Autor: Janka Šmondrková
Štiavnici už dvanásť rokov poriada Medzinárodné sochárske sympóziá v dreve a deväť rokov maliarsky plenér a Sympózium mladých rezbárov. Prvé dve sympóziá sú pre profesionálnych výtvarníkov a konajú sa každoročne posledný májový týždeň. Sympózium mladých je pre žiakov stredných odborných škôl a učilíšť, študijného a učebného odboru zameraného na rezbárske práce. Kurátorom sympózií je od začiatku umelecký historik a vysokoškolský pedagóg z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Bohumír Bachratý. Pýtame sa ho v mene redakcie, ako by ste charakterizovali tieto významné výtvarné akcie?BB: Banskoštiavnické umelecké sympóziá sú krásne stretnutia. Je to vždy týždeň intenzívnej práce a tvorby. Je to vzácna a plodná interakcia: človek – prostredie – matéria – inšpirácia a výsledné umelecké dielo. Výtvarníci s radosťou prichádzajú do Banskej Štiavnice. Robia tu sochy a maľujú. Svoje diela tu zanechávajú ako dary, ako svoj umelecký pozdrav, ako svoju tvorivú výpoveď i posolstvo všetkým, ktorí chcú a dokážu pochopiť a prijať toto posolstvo.

JŠ: Kto na sympóziá príde tento rok?
BB: Na sympóziá sú pozvaní umelci, ktorí Banskú Štiavnicu navštívia po prvýkrát – Vivian McDonald z Austrálie a Mauritzio Citti z Talianska, zo Slovenska sochári Karol Wiesslechner, mladý Martin Pala a maliari Vladimír Kudlík a Pavol Kráľ. Prídu aj verní priatelia Štiavnice a sympózií Václav Fiala, Juraj Čutek, Rasťo Trizma, Jozef Borovka a z maliarov Zdeněk Hošek, Eva B. Linhartová, Martin Kellenberger. Na sympózium sme pozvali ako hostí domácu Danku Kukurovú a rezbára Šaňa Ladzianskeho.

JŠ: Realizácia sympoziálnych diel je náročným procesom najmä pre sochárov. Kde budú pracovať a kde budú ich sochy osadené?
BB: Sochári si vyberajú kláty dreva na trenažéri „Louky“ na Kysihýbli pri Arboréte. Tuná sa píli, rúbe i seká a tu aj vznikajú veľké sochy z dreva. Realizované sochy sú určené pre Galériu umeleckých sympózií. Tie skutočne monumentálne, veľké, rozmerné a ťažké budú osadené v exteriéroch areálu školy, tam, kde sú chránené a kde tvoria skutočne jedinečnú expozíciu moderného sochárstva. Rovnako jedinečná je aj inštalácia obrazov v sympoziálnej galérii. Takúto galériu nemá žiadne sympózium na Slovensku a je to malý zázrak i veľká pravda, že toto sa podarilo práve v Banskej Štiavnici.
JŠ: Komu môžeme vďačiť za túto galériu?
BB: Z hľadiska diel a tvorby iste predovšetkým umelcom, ktorí vytvorili svoje sympoziálne diela. Toto by však nebolo bez ľudí kultúrnych a inteligentných, so zmyslom pre hodnoty umenia a ducha i s odvahou povedať umeniu svoje áno. V tých začiatkoch to bol riaditeľ SOUL Ing. Ján Ivanič a jeho vtedajší zástupca Ing. Koloman Šmondrk. Potom i teraz sú to mnohí zamestnanci, majstri i učitelia a veru aj šikovné pani kuchárky. Vďaka im všetkým sympóziá trvajú a každý rok prinesú do historickej Štiavnice kus nového, súčasného umenia.

JŠ: Aké sú sympoziálne diela z hľadiska tém, námetov, inšpirácie?
BB: Štatút sympózií umožňuje voľnú tvorbu a výber témy. Prirodzenou inšpiráciou je prírodné i mestské prostredie, duch baníckej i lesníckej Štiavnice. Sú to teda témy a z nich vznikajú diela krajinárske i figurálne, realistické a zobrazujúce. Sú to však obrazy a sochy nefigurálne, abstraktné a znakové, do určitej miery limitované aj krátkou dobou sympoziálneho týždňa, počas ktorého vzniknú.

JŠ: Čo by ste ako kurátor, spoluzakladateľ a priateľ „Louky“ (a chalupár na Hornej Rovni) zaželali umeleckým sympóziám?
BB: Predovšetkým dobrých autorov, umelcov a priaznivé duše, ktoré by si sympóziá a ich výsledky vážili a sympóziá by dokázali aj sponzorsky podporiť. Nielen sympóziá, ale aj my ľudia potrebujeme pochopenie a porozumenie, vzájomnú úctu a citlivosť, múdrosť a dobrú vôľu v prospech prehĺbenia človečenstva človeka a ľudskosti našej niekedy problematickej ľudskej spoločnosti.

JŠ: Ďakujem za rozhovor a želám Vašim aj našim sympóziám ďalšie roky života a i tej ľudskosti a človečiny.