-
Zmena casu
V nedeľu prejdeme na letný čas
V nedeľu 30. marca o 02:00 si ručičky hodiniek posunieme na 03:00.BRATISLAVA 28. marca (SITA) – Stredoeurópsky letný čas (SELČ) začne tento rok platiť v noci zo soboty 29. marca na nedeľu 30. marca. O druhej hodine Stredoeurópskeho času (SEČ) si ručičky hodiniek posunieme na 3:00. Na SEČ opäť prejdeme v nedeľu 26. októbra.
Prvým, kto myšlienku striedania letného a zimného času koncipoval, bol Benjamin Franklin. V roku 1784 napísal štúdiu “An Economical Project”. Vážne však túto tému nastolil až londýnsky staviteľ William Willett vo svojom pamflete “Waste of Daylight” v roku 1907. Navrhoval posunúť hodiny o 20 minút dopredu v každú zo štyroch aprílových nedieľ a rovnakým spôsobom z nich uberať v septembri.
Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke v roku 1979 ho zaviedli opäť. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa zimný čas na Slovensku začínal v závere septembra. Niektoré krajiny ale letný čas nemajú. Okrem toho nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé – 12 hodín. Naopak, čím bližšie je krajina k pólom, tým dlhšie trvá obdobie letného času.
Hlavným zámerom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Podľa webovej stránky webexhibits.org/daylightsaving sa každý deň počas obdobia letného času takýmto spôsobom v celých USA ušetrí približne jedno percento energie. Na Novom Zélande poklesne počas tohto obdobia spotreba o približne 3,5 percenta. Faktom ale zostáva, že ľudia, ktorí vstávajú pred siedmou hodinou ráno, minú takýmto spôsobom viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer. Štúdie množstva dopravných nehôd z USA a Veľkej Británie zastávajú názor, že zvýšenie ich počtu počas tmavých rán kompenzuje ich zníženie počas dlhších večerov. Keďže je večer dlhšie svetlo, znižuje sa údajne aj množstvo spáchaných násilných trestných činov. Ľudia sa vraj menej pohybujú po tme a tak sa nevystavujú riziku.
Diskusia má ale aj druhú stránku. Oponenti túto ideu nijako nešetria. Ľudia sa sťažujú na zmenu denného rytmu. Pre niektorých to nepredstavuje veľké problémy, ale ľudia s poruchami spánku toto obdobie prežívajú veľmi citlivo. Podľa niektorých vedcov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti. Iní ale tvrdia, že zmena času nemá na psychiku človeka taký vplyv ako niekoľkodňový dážď alebo búrka. Ďalšie sťažnosti pochádzajú od ľudí, ktorých práca sa viaže práve na východ Slnka, napríklad farmárov. Istý kanadský chovateľ hydiny to vysvetľuje tým, že “sliepky sa neriadia podľa zmeny času.
Zdroj: Sita
-
4 odpovede/odpovedí
-
Ešte, že ste mi túto zmenu pripomenuli, priznám sa snáď by som na to aj zabudol…
či to má želaný efekt alebo nie? no podľa mňa v dnešnej dobe už ani nie úspora, ktoru sa tieto zmeny sledovali je v súčasnej dobe tak zanedbatelná, že v tom skutočne nevidím význam…
zmena ako taká mi nejak extra nevadí pár dní síce trvá ne si zvyknem a nejaký prirodzený rytmus ale aj tak je mi to jedno… -
:smt043
tomboy by snad na zmenu casu i zabudol…
jaaa prispevky citala, tiez sa potesila, ze vcas ma niekto informuje…
mnoo aj napriek tomu som si zmeskala nedelnu rozhlasovu rozpravku :cry:
hoci som sa zobudila tak o 3/4 hodinky skor, ako som si budik nastavila… -
V nedeľu prejdeme na letný čas
V nedeľu 27. marca o 02:00 si ručičky hodiniek posunieme na 03:00BRATISLAVA 25. marca (SITA) – Stredoeurópsky letný čas (SELČ) začne tento rok platiť v noci zo soboty 26. marca na nedeľu 27. marca. O druhej hodine stredoeurópskeho času (SEČ) si ručičky hodiniek posunieme na 3:00. Na SEČ opäť prejdeme v nedeľu 30. októbra.
Prvým, kto myšlienku striedania letného a zimného času koncipoval, bol Benjamin Franklin. V roku 1784 napísal štúdiu An Economical Project. Vážne však túto tému nastolil až londýnsky staviteľ William Willett vo svojom pamflete Waste of Daylight v roku 1907. Navrhoval posunúť hodiny o 20 minút dopredu v každú zo štyroch aprílových nedieľ a rovnakým spôsobom z nich uberať v septembri.
Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke v roku 1979 začal platiť opäť. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa zimný čas na Slovensku začínal v závere septembra. Niektoré krajiny ale letný čas nemajú. Okrem toho nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé – 12 hodín. Naopak, čím bližšie je krajina k pólom, tým dlhšie trvá obdobie letného času.
Rusko, kde sa striedanie času používalo od roku 1981, by malo v nedeľu prejsť na letný čas naposledy. Rozhodol o tom začiatkom roka prezident Dmitrij Medvedev s tým, že na jeseň už si Rusi nebudú hodinky posúvať naspäť. Medvedev vo februári skonštatoval, že zmena na “stály letný čas” eliminuje zbytočnú záťaž, ktorú pre ľudí predstavuje pravidelné striedanie času.
Hlavným zámerom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Podľa webovej stránky webexhibits.org/daylightsaving sa každý deň počas obdobia letného času takýmto spôsobom v celých USA ušetrí približne jedno percento energie. Na Novom Zélande poklesne počas tohto obdobia spotreba o približne 3,5 percenta. Faktom ale zostáva, že ľudia, ktorí vstávajú pred siedmou hodinou ráno, minú takýmto spôsobom viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer. Štúdie množstva dopravných nehôd z USA a Veľkej Británie zastávajú názor, že zvýšenie ich počtu počas tmavých rán kompenzuje ich zníženie počas dlhších večerov. Keďže je večer dlhšie svetlo, znižuje sa údajne aj množstvo spáchaných násilných trestných činov. Ľudia sa menej pohybujú po tme a tak sa vraj nevystavujú riziku.
Diskusia má ale aj druhú stránku. Ľudia sa sťažujú na zmenu denného rytmu. Pre niektorých to nepredstavuje veľké problémy, ale ľudia s poruchami spánku toto obdobie prežívajú veľmi citlivo. Podľa niektorých vedcov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti. Iní ale tvrdia, že zmena času nemá na psychiku človeka taký vplyv ako niekoľkodňový dážď alebo búrka. Ďalšie sťažnosti pochádzajú od ľudí, ktorých práca sa viaže práve na východ Slnka, napríklad farmárov. Istý kanadský chovateľ hydiny to vysvetľuje tým, že “sliepky sa neriadia podľa zmeny času.
-
Zmeny času spôsobujú problémy i zachraňujú životy
BRATISLAVA 25. marca (SITA) – Počas svojej existencie obdobie letného času ovplyvnilo množstvo nepredstaviteľných udalostí, uvádza stránka webexhibits.org/daylightsaving. Znemožnilo teroristický útok, údajne znižuje účasť vo voľbách a množstvo Halloweenskych obchôdzkárov a z rôznych dôvodov komplikuje život mnohým ľuďom, niektorým ale naopak, život zachránilo.Keď v USA verbovali mladých mužov do vojny vo Vietname, istý mladý Američan sa tejto povinnosti vyhol práve vďaka tomu, že sa narodil po polnoci v deň, keď sa menil zimný čas na letný. Argumentoval tým, že v štáte Delaware, odkiaľ pochádza, sa vtedy narodenia zaznamenávali podľa bežného času, nie letného. Preto sa teda vlastne narodil o deň skôr. Keďže tento deň mal pri povolávaní do služby vyššiu číselnú hodnotu, zachránilo ho to od nástupu do armády.
V septembri 1999 bol na palestínskom západnom brehu ešte letný čas, zatiaľ čo Izrael sa práve preorientoval naspäť na bežný čas. Palestínski teroristi v tento deň pripravili bomby, ktoré dali svojim spolupracovníkom v Izraeli. Tí si ale neskontrolovali čas. Keďže bol na bombách nastavený letný čas, tie vybuchli o hodinu skôr, ako teroristi čakali – práve vo chvíli, keď ich inštalovali. Namiesto dvoch autobusov plných ľudí teda zabili troch teroristov.
Za zmenu letného času na zimný až po Halloweene v USA dlhé roky lobovali najmä továrne na sladkosti. Množstvo detí, ktoré robia v tento deň tradičné obchôdzky a zbierajú sladkosti, totiž nesmie chodiť von po zotmení. Zároveň má úprava, ktorá vošla do platnosti v roku 2007, zabezpečiť deťom väčšiu bezpečnosť. Úmrtia detských chodcov boli totiž v tento sviatok štyrikrát častejšie než po zvyšok roka.
Zmeny času spôsobujú problémy aj majiteľom barov, ktoré majú otvorené dlhšie ako do 2:00 ráno. Strácajú totiž hodinu tržieb a pre návštevníkov to znamená možnosť piť o hodinu kratšie. Posunom zmeny času na zimný až po dni volieb chcú Američania zabezpečiť aj zvýšenie účasti vo voľbách. Predpokladajú totiž, že ľudia by išli k volebným urnám radšej za svetla, ako po tme.
Zmeny času v celom svete ovplyvňujú aj dopravu. Vlaky a autobusy totiž musia na jeseň hodinu čakať, keďže pri posune získajú hodinu navyše. Cesta preto napokon trvá o hodinu dlhšie než zvyčajne. Na jar zase vlaky prichádzajú do cieľových staníc ako zmeškané.
Jednou z prvých inštitúcií, ktoré posúvanie času postihlo, bola berlínska opera – 30. apríla v roku 1916 sa ručičky všetkých hodín v Nemecku posúvali o hodinu dopredu – o 23:00 sa čas zmenil na polnoc. Berlínska opera vyšla v ústrety svojim návštevníkom, keď sa predstavenie Die Meistersinger začalo o hodinu skôr ako zvyčajne, aby diváci stihli svoje zvyčajné spoje.
V Antarktíde síce nie je v zime žiadne denné svetlo a v lete tam dni zase trvajú 24 hodín, ale množstvo výskumníkov, ktorí tam pôsobia, stále dodržuje zmeny času, aby boli synchronizovaní s výskumnými stanicami v Čile a na Novom Zélande.
Zaujímavá situácia môže nastať aj na pôrodnej sále. Dvojčatá narodené o 23:55 a 00:05 majú automaticky iný dátum narodenia, no posun času môže “papierovo” zmeniť aj poradie ich narodenia. Keď sa na jeseň o tretej ráno posúva čas naspäť na druhú, prvé dieťa sa narodí o 2:55 a druhé o desať minút neskôr, jeho čas narodenia je 2:05.
Log in to reply.