-
Živelná obnova zrúcanín na Slovensku?
-
Mieril som vysoko a pochopený som bol asi nízko. Vetu: “Zachovať ruiny hradov je davová psychóza” je možno rôzne si vysvetliť. Vo mne slovo ruina vyvoláva hrôzu. Dav a hrôza majú k sebe blízko. Preto som to tak spojil. Som proti ruinám. Uniká mi ich zmysel. Ak majú niečo, tak silu povzbudiť nejakého puberťáka z nich odvaliť ešte niečo.
Pri vete “konzervovanie ruiny” bez udania času pokračovania jej rekonštrukcie vypínam internet, či hádžem knižku do popolnice. Som za vysoké múry, o nízke sa potkýnam.
-
naj si prilis prisny k svetu a kolobehu zivota. Tak ako kazdy vytvor prirody aj vytvory ludskych ruk maju svoj zaciatok a koniec. Myslis si ze slovo zrucanina vyjadruje presnejsie, adekvatnejsie posledne stadium hradu ako ruina? Bola tu uz kedysi na tuto temu debata ale mna neuspokojila pretoze aj skutocny fragment stavby moze posobit uchvatne, majestatne a pripominat slavu nasho rodu, sikovne a pracovite ruky nasich pra – pra – pradedov a zobudit v nas pocit hrdosti a mozno aj spolupatricnosti, pocitov, ktore sa dnes prilis nemedializuju. Rovnako ako majestatny hrad aj my krasny, urasteny, sikovny sa zmenime na ruiny a jedine co si prajem aby sa mi potom dostalo tolko lasky a ucty ako tej hradnej ruine. Pokial teraz vypnes internet, nic sa nestane, kolobeh sveta sa nezastavi.
-
[quote=naj]
Mieril som vysoko a pochopený som bol asi nízko. Vetu: “Zachovať ruiny hradov je davová psychóza” je možno rôzne si vysvetliť. Vo mne slovo ruina vyvoláva hrôzu. Dav a hrôza majú k sebe blízko. Preto som to tak spojil. Som proti ruinám. Uniká mi ich zmysel. Ak majú niečo, tak silu povzbudiť nejakého puberťáka z nich odvaliť ešte niečo.
Pri vete “konzervovanie ruiny” bez udania času pokračovania jej rekonštrukcie vypínam internet, či hádžem knižku do popolnice. Som za vysoké múry, o nízke sa potkýnam.
[/quote]
Also sprach führer (prepáč, ale inak sa mi to nedá)
-
TATAR :)
-
Neviem o akej davovej psychóze sa tu hovorí, pretože po vojne ostanú opäť len zocelený skalní, pretože väčšina si neuvedomuje o čom to v skutočnosti je. Smutné na tom bude, že keď to zistia tak zostanú veci nedokončené a bohvie v akom kvalitatívnom stave budú prebiehať tie vojnové chvíle. Každopádne nábor schvaľujem no finančné prerozdelenie je unáhlené a nie správne cielené. Ohľadom terminologie je úplne jedno či sa práce volajú konzervovanie alebo plátanie, pretože pre skutočných realizátorov je dôležitý výsledný efekt, ktorý má slúžiť cieľu zachovania hmoty. Vypnutie kompu pri slove konzervácia má význam, pretože sa ušetrí elektrická energia na niečo čo je viac potrebné ako diskusia o slovných termínoch jasne stanovených.
-
Chobot a co vysvetlenie k fotografii? Predpokladam ze ide o nalez z aktualnej archeologie na Lietavskom hrade.
-
Nie je podstatný obrázok ten som Vám dal ako smajlíka ale text čo som uviedol.
Ten ksichtík sme našli v rámci archeologie 2009
-
Velmi vyzdvihujem obetavosť tých, čo venujú čas a energiu pre konzerváciu hradov. V tom nie je o čom diskutovať. Mne vadí pocit, že ruiny majú zostať ruinami. Veže, ktorým chýba iba 1 meter spadlého muriva, by bez všetkého filozofovania mali mať šindľovú strechu, pretože taká strecha je jednoduchá, šindle môžu vyrábať šikovní brigádnici. Dreva je tolko, že urbárnici ho nemajú kde predať, lebo má nízku cenu. Pre účely hradu ho dajú ochotne aj zdarma. Iba múr pod strechou je zakonzervovaný!!! Na LietHrade je takých veží asi 5. Drevený ihlan alebo kužel na veži je krása sama o sebe. To teda stojí za to sa s tým popasovať. Na strechu donjonu cca 6×6 m by som prispel 500 eur. To preto, že sa nemôžem dívať na letecké zábery s tými lesklými zapustenými strechami. Preboha, kto to vymyslel?
P.S. Tieto myšlienk y sú len diskusiou, aby reč nestála. Provízorovi LietHradu Chobotovi velmi držím palce a viem, že pár rokov ešte musí ratovať to najnutnejšie, kým dostane tú päťstokorunáčku na donjon. A posielam kúsok neexistujúceho múru.
-
LietHrad, LietHrad … to mi chvíľu trvalo, kým som si to preložil :-D ….
… Pane – lebo cítim, že som mladší – vy ste pichol do citlivej onej … Ale ako afrodiziakum proti “stojacej reči” tomu dávam K+ … Ja som za šindeľ všetkými onými (len to na mňa neprezraďte :-) ) . Kým ale niet zdrojov, aby havarijné stavy každoročne nehavarovali, chuť na šindle si nechám zájsť :-)…. Nechcite ale počuť dákeho metodika (som v úcte pred metodikmi o tom po tom). Ten by z fleku strešnú lobby odfajčil argumentom, že tak akú strechu – čo za strechu – kto vie aká tam kedy bola – a novotvary neprejdú :-) …
Ináč beriem – u zhovadených “spasených” ruín typu STREČNO, by každá šindľovka bola bingom voči tým miestnym industriálnym scifi realitám dneška …. Len sa bojím, že to ešte niekoľko dekád bude veselo zatekať a bude sa plátať a pýtať o dotáciu na “diery”, kým dáky menej ortodoxní puristi buchnú do stola a “zavelia” – šindliari na hrad! Neviem ale, či v 22. storočí ešte takí egzoti budú existovať alebo na ten hrad nevybehnú dáky novodobí “Plastic people of…” …. :)
PS: Dobrá foto – hotová “fajnovka” … Raz by sme ju mohli na tom “LietHrade” v reále “zrekonštruovať” … Prvý raz v živote ten “oporný” múrik vidím … Škoda, že ten “opierač” ho nepodržal do dnešných čias. Chlapci zo ZnZLH by ho pekne ocifrovali maltičkou a hneď by “kuchynka” mala “vyšší horizont” z východnej strany … Ďakujem ešte raz … to foto – hotový poklad …
-
Prečítal som si zopár príspevkov spätne rok-dva dozadu. Natíska sa mi teraz otázka, kde je vlastne hranica medzi obnovou, resp. rekonštrukciou a konzerváciou? Nie z pohľadu odborného, terminologického, ale skôr toho laického. Mnoho ľudí si totižto zamieňa rekonštrukciu s konzerváciou a často sa stretám s otázkami, že “kedy to bude hotové” a pod. Napr. v prípade Topoľčian sa neviem rozhodnúť, či ide o konzerváciu, lebo rozsah a spôsob prác mi skôr pripadá, že hranica konzervácie už bola prekročená a prebieha už pomaly rekonštrukcia – v niektorých prípadoch na hrade.
Ak by som sa dotkol “živelnosti”, tak je to v prípadoch, kedy sa s nadšením a vervou partia ľudí energicky pustí do hradu a po rozvŕtaní každého kúta aktivity upadnú…Zvyčajne je počiatočná aktivita ešte sprevádzaná mega predstavami o tom, čo bude realizované ( pred 12 rokmi Sklabiňa – dať hrad do stavu spred 1945…) Konzervačné zásahy by mali v max. možnej miere prebiehať s minimálnymi zásahmi nielen do objektov ako takých, ale aj do priestorov hradu a blízkeho okolia. Teda aspoň ja osobne sa o to snažím. Aby sa z areálu hradu nestávalo stavenisko na 15-20 rokov. Preto aj teraz keď idem pracovať na “svoj” hrad, tak premýšľam, kde ako čo skladovať, aby to nehyzdilo dvor hradu a nezakopávalo sa o sudy, kamene a lešenia.
Kde je hranica medzi systematickou dlhodobou prácou a nezdravou krátkodobou “živelnosťou”?
-
K strechám na Lietave sa prikláňam k názoru metodikov to jest preferujem zapustené schované strechy príklad VSBéčka nemá chybu – chce to však ešte pár kozmetických úprav. Ako druhá sa bude zastrešovať hlavná veža, no sklamem všetkých milovníkov sedlových striech je už spracované architektonické riešenie zastrešenia pultovou schovanou strechou ktorá má za úkol len chrániť vzácny interiér objektu. Myslím že k tejto téme by sa najlepšie vyjadril MS ( Michal Šimkovic ) náš metodik, ktorý ak bude mať chuť Vám tu napíše prečo nie.
P.S : Tá fotka neexistujúceho múru takzvanej šiestej brány ( nieje to už pekáreň alias kuchyňa ) je naozaj POKLAD, uvítali by sme ju v archíve vo väčšom rozlíšení, aby sme si mohli viac rozpitvať detaily zaniknutej časti. Vopred ďakujem !!!
-
Vazeni priatelia,
technicke debaty a ciele su jedna vec, ale poviem vam uprimne a zo srdca – ****m ja take pocasie!!! Tema uzko pribuzna vsade tam, kde sa kazdy den nemaka, len cez vikend ked sa da… aj rymovat sa “da da da”. Dnes je priserny den v BA, podla webu vsade inde..a do vikendu to bude zas o…… Uplne sa kopiruje minulorocna sezona, KOMPLETNE. Vikendy su klasicky ZLE. Svet sa ruti do zahuby, ekonomickej, klimatickej.. ani uz priestor pre vzneseny ciel zachrany historie sa nam nedava.. Uplne moje znechutenie.
Prepacte.. prepacte ze to vidim tak cierne :-(
-
Ja to vidím mokro… ale zase aspoň ušetríš na vode pri hasení vápna! Dajte hrad pod strechu (ako Vízmburk) a počasie Ťa nebude trápiť! :-)
-
Na Ľubovu priamu osobnú výzvu zo včera venujem tejto diskusii jeden príspevok. Myslím, že už je načase, aby si priatelia priznaných striech na našich zrúcaninách založili nejaké združenie, alebo skrátka organizovanú iniciatívu. Je obrovská škoda, že toľko podnetných nápadov ostáva roztrúsených len tak po diskusných fórach. nepochybne by vznikol (aspoň na nete) mohutný prúd podporovateľov tejto myšlienky, ktorý by ju svojimi klávesnicami posúvali vpred. Inak sa len ťažko podadrí zdolať tých pár úzko zahľadených pseudoodborníkov, ktorí kvôli nejakému metru muriva bránia tak skvelým nápadom ako je ihlanová strecha na Lietave, alebo iných hradoch (a nie je ich málo). Škoda, že to nechápal už Fero Turzo, ktorý Lietavu rozsiahlo prestaval a takmer všetky budovy, vrátane diskutovanej, dnes zastrešenej veže ukončil skrytými strechami. Ale nevadí, veď stále by sme mohli jeho historický omyl napraviť a nasadiť na vežu jedinú správnu, teda ihlanovú strechu so šindľom.
Inak z hľadiska argumentácie ma skutočne zaujal jozov príspevok. Tomu hovorím “metodicky” zaujímavý postup: vybrať si ako príklad remeselne zhovadené Strečno, kde to naozaj nevyšlo a na ňou dokladovať nevhodnosť skrytých striech. . To je skutočne výstižný príklad, ktorý o niečom vypovedá, škoda že si nepripojil aj Likavu, Branč …. a tiež niečo o večne tečúce strechách na panelákoch. Škoda len, že tu uniká rozdiel medzi strechami plochými a skrytými a rôzne nuansy celej témy. To je asi to isté, ako keby som kvôli neproporčnej a remeslenej úplne zlej šindľovej streche Šomošky zo stola zhodil všetky ihlanové strechy.
Nie je veľmi štastné, že sa táto debata otáča smerom k strechám, lebo to sa zas rozbehne strašne do šírky. Navyše nepoznám žiadneho odborníka zaobrajúceho sa ruinami, ktorý by mal čas toto riešiť v rámci diskusných fór na webe. Ja osobne radšej budem tráviť dni spolu s Chobim, Braňom a spol. prácou na Lietave, aby z toho boli konkrétne výsledky, o ktorých sa bude dať potom polemizovať. Skrytá strecha na bránovej veži na Lietave je jedným z takých výsledkov a kým budem na Lietave ja, tak tam budú len strechy tohoto typu. Má to celý rad vážnych dôvodov, ktoré nebudem teraz uvádzať, ale obobne to rád komukoľvek objasním.
-
Čo blbneš peterg, hoc dnes stojíš po kolená vo vode (blate), to neznamená, že ti cez víkend nebude na mozgovňu svietiť slniečko … Ako pozerám, tak pozerám, ale minimálne sobota je na Lietave suchá a v okolí Nitry detto (+/- nedeľa)…
A aby som nebol tiež úplne “mimo” témy … trošku to súvisí s tým ako robiť, čo robiť na “hradoch” … včera som si náhodou pozrel jeden (asi) starší dokument o rekonštrukcii “Zrkadlovej siene” na zámku vo Versailles … na ČT2 ( v miestnom video-archíve to snáď je k zhliadnutiu) …
Z toho čo som si ako tak zapamätal (snáď dobre) …
Francúzi to mali naplánované na 3 roky a od sponzorov-donátorov (?) získali na to cca 12 mil. €, čím vraj k rekonštrukcii pristúpili o pár desiatok rokov skôr než bolo v pláne … Sieň je to naozaj obrovská (tuším má cca 80 m na dĺžku) a na výšku niečo cez 10 m … Dôvodom rekonštrukcie bolo dlhodobé devastačné pôsobenie “civilizácie” (prach, dym, historické politické zvraty – franc. revolúcia – likvidácia kráľovských symbolov, neskoršie konzervácie) a prírody samotnej (zatekanie, fyzikálny rozpad materiálov pôsobením času …) V dokumente bola zachytená len prvá polka etapy konzervácie a rekonštrukcie … Čo bolo fascinujúce – ústny popis prístupu k pamiatke a postupu prác versus takmer laboratórne precízny filmovaný spôsob realizácie … Na nádvorí zriadili mobilné fyzikálno-chemické laboratórium kde okamžite analyzovali všetko čo potrebovali … V prípravnej fáze priam detektívny rozbor stavu všetkých detailov pamiatky – rozpletanie pôvodných častí od neskorších zásahov prípadne starších “rekonštrukcii” po dobových devastáciách … Rozbory štruktúry omietok, farieb, plátna, skla, kameňa, mramoru … A následne zháňania pôvodných zdrojov materiálu po celej krajine, prípadne výroby nových a ich testovanie v laboratóriu s cieľom maximalizácie priblíženia sa k originálnym materiálom. Kde pri odkrývaní mladších nánosov dospeli k dileme – odborné komisie rovno pod klenbou riešili na mieste rébusy autentičnosti a neautentičnosti … Práve ten príkaz maximálnej minimalizácie zásahu do “pôvodnej hmoty” pamiatky to bolo
poučné a fascinujúce zároveň … Aby som tu moc neopisoval … Už len detail. Padla mi sánka, keď dáky dodávateľ vysvetľoval hlavnému direktorovi návrh na výmenu starých žiaroviek na lustroch za dáke “modernejšie”. Ten hlavný šéf nahodil okamžite pózu “v žiadnom prípade” … Následne ale strihom bol dokument v dákej súkromnej dielni – manufaktúre niekde na vidieku, kde tomu direktorovi predvádzali zákazkovú kusovú výrobu žiaroviek na sviece, ktoré v maximálnej možnej miere napodobňovali kmitajúce plamene normálnych sviečok a ešte na mieste testovali rôzne varianty svetelných efektov v dielni vyrobených el. sviečok versus svetla klasických sviečok … Proste pidlikanie sa do posledného detailu … Keď si pri tom človek premietal paralérne v gebuli “rekonštrukciu” Bratislavského hradu (napr.), tak som si len v podvedomí hovoril, vďaka bože, že ten Versailles nestojí na Slovensku ….
No ešte bližšie k hradom – hoci mi občas tiež nad tým hlava stojí, mám pocit, že ten “metodický” pohľad na vec na tých pár “lepších” (bez irónie) hradoch má o pár krôčkov bližšie k tým Francúzom než by si človek normálne pomyslel :-) …. Ale zase je fakt – z lietadla ihlan šindľovej strechy vyzerá ozaj lepšie, než odlesk pár metrov štvorcových plechu za “múrikmi” :-D …. (a nech sa nikto pre to na mňa nehnevá) … Ale myslím, že aj tie rovné strechy sú v očiach metodikov len nutným zlom …
Log in to reply.