Prezident SR Andrej Kiska nechce robiť rozhodcu v téme výstavby podzemných garáží na Bratislavskom hrade. “Nie som ani plánovač, ani nie som stavebný inžinier, aby som robil rozhodcu o tom, či sú tu potrebné ďalšie garáže, či nie sú potrebné,” povedal prezident Kiska k téme výstavby podzemných garáží na Hrade, ktorý je aj s areálom národnou kultúrnou pamiatkou a dominantou hlavného mesta. Hlava štátu a predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini si včera doobeda prezreli výstavbu garáží na Hrade a venovali sa aj ochrane unikátnych pamiatok, ktoré sa tu našli. “Nebudem v tomto smere robiť rozhodcu,” zdôraznil na krátkom brífingu po obhliadke areálu prezident. Predsedu parlamentu A. Kiska požiadal, aby “urobil všetko, čo sa dá, aby sa naša história zachovala, aby viedol dialóg s odborníkmi, s archeológmi, historikmi, ale aj so širokou verejnosťou, s aktivistami a aby sme spravili všetko pre to, aby o desať, o dvadsať rokov, keď sem prídeme, aby sme mohli povedať, že sme na to hrdí, aby sme potom neskôr neskonštatovali, že sme spravili jednu obrovskú chybu”. V tomto prípade totiž podľa Andreja Kisku platí viac ako v iných pravidlo – trikrát meraj a raz rež.

Prezident si myslí, že obyvatelia Slovenska si na našej krajine vážia prírodu, športovcov a kultúrne pamiatky, našu históriu. Starostlivosť o kultúrne pamiatky preto nie je podľa neho len prejavom kultúrnosti. Má aj praktický význam, pretože pamiatky dokážu pritiahnuť turistov a naša krajina tento potenciál nevyužíva dostatočne. Počas približne hodinovej návštevy Hradu priblížili prezidentovi projekt obnovy Hradu a jeho areálu, objavené pamiatky a spôsoby ich ochrany predseda NR SR, zástupcovia investora stavby a odborníci, medzi inými aj archeológ Štefan Holčík.

Časť prezentácie vzácnych archeologických nálezov na Bratislavskom hrade sa oproti pôvodným plánom zmení, Kancelária Národnej rady SR vychádza v ústrety pripomienkam odbornej i laickej verejnosti a úradov. K téme sa po dnešnej obhliadke Hradu s prezidentom vyjadril Peter Pellegrini. Prezidenta podľa vlastných slov uistil, že robia všetko pre ochranu pamiatok. Nálezy budú “dobrou formou prístupné verejnosti a každý sa bude môcť dostať ku všetkým tým nálezom, ktoré sa tu našli. Podzemný objekt, ktorý sa za nami práve teraz dostavuje, nezasahuje nijakým spôsobom a nepoškodzuje nálezy, ktoré sa v areáli hradného paláca našli.”

Kancelár NR SR Daniel Guspan 22. mája vysvetlil, že nález pod Zimnou jazdiarňou a nález na severozápadnom bastióne budú prekryté. V časti Zimnej jazdiarne, pod ktorou sú murované stavby antického charakteru z 1. storočia pred naším letopočtom, bude odklápacia podlaha, ak sa zdvihne, návštevníci pod sebou uvidia celý archeologický nález. Priestor na severozápadnom bastióne sa rovnako prekryje viac než sa plánovalo, aby sa zastrešil nález, ktorý tam je, napriek tomu však zostane prístupný verejnosti. “Kancelárii Národnej rady SR ide predovšetkým o to, aby všetky archeologické nálezy a pamiatky boli prezentované dôstojným spôsobom, ktorý bude zodpovedať ich hodnote. Vychádzame v ústrety názoru časti laickej i odbornej verejnosti,” povedal Guspan. Rekonštrukcia areálu Bratislavského hradu pokračuje podľa plánov, to znamená aj s výstavbou podzemných garáží, dodal.

Boj proti garážam pod Bratislavským hradom považujú odborníci spolupracujúci s Občianskou iniciatívou SOS Bratislavský hrad za neúspešný, veria však, že pri iných projektoch sa situácia zmení. “Našou snahou bolo nadviazať dialóg s Národnou radou SR a podľa možností zmeniť tento projekt,” povedal 27. mája na tlačovej besede aktivistov prezident Spolku architektov Slovenska Juraj Hermann s tým, že ho teší aspoň to, že pridali výťah pre ľudí, ktorí budú v garážach parkovať. Na rovnakej tlačovej besede predseda Komory reštaurátorov Juraj Puškár medzi iným konštatoval, že by bol rád, ak by sa po dokončení garáží dal objekt ešte skúmať.

Unikátne keltské stavby našli počas archeologického výskumu v areáli národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad. Výskum priamo súvisí s plánmi parlamentu revitalizovať Hrad a jeho areál. Výnimočné dvetisíc rokov staré rímske stavby pre Keltov objavili archeológovia v rokoch 2013 a 2014 na severnej terase hradu pod bývalou Zimnou jazdiarňou z čias Márie Terézie, v okolí bývalej barokovej záhrady. Unikátnosť objavu spočíva v tom, že výskum odkryl minimálne tri samostatné murované stavby antického charakteru z 1. storočia pred naším letopočtom a z prelomu tisícročí. Objav antických stavieb je výnimočný nielen pre Bratislavu a jej okolie, či celé Slovensko, ale patrí k celoeurópskym unikátom, keďže takéto stavby mimo územia starovekej Rímskej ríše doteraz objavené neboli.