Aspoň rámcové definovanie ozbrojených zborov je dôležité pre vymedzenie predmetu enyológie. Pri ich definovaní a následnom zoradení do nejakého systému, ktorý by umožňoval orientáciu vo väzbách, napr. zbraní na určitý druh pozemných síl štátu, však striehne problém s menom limit poznania. Žiaden športovec neskáče do výšky rovnako dobre ako behá, žiaden numizmatik venujúci sa rímskym platidlám nevie toľko o grošových razbách. Priznám sa, že určite viem menej o vývoji ozbrojených zborov ako o vývoji strelných zbraní.

Porážka Fridricha I. Barbarossu 29. mája 1176 pri Legnane.

Krásne by bolo, keby sa taká štruktúra stálej armády dala odpísať z nejakej encyklopédie a jednotlivé druhy vojska by sa iba očíslovali. Žiaľ nie je to možné, pretože aj štruktúra stálych armád sa vyvíjala. Niektoré druhy vojska boli nahradené inými, menilo sa aj ich slovné označenie. Aj zvládnutie všetkých podrobností vývoja ozbrojených skupín brániacich teritórium kmeňa až po štruktúru súčasných ozbrojených síl štátu, je z triediaceho hľadiska nanič. Nedá sa totiž použiť spôsobom, ktorý by bol prakticky využiteľný človekom. Okrem toho je problematické hierarchicky radiť druhy ozbrojených zborov, ťažko stanoviť, či má pechota prioritu pred ženistami. Okrem toho vyhľadávanie v takomto systéme je založené na asociačných vzťahoch, ktorými jedinec disponuje. Treba si uvedomiť, že triedenie bude modelom, teda zjednodušenou slovnou konštrukciou, v ktorom by sme mali nájsť všetky organizované a vyzbrojené skupiny ľudí od praveku po súčasnosť.

Obliehanie Knodsenburgu, Holandsko, 1591

Nemalo a nemôže byť založené iba na vecných väzbách príbuzných predmetov – zbraní, odevu, výstroje, ale musí odrážať väzby na činnosti, procesy, udalosti, či vzťahy medzi nimi, ktorými sa v reálnom svete prejavuje postupná kvalitatívna zmena spôsobená ľudským konaním – vývoj.

Takýto model má označenie tezaurus a napríklad v múzeu by  mal reprezentovať štruktúru múzejnej zbierky a riadiť jej tvorbu. Múzejníci sa však vybrali cestou riadených slovníkov artefaktov, ktorá ich zavedie… kam, to uvidíme. Ale veľká sláva to pravdepodobne nebude.

Pred niekoľkými rokmi som robil analýzu hierarchickej štruktúry odporúčaných tezaurov (riadených slovníkov) – British Museum Object Names Thesaurus (1), MDA Archeological Objects Thesaurus (2) a Getty Art & Ar­chi­tec­ture Thesaurus (3) a ich častiam venovaným “militáriám”. Musím konštatovať, že tri inštitúcie, tri tímy odborníkov sa nezhodli ani na základnom označení skupiny objektov, ktoré sú predmetom tezauru a v rámci troch tezaurov sa stretli iba v pomenovaní jedinej triedy – zbrane (weapons) (4).

I keď teda máme k dispozícii tri riadené slovníky – “tezaury”, možno ich využiť iba na pouče­nie sa z chýb. Pre potreby múzea, ale aj zberateľa sú nepoužiteľné, pretože

a) vznikli na základe požiadavky niektorej vednej dis­ciplíny a ich hodnotu ovplyvnila jej parciál­na povaha,

b) pre subjektívnu voľbu klasifikačných hľadísk vyplývajúcu z neadekvátneho vymedzenia spracovávanej tematiky, ktoré bolo priamym dôsledkom limitu poznania danej oblasti,

c) pre absenciu akéhokolvek vymedzenia vôbec.

Normandia 1944

Skôr než začneme rozmýšľať nad konštrukciou akéhokoľvek tezauru, treba si uvedomiť, na čo a komu má slúžiť. Tezaurus na rovnakú tému pre potreby súčasnej profesionálnej armády, technickej knižnice, výrobcu vojenskej techniky a enyológie bude, ba čo viac musí byť iný a predpokladám, že kompatibilita takýchto tezaurov nebude väčšia ako 30%.

Koniec druhej časti.

Informačné pramene:

1/ http://www.collectionstrust.org.uk/bmobj/Objintro.htm

2/ http://www.collectionstrust.org.uk/archobj/archcon.htm

3/ http://www.getty.edu/research/tools/vocabularies/index.html

4/ DÍTE, T.: Analýza štruktúry tezaurov odporúčaných inštitúcií a pracovných skupín. Interný materiál, Trnava, 2007.
© tpd 2011 for obnova.sk only