K významným udalostiam v živote tohto kráľovského mesta dochádzalo v minulosti často. V jeho novodobých dejinách je nesporne najvýznamnejšou udalosťou, vyhlásenie historického centra Trnavy za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Stalo sa tak v septembri 1987, pod patronátom vtedajšieho ministra kultúry, básnika a trnavčana, Miroslava Válka. 
Predovšetkým tejto téme bol venovaný 19. ročník odborného pamiatkového seminára Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.
Vyhlásenie centra Trnavy za mestskú pamiatkovú rezerváciu pred štvrťstoročím znamenalo zastavenie celoplošných asanácií, ale aj celoplošnú ochranu lokality. Pamiatkari sa odvtedy vyjadrovali ku každej výstavbe v centre.
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trnave Gabriela Kvetanová pripomenula, že Trnava nebola zaradená do prvej vlny vyhlasovania mestských pamiatkových rezervácií v polovici minulého storočia. Aj preto sa do centra dostala sídlisková výstavba, v roku 1958 uzrel svetlo sveta asanačný plán mesta a v roku 1968 projekt celoplošnej asanácie Hlavnej, Paulínskej a ďalších ulíc. Trnava prišla o Zelený rínok či dvorové krídla historických domov na Hlavnej, Hviezdoslavovej a ďalších uliciach. Na mieste dnešnej pošty stával aj dom kráľa Ľudovíta I. Veľkého.
Mestská pamiatková rezervácia podľa Milana Kazimíra z Krajského pamiatkového úradu znamenala nielen záchranu mnohých historických budov, ale aj množstvo výskumných poznatkov. Výskumy podľa neho priniesli v mnohom prevratné objavy a pomohli dešifrovať stavebný vývoj mesta už od 13. storočia.
Mestskej pamiatkovej rezervácii, zhodnoteniu jej obnovy za posledné dve desaťročia sa venovala Jana Gregorová z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, Fakulty architektúry STU v Bratislave. Jej zhodnotenie vyznelo pozitívne, ale poukázala aj na niektoré kontroverzné stavby (napríklad kauza Leonardo).  O nálezoch a hypotézach týkajúcich sa sochárskej výzdoby západného portálu Baziliky Sv. Mikuláša hovoril Štefan Oriško z Katedry dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Ďalšie dva príspevky sa venovali dejinám a stavebnému vývoju kaštieľa vo Veľkej Sarve (Rohovciach). Posledný príspevok referoval o reliéfnej výzdobe romantických architektúr v parku kaštieľa vo Voderadoch.