Historický Vranov v priebehu 70. a 80. rokov 20. storočia úplne zbúrali. Tomuto budovateľskému ošiaľu neunikla ani obdivuhodná stavba synagógy ležiaca v centre mesta. O jej výstavbu sa zaslúžil Mikuláš Schwartz, tunajší rodák a úspešný podnikateľ žijúci v USA. Z jeho podnetu bola v New Yorku vypísaná medzinárodná súťaz na vypracovanie architektonického projektu synagógy. Víťazom súťaže sa stal architekt Vojtech Šípoš, grafik a maliar, rodák zo šarišskej obce Jarovnice. Jeho projekt v rokoch 1921-1924 zrealizoval staviteľ Ing. Hugo Kaboš a dokončovacie práce uskutočnila firma Bratia Bárkányovci.

Synagóga stála na rovine vytesanej do úbočia vrchu Okulky. Mala obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 22 x 19 metrov. Viedlo k nej široké monumentálne schodisko, plateau bolo na oboch stranách ozdobené jemnou balustrádou. Do predsiene synagógy sa dalo vstúpiť tromi vchodmi. Na oboch stranách predsiene sa nachádzali dve schodiská, ktoré viedli na balkón pre ženy. Každý ich roh skrášľovali ozdobné piliere ukončené lotosmi. Stupňovité schodiská boli zakončené šesťhrannými laternami s pologuľou na vrchole. Silným dojmom na návštevníka pôsobili zárubne okien a dverí, ako i stĺpy, piliere a oblúky zhotovené zo svetlého kameňa a umiestnené na tmavom vakovaní. Priestorovo čistý a bohato presvetlený interiér vrcholil v konštrukčne pôsobivej sklenenej kupole, nesenej štyrmi zväzkovitými stĺpmi, ktoré súčasne podopierali široké empory vedúce pozdĺž bočných stien. Takto členený priestor pôsobil ako trojlodie so strednou loďou ukončenou veľkým kruhovým oknom s hexagramom, rovnakým, aké vytváralo centrálny motív na čelnej fasáde. Vo východnej strane synagógy bola umiestnená archa zmluvy. Vo vnútri sa ďalej nachádzalo pódium na čítanie z Písma (almena), sobášny baldachýn (chupa), miesto predčitateľa modlitieb (bína), ktoré tiež smerovalo k východu.

Po vojne sa priestory synagógy určitý čas využívali ako skladisko rôzneho tovaru. Nad poškodenou kupolou bola postavená sedlová strecha. Keďže Židovská náboženská obec o ňu nejavila záujem a nenašiel sa nikto, kto by sa pričinil o jej udržiavanie, začali sa čoraz častejšie ozývať hlasy za jej asanáciu. Našlo sa aj zopár jednotlivcov, ktorí žiadali túto stavbu zachovať. Patril medzi nich aj Ján Mitaľ rodák z Vranova, ktorý chcel jej priestory využiť pre Klub mladých. O rok neskôr sa mládež začala stretávať na Pribinovej ulici a synagóga naďalej chátrala.

V sedemdesiatych rokoch sa návrhy na asanáciu začali stávať aktuálnymi kvôli plánu výstavby Sídliska 1. mája. Napriek tomu, že bola synagóga súčasťou Súpisu pamiatok Slovenska a mala byť zachovaná pre potreby oblastného múzea, v roku 1975 vedenie ONV požiadalo pamiatkový ústav o zrušenie zápisu. Dňa 15. júla 1981 vydal MNV vo Vranove nad Topľou povolenie na jej zbúranie. V septembri 1982 ju zrovnali so zemou. Do dnešných čias sa zachoval iba obradný židovský kúpeľ (mikve), ktorý stál v blízkosti synagógy.

Použitá literatúra: 

LUPČO, Martin. Židovská minorita v dejinách Slovenska a Vranovského okresu. Vranov nad Topľou: Mesto Vranov nad Topľou, 2008, s. 83-85.

MICHNOVIČ, Imrich. Vranov nad Topľou v 20. sotoročí. Časť prvá: do roku 1948. Vranov nad Topľou: Mesto Vranov nad Topľou, 2002, s. 172.