Skupina dobrovoľníkov sa podujala na záchranu parku, ktorý obklopuje Zámok Topoľčianky. Jedinečný anglický park s rozlohou vyše 30 hektárov pochádza zo 16. – 17. storočia, v posledných rokov však len pustol. Od vlaňajška začína opäť vstávať z popola. Skupinka asi 30 – 40 nadšencov sem chodieva brigádovať minimálne raz do mesiaca, niekedy aj dvakrát. Pracujú bez nároku na odmenu vo svojom voľnom čase. Tento víkend sa zamerali na vyčistenie bývalého zámockého kúpaliska, v ktorom sa kúpavali zámockí páni a neskôr prezidenti. Obrovský bazén s hĺbkou približne 3,5 metra sa ukrýva v parku medzi stromami. Postavil ho tu zhruba v rokoch 1840 – 1860 grófsky rod Keglevičovcov. Po nich zámok a okolité majetky vlastnili Habsburgovci, od ktorých ich odkúpila československá vláda. Zámok Topoľčianky sa stal letným sídlom prezidentov. Kúpalisko obľuboval najmä Tomáš Garrigue Masaryk. „Prezident Masaryk sem veľmi často chodil, mával tu aj recepcie. V bazéne sa zvykol kúpať so svojimi vnúčatami,“ povedal Pavol Bobok, zakladateľ občianskeho združenia Park Topoľčianky, ktoré sa stará o obnovu parku.

Bazén je napojený na unikátny historický vodný systém s dĺžkou 2,5 kilometra. Vlani sa dobrovoľníkom podarilo pod dohľadom pamiatkarov sfunkčniť podzemnú časť tohto systému, ktorá napĺňa dve jazierka. Kúpalisko nefunguje zhruba 40 rokov, predtým bývalo otvorené aj pre verejnosť. Starší miestni obyvatelia si ešte spomínajú na to, ako sa sem chodievali kúpať. „Naučil som sa tu plávať, chodievali sme sem ako chlapci, plavky vtedy ešte veľmi neboli, tak len v trenírkach. Voda bola studená, lebo sa sem napúšťala z potoka, ale slnko ju vždy ohrialo,“ pospomínal si 70-ročný Jozef Lukáč z Topoľčianok, ktorý sem dnes chodí brigádovať. Ešte pred založením parku stál na mieste bazénu tzv. Žltý pavilón, kde zámockí pani vykonávali právo prvej noci.
Zámocký park, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, spravuje štátny podnik Lesy SR, Odštepný závod Topoľčianky. „V 90-tych rokoch sme dostávali na park nejaké dotácie, potom to skončilo a park začal pustnúť. My sme v topoľčianskom parku vyrástli, poznáme jeho inú krásu a chceme ju navrátiť naspäť,“ povedal Miloš Kunský, vedúci strediska služieb zo závodu Topoľčianky. Pracovníci Lesov SR pracujú bok po boku dobrovoľníkov z občianskeho združenia. Doteraz sa im podarilo vyčistiť zhruba 10 hektárov parku, na zvyšnú časť budú potrebovať ešte zhruba dva roky. V parku sa nachádza viac ako 200 druhov drevín, z ktorých najstaršie majú 250 až 300 rokov. Prvé stromy tu dala vysadiť grófka Alžbeta Rákociová, ktorú dnes návštevníci Zámku Topoľčianky poznajú skôr ako Bielu pani, ktorá údajne na zámku straší. Najväčšiu časť parku vysadil rod Keglevičovcov. K najvzácnejším stromom patrí sofora japonská v centrálnej časti parku, pred zámkom sa nachádza sekvojovec mamutí a dub letný stĺpovitý. Stromy zatiaľ žijú, no súrne si už vyžadujú špeciálne ošetrenie, čo je však veľmi drahá záležitosť. Záchrancovia parku k nej pristúpia podľa toho, aké budú cenové ponuky, ktoré si dali vypracovať. „Ošetrenie jedného takého stromu stojí minimálne 3 až 3,5 tisíca eur. Používajú sa pri tom horolezecké techniky aj špeciálne nátery,“ skonštatoval Kunský.