani s finančného ani s technického hľadiska to nie je reálne,vzhľadom na rozsah deštrukcie; ale, ale tam kde to možné je tak uprednostnujem moralku -opraviť ,upraviť ,pred morálkou -zachovať(nechať rozpandnúť)!
Je mi jasné že nie každý má názor rovnaký, nuž dajte vedieť ten svoj. -
Rad by som upozornil aj na techologicku stranku (v ktorej sa vyznam dufam lepsie ako v metodickej) zachrany zrucanin a ciastocnej rekonstrukcie v zaujme konzervacie.
Zoberme si priklad konzervacie Uhrovca, akym inym sposobom by bolo mozne konzervovat nabehy povodnej klenby na 2NP palaca? Ano, existuje este par dalsich zlozitych sposobov, kt. funkcnost nie je zarucena. A par dalsich pri, kt. pridete o velku cast povodneho muriva. Podla mojho nazru je jedinym vhodnym sposobom konzervacie je rekonstrukcia klenby. K tejto je mimochodom zachovane presne zameranie este existujucej zo 70 rokov 20. stor. Okrem toho su jasne vsetky nabehy a sirka vsetkych 10 lunet. Takze keby zlyhalo zameranie original nas nepusti.
Aby sme vedeli o com sa bavime:
Na fotografie je vidiet presne zameriavanie zostatku originalu z ktoreho vychadzala rekonstrukcia povodneho priebehu. -
Harp, odkedy som sa prvý krát dozvedel o rekonštrukcii klenby (tej lunetovej), ani sekundu som nepochyboval o správnosti tejto voľby. Bol som tam niekolko krát ešte pred začatím konzervácie, a ak sa niečo na tom hrade “pýtalo” zrekonštruovať, tak táto klenba bola kandidát number one.
Peter -
Nezda sa vam ze tato diskusie nadobuda na novej uplne inej vaznosti?
-
Položiť kamene na múr z ktorého spadli, je skutočná úcta k hradu. Podobne, ako z úcty narovnáme zvalenú vázu s kyticou na hrobe cintorína. Myslím, že 99 % nás turistov si na ruine hradu povzdychne: aká škoda. Radosť nám robí múr vysoký, nie nízky. Vysoký múr nám zrak upiera do neba. Zachovať ruiny hradov je davová psychóza, ktorá vzniká zo strachu. Zamyslíme sa nad svojimi strachmi?
-
Som rad ze ta po piatich rokoch znovu vidim/citam. Pekne napisane a est ekrajsie vypovedane. Podla mna zazivame nieco obdobne ako zili a co robil zvaz turistov ked zachranoval niektore hrady. Niektore lepsie ine horsie. Zaujimave zasahy su na hrade Lednica, kde je problem rozoznat co je zasah z 20. sotrocia a co povodne konstrukcie.
-
Dav nikdy nenarovná zvalenú vázu.Maximálne ju tak rozkope, pošliape.
A ak nám múr naozaj robí radosť, je predsa nepodstatná jeho výška, najdôležitejším atribútom je jeho samotná existencia.
(tiež odpoveď na 27)
-
Môžem len potrvdiť Harpove slová, je to umenie rozoznávať zásahy pravdepodobne od “zvazu turistov”, ktoré sú perfektné a čo je hlavné tak trvácne…
-
Na Kamenickom hrade sa snažíme zachrániť ešte to málo čo nám zostalo aj za pomoci škôl .
Log in to reply.